Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216784
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815216784.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa:

Československáobchodnábanka,a.s.,sosídlomvBratislave,Michalská18,IČO:36854140,zast.HMG
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, proti odporcovi: D. H., nar. XX.X. XXXX,
bytom E., B. XXX/XX, o zaplatenie 1.205,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 720,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 717,21 eur od 1.11.2013 do zaplatenia, všetko v 50 eur mesačných splátkach počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia, vždy do
posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti

celého dlhu, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 15.10. 2015 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 1.205,68 eur, pozostávajúcu z neuhradenej výšky istiny úveru vo výške
643,88 eur, riadneho úroku v zmysle zmluvy vo výške 293,65 eur, úrokov z omeškania vo výške
153,15 eur a poplatkov v sume 115 eur s odôvodnením, že dňa 21.1. 2004 uzatvoril navrhovateľ s
odporcom Zmluvu o povolenom prečrpaní k bežnému účtu/Zmluvu o kontokorentnom úvere v znení

Dodatku č. 1 zo dňa 5.1. 2006 a Dodatku č. 2 zo dňa 20.3. 2007, na základe ktorej boli odporcovi
poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu, resp. kontokorentného
úveru. Pretože odporca úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj
jednej splátky po dobu viac ako tri mesiace, listom - Oznámenie o zosplatnení úveru, navrhovateľ vyhlásil
svoju pohľadávku za splatnú dňom 31.10. 2013. Na základe Oznámenia a Obchodných podmienok
pre povolené prečerpanie bežného účtu bola s odporcom dohodnutá premenlivá/vyhlasovacia úroková
sadzba. Aktuálna výška úrokovej sadzby povoleného prečerpania je vo výške 18,90 % ročne. Podľa

Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie sú čiastky (istina), so zaplatením ktorých je odporca
v omeškaní, úročené úrokom z úveru a úrokom z omeškania. Úroky z úveru a poplatky sú úročené len
úrokom z omeškania.
Odporca nespochybnil, že bol v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že si svoje zmluvné podmienky
riadne neplnil, z dôvodu ktorého súhlasil s tým, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
žalovanú istinu spolu aj s úrokmi a ďalšími nárokmi navrhovateľa v konaní uplatnenými, pokiaľ na
ne navrhovateľ má nárok. Žiadal však, s poukazom na svoju súčasnú situáciu, aby mu súd umožnil

navrhovateľovi dlh uhradiť v pravidelných mesačných splátkach.
Zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie neustanovil. Za splnenia podmienok ustanovenia § 101 ods.
2 O.s.p. pojednával súd vo veci v jeho neprítomnosti.Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím odporcu, oboznámením s s obsahom listinných
dôkazov, a to so Zmluvou o prečerpaní zo dňa 21.1. 2004, Dodatkom č. 1 k Zmluve o povolenom
prečerpaní k bežnému účtu zo dňa 5.1. 2006, Dodatkom č. 2 k Zmluve o povolenom prečerpaní k

bežnému účtu zo dňa 21.1. 2004 uzavretú dňa 20.3. 2007, listom navrhovateľa odporcovi zo dňa
25.9. 2013 a zo dňa 1.11. 2013, Podmienky na povolené prečerpanie bežného účtu, Obchodnými
podmienkami ČSOB, úrokovými sadzbami navrhovateľa platnými od 15.4. 2013, vyčíslením pohľadávky
k 6.10. 2015, písomným podaním navrhovateľa zo dňa 30.11. 2015 a zo dňa 14.4. 2016 a ďalšími
dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

Dňa 21.1. 2004 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu
č. 411834413/7500, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky ČSOB a Podmienky
na povolené prečerpanie bežného účtu. Odlišné ustanovenia Zmluvy majú prednosť pred znením
týchto Obchodných podmienok ČSOB a Podmienok na povolené prečerpanie bežného účtu. Majiteľ
účtu vyhlásil a potvrdil podpisom Zmluvy, že pred podpisom Zmluvy sa s nimi oboznámil, súhlasí
s ich obsahom a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. I. Zmluvy navrhovateľ poskytne Majiteľovi

účtu (odporca) peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na jeho bežnom účte do výšky
úverového limitu 10.000 Sk. ČSOB otvorí pre Majiteľa účtu úverový účet, z ktorého sa bude
povolené prečerpanie poskytovať formou napojenia úverového účtu na bežný účet Majiteľa účtu č.
411834413/7500 až do výšky úverového rámca. Čerpanie povoleného prečerpania a jeho splácanie sa
uskutočňuje automaticky tým, že majiteľ účtu disponuje s účtom, t. j. pri prevode peňažných prostriedkov

z účtu prevyšujúcich zostatok na účte dochádza k čerpaniu úveru, pri prevode peňažných prostriedkov
na účet sa najprv spláca vyčerpaný úver. podľa čl. II. úver je poskytovaný pri pohyblivej úrokovej sadzbe
a čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sa úročia úrokovou sadzbou, ktorá sa
skladá zo základnej úrokovej sadzby ČSOB pre úvery splatné do 1 roku, tak, ako je ČSOB aktuálne
vyhlasovaná a z marže 4,5 % ročne. Splatnosť povoleného prečerpania je stanovená k poslednému

dňu posledného celého mesiaca predchádzajúceho dátumu uplynutia 1 roka od uzatvorenia zmluvy
a ďalej, ak sa obnovilo poskytovanie povoleného prečerpania na ďalšie obdobie, vždy k poslednému
dňu posledného celého mesiaca predchádzajúcemu dátumu uplynutia ďalšieho nasledujúceho roka;
povolené prečerpanie je splatné aj k dátumu uplynutia výpovednej lehoty na účte, ku ktorému sa
povolené prečerpanie poskytlo a ku dňu skončenia Zmluvy. Majiteľ účtu je povinný ČSOB hradiť poplatky

v súlade s platným Sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb
ČSOB. Podľa čl. III. sa majiteľ účtu zaväzuje, že počas trvania povoleného prečerpania bude ukladať na
účet, ku ktorému sa povolené prečerpanie poskytlo, mesačne sumu minimálne 50 % úverového limitu
uvedeného v článku I. bode 1 Zmluvy.
Dodatkom č. 1 k Zmluve o povolenom prečerpaní k bežnému účtu zo dňa 5.1. 2006 sa úverový limit

stanovený v článku I. Zmluvy vo výške 10.000 Sk s účinnosťou od 9.1. 2006 zvýšil na sumu 20.000 Sk.
Dodatkom č. 2 k Zmluve o povolenom prečerpaní k bežnému účtu zo dňa 20.3. 2007 sa menil článok
II. ods. 1 Zmluvy tak, že úver je poskytovaný pri pohyblivej úrokovej sadzbe vyhlasovanej bankou tak,
ako je uvedená v Oznámení banky o stanovených úrokových podmienkach vkladov a úverov vo výške
uvedenej v tomto oznámení ktoré uverejňuje banka v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a

na stránke www.csob.sk . V čl. II. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na úprave
splatnosti povoleného prečerpania nasledovne: „splatiť vyčerpanú čiastku úveru najmenej jedenkrát
v období 12 - tich po sebe nasledujúcich mesiacov, resp. najneskôr do 12 mesiacov po poslednom
splatení, túto povinnosť považuje banka za, splnenú, pokiaľ je celá vyčerpaná čiastka splatená ku koncu
ktoréhokoľvek kalendárneho dňa v tomto období“.

Na základe Oznámenia a Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu bola
s odporcom dohodnutá premenlivá/vyhlasovacia úroková sadzba. Aktuálna výška úrokovej sadzby
povoleného prečerpania je vo výške 18,90 % ročne. Podľa Obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie sú čiastky (istina), so zaplatením ktorých je odporca v omeškaní, úročené úrokom z úveru
a úrokom z omeškania. Úroky z úveru a poplatky sú úročené len úrokom z omeškania.

Na základe Zmluvy boli odporcovi poskytnuté navrhovateľom finančné prostriedky formou povoleného
prečerpania bežného účtu, resp. kontokorentného úveru. Pretože odporca úver nesplácal, bol opätovne
navrhovateľom vyzývaný na úhradu dlžnej sumy. Pretože odporca bol v omeškaní s vrátením viac než
dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu viac ako tri mesiace, listom zo dňa 1.11. 2013 -
Oznámenie o zosplatnení úveru, navrhovateľ vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú dňom 31.10. 2013 a

súčasne vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 835,32 eur najneskôr do 11.11. 2013.
Žalovaná istina vo výške 1.205,68 eur, pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 643,88 eur,
riadneho úroku vo výške 293,65 eur ku dňu 6.10. 2015, úrokov z omeškania vo výške 153,15 eur
vyčíslených ku dňu 6.10. 2015, keď odporca bol k 31.8. 2012 v omeškaní s úhradou 7,33 eur a následneani ďalšie splátky pohľadávky neuhradil a poplatkov v sume 115 eur, ktoré pozostávajú z upomienky zo
dňa 4.7. 2013 v sume 10 eur, upomienky zo dňa 16.7. 2013 v sume 35 eur, upomienky zo dňa 2.8. 2013
v sume 35 eur a upomienky zo dňa 25.9. 2013 v sume 35 eur.

Z výpisu z účtu k úveru, ale i z písomného podania navrhovateľa zo dňa 14.4. 2016 mal súd zistené,
že ku dňu zosplatnenia úveru, teda ku dňu 31.10. 2013, bola pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi
z úveru vo výške 835,12 eur a pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 663,88 eur, nezaplatených
riadnych úrokov vo výške 53,33 eur, nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 2,91 eur a z

nezaplatených poplatkov vo výške 115 eur. Nezaplatená istina vo výške 663,88 eur predstavuje
nezaplatenú časť poskytnutého úveru k 31.10. 2013. Nezaplatené úroky vo výške 53,33 eur boli
účtované odo dňa prvého čerpania úveru. Základom pre výpočet úrokov bol aktuálny zostatok na
úverovom účte (aktuálna výška čerpaného úveru). Jednotlivé sumy riadnych úrokov k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca, obdobie ich účtovania, percentuálna sadzba a základ pre ich výpočet vyplýva z
predloženej špecifikácie pohľadávky. Úroky z omeškania vo výške 2,91 eur boli počítané z nedoplatkov

na splátkach riadnych úrokov, ktoré boli splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Prvýkrát sa
odporca dostal do omeškania už s platením splátky riadneho úroku splatného 31.1. 2004. Následne
si svoj záväzok splnil, ale opätovne sa dostáva do omeškania. jednotlivé sumy úrokov z omeškania,
obdobie ich účtovania, percentuálna sadzba a základ pre ich účtovanie vyplýva s navrhovateľom
predloženej špecifikácie pohľadávky. Nárok na uplatnené poplatky za upomienky navrhovateľ vychádzal

zo Sadzobníka poplatkov, tvoriaceho prílohu k Zmluve.
Z navrhovateľom v konaní uplatnených úrokov vo výške 293,65 eur do splatnosti pohľadávky
navrhovateľa tieto predstavovali sumu 53,33 eur a po splatnosti pohľadávky do podania návrhu na
súd predstavovali sumu 240,32 eur. Navrhovateľ trval na tom, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu
aj úroky z istiny úveru po zosplatnení úveru. Uviedol, že z ust. § 6 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch vyplýva, že veriteľovi patria zmluvné úroky až do reálneho splatenia úveru, ku ktorému nedošlo.
Tvrdil, že dlžník má zásadne povinnosť platiť úrok za skutočnú dobu užívania, t. j. do doby skutočného
vrátenia úveru veriteľovi. Navrhovateľovi patrí úrok z úveru až do jeho faktického splatenia, teda vrátenia
peňažných prostriedkov, predstavujúcich istinu úveru. V opačnom prípade by sa navrhovateľ využitím
zákonného oprávnenia podľa § 506 Obchodného zákonníka dostal do anomálnej situácie, v ktorej by

bol v horšom postavení, než aké mal pred porušením povinnosti odporcom, čo by bolo v rozpore so
základnými právnymi princípmi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky viacerých súdov Slovenskej
republiky a takisto na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 9.2. 2010 sp. zn. 33 Cdo
113/2008 s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.3. 2000, sp. zn. 31 Cdo
2851/99, podľa ktorého odstúpením od zmluvy o úvere podľa § 506 Občanského zákoníka nezanikajú

všetky práva a povinností strán z tejto zmluvy. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
a zaplatiť úrok odstúpením od zmluvy nezaniká, veriteľovi teda z tohto dôvodu nemôže vzniknúť nová
pohľadávka podľa § 351 ods. 2 Občanského zákoníka.
Odporca na pojednávaní pred súdom uviedol, že je ochotný zaplatiť navrhovateľovi zo žalovanej sumy
1205,68 eur istinu vo výške 643,88 eur, riadny úrok v zmysle zmluvy vo výške 293,65 eur, s tým, že

ďalšiu sumu už nie je ochotný navrhovateľovi zaplatiť z dôvodu, že mal záujem v minulosti mu riadne
platby z úveru uhrádzať, nemohol však vkladať navrhovateľovi na účet žiadnu sumu, pretože mal a i v
súčasnosti má účet zablokovaný. Navrhovateľovi nie je ochotný uhradiť žiadnu ďalšiu sumu, konkrétne
riadny úrok vo výške 18,90% ročne z istiny 643,88 eur od 7.10.2015 do zaplatenia a takisto ani žiaden
úrok z omeškania a takisto žalované poplatky v sume 115 eur. Poukázal na to, že mal v minulosti

viacero záväzkov, splácal dlh aj za syna, z dôvodu ktorého nezvládal riadne splácať navrhovateľovi ním
mu poskytnutý úver. Potvrdil, že zmluvu o prečerpaní uzavrel, bolo to na zmluvu 10 000 Sk, potom
mu sumu po nejakých 2-3 rokoch navýšili na 20.000 Sk. Navrhovateľ mu takúto možnosť ponúkol
a on to akceptoval, pretože v tom čase pracoval. Nemal vedomosť o tom, že by mu oznámenie o
zosplatnení úveru zo strany navrhovateľa bolo doručené. Účet, na ktorý mám povolené prečerpanie, má

i v súčasnosti zablokovaný. Keby tento účet zablokovaný nebol, úver by riadne splácal. Keď aj chcel vec
riešiť s ČSOB, tak mu povedali v Prievidzi, že to oni riešiť nemôžu, že to môže riešiť priamo s ČSOB
v Bratislave. Akúkoľvek sumu, ak by aj chcel navrhovateľovi zaplatiť, nie je v súčasnej dobe spôsobilý
zaplatiť naraz, pretože jeho celkový príjem je vo výške 475 eur mesačne. Je na starobnom dôchodku.
Uviedol, že je ochotný navrhovateľovi dlh zaplatiť v prípade, že je tento dôvodný, v splátkach po 50

eur mesačne. Poukázal na to, že iný príjem okrem starobného dôchodku nemá. Celkové náklady na
bývanie má vo výške 235 eur mesačne. Inkaso platí vo výške cca 50 eur, platí si aj životné poistenie
spolu s manželkou vo výške 18 eur mesačne. Manželka je na starobnom dôchodku, dôchodok poberámesačne vo výške 260 eur. Majetok väčšej hodnoty nevlastní, úspory nemá žiadne. Nemá ani žiadnu
vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka a nasl. Ustanovenia).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy o povolenom prečerpaní prostriedkov, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku
na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej
karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť

spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd sa najskôr

zaoberal povahou zmluvného vzťahu účastníkov, ktorého rámec je daný Zmluvou o prečerpaní zo dňa
21.1. 2004 a následne Dodatkom č. 1 k Zmluve o povolenom prečerpaní k bežnému účtu zo dňa 5.1.
2006 a Dodatkom č. 2 k Zmluve o povolenom prečerpaní k bežnému účtu zo dňa 21.1. 2004 uzavretej
dňa 20.3. 2007. Zo zmluvy je nepochybné, že odporca uzatváral zmluvu s bankou ako fyzická osoba
nepodnikateľ. Navrhovateľ tvrdil, že celý zmluvný vzťah je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom,

na ktorý sa výlučne vzťahuje Obchodný zákonník. Súd tejto argumentácii prisvedčuje len potiaľ, že
zmluva o bežnom účte je pomenovanou typovou zmluvou uzavretou podľa § 708 a nasl. ustanovení
Obchodného zákonníka s tým, že poskytnutie limitu peňažných prostriedkov na účte odporcu
formou povoleného prečerpania sa podľa § 710 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami §
497 Obchodného zákonníka, teda zmluvou o úvere. Keďže išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov

bankou na účet odporcu, ktoré čerpal iným spôsobom ako kreditnou kartou, nevzťahuje sa na daný
vzťah ani zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý uvedené vylučuje v § 1 ods. 3 v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy. Z bodu 1 Podmienok navrhovateľa na povolené prečerpanie bežného účtu vyplýva,
že banka poskytuje povolené prečerpanie v súlade so zmluvou o povolenom prečerpaní. Podľa
ďalších bodov Podmienok, ČSOB poskytne majiteľovi účtu po splnení podmienok stanovených v Zmluve

peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na jeho bežnom účte, a to do úverového limitu
stanoveného v Zmluve. Majiteľ účtu nie je oprávnený prekročiť úverový limit povoleného prečerpania.
Čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sa úročia úrokovou sadzbou dohodnutou
v Zmluve a úrok je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca. Z uvedeného teda vyplýva, že
odporca úverové prostriedky nečerpal kreditnou kartou, preto sa uvedený zákon až na § 3 ods. 6

citovaného zákona na daný úver nevzťahoval. Navrhovateľ ale ako veriteľ mal povinnosť v zmysle §
3 ods. 6 citovaného zákona informovať dlžníka ako spotrebiteľa o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Dôležité pretoajpodľanázorusúduvdanejvecibolo,aby zmluvubolomožné označiťzaspotrebiteľskú,
musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok
s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej

spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Uvedenú definíciu pritom predmetná zmluva spĺňa,
pretože navrhovateľ akveriteľ mal vopred pripravenéastanovenépodmienkypovolenéhoprečerpania
peňažných prostriedkov, keď jednostranne určuje výšku úverového limitu, úročenie, zmenu úročenia,
RPMN, poplatky a podobne a odporca nemal možnosť uvedené podmienky ovplyvniť v čase akceptácie
zmluvy.

Súd preto podriadil uvedenú zmluvu v časti dohodnutého povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov aplikácii § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. I keď svojim charakterom
ide o zmluvu o úvere, ide zároveň i o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať aj ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodnéhozákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi
a zmluvou o úvere, ktorá je uzavretá medzi bankou a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj
aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn.

6Co 81/2012 z 14.2. 2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013
z 19.6. 2013. Z rozsudku okresného a odvolacieho súdu vyplýva záver, že právna úprava premlčania
v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu
oproti právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú
právnu veci spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho

zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so
zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je
však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi
obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Je len v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Ústavný súd SR pritom

konštatoval, že takýto výklad nie je v rozpore s ústavnými právami sťažovateľa.
V predmetnej veci mal súd preukázané nielen tvrdeniami navrhovateľa aj odporcu, ale aj navrhovateľom
predloženými písomnými dôkazmi, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporcom ako s dlžníkom
Zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver. Odporca si svoje zmluvné povinnosti riadne
neplnil a ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia dlhoval navrhovateľovi istinu úveru vo výške 663,88 eur a

zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia úveru, teda ku dňu 31.10. 2013 vo výške 53,33 eur, vychádzajúc v
Zmluve dohodnutej výške 18,90 % ročne, teda spolu sumu 717,21 eur, na ktorú mal navrhovateľ právny
nárok a ktorú bol odporca navrhovateľovi ochotný zaplatiť, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi vyššie uvedenú sumu.
Odporca si svoj dlh voči navrhovateľovi riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania a preto v súlade

s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka si navrhovateľ dôvodne uplatňoval voči odporcovi aj úroky
z omeškania zo sumy 717,21 eur vo výške 8,05 % ročne od 1.11. 2013, teda dňom nasledujúcim po
zosplatnení úveru až do zaplatenia, vrátane už vyčísleného úroku z omeškania do zosplatnenia úveru
vo výške 2,91 eur, ktoré úroky z omeškania takisto súd uložil odporcovi zaplatiť.
O povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi prisúdenú istinu aj s príslušenstvom rozhodol súd podľa §

160 ods. 1 O.s.p.. Vychádzajúc zo súčasných príjmov a nákladov odporcu, povolil súd odporcovi celý dlh
navrhovateľovi uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur, majúc za to, že nie je v súčasnej
dobe v možnostiach odporcu uhrádzať dlh navrhovateľovi v sume vyššej, než 50 eur mesačne. Na druhej
strane navrhovateľ povolením splátok nebude nijako vážne ohrozený, pretože súd upravil stratu výhody
splátok pri vynechaní jednej zo splátok v prípade platobnej nedisciplinovanosti odporcu. Pri povolení

splátok odporcovi súd zohľadnil aj správanie odporcu, ktorý sa na pojednávanie riadne dostavil, časť
žalovaného nároku navrhovateľa uznal čo do dôvodu a výšky, čím prispel k urýchlenému ukončeniu veci.
Pokiaľ sa navrhovateľ v konaní domáhal zaplatenia aj zmluvného úroku z istiny úveru po zosplatnení
(v sume 240 eur od 1.11. 2013 do 6.10. 2015 a vo výške 18,90 % ročne z istiny 643,88 eur od 7.10.
2015), súd v tejto časti sporu návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, pretože podľa právneho

názoru súdu, veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti
dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania s úhradou svojho dlhu a je povinný platiť už iba úroky z
omeškania. Tento právny názor súdu je v súlade aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. R59/1998). Navrhovateľ v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru.
Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu navrhovateľovi

zmluvný úrok z omeškania odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom poukazuje aj na
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého
Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého
veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je
povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie

zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý
úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd Slovenskej republiky v
citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné,

alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
Súčasne súd zamietol aj návrh navrhovateľa v časti nezaplatených poplatkov za upomienky v žalovanej
výške 115 eur. Navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal, že by odporcovi doručoval upomienku zo dňa
4.7. 2013, za ktorú si od odporcu účtoval sumu 10 eur, ani doručovanie výziev zo dňa 16.7. 2013 a 2.8.2013zaktorésiúčtovalspolu70eur(2x35eur).Navyše,vyššieuvedenépoplatky,ktorésinavrhovateľv
konaní uplatnil v súlade so Sadzobníkom, nijako nezohľadňujú skutočné náklady, ktoré mal navrhovateľ
s doručovaním vyššie uvedených písomností odporcovi, tieto boli dohodnuté paušálne a celkom zjavne

v neprimeranej výške.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. V konaní si náhradu trov uplatnil len
navrhovateľ, ktorý bol v spore úspešný len v približne rovnakom rozsahu, v akom bol v spore neúspešný,
preto súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľ návrhom podaným dňa 15.10. 2015 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi istinu vo výške 1.205,68 eur, pozostávajúcu z neuhradenej výšky istiny úveru vo výške
643,88 eur, riadneho úroku v zmysle zmluvy vo výške 293,65 eur, úrokov z omeškania vo výške
153,15 eur a poplatkov v sume 115 eur s odôvodnením, že dňa 21.1. 2004 uzatvoril navrhovateľ s
odporcom Zmluvu o povolenom prečrpaní k bežnému účtu/Zmluvu o kontokorentnom úvere v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 5.1. 2006 a Dodatku č. 2 zo dňa 20.3. 2007, na základe ktorej boli odporcovi
poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu, resp. kontokorentného

úveru. Pretože odporca úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj
jednej splátky po dobu viac ako tri mesiace, listom - Oznámenie o zosplatnení úveru, navrhovateľ vyhlásil
svoju pohľadávku za splatnú dňom 31.10. 2013. Na základe Oznámenia a Obchodných podmienok
pre povolené prečerpanie bežného účtu bola s odporcom dohodnutá premenlivá/vyhlasovacia úroková
sadzba. Aktuálna výška úrokovej sadzby povoleného prečerpania je vo výške 18,90 % ročne. Podľa

Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie sú čiastky (istina), so zaplatením ktorých je odporca
v omeškaní, úročené úrokom z úveru a úrokom z omeškania. Úroky z úveru a poplatky sú úročené len
úrokom z omeškania.
Odporca nespochybnil, že bol v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že si svoje zmluvné podmienky
riadne neplnil, z dôvodu ktorého súhlasil s tým, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

žalovanú istinu spolu aj s úrokmi a ďalšími nárokmi navrhovateľa v konaní uplatnenými, pokiaľ na
ne navrhovateľ má nárok. Žiadal však, s poukazom na svoju súčasnú situáciu, aby mu súd umožnil
navrhovateľovi dlh uhradiť v pravidelných mesačných splátkach.
Zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie neustanovil. Za splnenia podmienok ustanovenia § 101 ods.
2 O.s.p. pojednával súd vo veci v jeho neprítomnosti.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím odporcu, oboznámením s s obsahom listinných
dôkazov, a to so Zmluvou o prečerpaní zo dňa 21.1. 2004, Dodatkom č. 1 k Zmluve o povolenom
prečerpaní k bežnému účtu zo dňa 5.1. 2006, Dodatkom č. 2 k Zmluve o povolenom prečerpaní k
bežnému účtu zo dňa 21.1. 2004 uzavretú dňa 20.3. 2007, listom navrhovateľa odporcovi zo dňa
25.9. 2013 a zo dňa 1.11. 2013, Podmienky na povolené prečerpanie bežného účtu, Obchodnými

podmienkami ČSOB, úrokovými sadzbami navrhovateľa platnými od 15.4. 2013, vyčíslením pohľadávky
k 6.10. 2015, písomným podaním navrhovateľa zo dňa 30.11. 2015 a zo dňa 14.4. 2016 a ďalšími
dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Dňa 21.1. 2004 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu
č. 411834413/7500, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky ČSOB a Podmienky

na povolené prečerpanie bežného účtu. Odlišné ustanovenia Zmluvy majú prednosť pred znením
týchto Obchodných podmienok ČSOB a Podmienok na povolené prečerpanie bežného účtu. Majiteľ
účtu vyhlásil a potvrdil podpisom Zmluvy, že pred podpisom Zmluvy sa s nimi oboznámil, súhlasí
s ich obsahom a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. I. Zmluvy navrhovateľ poskytne Majiteľovi
účtu (odporca) peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na jeho bežnom účte do výšky

úverového limitu 10.000 Sk. ČSOB otvorí pre Majiteľa účtu úverový účet, z ktorého sa bude
povolené prečerpanie poskytovať formou napojenia úverového účtu na bežný účet Majiteľa účtu č.
411834413/7500 až do výšky úverového rámca. Čerpanie povoleného prečerpania a jeho splácanie sa
uskutočňuje automaticky tým, že majiteľ účtu disponuje s účtom, t. j. pri prevode peňažných prostriedkov
z účtu prevyšujúcich zostatok na účte dochádza k čerpaniu úveru, pri prevode peňažných prostriedkov

na účet sa najprv spláca vyčerpaný úver. podľa čl. II. úver je poskytovaný pri pohyblivej úrokovej sadzbe
a čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sa úročia úrokovou sadzbou, ktorá sa
skladá zo základnej úrokovej sadzby ČSOB pre úvery splatné do 1 roku, tak, ako je ČSOB aktuálne
vyhlasovaná a z marže 4,5 % ročne. Splatnosť povoleného prečerpania je stanovená k poslednému
dňu posledného celého mesiaca predchádzajúceho dátumu uplynutia 1 roka od uzatvorenia zmluvy

a ďalej, ak sa obnovilo poskytovanie povoleného prečerpania na ďalšie obdobie, vždy k poslednému
dňu posledného celého mesiaca predchádzajúcemu dátumu uplynutia ďalšieho nasledujúceho roka;
povolené prečerpanie je splatné aj k dátumu uplynutia výpovednej lehoty na účte, ku ktorému sa
povolené prečerpanie poskytlo a ku dňu skončenia Zmluvy. Majiteľ účtu je povinný ČSOB hradiť poplatkyv súlade s platným Sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb
ČSOB. Podľa čl. III. sa majiteľ účtu zaväzuje, že počas trvania povoleného prečerpania bude ukladať na
účet, ku ktorému sa povolené prečerpanie poskytlo, mesačne sumu minimálne 50 % úverového limitu

uvedeného v článku I. bode 1 Zmluvy.
Dodatkom č. 1 k Zmluve o povolenom prečerpaní k bežnému účtu zo dňa 5.1. 2006 sa úverový limit
stanovený v článku I. Zmluvy vo výške 10.000 Sk s účinnosťou od 9.1. 2006 zvýšil na sumu 20.000 Sk.
Dodatkom č. 2 k Zmluve o povolenom prečerpaní k bežnému účtu zo dňa 20.3. 2007 sa menil článok
II. ods. 1 Zmluvy tak, že úver je poskytovaný pri pohyblivej úrokovej sadzbe vyhlasovanej bankou tak,

ako je uvedená v Oznámení banky o stanovených úrokových podmienkach vkladov a úverov vo výške
uvedenej v tomto oznámení ktoré uverejňuje banka v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a
na stránke www.csob.sk . V čl. II. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na úprave
splatnosti povoleného prečerpania nasledovne: „splatiť vyčerpanú čiastku úveru najmenej jedenkrát
v období 12 - tich po sebe nasledujúcich mesiacov, resp. najneskôr do 12 mesiacov po poslednom
splatení, túto povinnosť považuje banka za, splnenú, pokiaľ je celá vyčerpaná čiastka splatená ku koncu

ktoréhokoľvek kalendárneho dňa v tomto období“.
Na základe Oznámenia a Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného úču bola
s odporcom dohodnutá premenlivá/vyhlasovacia úroková sadzba. Aktuálna výška úrokovej sadzby
povoleného prečerpania je vo výške 18,90 % ročne. Podľa Obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie sú čiastky (istina), so zaplatením ktorých je odporca v omeškaní, úročené úrokom z úveru

a úrokom z omeškania. Úroky z úveru a poplatky sú úročené len úrokom z omeškania.
Na základe Zmluvy boli odporcovi poskytnuté navrhovateľom finančné prostriedky formou povoleného
prečerpania bežného účtu, resp. kontokorentného úveru. Pretože odporca úver nesplácal, bol opätovne
navrhovateľom vyzývaný na úhradu dlžnej sumy. Pretože odporca bol v omeškaní s vrátením viac než
dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu viac ako tri mesiace, listom zo dňa 1.11. 2013 -

Oznámenie o zosplatnení úveru, navrhovateľ vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú dňom 31.10. 2013 a
súčasne vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 835,32 eur najneskôr do 11.11. 2013.
Žalovaná istina vo výške 1.205,68 eur, pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 643,88 eur,
riadneho úroku vo výške 293,65 eur ku dňu 6.10. 2015, úrokov z omeškania vo výške 153,15 eur
vyčíslených ku dňu 6.10. 2015, keď odporca bol k 31.8. 2012 v omeškaní s úhradou 7,33 eur a následne

ani ďalšie splátky pohľadávky neuhradil a poplatkov v sume 115 eur, ktoré pozostávajú z upomienky zo
dňa 4.7. 2013 v sume 10 eur, upomienky zo dňa 16.7. 2013 v sume 35 eur, upomienky zo dňa 2.8. 2013
v sume 35 eur a upomienky zo dňa 25.9. 2013 v sume 35 eur.
Z výpisu z účtu k úveru, ale i z písomného podania navrhovateľa zo dňa 14.4. 2016 mal súd zistené,
že ku dňu zosplatnenia úveru, teda ku dňu 31.10. 2013, bola pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi

z úveru vo výške 835,12 eur a pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 663,88 eur, nezaplatených
riadnych úrokov vo výške 53,33 eur, nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 2,91 eur a z
nezaplatených poplatkov vo výške 115 eur. Nezaplatená istina vo výške 663,88 eur predstavuje
nezaplatenú časť poskytnutého úveru k 31.10. 2013. Nezaplatené úroky vo výške 53,33 eur boli
účtované odo dňa prvého čerpania úveru. Základom pre výpočet úrokov bol aktuálny zostatok na

úverovom účte (aktuálna výška čerpaného úveru). Jednotlivé sumy riadnych úrokov k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca, obdobie ich účtovania, percentuálna sadzba a základ pre ich výpočet vyplýva z
predloženej špecifikácie pohľadávky. Úroky z omeškania vo výške 2,91 eur boli počítané z nedoplatkov
na splátkach riadnych úrokov, ktoré boli splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Prvýkrát sa
odporca dostal do omeškania už s platením splátky riadneho úroku splatného 31.1. 2004. Následne

si svoj záväzok splnil, ale opätovne sa dostáva do omeškania. jednotlivé sumy úrokov z omeškania,
obdobie ich účtovania, percentuálna sadzba a základ pre ich účtovanie vyplýva s navrhovateľom
predloženej špecifikácie pohľadávky. Nárok na uplatnené poplatky za upomienky navrhovateľ vychádzal
zo Sadzobníka poplatkov, tvoriaceho prílohu k Zmluve.
Z navrhovateľom v konaní uplatnených úrokov vo výške 293,65 eur do splatnosti pohľadávky

navrhovateľa tieto predstavovali sumu 53,33 eur a po splatnosti pohľadávky do podania návrhu na
súd predstavovali sumu 240,32 eur. Navrhovateľ trval na tom, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu
aj úroky z istiny úveru po zosplatnení úveru. Uviedol, že z ust. § 6 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že veriteľovi patria zmluvné úroky až do reálneho splatenia úveru, ku ktorému nedošlo.
Tvrdil, že dlžník má zásadne povinnosť platiť úrok za skutočnú dobu užívania, t. j. do doby skutočného

vrátenia úveru veriteľovi. Navrhovateľovi patrí úrok z úveru až do jeho faktického splatenia, teda vrátenia
peňažných prostriedkov, predstavujúcich istinu úveru. V opačnom prípade by sa navrhovateľ využitím
zákonného oprávnenia podľa § 506 Obchodného zákonníka dostal do anomálnej situácie, v ktorej by
bol v horšom postavení, než aké mal pred porušením povinnosti odporcom, čo by bolo v rozpore sozákladnými právnymi princípmi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky viacerých súdov Slovenskej
republiky a takisto na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 9.2. 2010 sp. zn. 33 Cdo
113/2008 s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.3. 2000, sp. zn. 31 Cdo

2851/99, podľa ktorého odstúpením od zmluvy o úvere podľa § 506 Občanského zákoníka nezanikajú
všetky práva a povinností strán z tejto zmluvy. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
a zaplatiť úrok odstúpením od zmluvy nezaniká, veriteľovi teda z tohto dôvodu nemôže vzniknúť nová
pohľadávka podľa § 351 ods. 2 Občanského zákoníka.
Odporca na pojednávaní pred súdom uviedol, že je ochotný zaplatiť navrhovateľovi zo žalovanej sumy

1205,68 eur istinu vo výške 643,88 eur, riadny úrok v zmysle zmluvy vo výške 293,65 eur, s tým, že
ďalšiu sumu už nie je ochotný navrhovateľovi zaplatiť z dôvodu, že mal záujem v minulosti mu riadne
platby z úveru uhrádzať, nemohol však vkladať navrhovateľovi na účet žiadnu sumu, pretože mal a i v
súčasnosti má účet zablokovaný. Navrhovateľovi nie je ochotný uhradiť žiadnu ďalšiu sumu, konkrétne
riadny úrok vo výške 18,90% ročne z istiny 643,88 eur od 7.10.2015 do zaplatenia a takisto ani žiaden
úrok z omeškania a takisto žalované poplatky v sume 115 eur. Poukázal na to, že mal v minulosti

viacero záväzkov, splácal dlh aj za syna, z dôvodu ktorého nezvládal riadne splácať navrhovateľovi ním
mu poskytnutý úver. Potvrdil, že zmluvu o prečerpaní uzavrel, bolo to na zmluvu 10 000 Sk, potom
mu sumu po nejakých 2-3 rokoch navýšili na 20.000 Sk. Navrhovateľ mu takúto možnosť ponúkol
a on to akceptoval, pretože v tom čase pracoval. Nemal vedomosť o tom, že by mu oznámenie o
zosplatnení úveru zo strany navrhovateľa bolo doručené. Účet, na ktorý mám povolené prečerpanie, má

i v súčasnosti zablokovaný. Keby tento účet zablokovaný nebol, úver by riadne splácal. Keď aj chcel vec
riešiť s ČSOB, tak mu povedali v Prievidzi, že to oni riešiť nemôžu, že to môže riešiť priamo s ČSOB
v Bratislave. Akúkoľvek sumu, ak by aj chcel navrhovateľovi zaplatiť, nie je v súčasnej dobe spôsobilý
zaplatiť naraz, pretože jeho celkový príjem je vo výške 475 eur mesačne. Je na starobnom dôchodku.
Uviedol, že je ochotný navrhovateľovi dlh zaplatiť v prípade, že je tento dôvodný, v splátkach po 50

eur mesačne. Poukázal na to, že iný príjem okrem starobného dôchodku nemá. Celkové náklady na
bývanie má vo výške 235 eur mesačne. Inkaso platí vo výške cca 50 eur, platí si aj životné poistenie
spolu s manželkou vo výške 18 eur mesačne. Manželka je na starobnom dôchodku, dôchodok poberá
mesačne vo výške 260 eur. Majetok väčšej hodnoty nevlastní, úspory nemá žiadne. Nemá ani žiadnu
vyživovaciu povinnosť.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka a nasl. ustanovenia).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy o povolenom prečerpaní prostriedkov, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku
na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu

uzavretia zmluvy pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej
karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania

zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd sa najskôr
zaoberal povahou zmluvného vzťahu účastníkov, ktorého rámec je daný Zmluvou o prečerpaní zo dňa
21.1. 2004 a následne Dodatkom č. 1 k Zmluve o povolenom prečerpaní k bežnému účtu zo dňa 5.1.
2006 a Dodatkom č. 2 k Zmluve o povolenom prečerpaní k bežnému účtu zo dňa 21.1. 2004 uzavretej

dňa 20.3. 2007. Zo zmluvy je nepochybné, že odporca uzatváral zmluvu s bankou ako fyzická osoba
nepodnikateľ. Navrhovateľ tvrdil, že celý zmluvný vzťah je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom,
na ktorý sa výlučne vzťahuje Obchodný zákonník. Súd tejto argumentácii prisvedčuje len potiaľ, že
zmluva o bežnom účte je pomenovanou typovou zmluvou uzavretou podľa § 708 a nasl. ustanovení
Obchodného zákonníka s tým, že poskytnutie limitu peňažných prostriedkov na účte odporcu

formou povoleného prečerpania sa podľa § 710 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami §
497 Obchodného zákonníka, teda zmluvou o úvere. Keďže išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov
bankou na účet odporcu, ktoré čerpal iným spôsobom ako kreditnou kartou, nevzťahuje sa na daný
vzťah ani zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý uvedené vylučuje v § 1 ods. 3 v znení platnom ku dňuuzavretia zmluvy. Z bodu 1 Podmienok navrhovateľa na povolené prečerpanie bežného účtu vyplýva,
že banka poskytuje povolené prečerpanie v súlade so zmluvou o povolenom prečerpaní. Podľa
ďalších bodov Podmienok, ČSOB poskytne majiteľovi účtu po splnení podmienok stanovených v Zmluve

peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na jeho bežnom účte, a to do úverového limitu
stanoveného v Zmluve. Majiteľ účtu nie je oprávnený prekročiť úverový limit povoleného prečerpania.
Čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sa úročia úrokovou sadzbou dohodnutou
v Zmluve a úrok je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca. Z uvedeného teda vyplýva, že
odporca úverové prostriedky nečerpal kreditnou kartou, preto sa uvedený zákon až na § 3 ods. 6

citovaného zákona na daný úver nevzťahoval. Navrhovateľ ale ako veriteľ mal povinnosť v zmysle §
3 ods. 6 citovaného zákona informovať dlžníka ako spotrebiteľa o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Dôležité pretoajpodľanázorusúduvdanejvecibolo,aby zmluvubolomožné označiťzaspotrebiteľskú,

musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok
s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Uvedenú definíciu pritom predmetná zmluva spĺňa,

pretože navrhovateľ akveriteľ mal vopred pripravenéastanovenépodmienkypovolenéhoprečerpania
peňažných prostriedkov, keď jednostranne určuje výšku úverového limitu, úročenie, zmenu úročenia,
RPMN, poplatky a podobne a odporca nemal možnosť uvedené podmienky ovplyvniť v čase akceptácie
zmluvy.
Súd preto podriadil uvedenú zmluvu v časti dohodnutého povoleného prečerpania peňažných

prostriedkov aplikácii § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. I keď svojim charakterom
ide o zmluvu o úvere, ide zároveň i o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať aj ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného
zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi
a zmluvou o úvere, ktorá je uzavretá medzi bankou a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj

aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn.
6Co 81/2012 z 14.2. 2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013
z 19.6. 2013. Z rozsudku okresného a odvolacieho súdu vyplýva záver, že právna úprava premlčania
v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu
oproti právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú

právnu veci spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho
zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so
zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je
však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi
obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Je len v súlade s princípmi ochrany

spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Ústavný súd SR pritom
konštatoval, že takýto výklad nie je v rozpore s ústavnými právami sťažovateľa.

V predmetnej veci mal súd preukázané nielen tvrdeniami navrhovateľa aj odporcu, ale aj navrhovateľom

predloženými písomnými dôkazmi, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporcom ako s dlžníkom
Zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver. Odporca si svoje zmluvné povinnosti riadne
neplnil a ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia dlhoval navrhovateľovi istinu úveru vo výške 663,88 eur a
zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia úveru, teda ku dňu 31.10. 2013 vo výške 53,33 eur, vychádzajúc v
Zmluve dohodnutej výške 18,90 % ročne, teda spolu sumu 717,21 eur, na ktorú mal navrhovateľ právny

nárok a ktorú bol odporca navrhovateľovi ochotný zaplatiť, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi vyššie uvedenú sumu.

Odporca si svoj dlh voči navrhovateľovi riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania a preto v súlade
s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka si navrhovateľ dôvodne uplatňoval voči odporcovi aj úroky

z omeškania zo sumy 717,21 eur vo výške 8,05 % ročne od 1.11. 2013, teda dňom nasledujúcim po
zosplatnení úveru až do zaplatenia, vrátane už vyčísleného úroku z omeškania do zosplatnenia úveru
vo výške 2,91 eur, ktoré úroky z omeškania takisto súd uložil odporcovi zaplatiť.O povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi prisúdenú istinu aj s príslušenstvom rozhodol súd podľa §
160 ods. 1 O.s.p.. Vychádzajúc zo súčasných príjmov a nákladov odporcu, povolil súd odporcovi celý dlh
navrhovateľovi uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur, majúc za to, že nie je v súčasnej

dobe v možnostiach odporcu uhrádzať dlh navrhovateľovi v sume vyššej, než 50 eur mesačne. Na druhej
strane navrhovateľ povolením splátok nebude nijako vážne ohrozený, pretože súd upravil stratu výhody
splátok pri vynechaní jednej zo splátok v prípade platobnej nedisciplinovanosti odporcu. Pri povolení
splátok odporcovi súd zohľadnil aj správanie odporcu, ktorý sa na pojednávanie riadne dostavil, časť
žalovaného nároku navrhovateľa uznal čo do dôvodu a výšky, čím prispel k urýchlenému ukončeniu veci.

Pokiaľ sa navrhovateľ v konaní domáhal zaplatenia aj zmluvného úroku z istiny úveru po zosplatnení
(v sume 240 eur od 1.11. 2013 do 6.10. 2015 a vo výške 18,90 % ročne z istiny 643,88 eur od 7.10.
2015), súd v tejto časti sporu návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, pretože podľa právneho
názoru súdu, veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti
dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania s úhradou svojho dlhu a je povinný platiť už iba úroky z

omeškania. Tento právny názor súdu je v súlade aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. R59/1998). Navrhovateľ v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru.
Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu navrhovateľovi
zmluvný úrok z omeškania odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom poukazuje aj na
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého

Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého
veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je
povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie
zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý
úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa

dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd Slovenskej republiky v
citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné,
alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
Súčasne súd zamietol aj návrh navrhovateľa v časti nezaplatených poplatkov za upomienky v žalovanej

výške 115 eur. Navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal, že by odporcovi doručoval upomienku zo dňa
4.7. 2013, za ktorú si od odporcu účtoval sumu 10 eur, ani doručovanie výziev zo dňa 16.7. 2013 a 2.8.
2013zaktorésiúčtovalspolu70eur(2x35eur).Navyše,vyššieuvedenépoplatky,ktorésinavrhovateľv
konaní uplatnil v súlade so Sadzobníkom, nijako nezohľadňujú skutočné náklady, ktoré mal navrhovateľ
s doručovaním vyššie uvedených písomností odporcovi, tieto boli dohodnuté paušálne a celkom zjavne

v neprimeranej výške.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. V konaní si náhradu trov uplatnil len
navrhovateľ, ktorý bol v spore úspešný len v približne rovnakom rozsahu, v akom bol v spore neúspešný,
preto súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.