Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113218308
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113218308.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

navrhovateľa: P.. G. Q., A.. X.X.XXXX, E. P. XX, O., zastúpenú: JUDr. Katarínou Adamovskou,
advokátkou, Žižkova 6, Košice, proti odporcovi : G.. F. Q., A.. X.X.XXXX, E. P. XX, O., v konaní o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej: U. Q., A.. XX.X.XXXX, bytom E. P. XX,
O. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu Q. O. F. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. X r o z v á d z a.

Mal. U. Q., A.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. Q., A.. XX.X.XXXX sumou 165 € mesačne vždy k 15.
dňu v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom U. Q., A.. XX.X.XXXX nasledovne každý

párny týždeň v sobotu od 8,30 hod. do 18,30 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 8,30 hod. do
18,30 hod., každý utorok od 16,00 hod. do 19,00 hod., každý štvrtok od 16,00 hod. do 19,00 hod., počas
Vianočných sviatkov párny rok 24.12.

od 9,00 hod. do 18,00 hod., počas Vianočných sviatkov nepárny rok 25.12. od 8,30 hod. do 18,30 hod.,
každý párny rok Veľkonočný pondelok od 8,30 hod. do 18,30 hod..

Otec si maloleté dieťa p r e v e z m e v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto dieťa

odovzdá a vráti jej na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť trovy štátu vo výške 240,60 € na účet Okresného súdu Košice
I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 240,60 € na účet Okresného súdu Košice I do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 25.6.2013 žiadala, aby rozviedol jej manželstvo s
odporcom, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.V prípade rozvodu manželstva žiadala zveriť ma. U. Q., A.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti
a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 200 € mesačne. Súčasne žiadala upraviť styk otca s

maloletým dieťaťom.

Odporcasakpodanémunávrhuvyjadrilpísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa8.10.2013.Snávrhom
na rozvod manželstva súhlasil.

V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky,
výživné určiť vo výške 150 € mesačne. Súčasne žiadal upraviť styk s maloletou dcérou.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným
súd dňa 2.10.2013 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
matky. Výživné ponechal na úvahu súdu. Súčasne navrhol úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX.

Z manželstva pochádza mal. U. Q., A.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v O.
na E. mieru XX.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo s odporcom uzavreli po 8-mesačnej známosti
z lásky, pričom bola tehotná. Po uzavretí manželstva sa začali objavovať prvé problémy, ktoré sa
vystupňovali po narodení dcéry. Začali sa prejavovať rozdielne prístupy k životu a prioritám v spôsobe v
starostlivostiomaloletúavnázorochpredovšetkýmnarodinnýživot.Odporcabolpredsvadboupozorný,

starostlivý, tolerantný. Po narodení dcéry si ju prestal bez zjavnej príčiny vážiť, nerešpektoval jej názory,
spochybňoval jej rozhodnutia vo veciach v starostlivosti o maloletú a málo sa jej venoval. Pred rodinným
životom uprednostňoval akýkoľvek program s kamarátmi a kolegami, často krát namiesto trávenia mimo
pracovného času s rodinou odchádzal mimo domu, prichádzal domov v neskorých nočných hodinách a
pod vplyvom alkoholu, osočoval ju a urážal doma aj pred známymi. Spolu s dcérou ju vyhadzoval z bytu v

Košiciach, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve. Odporca je až chorobne poriadkumilovný, rozčuľuje ho
akékoľvek narušenie jeho zabehnutých stereotypov, o všetkom v domácnosti rozhoduje sám bez toho,
aby sa opýtal na jej názor. V dôsledku prehlbovania rozporov sa vzájomne odcudzili a žijú každý svoj
život, nekomunikujú spolu, prípadne sa hádajú, intímne spolu nežijú. Odporca sa zdržiaval do neskorých
nočných hodín v obývačke, pričom ona zaspávala v spálni. Odporca ju pri hádkach nahrával, fotil si

dôkazy proti nej, dokonca si založil na ňu zložku, ako to robí v práci, keďže je vyšetrovateľom policajného
zboru. Správa sa voči nej agresívne, niekoľkokrát ju fyzicky napadol. Odporca chodil z práce domov
kedy chcel, ani jej neoznámil, že príde. Neskôr nemá sa o to zaujímať a nie je povinný jej to oznamovať.
Spory sa opakovane pokúsila riešiť zmierlivo. Odporca však nejavil a ani nejaví žiadny záujem a snahu
prispieť k vyriešeniu sporu. Spoločne nekomunikujú, odmieta odbornú pomoc. Manželské vzťahy medzi

ňou a odporcom sú preto vážne a trvalo narušené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od nich ako od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo neplní základné funkcie
manželstva a neplní ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo nevytvára vhodné
prostredie ani pre výchovu dcéry, na ktorú negatívne vplývajú ich vzájomné konflikty.

Navrhovateľka bola na rodičovskej dovolenke s príjmom vo výške 227,70 € spolu s rodinným prídavkami.
Bývala u rodičov, ktorým na bývanie, stravu nijakým spôsobom neprispievala, pretože nemala finančné
prostriedky.

Mal. U. mala jeden rok, od mesiaca september 2013 mala tieto náklady: strava 80 € mesačne, drogéria

20 € mesačne, doprava, benzín 70 € mesačne, životná poistka 16,17 € mesačne, úver na auto 230,18
€, mobilný telefón 20 €, lieky ibalgin 3,15 €, oblečenie 20 €, inkaso 102 €, telefónny internet 10 €,
preposielanie pošty 4 €, celkové náklady na ňu a dcéru boli za mesiac október 2013 v sume 860,58
€. Po odrátaní spotrebného úveru, inkasa, internetu a telefónu je to suma 488,52 €. Po odrátaní jej
mesačného príjmu 222,70 € je chýbajúca suma 265,82 €. Priemerné náklady pre maloletú dcéru a pre

ňu sú v sume 847,50 €. Po odrátaní spotrebného úveru, inkasa a internetu s telefónom je to suma 505,32
€, po odrátaní jej príjmu 222,70 € je to chýbajúca suma 282,62 €. Náklady na dcéru boli nasledovné:
nutrilon 60 €, plienky 50 €, čaje 15 €, kaša 8 €, zeleninová výživa 8 €, detská šunka 3 €, detské párky
3 €, dojčenská voda 25 €, banány 5 €, čerstvé mlieko 3 €, ovocná šťava 2 €, jogurt 5 €, pečivo 5 €,detská krupica 1 €, keksík 5 €, hračka 10 €, lieky 10 €, cumle na fľašu 3 €, ušné tyčinky 1 €, čistiace
obrúsky 5 €, čistiace tampóny 3 €, maslo 2 €, oblečenie, obuv 20 €, persil sensitive 6 €, aviváž sensitive
4 €, ostatné potraviny 10 €.

Navrhovateľka uviedla, že manželia by mali mať rovnakú životnú úroveň. Jej príjem spolu s rodičovskou
dovolenku a výživným, ktoré jej posiela na základ predbežného opatrenia odporca vo výške 60 € bolo
spolu 282 €, čo je nepostačujúca suma. Odporcov príjem bol vo výške 900 €. Okrem toho poukazovala
na to, že poberá aj daňový bonus od zamestnávateľa, ktorý doposiaľ nezrušil a nebývajú ani v spoločnej

domácnosti.

Z výpovede odporcu súd zistil, že s výpoveďou navrhovateľky ohľadne uzavretia manželstva súhlasí. V
byte na E. P.. XX, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctva a ním nadobudnutý zrekonštruovaný a zariadený
býval predtým.
S návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

Odporca uviedol, že od júla 2013 až november 2013 si plnil vyživovaciu povinnosť v zmysle § 62
Zákona o rodine v minimálnom rozsahu, t.j. 30 % zo sumy životného minima, čo predstavovalo 27,126
€. Vzhľadom k tomu, že v Zákone o rodine nie je stanovené, že rodič musí vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu plniť len peňažne, zvolil formu nákupu drobných vecí pre dieťa, keďže si nebol istý, či peniaze,

ktoré by poslal boli použité pre potreby dcéry. V októbri 2012 poukázal na účet navrhovateľky sumou
100 €, následne však obdržal rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/244/2013 o výške
mesačného výživného na dieťa vo výške 60 €. Túto sumu zaplatil prevodom na účet navrhovateľky
a ďalšie výdaje na oblečenie dieťaťa, keďže matka riadne nepripravuje dieťa na styk. Nesúhlasil s
vyčíslenými nákladmi navrhovateľkou, ktorá nebola prihlásená ani na prechodný pobyt u svojich rodičov

a teda nemôže uhrádzať inkaso. Výdavky odporcu sú nasledovné: SIPO 150,- € mesačne, sporenie pre
dcéru 20 € mesačne, poistenie bytu 73,80 €, povinné zmluvné poistenie osobného motorového vozidla
92 € ročne, havarijné poistenie 139,15 € ročne, mesačná platba ANTIK Telecom a internet 17,92 €,
sporenie 150 €, kredit volanie cez mobilných operátorov 10 €, strava 200 €, pohonné hmoty 100 €,
pravidelná ročná servisná prehliadka vozidla 200 €, osobné potreby 50 €. Otcov príjem pozostáva z

viacerých zložiek, keďže je v služobnom pomere, nenárokovateľnou čiastkou je odmena. Služobný plat
predstavuje 1.160,50 € brutto.

Navrhovateľka uviedla, že od septembra 2015 mal. U. mala navštevovať materskú škôlku.

Účastníci konania sa nevedeli dohodnúť ohľadne úpravy styku s maloletým dieťaťom.

Vzhľadom na uvedené súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru klinickej psychológie detí
a dospelých ohľadne najvhodnejšej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX. Znalkyňa uviedla, že maloleté dieťa
je psychomotoricky zdravé, šikovné, primerane sa vyvíjajúce dieťa, má vybudovanú prioritnú väzbu
na matku, vzťah k otcovi pozitívny bez náznakov negatívnych fenoménov. V rámci rozhovorov a
pozorovania situácie znalcov však môže maloletá emočne zmetená, ak si rodičia pred ňou riešia svoje
spory, najmä ak si ju podsúvajú preto, lebo sa cítia starostlivosťou o ňu obmedzovaní. V jej správaní

môžu byť potom viac frekventované citové provokácie, ktorými si maloletá bude žiadať vnútorné uistenie
svojho prijatia rodičmi.

Smerom k rodičom sa maloletá vzťahuje pozitívne so záujmom bazálnou väzbou je jednoznačne matka
maloletej, otec je sekundárnou vzťahovou osobou, čo je však v súlade s vývinovým obdobím maloletej.

Negatívny vzťah k maloletej niektorým zo svojich vzťahových osôb nezistila znalkyňa. Maloletá ide do
veku, kedy v jej správaní bude viac rezonovať prvé obdobie vzdoru, účelom ktorého je vymedzovanie
svojej identity. Pokiaľ bude maloletá emočne zmetená správaním rodičov, bezpodmienečným prijatím
svojej osoby toto vzdorovité obdobie sa bude predlžovať a bude sprevádzané aj emočným nekľudom,
ktorý si často manifestuje ako motorický nepokoj, hyperaktivita a pod. Znalkyňa doporučila vyhovieť

návrhu otca aj matky, t.j. upraviť stretnutia mal. U. s otcom tak, aby s ním trávila každú párnu sobotu
a nepárnu nedeľu s tým, že by sa mal otec s dieťaťom stretávať aj 2x v pracovnom týždni. Odporca
namietal objektívne prekážky v realizácii častejšieho a intenzívnejšieho styku so svojou dcérou. Aj keď
jeho námietky na nepriaznivú situáciu v cestnej premávke, v čase kedy by sa mohol styk v pracovnomtýždni realizovať sú objektívne, stále sú v rovine dyskomforu dospelej osoby. V otázkach, kde sa rieši
najlepší záujem maloletého dieťaťa sú tieto prekážky sekundárne. K ovplyvňovaniu dieťaťa zo strany
rodičov nedochádza. Matka si želá široký styk dieťaťa s otcom, skôr očakáva a potrebuje aktívnu pomoc

zo strany otca, víta jeho záujem. Opakovane deklaruje, že v kontakte medzi otcom a maloletou stáť
nemieni. Na výchovu sa cíti sama okrem práce a maloletej nemá priestor na sebarealizáciu, prežíva
masívnu frustráciu svojich osobných potrebách, žiarli, že odporca tento priestor má. Na strane odporcu
tiež ovplyvňovanie zistené nebolo. Situačne je kritickejší k kvalite starostlivosti matky, čo môže maloletá
a postupom veku viac vnímať a uvedomovať si to.

Navrhovateľka pripojila listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa týkajúce sa nákupu
oblečenia, obuvi, hračiek, zdravotnej starostlivosti liekov a iné.

Otec predložil listinné doklady preukazujúce výdavky v súvislosti s bývaním motorového vozidla, servis
motorového vozidla, náklady na ošatenie.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom odporcu bolo zistené, že jeho príjem za
obdobie 09/2012 do 08/2013 bol vo výške 919,73 € netto, za obdobie 01/2013 do 12/2013 vo výške
901,- € netto, za obdobie 01/2014 do 12/2014 bol vo výške 857,- € netto; za obdobie 1/2015 bol vo
výške 908,84 € netto.

Z pripojeného oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že navrhovateľka
poberá prídavok na dieťa od 1.9.2012 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 23,52 €,
rodičovský príspevok od 1.3.2013 do doby trvania podmienok v sume 203,20 € mesačne.

Z oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľky bolo zistené, že táto v období od 30.7.2012
do 31.3.2014 nepoberala mzdu z dôvodu čerpania materskej a následne rodičovskej dovolenky. Jej
príjem za obdobie 04/2014 do 12/2014 bol vo výške 1.013 € netto, v mesiaci 01/2015 bol vo výške
1.090,91 € netto.

Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností k mal. deťom
na čas po rozvode.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľaust.§22citovanéhozákonakzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených
prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutieo úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho

citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo
rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho
rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa

práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým

dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé

životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v
Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu
spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti
obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno očakávať, že
manželské spolužitie niekedy obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí. Manželstvo
účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a
o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na

fungovanie manželstva, ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva
spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde
manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem
na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, obaja
účastníciodmietajúobnoveniemanželskéhospolužitia,dospelkzáveru,ževšetkypodmienkyprerozvod
manželstva sú splnené.

V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu

vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa

rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na
to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal.
dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky, t.j. u
navrhovateľky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka aj otec sa podieľajú na výchove a výžive dieťaťa.
Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj

v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. D. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle

slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku detí, ich zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a
schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré

dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách detí rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
navrhovateľky ako aj odporcu, na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet
vyživovacích povinností na strane rodičov, na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa a dospel k
presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a odporca ním môže prispievať na výživu dieťaťa
bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.

Pri určovaní výšky výživného zohľadnil tú skutočnosť, že maloleté dieťa doposiaľ nenavštevuje
materskú škôlku, výdaje navrhovateľky sa týkajú zabezpečenia jej základných potrieb ako je strava,
oblečenie, obuv, lekárska zdravotná starostlivosť. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na
zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym
zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý inú vyživovaciu povinnosť nemá a zohľadňuje

aj odôvodnené potreby dieťaťa. Súdom stanovené výživné vo výške 165 € zohľadňuje základnú
mieru nevyhnutných potrieb dieťaťa vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa
ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože
okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu

odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods.
5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové
pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril

východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Súd je toho presvedčenia, že odporca mal v
rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytol dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolumal mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil
starostlivosť navrhovateľky o maloleté dieťa. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný

nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti. Podľa
§ 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich
potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto
odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča aj dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a

možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska
jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri
hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale aj
z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci,
pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorých prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci
ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri

určení výživné súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené
činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči dieťaťu, vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre

určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 165

€ mesačne je primerané.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Úlohaobochrodičovjevživotemaloletéhodieťaťanezastupiteľná.Záujmomdieťaťajenepochybne,aby
bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je
presvedčený,žeitendruhýrodičjedobrýmrodičom.Starostlivosťavýchovaomaloletédetipredpokladá
zabezpečenienielenmateriálnych,aleinemateriálnychpodmienok,ktoréumožňujúrozvíjanieosobnosti

maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.
Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje
deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom
rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu
medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom

detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné
uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný
vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II.
ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového
štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ

zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu
vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky,
vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk
otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie
a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.

Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.

Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť aempatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletými deťmi.
Vzhľadom na uvedené súd upravil stretávanie dieťaťa s otcom v čo najširšom rozsahu aj v priebehu

týždňa, víkendov a sviatkov, aby bol zachovaný pravidelný a rovnocenný osobný kontakt s prihliadnutím
na vek maloletého dieťaťa. Súd apeluje na rodičov, aby svoje prejavy pred dieťaťom korigovali a
nevystavovali ho zbytočnému emočnému napätiu, čo sa môže neskôr negatívne prejaviť v jeho ďalšom
vývine. Rodičia by si mali v prvom rade uvedomiť, že rodičmi dieťaťa ostanú aj po rozvode manželstva
a je veľmi dôležité aby sa v budúcnosti naučili spolu komunikovať hlavne kvôli jeho zdravému vývinu.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V konaní bol vypracovaný znalecký posudok.

Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 11P/76/2013 zo dňa 30.10.2014 priznal znalkyni odmenu v
celkovej výške 481,20 €. Odmena bola znalkyni predbežne vyplatená z finančných prostriedkov štátu.

V súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p., súd zaviazal navrhovateľku a odporcu k náhrade trov štátu vo

výške po 240,60 € na účet Okresného súdu Košice I rovným dielom, nakoľko vzhľadom na povahu
prejednávanej veci nemožno hodnotiť úspech či neúspech účastníkov vo veci.

Pri náhrade trov štátu súd zohľadnil to, že tak navrhovateľka ako aj odporca sú zamestnaní.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 144 O.s.p., kedy účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo vecisamej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.