Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200111
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Bardejov, katastrálnemu odboru so sídlom Bardejov, Dlhý rad 16, za účasti X. B., bytom S.
XX, zast. ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Povraznícka 18, o
preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 4. novembra 2013 č. k.: V 2240/2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 4. novembra 2013 č.k.: V 2240/2013.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.11.2013 rozhodol odporca ako orgán príslušný podľa zákona

č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon), o návrhu na vklad záložného práva
(nesprávne uvedené vlastníckeho práva) podanom dňa 01.10.2013, ktorého prílohou bola zmluva o
zriadenízáložnéhoprávauzavretámedziúčastníkmiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.azáložcomX.B.vzastúpení
ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci tak, že návrh (nesprávne uvedené konanie) podľa § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona a zároveň z dôvodu porušenia § 22 ods. 2, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že po preskúmaní návrhu na vklad a
jeho príloh správny orgán dospel k záveru, že o dohode o plnej moci v uvedenom prípade platí, že
dlžník (spravidla spotrebiteľ) nemôže vôbec ovplyvniť výber splnomocnenca. Ide o formulárovú typovú
zmluvu, inak povedané štandardnú zmluvnú podmienku (iba na samostatnom liste papiera), ktorej
obsah dlžník vôbec nemôže ovplyvniť, v čom správny orgán vidí hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a
porušenie odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru. To, že splnomocnenca vyberá na štandardnom

zmluvnom formulári veriteľ, považuje odporca za jasný signál o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber
osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. Skutočnosť, že navrhovateľ
vyberáaktuálnenie„svojho“advokáta,alekonkrétne„svoje“občianskezdruženiejevkontextepredmetu
a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo podľa
odporcu opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28 októbra 2011 č. k. 14Co/346/2011, rozhodnutie Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 26. júla 2011 č. k. 10C/121/2011, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR vo veci 10Sžr 19/2010.Zároveň odporca konštatoval, že v rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o plnej moci zaradená
na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ
ovplyvniť (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Komisia na posudzovanie podmienok takúto dohodu

uvádzanú navrhovateľkou v jej zmluvách vyhodnotila ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka), ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), a to z
dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov (druhý
osobitný dôvod absolútnej neplatnosti). Za pravdu mu v prípade inej spoločnosti dal aj Okresný súd
Trenčín rozsudkom sp. zn. 17C 5/2011 zo dňa 12.04.2011.

Ako ďalej v napadnutom rozhodnutí odporca uviedol, v rovine ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských
úverov, zákon už dnes v § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zakazuje ex lege nekalé obchodné praktiky,
pričom aj v danom prípade ide o vážnu nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z. z., ktorou veriteľ dosahuje zaťaženie majetku dlžníka formou neprijateľnej (absolútne
neplatnej) zmluvnej podmienky v čase brania úveru.

Odporca citoval § 31 ods. 1 a ods. 3 Katastrálneho zákona. Poukázal na to, že právam vlastníka musí
poskytnúť ochranu pred úkonom porušujúcim zákon, ktorý je absolútne neplatný (§ 39 OZ). Kritérium §
22 ods. 2 OZ je potrebné vykladať v objektivizujúcom zmysle, ako rozpor záujmov.

Rozhodnutie odporcu napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka. Žiadala, aby na
základe odvolania v rámci autoremedúry odporca napadnuté rozhodnutie zrušil a povolil vklad zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 10.09.2013 č. 329/2013-RAČ, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie
žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie o povolení vkladu záložného
práva.

Návrh odôvodnila tým, že citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku.

Poukázala na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil
ProHelp-združeniuobčianskoprávnejpomoci(ďalejlensplnomocnenec)plnomocenstvonauzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve

alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu -
splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Zásadne nesúhlasila s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu,

ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude
zastupovať. Domnievala sa, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených
predpokladov. Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Navrhovateľka zdôraznila, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach

vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v
postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a to všetko bez akejkoľvek účasti
veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol

súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ
zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu
splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a
na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokovala poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a
z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom

aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti

predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka

dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol
správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu,
ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Navrhovateľka má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,

určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú
základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri
analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná,
a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky
pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo

súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa
stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne,
vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým,
že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí,
že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho

úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti
platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu
vôle zo strany záložcu.

Navrhovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť
dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti

spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dohoduosplnomocnení,ktorejpredmetomjebezplatnézastupovaniesplnomocniteľasplnomocnencom
nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa ani na ňu nevťahujú ustanovenia § 53

Občianskehozákonníkaoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,naktoré
poukazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Argumentácia správneho orgánu, v ktorej poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 10Sžr/19/2010 taktiež

neobstojí, nakoľko v posudzovaných rozhodnutiach išlo o skutkovo a právne úplne odlišné prípady.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu

inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo
v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľke riadne vrátiť.
Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednomprípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej
funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým,
že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľky nie je dôvodný.

Predmetompreskúmaniajerozhodnutiesprávnehoorgánuozamietnutínávrhunavkladzáložnejzmluvy
podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci je neplatná
podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby,
ktorá ho bude zastupovať a podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 10.09.2013 podanom dňa 01.10.2013
navrhovateľka žiadala o vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 329/2013-RAČ do katastra
nehnuteľností.

Z tejto zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom X. B., zastúpeným
na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k výlučnému vlastníctvu a podielovému
spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa
na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na

základe Zmluvy o úvere č. 800501497 zo dňa 05.09.2011, uzavretej medzi záložným veriteľom na
strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1.000,00 Eur,
spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia a na základe Zmluvy o úvere č. 800502086 zo dňa

30.05.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä
na zabezpečenie istiny vo výške 300,00 Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov
a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Z kópie dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá medzi splnomocniteľom X. B. a splnomocnencom
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom Mamojkom - predsedom združenia
vyplýva, že (citácia): „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o
bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v
súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy 802101555

(ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto
dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu

aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo

na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp
plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnejzmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie
splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z
nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli

veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje,
že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná
o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (sú rukou dopísané). 5.
Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom

tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré
je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so
záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“

Podľa § 151d ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občianskeho zákonníka), záloh môže byť vec,
právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje

inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku,
alebo iná hromadná vec.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho

orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b/ ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:

a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore

popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na obsah administratívneho spisu dospel
krajský súd k záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej
záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred
určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť

výber tohto zástupcu, nie je ani v jeho záujme uzatvorenie záložnej zmluvy, navrhovateľka bola
v kontakte so splnomocnencom, teda ide o rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu. Dohoda o
splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Dohoda o
splnomocnení nebola urobená slobodne a vážne, je teda neplatná a záložnú zmluvu za záložcu uzavrel

splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný
je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom. Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný
predmet zmluvy, t.j. obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností ako ich
vyžaduje zákon pre zmluvu a pre dohodu o splnomocnení.

To, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a jeho zástupcu v
zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadli nové
veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva a v každom prípade je záložca (pri uzatváraní
úverovej zmluvy dlžník) zastúpený združením občianskoprávnej pomoci ProHelp so sídlom v Bratislave.

V súvislosti s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva
vymedziť v dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná

medzi spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy,
ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené
v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní
týchzmlúv,priktorýchsazmluvnépodmienkypripravujúvopredapriktorých,čoplatíajvdanomprípade,
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah.

Odporca preto postupoval správne aj v tomto prípade, ak prihliadol aj na tento dôvod pri zamietnutí
návrhu na vklad predmetnej zmluvy do katastra.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
vBratislaveprostredníctvomKrajskéhosúduvPrešove,atopísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a
čoho sa odvolateľ domáha.