Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111219114
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111219114.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: S. Krajčík, s.r.o., so sídlom Senica, Dlhá
1424/47, IČO: 36 246 204, zast. Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom so sídlom Senica, V. Paulínyho-
Tótha 30, proti povinnej: M. O. nar. XX. XX. XXXX, bytom I., X. X, o vymoženie 353,42 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 07. 2013 č.
k. 14Er/343/2011-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zastavujúcej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú proti povinnej na vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 353,42 eura s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi Mgr.
Stanislavovi Polákovi, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Moyzesova 5 priznal trovy exekúcie
vo výške 41,51 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť ich súdnemu exekútorovi do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok ) na podnet
súdneho exekútora po zistení, že povinná nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by vedel
byť postihnutý exekúciou, a teda jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie
rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, § 15 ods.
1, § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení zákona č.

141/2008 Z. z. Dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena v zmysle ust. § 14 ods. 1 cit.
vyhlášky vo výške 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov, a to poštovné v sume 1,40 eura za jedno
doručovanie v rámci exekúcie a 20 % DPH z odmeny a z hotových výdavkov vo výške 6,92 eura, t. j.
celkovo vo výške 41,51 eura. Na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinnej.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súdny exekútor podal dňa 03. 05.
2013 na súd návrh na zastavenie exekúcie, pričom súd ho o tomto oznámení nevyrozumel, ale vydal
odvolaním napadnuté uznesenie. Mal za to, že takýmto postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom.

Súdny exekútor vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že šetrením majetkových pomerov povinnej
bolo zistené, že táto nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku
oprávneného, pričom pokračovanie exekúcie by prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, ktoré by
v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený, a teda jej ďalšie pokračovanie by bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti a účelnosti. Uzavrel, že u povinnej nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia

majetku podliehajúceho tejto exekúcii. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích
súdov, ako i na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011.Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom požiadal dňa 02. 06. 2011
súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Moyzesova 5, o
vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 353,42 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul

označil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 02. 2010 č. k. 18C/95/2009-54, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 07. 04. 2010 a vykonateľnosť dňa 10. 04. 2010. Vyššie označený súdny exekútor
doručil súdu prvého stupňa dňa 23. 06. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne ho súd prvého stupňa
dňa 28. 06. 2011 poveril vykonaním predmetnej exekúcie. Písomným podaním, doručeným súdu
prvého stupňa dňa 03. 05. 2013 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si
vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 59,59 eura, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného.
Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa predmetnú exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi
Mgr. Stanislavovi Polákovi priznal trovy exekúcie vo výške 41,51 eura a oprávnenému uložil povinnosť
zaplatiť ich súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z ostatne citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí,

že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom
zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom existencia nedostatku
majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom
nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný
nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy dospel
k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného uznesenia súdu prvého stupňa, keď predmetnú exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Poverený súdny exekútor totiž vykonaným šetrením zistil, že povinná je na adrese

trvalého pobytu neznáma, nevlastní nehnuteľný majetok, v mieste trvalého bydliska nezanechala žiaden
hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, nevlastní žiadne motorové vozidlo, nie je
vedená v evidencii Sociálnej poisťovni, a teda majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Za tejto situácie preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď predmetnú exekúciu zastavil v
intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinnej. Záverom odvolací

súd, reagujúc na námietku oprávneného vo svojom odvolaní uvádza, že podanie súdneho exekútora
doručené súdu prvého stupňa dňa 03. 05. 2013 nebolo návrhom na zastavenie exekúcie, na základe
ktoréhobolsúdpovinnýzastaviťexekúciu,alelenpodnetom,ktorýmnavrholjejzastaveniezozákonných
dôvodov uvedených v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto postupom súdu prvého stupňa,
ktorý neupovedomil oprávneného o tomto podnete súdneho exekútora nebola oprávnenému odňatá

možnosť konať pred súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v
zastavujúcej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O odvolaní oprávneného proti výroku o náhrade trov konania odvolací súd nerozhodoval. V danej veci

ide totiž o rozhodnutie podľa § 57 Exekučného poriadku vydanom vyšším súdnym úradníkom, o ktorom
doposiaľ nerozhodol sudca, a preto v zmysle ust. § 202 ods. 2, § 374 ods. 4 OSP a § 58 ods. 6, § 243b
ods. 1, 3 Exekučného poriadku je potrebné v konaní aplikovať právne predpisy účinné od 1. novembra
2013, nepripúšťajúce proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku
odvolanie. Za situácie, že v intenciách § 374 ods. 4 OSP bola splnená i podmienka podania odvolania

včas a oprávnenou osobou, zo zákona tak došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia vo výroku o
náhrade trov konania a vo veci opätovne rozhodne sudca.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.