Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221649
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4212221649.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovprávnejvecižalobcu:G.J.,L..XX.X.XXXX,P.J.T.,C.L..X,vkonanízastúpený:

JUDr. Iveta Majlingová, advokátka so sídlom Komárno, Pohraničná 7, proti žalovaným : 1) S. Y.Ľ., O.. T.,
L.. X.X.XXXX, P. J. T., W.. C. XXXX/X a 2) M. T., L.. X.X.XXXX, P. J. T., O.Q. Š. XXXX/XX, obaja v konaní
zastúpení: JUDr. Natália Borsosová, Advokátska kancelária so sídlom Komárno, Ul. Biskupa Királya 6,
IČO: 17723108, o zaplatenie 16.597,-Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaným v 1) a 2) rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu 11.10.2012 domáhal zaviazania žalovaných v 1) až 3) rade, aby mu

spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 16.597,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od podania
žaloby až do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho
zastúpenia. Za žalovanú v 3) rade označil S. T., L.. XX.X.XXXX, P. J. T., O. Š.T. Č.. XXXX/XX, voči ktorej
konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 19.9.2013 pre čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo
z dôvodu, že menovaná nie je dedičkou po poručiteľovi M. T.. Žalobný petit viackrát upravil. Podaním
zo dňa 27.5.2013, ktorým žalobu proti žalovanej 3) vzal späť, navrhol na zaplatenie sumy 16.597,- Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od podania žaloby do zaplatenia zaviazať žalovaných 1) a

2) rukou spoločnou a nerozdielnou. Ďalším podaním došlým súdu dňa 1.4.2015 (čl.136) so súhlasom
súdu žalobný návrh pozmenil tak, že oboch žalovaných navrhol zaviazať k zaplateniu sumy po 8.298,50
Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.9.2004 uzavrel s predávajúcim O. V. kúpnu
zmluvu, na základe ktorej menovaný mu odpredal domovú nehnuteľnosť v kat. úz. T., vedenú v katastri
nehnuteľností na B. Č.. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 1.400,000,- Sk. Pred dojednaním tejto zmluvy
mu predávajúci oznámil svoje podmienky, za ktorých bol ochotný mu predať túto nehnuteľnosť, a to,
že mu vyplatí kúpnu cenu a navyše zabezpečí mu nadobudnúť do vlastníctva záhradu v T. L. S. M. s

tým, že náklady, ktoré budú spojené s nadobudnutím záhrady do vlastníctva bude znášať on. Po tomto
dojednaní dostal kontakt na dnes už nebohého M. T., ktorý bol podielovým spoluvlastníkom záhrady
spolu s bývalou manželkou S. T. v danej lokalite. Menovaný ho ubezpečoval, že koná aj v mene svojej
manželky ako podielovej spoluvlastníčky. Za účelom prevodu ich nehnuteľností bola vyhotovená kúpna
zmluva, avšak pred jej podpisom mu pán T. oznámil, že tento prevod mieni uskutočniť formou darovacej
zmluvy z dôvodu, aby ušetril na dani z prevodu nehnuteľnosti a zároveň bolo dohodnuté na žiadosť O.
V., že vlastníctvo k záhrade nadobudne jeho syn, O. V., v prospech ktorého má byť darovacia zmluva

vyhotovená,sčímpánKuchtataktiežsúhlasil.NazákladepokynuM.T.bolakúpnazmluvaprepracovaná
na darovaciu zmluvu. Podmienkou menovaného bolo, že darovaciu zmluvu podpíše spolu s manželku
len v prípade, ak mu pred podpisom darovacej zmluvy vyplatí v hotovosti čiastku 500.000,-Sk (16.597,-
Eur) ako protihodnotu záhrady. Peniaze na vyplatenie tejto sumy si vyzdvihol zo svojho účtu, z ktorejfinančnej hotovosti vyplatil O. V. kúpnu cenu za odpredaj domu a sumu 500.000,-Sk vyplatil do vlastných
rúk t.č. už nebohému M. T.. Následne sa dňa 17.9.2004 dostavili na Notárky úrad notárky C. L. E. T., kde
pred notárkou pán T. s manželkou podpísali darovaciu zmluvu na prevod nehnuteľnosti vedenej na B. Č..

XXX G. T..Ú.. T. na obdarovaného O. V.. Žiaľ pán Kuchta a jeho manželka nedodržali podmienky dohody
a to z dôvodu, že neskôr zistili, že mohli za prevod tejto záhrady požadovať vyššiu čiastku a podali voči
obdarovanému z darovacej zmluvy zo dňa 17.9.2004 a neskôr aj voči jeho otcovi O. V. žalobu o určenie
neplatnostidarovacejzmluvy,ktoráneskôrbolaprekvalifikovanánažalobuourčenievlastníckehopráva.
V rámci tejto žaloby tvrdili, že boli uvedení do omylu, darovaciu zmluvu nemienili podpísať a rovnako

popreli aj prevzatie čiastky 500.000,-Sk. V rámci súdneho konania 7C/145/2004 Okresný súd Komárno
rozsudkom zo dňa 15.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/138/2011 zo
dňa 27.8.2012 určil, že nebohý M. T. bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
vedených na B. Č.. XXX G. T..Ú.. T. v podiele 2/3-ín k celku a jeho manželka v podiele 1/3-iny k
celku , nakoľko dospeli k záveru, že predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom. Právny nárok na zaplatenie sumy 16.597,-Eur žalobca zdôvodnil ustanovením § 451 ods. 1,2

Občianskeho zákonníka, t.j. bezdôvodným obohatením, nakoľko súd pre neplatnosť darovacej zmluvy
určil vlastnícke právo darcov k predmetu daru a týmto odpadol dôvod plnenia v sume 500.000,- Sk.
Pasívnu legitimáciu žalovaných 1) a 2) zdôvodnil ustanovením § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.
V priebehu konania čiastočne pozmenil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, keď na pojednávaní
konanom 24.11.2014 jeho právna zástupkyňa predniesla, že žalobca a p. T. sa dohodli na uzavretí

zmluvy v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka, teda tzv. nepomenovanú zmluvu,
ktorá mala spočívať v tom, že p. T. prevedie svoju nehnuteľnosť na O. V.. Na základe tejto skutočnosti p.
T.požadovalodžalobcuodstupnévovýške500.000,-Sk.Malazato,žetátosumasastalabezdôvodným
obohatením až keď odpadol právny dôvod jej plnenia, t.j. dňom, kedy na základe rozsudku súdu bolo
určené, že predmetná darovacia zmluva je neplatná, teda dňom 27.8.2012. Pre prípad, že by súd

bol iného názoru, tento majetkový prospech navrhla posúdiť ako úmyselné obohatenie s 10 ročnou
premlčacou dobou. Zároveň poukázala aj na to, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný podľa § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Nakoľko právny dôvod na plnenie žalobcom v danom prípade odpadol až 27.8.2012, pohľadávka
uplatnená v tomto konaní nie je premlčaná. V konečnom návrhu poukázala na nález ústavného súdu

ČR II. ÚS 309/95, v ktorom súd vyslovil záver, že pokiaľ sa všeobecné súdy nezaoberali otázkou súladu
prípadného premlčania s dobrými mravmi, došlo v konaní pred nimi k porušeniu článku 36 ods.1 Listiny
ľudských práv a slobôd (článok 46 Ústavy SR), ktorého podstatou je právo na spravodlivý
proces. Rovnako Ústavný súd SR v náleze č. I. ÚS 33/2012 vyslovil názor, že môžu nastať situácie,
keď uplatnenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, voči ktorému by za

takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom
v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatneného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo
neuplatnil včas. Navrhla, aby súd v súlade s týmito nálezmi posúdil vznesenú námietku premlčania
ako námietku v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi žalobca vidí v tom, že na
naliehanie a stanovenú podmienku právneho predchodcu žalovaných mu odovzdal sumu 500.000,- Sk

ako podmienku za prevod nehnuteľnosti na S. M., pričom menovaný napriek prevzatej čiastke podal
žalobu o určenie vlastníckeho práva, v ktorej žalobe pokračovali žalovaní 1), 2), ktorí v rámci súdneho
konania získali späť do vlastníctva nehnuteľnosť, za ktorú ich otec obdržal sumu 500.000,- Sk. Žalobca
nezavinil, že účastníci zmluvy sami rozhodli o forme prevodu vlastníctva darovacou zmluvou a pokiaľ
by nebol pristúpil na túto podmienku stanovenú M. T. D.., nemal by možnosť sám odkúpiť domovú

nehnuteľnosť od O. V..

Žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení zo dňa
12.12.2012, ako aj na ústnych pojednávaniach uviedli, že tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce a nepravdivé,
boli vyvrátené už v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7C/145/2004.

Žalobca ich neb. otcovi nezaplatil žiadnu sumu. Toto bolo preukázané v uvedenom konaní, v ktorom
svedecká výpoveď M. T. v postavení žalobcu bola vyhodnotená ako nevierohodná, s čím sa stotožnil
aj odvolací súd v rozsudku zo dňa 3.5.2012. Aj v tomto konaní žalobca tvrdil, že zaplatil nebohému M.
T. 500.000,-Sk, avšak toto jeho tvrdenie nebolo preukázané, nakoľko je nepravdivé a bolo vyvrátené
výpoveďou samotného M. T. a svedkyne C. J., K. M. T.. Žalobca v žalobe poukazuje na výpovede

svedkov G. J., O. V. S. Š. T., avšak v konaní 7C/145/2004 ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že
videl ako mal žalobca M. T. odovzdávať peniaze. Vylučujú, že by žalobca bez akéhokoľvek potvrdenia
komukoľvek odovzdal takúto vysokú sumu, navyše, keď nebol ani účastníkom právneho vzťahu kúpy a
predaja, teda ani nemal žiadny právny dôvod vyplatiť nejakú sumu M. T.. V konaní 7C/145/2003 bolopreukázané, že žalobca uviedol do omylu M. T. a jeho bývalú manželku a taktiež aj V.. On zariadil
vybavenie darovacej zmluvy namiesto kúpnej zmluvy práve z dôvodu, aby nemusel za O. V. zaplatiť
dohodnutú kúpnu cenu 750.000,-Sk T.. Namietali, že nie sú v tomto konaní pasívne legitimovanými

účastníkmi konania. Boli toho názoru, že ak mal žalobca voči M. T. akékoľvek pohľadávky, mal ich
prihlásiť do dedičstva po ňom. Ak by jeho dedičia neboli uznali takto prihlásenú pohľadávku do dedičstva,
bol by sa musel domáhať na súde určenia, že jeho pohľadávka patrí do dedičstva po nebohom M.
T.. Vydania bezdôvodného obohatenia priamo od dedičov poručiteľa sa domáhať nemôže. Navyše
vzhľadom na tú skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobcu predmetnú sumu zaplatil M. T. 17.9.2004 a nemal

na to žiadny právny dôvod, už vtedy by plnil bez právneho dôvodu a vydania bezdôvodného obohatenia
sa mohol domáhať len do 17.9.2006 a z tohto dôvodu vznášajú aj námietku premlčania. V konečnom
návrhu poukázali na ustanovenie § 470 ods.1 Občianskeho zákonníka a mali za to, že neprešli na
nich žiadne dlhy poručiteľa, pretože ku dňu smrti ich otec žiadne dlhy nemal. Žalobca mal možnosť toto
svoje právo uplatniť priamo voči poručiteľovi za jeho života, alebo voči zákonným dedičom v dedičskom
konaní, čo však neurobil. Preto jeho nárok aj na určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí nejaký

dlh, je už premlčaný. Sú toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca
bol zaplatil ich právnemu predchodcovi žalovanú sumu a aj z tohto dôvodu žiadali žalobu zamietnuť.
Zároveň poukázali na rozpor výpovedí svedkov O. V., Š. T., G. J. a samotného žalobcu v prejednávanej
veci a vo veci 7C/145/2004 pred súdom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj kompletným spisom Okresného
súdu Komárno 7C/145/2004, dedičským spisom po neb. M. T. sp. zn. 7D/296/2012, kúpnou zmluvou zo
dňa 17.9.2004 uzavretej medzi O. V. S. G. J., darovacou zmluvou zo dňa 17.9.2004 medzi M. T. S. O.
V., darovacou zmluvou uzatvorenou medzi O. V. S. O. V., výsluchom svedkov Istvána Kányaiho, Petra
Bedecsa a Rudolfa Fritza. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Komárno 7C/145/2004-314 zo dňa 15.4.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre 7Co/138/2011-351 zo dňa 3.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
3.9.2012, súd určil, že M. T. zomrelý 8.2.2006 bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. T. vedenej v katastri nehnuteľností na B. Č.. XXX S. G.. Č..

XXXX- X. M. E. XXX C. v podiele 2/3-ín k celku a S. T., O.. W. je podielovou spoluvlastníčkou týchto
nehnuteľností v podiele 1/3-iny k celku. K takémuto právnemu záveru oba súdy dospeli z dôvodu, že
mali preukázané, že Darovacia zmluva zo dňa 17.9.2004 ktorou M. T. a S. T. bezodplatne darovali
túto svoju nehnuteľnosť O. V. (čl.5) a taktiež Darovacia zmluva zo dňa 17.7.2006, ktorou následne
O.J. V. daroval túto nehnuteľnosť svojmu otcovi O. V. sú absolútne neplatné právne úkony, pretože

chýbavôľaúčastníkovtakýtoprávnyúkonuzavrieť.Neplatnosťdarovacejzmluvyskúmaliakopredbežnú
otázku a prijali záver, že darcovia M. S. S. T. pri uzatváraní prvej darovacej zmluvy dňa 17.9.2004 boli
uvedení do omylu, pretože nikdy nemali vôľu nehnuteľnosť darovať a preto táto darovacia zmluva hoci
má po formálnej stránke všetky náležitosti takéhoto právneho úkonu (§37, §40 ods. 1,3 Občianskeho
zákonníka), je neplatná. Z uvedeného dôvodu je neplatná aj druhá darovacia zmluva zo dňa 17.7.2006

nadväzujúca na tento neplatný právny úkon. V odôvodnení rozsudku Krajský súd v Nitre konštatoval, že
ak by aj bolo pravdivé tvrdenie, že G. J. zaplatil M. T. kúpnu cenu za záhradu, z právneho hľadiska G.
J.P. nebol s M. S. S. T. v žiadnom právnom vzťahu a preto nemal dôvod zaplatiť im kúpnu cenu. G. J. bol
v právnom vzťahu len s O. T., od ktorého kúpil nehnuteľnosť, ale kúpnu cenu mu zrejme celú nevyplatil a
uviedol ho do omylu keď tvrdil, že T. za neho zaplatil časť kúpnej ceny a to ešte pred podpisom darovacej

zmluvy, hoci M. T. od začiatku popieral tvrdenie, že by dostal zaplatenú kúpnu cenu za záhradu.

Vo veci 7C/140/2012 bol O. V. vypočutý v postavení svedka aj žalovaného. Uviedol, že sa rozhodol
predať svoju záhradu s domom na S. M. E. T. G. J., avšak iba za podmienku, že mu zabezpečí
kúpu inej záhrady. G. J. zorganizoval rokovanie s Ottom Kuchtom st., ktorý ponúkal na predaj svoju

záhradu a s ktorým sa dohodli na kúpnej cene 750.000,- Sk. To, aby prepis vlastníctva sa riešil formou
darovacej zmluvy, navrhol M. T. D.. Vyhotovenie kúpnej zmluvy, aj darovacej zmluvy zabezpečil G. J..
Pri podpisovaní zmlúv výslovne sa spýtal M. T. D.., či dostal peniaze, na čo mu odpovedal, že áno. O
sume sa nerozprávali. G. J. mal 750.000,- Sk odpočítať z kúpnej ceny, za ktorú mu predal svoju záhradu
s domom. Od O. V. sa neskôr dozvedel, že G. J. M. T. D.. namiesto sľúbených 750.000,- Sk zaplatil

iba 500.000,- Sk.

G. J. bol v danej veci vypočutý ako svedok. Dosvedčil, že O. V. S. M. T. D.. sa dohodli na kúpnej cene
záhradyM.T.vsume750.000,-Sk,ktorápodľaichdohodymalabyťvyplatenátak,žeonzaplatíKuchtovi500.000,- Sk a zvyšných 250.000,- Sk sa započíta do kúpnej ceny rodinného domu so záhradou, ktorú
on kúpil od O. V.. M. T. D.. ešte pred podpísaním zmluvy zaplatil v kuchyni jeho bytu 500.000,- Sk.
Finančnú hotovosť vybral zo svojho účtu v peňažnom ústave a predložil súdu dôkaz o výbere sumy

1.800.000,- Sk dňa 14.9.2004.

C. J., C. G. J. ako svedkyňa na pojednávaní 5.4.2005 tiež vo veci 7C/125/2004 vypovedala, že bola
prítomná, keď jej syn vybral z banky 500.000,- Sk a potom nasadli do auta a spolu odišli k bytovému
domu, kde býval M. T. D.. Ostala v aute, pri vyplatení sumy 500.000,- Sk menovanému prítomná nebola,

ale keď jej syn sa vrátil od p. T., povedal jej, že peniaze mu odovzdal.

V prejednávanej veci vypovedal aj syn družky M. T. D.., G. J., ktorý tvrdil, že v čase, kedy druh jej matky
predal, resp. daroval svoju záhradu, jeho nevlastný otec mu povedal, že dostal peniaze za záhradu, aj
mu ukázal balík bankoviek. Neskôr mu povedal aj to, že preto podal žalobu proti V., lebo za záhradu
chce dostať viac než 500.000,- Sk. Tento svedok bol opätovne vypočutý v tejto prejednávanej veci. Na

pojednávaní dňa 28.5.2014 vypovedal, že má vedomosti o vyplatení 500.000,- Sk M. T. žalobcom. Síce
pri odovzdávaní peňazí prítomný nebol, ale keď sa vrátil domov asi po pol hodine videl v kuchyni na
stole 5.000,- Sk-ové bankovky. M. T. mu vtedy povedal, že sú to peniaze od G. J. za záhradu. O tom ako
nakladal s týmito peniazmi presné informácie nemá, ale vie, že svojej družke daroval 200.000,- Sk a v
Poštovej banke si zakúpil vkladové listy asi 3 ks v hodnote po 70.000,- Sk. M. T. si viedol zošit, do ktorého

zapisoval podstatné veci. Zo dňa 17.9.2004 je poznámka o 500.000,- Sk, pravdepodobne vtedy dostal
túto sumu. Potom sú poznámky o výdavkoch: 14.10.2004 - 2.000,- Sk na narodeniny družke, 1.000,-
Sk na trh, 16.10.2004 družke 200.000,- Sk, potom synovi 150.000,- Sk. Žalovaná v 1) rade namietala,
že zošit predložený svedkom k nahliadnutiu nemôže byť poznámkovým zošitom jej neb. otca, lebo on
mal iné písmo. Zo zošitu súd zistil, že posledná poznámka je zo dňa 30.10.2004, pričom M. T. zomrel

až 8.2.2006 a pred 30.10.2004 zapisoval do neho aj drobné výdavky, ako napr. nákup na trhu a preto
s veľkou pravdepodobnosťou bol by viedol tento zošit aj ďalej. Vzhľadom na uvedené, ako aj na tú
skutočnosť, že svedok tento dôkaz nepredložil v konaní vo veci 7C /145/2004 ani po smrti M. T., ale
až v tomto konaní, súd na tento dôkaz neprihliadol, lebo ho nepovažoval za pravý dôkaz preukazujúci
pravdivosť tvrdenia svedka.

V tejto právnej veci svedok W. T. vypovedal, že vlastnil záhradu v rovnakej lokalite ako neb. pán T.. Tento
ho informoval, že chce svoju záhradu predať, či nepozná niekoho, kto by mal záujem. Asi dva týždne
po tomto ho oslovil žalobca s tým, že má záujem o kúpu záhrady. Spolu so žalobcom sa dostavili do
bytu p. T., kde sa oni dohodli na odpredaji záhrady p. T. za 500.000,- Sk. Asi dva alebo 3 týždne neskôr

p. T. mu povedal, že nastali problémy, dostal nejaké peniaze, ale nie toľko, koľko chcel. To, že koľko
dostal, nepovedal mu.

Svedok O. V. uviedol, že svoju záhradu s domom predal žalobcovi za kúpnu cenu 2.600.000,- Sk, z
ktorej odpočítali v súlade s ich dohodou kúpnu cenu záhrady T. 750.000,- Sk a takto žalobca mu vyplatil

1.850.000,-Skvdeňpodpísaniadarovacejzmluvy.Potom,čoM.T.D..reklamovaluneho,že odžalobcu
nedostal celú kúpnu cenu, teda 750.000,- Sk, iba 500.000,- Sk, vyhľadal žalobcu, ktorý sa mu priznal,
že p. T. odovzdal iba 500.000,- Sk, nakoľko takto sa s ním dohodol ako predávajúcim. Keďže následne
súd rozhodol, že predmetná darovacia zmluva je neplatná a on prišiel o záhradu, ktorú nadobudol od
T., tak sa so žalobcom dohodli, že sumu 500.000,- Sk mu zaplatí v splátkach, aby si mohol kúpiť inú

záhradu a uhradí mu trovy konania, ktoré mu vznikli v konaní vo veci 7C/145/2004. Doposiaľ mu zaplatil
12.000,- Eur.

M. T. D.. zomrel dňa 8.2.2006. Podľa Osvedčenia o dedičstve notárky C. T. D. D. T., I. A.. Č.. XX, sp. zn.
13D/111/2006 , Dnot 105/2006 zo dňa 21.6.2006 všeobecná cena majetku poručiteľa je 395.000,- Sk,

výška jeho dlhov 197.500,- Sk, teda čistá hodnota dedičstva je 197.500,- Sk (6.555,80 Eur). Dedičmi
poručiteľa sú: pozostalá manželka S. Y., L.. X.X.XXXX a deti: žalovaní v 1) a 2) rade. Zákonní dedičia
uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej dedičstvo po poručiteľovi nadobudla S. Y., t.j.
žalovaná v 1) rade bez povinnosti výplaty spoludedičov s tým, že uhradí náhradovú pohľadávku titulom
vyporiadania BSM pozostalej manželke v sume 197.500,- Sk. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky

právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 21.6.2006. Po právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu sp.
zn. 7C /145/2004 prebehlo dedičské konania o novoobjavenom majetku poručiteľa M. T. st. pod č.
konania 7D/296/2012, Dnot 2/2013. Podľa právoplatného osvedčenia o dedičstve vydaného notárkouI.. B. J. D. D. T., G. XX, dňa 4.4.2013 novoobjavený majetok v hodnote 16.600,- Eur v podiele po 1/3
nadobudli deti poručiteľa, t.j. žalovaní 1) a 2).

Podľa § 50 ods.1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.

Podľa § 46 ods.1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa§51Občianskehozákonníka účastnícimôžuuzavrieťtakúzmluvu,ktorániejeosobitneupravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu
na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 citovaného zákona ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 470 ods.1, 2 citovaného zákona dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva

za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že darovacia zmluva zo dňa 17.9.2004 ktorou M. T. S. S. T.

bezodplatne darovali svoju nehnuteľnosť O.Ó. V. vedenú na B. Č.. XXXX E. T.. Ú.. T., v súvislosti s ktorou
malžalobcazaplatiťdarcomsumu750.000,-Skjeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.Žalobcanebol
účastníkom tejto zmluvy, preto nemohli mu z nej vzniknúť žiadne povinnosti ani v prípade, že by tento
právny úkon bol urobený v súlade zákonom a bol by platný. Preto ak žalobca na základe ústnej dohody
uzavretejsM.T.D..S.O.Ó.V.zaplatilprávnemupredchodcovižalovaných500.000,-Skaleboakúkoľvek

inú sumu, tak plnil bez právneho dôvodu a takéto plnenie treba považovať v zmysle vyššie citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie, ktoré je potrebné vydať tomu, na úkor
koho bolo získané. Súd však nemal bez pochýb preukázané, že zo strany žalobcu došlo k takémuto
plneniu, nakoľko vo výpovediach samotného žalobcu a svedkov je plno rozporných tvrdení.
Matka žalobcu vypovedala, že sumu 500.000,- Sk žalobca vybral z banky za jej prítomnosti a ešte v ten

deň odovzdal L.. M. T. na jeho byte, zatiaľ čo právny zástupca O. V. v konaní 7C/145/2004 predniesol,
že k odovzdaniu peňazí došlo v záhrade na S. M. a túto informáciu mohol získať jedine od O. V., ktorého
zastupoval. Žalobca do spisu 7C/145/2004 založil dôkaz o výbere sumy 1.800.000,- Sk z peňažného
ústavu dňa 14.9.2004 a tvrdil, že z týchto peňazí vyplatil M. T. 500.000,- Sk. Uviedol, že dohodnutá
kúpna cena za nehnuteľnosť O. V. bola 1.400.000,- Sk, pričom O. V. vypovedal, že titulom kúpnej ceny

prevzal od neho 1.850.000,- Sk a dohodnutá kúpna cena bola 2.600.000,- Sk, z ktorej mali odpočítať
cenu záhrady T. dohodnutú na 750.000,- Sk, ktorú za O. V. mal zaplatiť žalobca. Daný stav podľa názoru
súdu nie v malej miere nastal tým, že žalobca zrejme chcel ušetriť na kúpnej cene nehnuteľnosti, ktorú
mal zaplatiť O. V. o sumu 250.000,- Sk tým, že s prevodcom sa dohodol na odpočítaní sumy 750.000,-
Sk z kúpnej ceny z dôvodu zabezpečenia prevodu záhrady T. na predávajúceho, resp. jeho syna, pričom

T. mienil zaplatiť za ich záhradu iba 500.000,- Sk.

Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na
začatie konania. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak
je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Z dispozičného
princípu sporového konania vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po

skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu
petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Napriek
tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude
vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať
predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak, nie

je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol
predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani
právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.).V sporovom konaní sa uplatňuje
prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané

jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu
nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú
v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná

vôbec). Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. v tomto konaní zaťažuje žalobcu, ktorý podľa názoru
súdu neprodukoval také dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne dospieť k záveru, že sumu
500.000,- dňa 14.9.2004 alebo 17.9.2004 odovzdal právnemu predchodcovi žalovaných, t.j. neuniesol
dôkazné bremeno. Ďalšie dokazovanie na preukázanie pravdivosti tvrdenia žalobcu súd považoval za
nadbytočné vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými.

Podľa § 100 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná, a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol

premlčanie namietať.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie
práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky má za následok
zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne
priznať. Premlčacia doba plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom

je zásadne deň keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Nie je
rozhodujúce z akého dôvodu (či z objektívneho alebo subjektívneho) tak oprávnený subjekt neurobil.
Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka určuje objektívnu, aj subjektívu premlčaciu lehotu pre
vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná, objektívna je trojročná.Subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich

vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca.
Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu ak je
vznesená námietka premlčania. V danom prípade bezdôvodné obohatenie (ak vôbec došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia), vzniklo plnením bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je
jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko,

čo bolo plnením pri absencii právneho titulu získané. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká
prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia v okamihu plnenia vôbec neexistoval. V danom
prípade nemožno hovoriť o úmyselnom bezdôvodnom obohatení a preto na daný právny vzťah treba
aplikovať dvojročnú subjektívnu a trojročnú objektívnu premlčaciu dobu. Pre začiatok behu dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne
dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre plynutie

trojročnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané, čiže pre právo
žalobcu uplatnené v tomto konaní trojročná premlčacia doba plynula od 17.9.2004, kedy podľa tvrdenia
žalobcu došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti 500.000,-Sk právnemu predchodcovi žalovaných a
skončila 17.9.2007. Žaloba bola súdu doručená 11.10.2012, čiže po uplynutí tejto lehoty a preto
uplatnený právny nárok je premlčaný a pre premlčanie nie je možné ho priznať žalobcovi. Nakoľko

v prípade skončenia subjektívnej, alebo objektívnej premlčacej doby sa právo premlčí bez ohľadu
na druhú premlčaciu dobu, je v danom prípade nepodstatné plynutie dvojročnej subjektívnej lehoty.
Súd ešte dodáva, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že malo ísť o nepomenovanú
zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, alebo o zmluvu v prospech tretej osoby podľa § 50 ods.1
Občianskeho zákonníka alebo o zálohu kúpnej ceny v súvislosti so zamýšľanou kúpnou, či darovacou

zmluvou, nakoľko žalobca nebol účastníkom žiadneho právneho úkonu, s ktorým by takéto plnenie
súviselo. Čo sa týka aplikácie žalobcom citovaných nálezov ústavného súdu, súd bol toho názoru, že
v danom prípade neprichádza do úvahy zmiernenie následkov premlčania z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi, nakoľko k neplatnosti darovacej zmluvy došlo aj aktívnym pričinením žalobcu, ktorý opísanými
machináciami chcel získať pre seba majetkový prospech vo výške 250.000,- Sk. Námietku žalovaných

ohľadne nedostatku ich pasívnej legitimácie súd považoval za nedôvodnú vzhľadom na to, že súd v
dedičskom konaní nezaoberá aktívami a pasívami, ktoré sú medzi dedičmi sporné. Konštatuje iba
spornosť a ďalej na ne neprihliada, prípadne súdny komisár preruší dedičské konanie a veriteľa, ktorého
pohľadávka nebola dedičmi uznaná, odkáže na občianske súdne konanie o podanie žaloby na určenie
predmetu dedičstva, resp. o určenie, že predmetná pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľovi. Podľa

§ 470 ods.1,2 Občianskeho zákonníka dedičia zodpovedajú do výšky nadobudnutého dedičstva aj
za poručiteľove dlhy, preto pasívna legitimácia žalovaných v konaní je daná. Inak by bolo v prípade,
keby súd v zmysle § 175n O.s.p. vydal uznesenie, ktorým by vyzval veriteľov, aby mu oznámili svoje
pohľadávky v ním stanovenej lehote spolu s poučením, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje
pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena

dedičstva, ktoré dedičia nadobudli, avšak v danom prípade aktíva presahujú pasíva poručiteľa zahrnuté
do dedičstva, čiže dedičia dlžníka majú v tomto spore postavenie žalovaných.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods.1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledokale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku
ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo

vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Výnimku z tejto
zásadyupravujeustanovenie§150O.s.p.vzmyslektoréhosúdnemusívýnimočnenáhradutrovkonania
celkom alebo sčasti priznať, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia § 150 O.s.p.
je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Konkrétnejšie hľadiská pre použitie tohto ustanovenia možno čerpať zo súdnej praxe, podľa ktorej pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a
iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, ktorého by podľa všeobecného ustanovenia

zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by použitím tohto
ustanovenia bola dotknutá; pritom treba brať do úvahy tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde a prihliadnuť aj k postoju účastníkov v konaní. Takýto dôvod pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešným žalovaným súd videl v okolnostiach prejednávanej veci v tom, že obe sporné strany,
resp. žalobca a právny predchodca žalovaných svojim správaním prispeli k vzniku sporu. Žalobca

tým, že M. T. S. S. T. odtajil skutočnú výšku dohodnutej kúpnej ceny ich záhrady s úmyslom získať
z kúpnej ceny vo svoj prospech 250.000,- Sk a právny predchodca žalovaných tým, že pristúpil na
uzavretie darovacej zmluvy napriek tomu, že takýto právny úkon žiadny zo zmluvných strán nemal v
úmysle uzavrieť. Vedel, že podpisuje darovaciu zmluvu, pričom nemal žiadny dôvod prenechať jemu
neznámej osobe nehnuteľnosť takejto značnej hodnoty a na podpísanie darovacej zmluvy naviedol aj

spoluvlastníčku predmetu daru, Alžbetu Kuchtovú. Na podanie žaloby vo veci 7C/145/2004 „darcov“ s
veľkoupravdepodobnosťoumotivovaloto,žepoústnejdohodeoprevodeichzáhradyO.V.sadozvedeli,
že menovaný je ochotný zaplatiť vyššiu kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Za pričinenia žalobcu, O. V., ale
aj právneho predchodcu žalovaných došlo k vzniku sporu vedeného pod sp. zn. 7C/145/2004, v ktorom
boli žalovaní 1) a 2) zaviazaní k náhrade trov konania, a to O. V. sumou 5.548,35,-Eur a O. V. 3.408,56

Eur, ktoré trovy ako to dosvedčil O. V. v tomto konaní, žalobca sa im zaviazal uhradiť spolu so sumou
500,000,-Sk, ktorú mu na kúpnej cene jeho nehnuteľnosti vzhľadom na darovaciu zmluvu nevyplatil.
Okrem uvedených súd prihliadol aj na to, že žalovaní v 1) a 2) rade tým, že vo veci 7C/145/2004 boli
úspešní, nadobudli do vlastníctva po M. T. nehnuteľnosť v značne vyššej hodnote, než ju ich otec mienil
predať. Na základe uvedených súd dospel k záveru, že je daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150

O.s.p. a žalovaným i napriek ich plného úspechu vo veci náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne
v 3 vyhotoveniach .

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.