Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/138/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203865
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203865.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci navrhovateľa CD A. s.r.o., so
sídlom v Y. 1, Y. vězňů XXXX/XX, V. R., Z. republika, IČO : 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni R. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XX, zastúpenej opatrovníčkou R. X., zamestnankyňou Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie
665,22 € istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku 10C/434/2013-60 z 30.7.2014 Okresného
súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy

665,22 € od 19.4.2009 do zaplatenia, z r u š u j e rozsudok 10C 434/2013-60 z 30.7.2014 vo výroku
o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej zamietavej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú
sumu 665,22 € spolu so 6 % ročným úrokom od 16.10.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške

1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,22 €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmenkovej sumy
vo výške 665,22 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 665,22 € od 19.4.2009 až do

zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 665,22 € od 3.7.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,22 €.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom súd zistil, že táto bola vystavená odporkyňou dňa 28.11.2008
na zmenkovú sumu 665,22 € a zmenkový úrok bol dojednaný vo výške 0,25 % denne od 19.4.2009.
Zmenka bola vystavená v Rožňave a spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla
zmenku indosamentom (rubopisom) na navrhovateľa, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný

písomný záznam. Tým sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ. Zmenka obsahovala všetky zákonom
predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 zák. č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke, okrem
údaja o splatnosti. V súvislosti s indosovaním zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila
charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Nebolo však preukázané, že byodporkyňa od vystavenia zmenky a ani po jej indosovaní vzniesla nejaké námietky. Z týchto dôvodov
posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle zák. č. 191/1950 Sb. Keďže odporkyňa nevzniesla
žiadne námietky a zmenková suma nebola doposiaľ uhradená, nárok navrhovateľa z titulu plnenia

zmenkovej sumy súd považoval za dôvodný, vrátane 6 % zákonného ročného úroku a zmenkovej
odmeny. Konštatoval, že navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou na videnie a táto je splatná pri
predložení, pričom za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde.
V zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. vystaviteľ zmenky ustanovil zúročenie zmenkovej sumy a
úroková miera bola uvedená sadzbou 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Uviedol, že zmenkový zákon

výšku úrokovej miery neupravuje a jej určenie ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový zákon
ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na
zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o právnych
úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je preto potrebné vychádzať
z ust. § 39 OZ a skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými
mravmi neplatný. Zmenkový úrok plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho

výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov
však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje.
V čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných
úveroch pre domácnosť nižšie ako 14 % ročne, ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok vo výške
91,25 % ročne viacnásobne prevyšuje, z toho dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke považoval za

neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na
zmenke súd prihliadal ex offo, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej
sumy zamietol a odporkyňu zaviazal iba na zaplatenie 6 % ročného úroku odo dňa zročnosti zmenky,
t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporkyni z dôvodu, že navrhovateľ
nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala zmenka zročnou. Priznal preto navrhovateľovi 6

% ročný úrok od 16.10.2013 a nie od 3.7.2009, ako si navrhovateľ uplatnil v návrhu a v prevyšujúcej
časti za obdobie od 3.7.2009 do 15.10.2013 návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov konania žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku (ktorým súd zamietol zmenkový úrok 0,25 %
denne zo zmenkovej sumy a 6 % ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu odporkyni) a voči
výroku o nepriznaní náhrady trov konania, včas podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. §
205 ods. 2 písm. b/, § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu

podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdomarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Nesúhlasil
so záverom súdu, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že
zmenku vystavila odporkyňa, túto dobrovoľne podpísala a išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba

zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Odporkyňa
teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto
sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Poukázal ďalej na nespornosť záväzku odporkyne
za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku odporkyni sa pritom nepochybne vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok odporkyne zaplatiť aj zmenkový úrok je

teda platný a má byť priznaný v súdnom konaní, a to o to viac, že odporkyňa žiadne námietky voči
uplatnenej zmenke neformulovala. Vzhľadom na tieto skutočnosti a s poukazom na rozhodnutia iných
okresných súdov, ktoré priznali navrhovateľovi nárok v plnom rozsahu, navrhol zmeniť rozsudok tak,
že súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie. K nepriznaniu 6 % ročného úroku zo zmenkovej
sumy do 15.10.2013 uviedol, že opísal okolnosti predloženia zmenky na platenie v samotnom návrhu na

uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil, že „keďže zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Poukázal na to, že žiadny účastník túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú
skutočnosť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Opatrovníčka odporkyne zostala v odvolacom konaní nečinná.Navrhovateľ v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a ostatné časti ponechal navrhovateľ bez zmeny.
Opatrovníčka odporkyni voči späťvzatiu nemala námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).

Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 208 O.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia návrhu
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 665,22 € od 19.4.2009 do zaplatenia,
zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil.

Predmetom odvolacieho konania tak zostal zamietavý výrok rozsudku v prevyšujúcej časti, t.j. výrok o
zamietnutí zmenkového úroku 0,06 % denne zo sumy 665,22 € od 19.4.2009 do zaplatenia a výrok o
zamietnutí 6 % ročného úroku od 3.7.2009 do 15.10.2013 (ďalej len zamietavý výrok) a súvisiaci výrok
o trovách konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu

vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., za dodržania podmienok stanovených v § 156 ods. 3 a § 211 ods.
2 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach dňa 19.5.2016, a rozsudok v napadnutej zamietavej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.,
lebo je vecne správny.

Navrhovateľ v odvolaní napáda zamietavý výrok, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento
zamietavý výrok (okrem časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania) a súvisiaci výrok o trovách konania
účastníkov.

V ostatnej časti, t.j. pokiaľ bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške

665,22 € spolu so 6 % ročným úrokom od dňa 16.10.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške
1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,22 €, rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu (§ 206 O.s.p.).

Rozsudok je v napadnutom výroku o zamietnutí zmenkového úroku 0,06 % denne zo zmenkovej sumy,

ako aj vo výroku o zamietnutí 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy do 15.10.2013 vecne správny,
preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľnamietaodvolaciedôvodypodľaust.§205ods.2písm.a/vspojenísust.§221ods.1písm.
f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.

1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tieto dva odvolacie dôvody
navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol, akým postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať a neuviedol ani inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci -
poznámka odvolacieho súdu) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto
aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2
O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmenkového úroku
z dôvodov, ako ich veľmi výstižne uviedol súd prvého stupňa a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje.

Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka
predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), z ktorého dôvodu za predloženie zmenky odporkyni na
platenie možno považovať až jej uplatnenie na súde.Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné :

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium

Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok
na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného
nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žesúdmôžeajvprípade,akniesúpodanékauzálnenámietkyvystaviteľom
zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore s

dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex offo.
Súd má právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku nespĺňa,
návrh v časti úroku zamietnuť.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje odmenu
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis neustanovujú,

do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je predmetom voľného zmluvného dojednania
medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust.
§3ods.1OZ,podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky vrátane zmenkového úroku dojednané
pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám

správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú
vrozporesdobrýmimravmi.Vsúladesdobrýmimravmijelentakékonanieveriteľa,ktorýsapripeňažnej
pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty
(odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým
spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov,

ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. v novembri 2008, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako

14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z
ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle
ust. § 39 OZ ako celok. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno
deliť tak, ako to má na mysli ust. § 41 OZ, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom
na výšku dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový

úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom
späťvzatí návrhu vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy.

Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné navrhovateľovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25 % denne, teda 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06 % denne) tak, ako o
tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48 ods.
1 zák. 191/1950 Sb., navrhovateľ nepreukázal v konaní, kedy bola odporkyni predložená zmenka na
platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek návrhu na
uplatnenie pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode

(aanivinýchbodochnávrhu)niejeuvedenýúdaj,kedybolazmenkapredloženáodporkynikzaplateniua
uvedenéjelenvšeobecne:“Indosantpredložilzmenkukzaplateniu...“bezkonkretizácie,kedyazaakých
okolností k tomu došlo. Navrhovateľ ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden
dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 3.7.2009, pričom dôkazné bremeno
v tomto smere bolo na navrhovateľovi. Správne preto súd ustálil moment predloženia zmenky na

platenie odporkyni ako deň, kedy jej bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky (15.10.2013) a
následne zročnosť zmenky nasledujúci deň, t.j. 16.10.2013, od ktorého priznal navrhovateľovi 6 % ročný
úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto správne
súd návrh na zaplatenie zákonného úroku do 15.10.2013 (vrátane) zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a odporkyňa ju
nespochybňovala, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je doba (dĺžka
doby), za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku
z tohto hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na námietky odporkyne.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľa nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom
zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

2 O.s.p. a § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, čo do priznania zmenkovej sumy 665,22 € so 6 % ročným úrokom od
16.10.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 2,22 €, neúspešný však bol v časti zmenkového úroku
0,25 % ročne, a to aj v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania (zmenkový úrok 0,19 % denne), keďže

zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, pričom táto suma niekoľkokrát prevyšuje zmenkovú
sumu, neúspešný bol aj v časti nepriznania zákonného úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 3.7.2009
do 15.10.2013, preto odvolací súd v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.