Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/499/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217906
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111217906.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom Hattalova
12/C, Bratislava, IČO: 45869464, zast. advokátom JUDr. Romanom Dulom, so sídlom Horná 32, Banská
Bystrica proti povinnej: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P. XXX, XXX XX W. W. o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 302,08 Eur s príslušenstvom vedenej pod sp. zn. EX 354/11
súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974

01 Banská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2Er/1771/2011-19 zo dňa 18. augusta 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1771/2011-19 zo dňa 18. augusta 2011
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 2Er/1771/2011-19

zo dňa 18. augusta 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava (ďalej len
„rozhodcovský súd“) sp. zn. IIC0410216 zo dňa 10. júna 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
27. júna 2011 a vykonateľnosť dňa 01. júla 2011, bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX

uzatvorenú dňa 27. novembra 2008 medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného (Poštová
banka, a.s., Bratislava) za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere je aj
rozhodcovská doložka, uvedená v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver, podľa ktorej „akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na
riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu

riešeniutýchtosporov.“.Exekučnýsúdskúmalrozhodcovskúdoložku,berúcdoúvahykritériá,naktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci
podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Podľa exekučného súdu návrh spotrebiteľskej zmluvy
je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje.
Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej Zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať
a jeho jedinou alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku. Exekučný súd ďalej uviedol,
že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo

značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
Zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od Zmluvy. Vzhľadom naobsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Exekučný
súd ďalej uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa

ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je
potrebné podľa exekučného súdu považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.

Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Ďalej dôvodil tým, že rozhodcovský súd je pri tom paušálnym spôsobom zakotveným v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7

ods. 2 Ústavy SR) a naplnenie cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky
v spotrebiteľských zmluvách, s poukazom na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola do slovenského právneho poriadku prebratá
zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2004, ktorý novelizoval Občiansky zákonník,
vyvodil exekučný súd po preskúmaní veci záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva
na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Konštatoval, že mu dáva za pravdu aj neskôr prijatá
novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 účinným od 1.1.2008, ktorá podľa § 53 ods.

4 písm. r/ považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci sa
neprijateľná doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, teda boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Proti predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako dôvod
odvolania uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Súd aplikoval právny predpis, ktorý nesprávne vyložil. Rozhodcovská doložka
uvedená v bode 10.2 všeobecných obchodných podmienok platných v čase uzatvorenia zmluvy pod
písm. b/ nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Povinnému bolo v rozhodcovskej doložke priznané právo predložiť spor na prerokovanie a rozhodovanie
rozhodcovskému súdu. Takisto ho mohol predložiť na rozhodnutie všeobecnému súdu. Nebola teda

naplnená skutková podstata neprijateľnej podmienky uvedená v § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák.. Takisto je
nesprávny záver exekučného súdu o tom, že povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa
na obchodných podmienkach a teda aj rozhodcovskej doložke s právnym predchodcom oprávneného a
mohol celú zmluvu len prijať alebo odmietnuť. Zmluva o úvere obsahuje priamo odkaz na rozhodcovskú
doložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach a pri uzatváraní zmluvy o úvere mal

povinnýmožnosťsasobsahomtýchtopodmienokoboznámiťapripodpisezmluvyoúverevyhlásil,žesa
s nimi aj oboznámil. Podľa čl. 10.2.3 všeobecných obchodných podmienok mal povinný možnosť vyjadriť
nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a v takom prípade by nebol rozhodcovskou doložku viazaný.
Povinný však takýto nesúhlas nevyjadril. Ďalej odvolateľ vyčítal exekučnému súdu, že sa nezaoberal
§ 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý ukladal bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd nezohľadnil procesnú
pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania žaloby na
rozhodcovskom súde bolo možné vzhľadom na pasivitu povinného vydať v predmetnej veci platobný

rozkaz, je možne za nerelevantný považovať názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti
rozhodcovskéhosúduvočibydliskupovinného.Ďalejnamietal,ževprípade,akbyzmluvaneobsahovala
rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú
inú kvalitu, či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiaholdo práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva,
že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečuje
rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, tak veriteľa ako aj spotrebiteľa a táto bola v predmetnom

rozhodcovskom konaní aj riadne poskytnutá tak veriteľovi ako aj spotrebiteľovi. Odvolateľ tiež uviedol, že
napadnutým rozhodnutím mu bolo odňaté právo na súdnu ochranu. Ďalej odvolateľ argumentoval tým,
že exekučný súd by mal ku každej veci pristupovať individuálne, pričom ochranu je povinný poskytnúť
nielen spotrebiteľovi, ale aj oprávnenému, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 23 Cdo 4895/2009 zo dňa 28. apríla 2010. Na záver odvolateľ tvrdil, že zmluva o úvere bola

uzatvorená medzi Poštovou bankou, a.s. a povinným. Poštová banka, a.s. pri výkone svojej činnosti a pri
poskytovaní svojich bankových produktov dodržiavala a dodržiava právne predpisy, ktorými je viazaná.
Na základe uvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby sudca prvostupňového súdu odvolaniu proti
rozhodnutiuvydanémuvyššímsúdnymúradníkomvcelomrozsahuvyhovelapoverilsúdnehoexekútora
vykonaním exekúcie, resp. aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhovie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcov JUDr. Heleny Markovičovej, JUDr. Jána
Huňadyho a Mgr. Michaely Heldovej ako rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým bola povinnej uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému 302,08 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. IIC0410216
dňa 10. júna 2011, pričom nadobudol právoplatnosť 27. júna 2011 a vykonateľnosť 01. júla 2011.
Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými
stranami v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinnou dňa 27. novembra 2008 článku 11 bod 11.2 sa zmluvné strany
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných
obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Podľa
bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke

týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom
spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to
podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského

konania, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré
súplatnéaúčinnévčasezačatiarozhodcovskéhokonaniaalebovšeobecnémusúdu.Podľabodu10.2.3
týchto obchodných podmienok ak klient najneskôr pri uzatvorení bankového obchodu a/ alebo Zmluvy
nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Pričom podľa bodu 2 Definície pojmov, rozhodcovský súd znamená Stály rozhodcovský súd zriadený
pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, IČO: 35862882.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie.
Predovšetkýmjepovinnýskúmať,čipredloženýexekučnýtituljespôsobilýmexekučnýmtitulomvzmysle
ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konaniaúčinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom
podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo
zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej

zmluve.Ztohtodôvodujepreposúdenie,čisúdubolalebonebolpredložený exekučnýtitulnevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská
zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na
základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému

súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa exekučného súdu predmetná rozhodcovská
doložka neobsahuje ustanovenie, ktoré je podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. zakázané, avšak
obsahuje ustanovenie, ktoré tento zákaz obchádza. Týmto ustanovením však podľa exekučného súdu
je samotná rozhodcovská doložka - dohoda o riešení sporov medzi zmluvnými stranami rozhodcom.
Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom v spotrebiteľskej zmluve dovolená potom logicky nemôže
byť ustanovením, ktoré obchádza zákaz nútiť spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom

konaní. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že
Občiansky zákonník v tomto ustanovení neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch
v rozhodcovskom konaní, ale len takého ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré

bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také
ustanovenia v rozhodcovskej zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne
pred rozhodcom. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k
záveru, že rozhodcovská doložka svojim obsahom obchádza zákaz uvedený v § 53 ods. 4, písm. r/ Obč.
zák.. Odvolanie v časti, v ktorej odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia, keď rozhodcovská

doložka bola posúdená ako neplatný právny úkon v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. bolo dôvodné.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania, a to, že exekučný súd
nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú, je správny.
Exekučný súd svoje závery nezaložil na celom obsahu predmetnej Zmluvy o úvere. Z bodu 10.2.3

je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na
výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Skutkové závery
exekučného súdu, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva vo forme doložky dojednaná ako
podmienka v spotrebiteľskej zmluve, bez prijatia ktorej by spotrebiteľská zmluva nevznikla, nevyplývajú
z obsahu Všeobecných obchodných podmienok. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných

sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon
o bankách č. 483/2001 Z.z., neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi
vnútiť a banka to ani neurobila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou
nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie Zmluvy o úvere.
Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd nevychádzal z konkrétnych okolností tohto

prípadu a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221
ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.