Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/299/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211570
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914211570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit,
a.s., so sídlom 821 01 Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zastúpený splnomocnenou
Advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom 821 01 Bratislava, Tomášikova 23/C,
IČO: 36 668 745, proti odporkyni: V. R., rodená Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, o
zaplatenie 203,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 30.01.2015 proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 10C/71/2014-35 zo dňa 15.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti nárok navrhovateľa zamietol, v spojení

s výrokom o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

V nenapadnutom výroku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 161,99
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 5,72 eur od 04.09.2011 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 14,87 eur od 04.10.2011 do zaplatenia, s

úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 76,07 eur od 04.11.2011 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 55,65 eur od 04.12.2011 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3,50 eur od 04.01.2012 do zaplatenia, všetko do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a rozhodol o trovách
konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keď uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 9,90 eur a v trovách právneho zastúpenia
v sume 40,26 eur v stanovenej lehote. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že medzi právnym

predchodcom navrhovateľa- Slovak Telekom a.s. a odporkyňou bola uzavretá zmluva o poskytnutí
elektronickýchkomunikačnýchslužieb.Pokiaľideonárokvčastitýkajúcejsazaplateniasumy161,99eur
za telekomunikačné služby poskytnuté právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni, vrátane úrokov
z omeškania ako sankcie za nezaplatenie tejto sumy v lehote splatnosti a vyúčtované predloženými
faktúrami, súd navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel, nakoľko odporkyňa porušila zmluvné povinnosti
vyplývajúce z ustanovenia § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
a vyplývajúce z obsahu zmluvy o pripojení, pretože za poskytnuté služby právnym predchodcom

navrhovateľariadneavčas,tedavlehotesplatnosti vyhotovenýchfaktúrzaposkytnutételekomunikačné
služby, nezaplatila. Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za jednotlivé
obdobia omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 v spojení s ustanovením § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom ku dňu omeškania. Súd návrh v časti ozaplatenie sumy 47,80 eur s príslušenstvom, ako nezaplatenej zmluvnej pokuty, zamietol, s poukazom
na ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka, ako neplatné zmluvné dojednanie, nespĺňajúce kritériá
určitostiazrozumiteľnostipodľaustanovenia§37Občianskehozákonníka.Súdmalzato,že dojednanie

zmluvnej pokuty v znení „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti...“ (s demonštratívnym výpočtom
určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti
právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok,
obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje
posúdenie porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru

podľa názoru súdu nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve pre to, že je
príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo
vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Súd ďalej považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné aj z
dôvodu,žedojednanieopovinnostizaplateniazmluvnejpokutynesmiebyťviazanénaďalšiuskutočnosť
alebo úkon. V danom zmluvnom dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon
navrhovateľa a to vypojenie (SIM- karty). Zmluvná pokuta však musí byť dojednaná nepodmienene a

nemožno jej vznik viazať kumulatívne na porušenie povinnosti, tak aj na následné vypojenie SIM- karty.
Súd mal taktiež za to, že dojednaním o zmluvnej pokute je možné zaistiť iba splnenie určitej zmluvnej
povinnosti, nie splnenie zmluvy ako celku. Je síce možné zvažovať generalizáciu dojednania o zmluvnej
pokute v tom smere, že povinnosť k úhrade zmluvnej pokuty vzniká pri porušení akejkoľvek povinnosti
vyplývajúcej z danej zmluvy, avšak v týchto prípadoch možno ťažko predpokladať, že dojednaná

výška zmluvnej pokuty je primeraná pre všetky mysliteľné spôsoby porušenia povinnosti. Na základe
uvedených argumentov potom súd nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej nebolo návrhu vyhovené, podal navrhovateľ v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom a.s. na

základe Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 8. 6. 2011 poskytoval odporkyni
plnenia v zmysle predmetnej zmluvy riadne a včas, na základe čoho mu vzniklo právo vyfakturovať cenu
služby, úrok z omeškania a zmluvnú pokutu, ktorú si navrhovateľ uplatnil v plnej výške, keďže odporkyňa
nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, hoci jej boli poskytnuté plnenia vo forme zľavnených taríf,
ktoré boli spojené s lehotou viazanosti 24 mesiacov. Zmluvné strany si v bode 4 Dodatkov dohodli,

že pokiaľ účastník poruší zmluvné povinnosti, ktoré boli konkrétne špecifikované a presne vymedzené
v bodoch dodatku a vo všeobecných podmienkach, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
uvedenej v Tabuľke číslo 1 Dodatku. Jednou z povinností účastníka bolo riadne a včas platiť cenu
služby. Keďže odporkyňa cenu služieb riadne a včas neplatila, v dôsledku čoho mohol poskytovateľ
služby odporkyňu z pripojenia deaktivovať, vzniklo poskytovateľovi služby právo vyfakturovať odporkyni

zmluvnú pokutu tak, ako bola dohodnutá v Dodatku k zmluve o pripojení. Navrhovateľ tak má za to,
že ním uplatnená zmluvná pokuta nemôže byť považovaná za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.
Dôvodom neuznania nároku navrhovateľa na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany odporcu by bolo
posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného
záväzku neprijateľne vysoká. Uplatnenie zmluvnej pokuty zo zmluvy sa neviaže na samotné odstúpenie

od zmluvy, ale na porušenie zmluvných povinností, ktoré v tomto prípade boli nepochybne porušené. V
bode číslo 4 Dodatku ku zmluve o pripojení je zrozumiteľne a jasne uvedené, že vypojenie SIM-karty je
následkom porušenia zmluvne dohodnutých povinností a nie podmienkou zaplatenia zmluvnej pokuty.
Bez ohľadu na tento úkon je odporca povinný v prípade porušenia zmluvne dohodnutých povinností
zaplatiť zmluvnú pokutu. Navrhovateľ tak má za to, že zmluvná pokuta bola dojednaná nepodmienene

a jej zaplatenie sa neviaže na ďalšiu skutočnosť. Navrhovateľ ďalej citoval zákonné ustanovenie §
544 Občianskeho zákonníka a argumentoval, že zákonom nie je určené, kde a ako má byť povinnosť,
ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou, stanovená, teda kde konkrétne v zmluve a akým spôsobom.
Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok zmluvných vzťahoch, považuje
navrhovateľ jej dojednanie za absolútne oprávnené. Ustanovenia dodatku týkajúce sa dojednania

zmluvnej pokuty presne určujú povinnosti po porušení ktorých má navrhovateľ právo vyfakturovať
dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporkyňa pri podpise zmluvných dokumentov bola oboznámená s
možnosťou jej uplatnenia. Navrhovateľ poukázal na bod 4 dodatkov, kde sa nachádza taxatívny výpočet
povinností, po porušení ktorých má navrhovateľ právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Aj napriek
faktu, že v tomto ustanovení sa uvádza slovné spojenie „porušenie hociktorej povinnosti“, myslí sa

tým porušenia hociktorej povinnosti z povinností výslovne vymenovaných. V uvedených súvislostiach
má tak navrhovateľ za to, že ide o taxatívny výpočet povinností a nie exemplifikatívny. Dojednanú
zmluvnú pokutu preto v žiadnom prípade nie je možné považovať za neplatný právny úkon. K otázke
nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok považuje navrhovateľ za potrebné uviesť, že zo stranyúčastníka stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Nie je nejakým spôsobom nútený vstúpiť do
zmluvného vzťahu, čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného
z dôvodu absencie slobodnej vôle. Odporkyňa si slobodne bez nátlaku vybrala poskytovateľa služieb

ako dodávateľa služieb a sama si vybrala okruh služieb. Potenciálny účastník má právo na relevantné
informácie zo strany poskytovateľa služieb, na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného
vzťahu. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ argumentuje, že na verejnosti je všeobecne známa
formácia o tom, akým spôsobom dochádza k uzatváraniu zmlúv o ohľadom verejnej mobilnej telefónnej
siete. Domnieva sa preto, že aj bežný spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť uzatvorenie takejto zmluvy

výberom vhodných zmluvných podmienok tak, aby mu tieto vyhovovali spolu s prijatím príslušných
sankcií v prípade ich neplnenia. V závere odvolania navrhovateľ podotkol, že pri uzatváraní zmlúv s
mobilnými operátormi je už notoricky známy stav, že niektorí spotrebitelia uzatvárajú zmluvy výslovne
so špekulatívnym zámerom, chcú získať nový mobilný telefón, zmluvu neplniť a spoliehať sa na to,
že hoci z ich strany nevykonajú aktívne nijaký krok, nepreberajú poštu, nevyjadria sa, nezúčastnia sa
pojednávania, ale nakoniec budú aj tak v súdnom konaní úspešní, nakoľko sú to „spotrebitelia“. Takýto

paušálny prístup by vytvoril (a možno už aj vytvoril) priestor pre nepoctivého spotrebiteľa. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľ za to, že súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci
ohľadom nároku na priznanie zmluvnej pokuty. Navrhuje preto napadnuté rozhodnutie súdu 1. stupňa
zmeniť tak, že súd návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a súčasne si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil trovy

odvolacieho konania.

Vyjadrenie k odvolaniam podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením

§ 212 ods. 1 O.s.p. a po nariadení pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1 O.s.p.
rozsudok v odvolaním napadnutom výroku v časti zamietnutého nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
a v nadväznom výroku o trovách prvostupňového konania podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania datovaným dňa 19.08.2014 domáhal voči odporkyni
zaplatenia sumy 203,61 eur, spolu s príslušenstvom. Nárok mal navrhovateľovi, ako právnemu
nástupcovi pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telecom, a.s., vzniknúť na základe Zmluvy o
pripojení, ktorú uzatvorila spoločnosť Slovak Telecom, a.s. s odporkyňou dňa 08.06.2011 a predmetom
ktorejboloposkytnutiemobilnýchhlasovýchslužiebvrámciprogramuRELAX60+ana základeDodatku

k Zmluve o pripojení zo dňa 08.06.2011, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby
v lehote viazanosti 24 mesiacov.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi -
Zmluvou o pripojení zo dňa 08.06.2011 a Dodatkom k predmetnej zmluve o pripojení zo dňa 08.06.2011,

oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2013 a najmä s obsahom jednotlivých faktúr
vystavených právnym predchodcom navrhovateľa a po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade
takto zisteného skutkového stavu zaujal súd právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd
meritórne rozhodol.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky zákonník),
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka kogentne ustanovuje, že pre platnosť dojednania o zmluvnej
pokute sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty
alebo určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, (hoci to zákonné ustanovenia o zmluvnej
pokute expressis verbis neurčujú, avšak zo samotnej povahy tohto zabezpečujúceho právneho inštitútuje zrejmé), že v dohode o zmluvnej pokute musí byť presne a jednoznačne určená a konkretizovaná aj
povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje a taktiež musí byť zrejmé či už z výslovného ustanovenia,
alebo aspoň nespochybniteľne vyvoditeľné z kontextu samotnej zmluvy či povinnosti, ktorú zabezpečuje,

kto a komu je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť a za akých podmienok. Naplnenie týchto predpokladov
vyžadujú aj všeobecné ustanovenia o náležitostiach akéhokoľvek právneho úkonu vyplývajúce z
ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za daných okolností vyvstáva predovšetkým otáznosť
naplnenia požiadavky určitosti, zrozumiteľnosti a konkrétnosti tohto dojednania. Bude preto nevyhnutné
vychádzať striktne z textu konkrétneho dojednania o zmluvnej pokute.

NároknazaplateniezmluvnejpokutyvkonkrétnejvecisinavrhovateľvyvodilzobsahuDodatkukZmluve
o pripojení spísaného dňa 08.06.2011 a vzťahujúceho sa k t.č. XXXXXXXXX, konkrétne z bodu 4 tohto
Dodatku.

Bod 4 Dodatku zo dňa 08.06.2011 bol medzi zmluvnými stranami dojednaný v nasledujúcom znení : „V

prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo
v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v
dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť
Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie
SIM karty z prevádzky v zmysle bodu tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety

splatnáokamihomdoručeniažiadostiovypojenieSIMkartyzprevádzkyPodniku.Zaplatenímakejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá
mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný
uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty“. Konkrétna suma zmluvnej pokuty
je uvedená v Tabuľke č. 1 Dodatku v sume 47,80 eur.

Po oboznámení sa s obsahom konkrétneho zmluvného dojednania sa odvolací súd stotožňuje s
názorom súdu prvého stupňa, že formulácia dojednania o zmluvnej pokuty obsiahnutá v bode 4
Dodatku nie je dostatočne určitá, pretože z jej obsahu nie je jasne, určito a zrozumiteľne definované
určenie povinností, pre porušenie ktorých sa dojednáva zmluvná pokuta. Z uvedeného textu nie je

bez pochybností zrejmé, akých konkrétnych „akýchkoľvek povinností“ uvedených v bodoch a článkoch
či už dodatku, alebo s odkazom na Všeobecné podmienky, sa zmluvná pokuta má týkať, pričom
vyvodiť si, čo sú to „akékoľvek povinnosti“ nemožno jednoznačne ani z ďalšieho obsahu dodatku,
keďže tento bod odkazuje aj na Všeobecné podmienky. Hoci sú v texte tohto dojednania určené
ktoré body Dodatku a ktoré články Všeobecných podmienok majú upravovať konkrétne vymedzenia

povinností, na ktoré sa mala zmluvná pokuta vzťahovať, avšak z hľadiska naplnenia kritéria určitosti,
jednoznačnosti a konkrétnosti takýto strohý odkaz na články a body dodatku a Všeobecných podmienok
nemôže obstáť. Z hľadiska právnej istoty nemožno pripustiť, aby odporkyni, ako spotrebiteľke, vznikla
sankčná povinnosť v podobe zmluvnej pokuty bez dostatočného určitého a jasného vymedzenia
týchto náležitostí, lebo v takomto prípade nie je možné posúdiť ani otázku oprávnenosti nároku na

zmluvnú pokutu, ani primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty a ani otázku možnosti jej zníženia v
prípade uplatnenia moderačného práva súdu v zmysle zákonných ustanovení. Predovšetkým však
predmetný článok dodatku je neurčitý a nejasný v jednoznačnom určení a vymedzení konkrétnych
porušení povinností, vo vzťahu ku ktorým vyplýva odporkyni povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za
predpokladu porušenia povinností. Hoci odvolací súd pripúšťa, reagujúc tým na odvolaciu námietku

navrhovateľa, že zo znenia ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva, kde a
ako má byť porušená povinnosť stanovená (či priamo v zmluve alebo iným spôsobom), no opätovne
je nutné rešpektovať všeobecné ustanovenia o požiadavkách platnosti akéhokoľvek právneho úkonu.
Záujem zmluvných strán pri uzatváraní akéhokoľvek právneho úkonu by mal smerovať k čo možno
najväčšej miere zabezpečia právnej istoty dojednaných práv a povinností v záujme predchádzania

neskorších možných eventuálnych nejasností a sporov, čo je napĺňané požiadavkou konkrétnosti a
určitostiúkonu.Vprípadedojednaniaurčitéhosankčnéhomechanizmuspojenéhosfinančnýmpostihom
požiadavkapresného,určitého,nezameniteľnéhoatýmajnespochybniteľnéhourčeniaprávapovinností
jednotlivých zmluvných strán je obzvlášť naliehavá. Je žiadúce, aby bolo jednoznačne a bez pochýb
zrejmé, ktoré konkrétne práva a konkrétne povinnosti zo zmluvy vyplývajú ktorej konkrétnej zmluvnej

strane. Odvolací súd, s poukazom na citované konkrétne dojednanie bodu 4 Dodatku k Zmluve o
pripojení, sa nestotožňuje s argumentmi navrhovateľa, že je z jej obsahu zrejmé, pre prípad porušenia
akých konkrétnych povinností následne vyplýva odporkyni povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.Vzhľadom na vyššie uvedené výhrady voči tomuto dojednaniu aj odvolací súd, zhodne s právnym
názorom prezentovaným súdom prvého stupňa, považuje sporný bod 4 dodatku za natoľko neurčitý,
nejasný a nekonkrétny, že tento nedostatok prejavu vôle je nutné považovať podľa ustanovenia §

37 Občianskeho zákonníka za neplatný. Neplatnosť tohto dojednania je absolútnou neplatnosťou od
začiatku bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal.

Možno potom zhrnúť, že právne závery, na základe ktorých prvostupňový súd meritórne rozhodol, boli
vecne správne. Odvolací súd potom na základe uvedeného, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania, po

zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku,
ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení a
ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu
trovodvolaciehokonanianepriznal,pretožespoukazomnaustanovenie§151ods.2O.s.p.siodporkyňa
v odvolacom konaní trovy neuplatnila a zo spisu žiadne trovy odvolania tejto účastníčke nevyplývajú.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.