Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208661
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216208661.1

Uznesenie

OkresnýsúdDunajskáStredavprávnejvecižalobkyne:H.Q.,A..XX.XX.XXXX,W.A.Q.XXXX/XX,T.X.,
proti žalovanému: OT kredit Slovakia, a.s., IČO: 36 660 850, so sídlom Mostová 2, Bratislava, za účasti
vedľajšieho účastníka: DIMARKO REAL, s.r.o., so sídlom Nobelova 1499/3 Bratislava, o vyslovenie
absolútnej neplatnosti zmlúv a notárskych zápisníc, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 01.06.2016 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba označená ako Návrh na vyslovenie absolútnej
neplatnosti zmlúv o pôžičkách z 14.11.2006 a 16.04.2007 a Notárskych zápisníc z 14.11.2006 a
16.04.2007, ktorého súčasťou je i návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zákazu
nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV Č.. XXX Q. O..Ú.. T. X., pričom ako žalovaného

žalobkyňa označila obchodnú spoločnosť Tatra kredit Slovakia (podľa aktuálneho výpisu z obchodného
registra je obchodné meno tejto spoločnosti: OT kredit Slovakia, a.s.). Ako vedľajšieho účastníka
označila spoločnosť DIMARKO REAL, s.r.o.. K žalobe nedoložila žiadne prílohy.

Pokiaľ sa týka žaloby vo veci samej tu žalobkyňa poukazuje na absolútnu neplatnosť napádaných
zmlúv o pôžičkách ako i notárskych zápisníc, z dôvodu, že tieto obsahujú neprijateľné zmluvné

podmienky a sú v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ sa týka návrhu na nariadenie predbežného
opatrenie žalobkyňa tvrdí, že s jej nebohým manželom boli vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV
Č.. XXX Q. O..Ú.. T. X., pričom im bolo oznámené, že žalovaný im predá nehnuteľnosti prostredníctvom
spolupracujúcej realitnej kancelárie za trhovú cenu tak, že rozdiel po odpočítaní svojej pohľadávky
(vrátane úžerníckych úrokov) im žalovaný odovzdá priamo k rukám, čo sa však už podľa tvrdenia
žalobkyne nestalo. Tieto nehnuteľnosti predal žalovaný tretej osobe dňa 01.10.2007, zrýchlený vklad

bol povolený dňa 05.10.2007. Ďalej žalobkyňa uviedla, že keďže žalovaný predmetné nehnuteľnosti za
súčinnosti spriaznenej realitnej kancelárie scudzil v prospech s ním dlhodobo spolupracujúcej fyzickej
osoby a táto následne previedla vlastnícke práva k nim na terajšieho vlastníka v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, žalobkyňa sa domáha súdnej ochrany aj návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia zákazu nakladania s týmito nehnuteľnosťami. Ďalej žalobkyňa uviedla, že má za to, že
osvedčilanároklistinnýmidôkazmiatiežmázato,žezadanéhostavumožnoodžalovanéhospravodlivo

požadovať obmedzenie nenakladať so spoločným majetkom, ktorý je v BSM účastníkov konania (?), a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Dňa 09.06.2016 žalobkyňa súdu doložila prílohy k jej žalobe a to uznesenie tun. súdu z 30.01.2009,
ktorým bola do konania sp.zn. 12C/1/2008 pribraná tlmočníčka z maďarského jazyka, keďže žalobkyňa
(v tom konaní ako žalovaná v 2. rade) nedostatočne ovláda slovenský jazyk, ďalej žiadosť o ustanovenie

tlmočníka v tamtom konaní, zmluvy o pôžičke z 16.04.2007 a z 14.11.2006, notárske zápisnice z
16.04.2007 a z 14.11.2006.Žalobkyňa vo svojej žalobe označila ako „odporcu“ subjekt, ktorý pod takýmto obchodným menom už
t.č. nevystupuje. V tomto smere súd nepovažoval za potrebné vyzývať žalobkyňu na odstránenie vád

podania, nakoľko z obchodného registra (www.orsr.sk) bez pochýb vyplýva, že od 23.12.2011 zmenila
žalobkyňou označená spoločnosť obchodné meno na OT kredit Slovakia, a.s. a t.č. sídli na adrese
Mostová 2, Bratislava.

Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) ak treba po

začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr
ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné
opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. (veta prvá a štvrtá) príslušným na nariadenie predbežného opatrenia je súd,
ktorý je príslušný na konanie vo veci. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samú.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. (veta prvá a druhá) návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.

1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do

zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu
s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho

odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Predbežné opatrenie je procesným zabezpečovacím inštitútom dočasného charakteru, ktorý umožňuje

poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania do času, kým
sanerozhodnevovecisamej.Nariadeniepredbežnéhoopatreniamádočasný(predbežný)charakter.Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi.

Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uplatnený
nárok nebol osvedčený do takej miery, že by bola daná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov
prostredníctvom žalobkyňou žiadaného predbežného opatrenia. V danom prípade súd v prvom rade

skúmal dôvodnosť predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj jeho vzťah k
predmetu konania vo veci samej, ktorú žalobu žalobkyňa podala súčasne s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia.Predmetom konania vo veci samej v tomto konaní je rozhodovanie súdu o neplatnosti vyššie citovaných
zmlúv o pôžičkách a notárskych zápisníc. Tu treba poznamenať, že výkon súdneho rozhodnutia
vo veci samej v tomto konaní, ktorého predmetom je posudzovanie platnosti zmlúv a notárskych

zápisníc,nebudenijakýmspôsobomohrozený.Jenevyhnutné,abynariadenépredbežnéopatreniemalo
vzťah k predmetu tohto konania, čo v danom prípade preukázané ani osvedčené nebolo. Nariadenie
predbežného opatrenia pre obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, zásadne vyžaduje
existenciu rozhodnutia, ktoré by mohlo byť podkladom pre výkon rozhodnutia.

Predbežné opatrenie musí mať navyše vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci
samej. Už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť o.i. zrejmé, čoho sa navrhovateľ
predbežného opatrenia mieni domáhať žalobou vo veci samej. Uvedená náležitosť návrhu je potrebná
práve pre posúdenie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia s konaním vo veci samej, t.j. či
predbežné opatrenie má vzťah k veci samej (či je daná súvislosť a kontinuita predbežného opatrenia s
predmetom konania vo veci samej). Je pritom potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví predbežným

opatrením, bol vyriešený rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i
bezprostredná, priama, inak nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy.

V štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia je vyžadovaný primeraný stupeň osvedčenia
dôvodnosti nároku, a pokiaľ primeranosť stupňa osvedčenia nie je daná, resp. je spochybnená do

takej miery, že nemožno konštatovať splnenie jednej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie
predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu, tak zákonite potom tento stav vyústi do
nemožnosti vyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného
opatrenia zákon vyžaduje kumulatívne splnenie obidvoch podmienok - a to osvedčenie nároku,
ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť ochrana a druhou podmienkou je osvedčenie, resp.

odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov
účastníkov súdneho konania, resp. reálnej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený.

Pre zákonnú požiadavku kumulatívneho splnenia obidvoch podmienok potom postačí, ak nie je
osvedčená jedna z nich, tak nemôže dôjsť k nariadeniu predbežného opatrenia. Súd v záujme

precizovania zákonného a právneho stavu uvádza, že nebola osvedčená ani druhá podmienka obavy z
ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, resp. podmienka nariadenia predbežného opatrenia
pre nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože žalobkyňa bola povinná osvedčiť
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 102 ods. 1 O.s.p. vyplýva nevyhnutná zákonná

podmienka reálnej, priamej naliehavosti, resp. reálnej hrozby nebezpečenstva, pre ktorú je potrebné
nariadiť predbežné opatrenie, a tým nemôže ísť len o predpoklad alebo hypotetickú úvahu vo vzťahu k
naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia. Nebolo osvedčené také reálne konanie a správanie
sa žalobkyňou označeného vedľajšieho účastníka, výsledkom ktorého by bol taký intenzívny zásah do
jej majetkových pomerov, pre ktorý by tu bola osvedčená reálna, priama obava z ohrozenia budúceho

výkonu súdneho rozhodnutia, resp. že by tu bola osvedčená situácia na odôvodnenosť nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobkyne v prípade nenariadenia predbežného opatrenia.

Súd preto pri nariadení predbežného opatrenia skúma splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 75
ods. 2 O.s.p. a súčasne sa musí, pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti, zaoberať aj otázkou práv

a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje návrhom (žalobou)
uplatnený nárok.

Súd po preskúmaní návrhu, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobkyňa
neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pre ktoré by bolo potrebné

dočasne upraviť pomery účastníkov nariadením predbežného opatrenia, ani to, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol nejakým spôsobom ohrozený. Nepreukázala existenciu vzťahu navrhovaného
predbežného opatrenia s konaním vo veci samej, t.j. či predbežné opatrenie má vzťah k veci samej (či
je daná súvislosť a kontinuita predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej). Ako bolo
už skonštatované, je pritom potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví predbežným opatrením, bol

vyriešený rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i bezprostredná, priama,
inak nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy.Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia chýba jeden
zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčené nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, ani porušenie či ohrozenie práva účastníka konania, ktorému by bolo

potrebné poskytnúť predbežnú ochranu do času, kým sa nerozhodne vo veci samej ako ani súvislosť,
resp. kontinuita navrhovaného predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej. Preto súd
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší

procesný postup, preto sa o náhrade trov konania spojených s týmto procesným úkonom rozhoduje až v
rámci rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu ust. § 145 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu nebolo
o trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).