Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 10, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5P/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814203298
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6814203298.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľky T. T.,

I.. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XXX proti odporcovi Y. T., V.. XX.XX.XXXX, P. P. X, XXX XX R., T., o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: D. T., V.. XX.XX.XXXX, E.
T., V.. XX.XX.XXXX, Y. T., V.. XX.XX.XXXX a Y. T.Q., V.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky T. T., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a odporcu Y. T., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v Sirku, rozvádza.

Maloleté deti D. T., V.. XX.XX.XXXX, E. T., V.. XX.XX.XXXX, Y. T., V.. XX.XX.XXXX a Y. T., V..
XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej D., E., Y. a Y. mesačne výživné vo výške 30 % sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa Zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v
účinnom znení a to na každé dieťa samostatne, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám

navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Účastníci nemajú právo na náhradu na trov konania.

Odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 30.05.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom
a úpravy práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. V
odôvodnení návrhu uviedla, že jej manželstvo s odporcom bolo harmonické až do roku 2011, kedy
došlo k vážnemu narušeniu vzťahov medzi manželmi. Odporca sa odsťahoval do Nemecka, kde žije do

súčasnosti. Tu nadviazal inú známosť. Od roku 2012 žije odporca trvalo v Spolkovej republike Nemecko.
Maloleté deti žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že odporca bude prispievať na ich výživu
podľa jeho zárobkových možností.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril tak, že s návrhom na rozvod súhlasí. Súhlasil tiež so zverením
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že jeho jediným príjmom v Spolkovej republike
Nemecko sú dávky v hmotnej núdzi, ktoré v súčasnosti poberá len jeho družka. Z toho musí platiť

nájom vo výške 620,- €. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si chce plniť podľa
rozhodnutia súdu.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí,
potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca o poberaní štátnych sociálnych dávok
navrhovateľkou, potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, správou kolízneho

opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine maloletých detí, potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny Revúca, rozhodnutím krajinského úradu v Bodensee a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa
XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v Sirku. Z manželstva pochádzajú štyri maloleté deti a to D. T.,

V.. XX.XX.XXXX, E. T., V.. XX.XX.XXXX, Y. T., V.. XX.XX.XXXX D. Y. T., V.. XX.XX.XXXX. Zo zhodných
tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že ich manželstvo si dlhodobo neplní svoj spoločenský účel,
manželia žijú minimálne štyri roky oddelene, odporca v Spolkovej republike Nemecko. Nekomunikujú
spolu, nestretávajú sa. Z vyjadrení účastníkov, ktoré nebolo v konaní spochybnené súdu vyplynulo, že
navrhovateľa donedávna žila v spoločnej domácnosti s druhom, taktiež odporca žije v SRN s družkou
J. R.. Obaja účastníci zhodne konštatovali, že v manželstve nechcú zotrvať.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľky mal súd preukázané,
že mal. deti obývajú spolu s matkou sociálny dvojizbový byt v osade Šrobárka. Byt pozostáva z
priestrannej kuchyne, dvoch izieb, a sociálneho zariadenia. Maloleté deti majú vlastné lôžka, majú
dostatok oblečenia. Rodina v čase šetrenia disponovala dostatočným množstvom potravín. Domácnosť

je vybavená elektrospotrebičmi a to chladničkou, a televízorom, zavedená je voda a elektrina. Hygiena
bývania bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Sociálna pracovníčka na pojednávaní uviedla,
že navrhovateľka bola v minulosti stíhaná za záškoláctvo maloletých detí, za čo bola odsúdená na
podmienečný trest odňatia slobody. Z dôvodu záškoláctva sú deti vedené v registri sociálnej kurately.

Z potvrdení Úrade práce sociálnych vecí a rodiny mal súd preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou
dávky v hmotnej núdzi vo výške 257,10 €. Spoločne posudzovanými osobami s ňou je 5 detí
pochádzajúcich z manželstva účastníkov. V dávke je zahrnutý aj aktivačný príspevok.

Z rozhodnutia krajinského úradu v Bodensee mal súd preukázané, že odporca a jeho družka sú

poberateľmi sociálnych dávok, ktoré sú im (na dve osoby vyplácané od januára 2016 vo výške 1 328,-
€ mesačne. Mesačné výdavky odporca deklaroval len za nájom vo výške 620,- € mesačne.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd

upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ust. § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby

a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jednéhozrodičovdbáoto,abybolorešpektovanéprávomaloletéhodieťaťanazachovaniejehovzťahukobidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na

súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 až 5 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine a na základe zisteného
skutkového stavu veci súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol. Mal pri tom za to, že vzťahy
medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené a ich manželstvo dlhodobo neplní svoj účel. Pritom nie je šanca
na obnovenie manželského spolužitia.

Maloleté deti pochádzajúce z manželstva súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
od odpustenia spoločnej domácnosti odporcom (v roku 2012) zabezpečuje starostlivosť o ne a v
starostlivosti ktorej neboli zistené také nedostatky, ktoré by neumožňovali zverenie maloletých detí do
starostlivosti navrhovateľky. V dôsledku problémov maloletých detí so záškoláctvom sú tieto v sledovaní

orgánu sociálnej kurately, ktorý v prípade zhoršenia problémov bude súd informovať.

O vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva súd rozhodol tak,
že otcovi určil vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonnej výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa Zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v účinnom znení,

nakoľko jeho zárobkové a majetkové možnosti mu neumožňujú platiť výživné vo vyššej výške. Jediným
príjmom odprocu je sociálna dávka, ktorá aj keď je v porovnaní so sociálnymi dávkami vyplácanými v
SR podstatne vyššia, poskytuje odporcovi minimálny štandard životnej úrovne podľa cien a životných
štandardov v Nemeckej spolkovej republike.

Vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden z účastníkov nežiadal upraviť styk odporcu s maloletými deťmi,
súd ho neupravoval.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O. s. p., tak, že títo nemajú právo na ich
náhradu.

Podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súd
rozhodol, že odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania, nakoľko
majetkové pomery odporcu, by odôvodňovali oslobodenie odporcu od platenia súdneho poplatku v
zmysle §138 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie
súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to
neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení).