Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109220536
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3109220536.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J. G., bytom A. - F., Y. XXX/XX, zastúpený JUDr.
C. B., advokátkou so sídlom V., J. XX/X proti odporcovi C. Y., bytom A., V. XXX/XX, zastúpený
JUDr. J. B., advokátom so sídlom G. nad Y., M. I. XX/XXX, ,o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.11.2014,
č.k. 26C/174/2009-259, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov k
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. F., a to k pozemku parc. „C“ č. XX/X, ovocné sady s výmerou
X.XXX mX (predmetná nehnuteľnosť) tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva
odporcu a súčasne ho zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za jeho podiel sumu X.XXX,- eur.

Rozhodnutie o trovách konania odložil na čas po právoplatnosti veci samej.

Rozhodol tak o návrhu, ktorým navrhovateľ ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti v X/X voči
odporcovi ako spoluvlastníkovi v X/X navrhoval zrušiť spoluvlastníctvo a predmetnú nehnuteľnosť reálne
rozdeliť. Na základe právneho posúdenia podľa § 142 ods. 1 občianskeho zákonníka nepovažoval
okresný súd reálnu deľbu za možnú vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nemá zabezpečený prístup k

predmetnej nehnuteľnosti. Ten nie je možné zabezpečiť ani zriadením vecného bremena k susediacemu
pozemku v tomto konaní, pretože tento je vo vlastníctve tretej osoby. Navrhovateľ tiež nepreukázal ním
tvrdené zabezpečenie prístupu cez pozemky ďalších tretích osôb ( parcela č. 69/1, 71/3, 72/1 ). Čo sa
týkasnavrhovateľompredloženéhosúhlasukprechoducezparcelu703/2, tentopovažovalokresnýsúd
za irelevantný, pretože danú parcelu tvorí koryto vodného toku F. potoka a z tohto dôvodu navrhovateľ
nemá zabezpečený riadny prístup. Okrem toho považoval okresný súd za nedostatočné, že uvedený

súhlas nemá náležitosti zmluvy o zriadení vecného bremena a navrhovateľ teda takýmto spôsobom
nemá prístup k predmetnej nehnuteľnosti zabezpečený právne.

Vzhľadom na nemožnosť reálnej deľby pristúpil okresným súd k prikázaniu veci do výlučného vlastníctva
odporcu s povinnosťou výplaty navrhovateľa. Pre účely stanovenia hodnoty predmetnej nehnuteľnosti
mal okresný súd k dispozícii navrhovateľom predložený posudok Ing. K. stanovujúci všeobecnú hodnotu

predmetnej nehnuteľnosti sumou 65.100,- eur, znalecký posudok súdom ustanoveného znalca Ing. O.
stanovujúci všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti sumou 76.300,- eur a odporcom predložený
posudok Ing. P. stanovujúci všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti sumou 19.500,- eur. Okresný
súd vykonal dokazovanie aj viacerými správami realitných kancelárii s odhadom ceny X - XX eur/m2,
resp. XX eur/m2 pre vlastníka susednej nehnuteľnosti.

Pri určení výšky výplaty navrhovateľa vychádzal okresný súd z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti
stanovenej posudkom Ing. P. sumou XX.XXX eura (X,XX eur/m2). Stotožnil sa s jeho závermi, žepredmetná nehnuteľnosť nie je využiteľná na komerčné účely ani na výstavbu rodinného domu a
samostatne ju nemožno využiť ani ako stavebný pozemok, pretože k nemu nie je zabezpečený priamy
prístup a napojenie na inžinierske siete z verejných komunikácií. Prístup k predmetnej nehnuteľnosti

má zabezpečený odporca cez nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, no pre iné osoby priamy prístup chýba.
Podľa okresného súdu tak práve Ing. P. na rozdiel od ostatných dvoch posudkov prijal závery v súlade s
reálnym stavom a reálnou hodnotou nehnuteľnosti. Okresný súd tiež konštatoval, že nehnuteľnosti bez
prístupu sú prakticky nepredajné. Vzhľadom na existujúcu ponuku ceny zo strany odporcu vo výške 7
eur/m2 nevychádzal z presných hodnôt posudku Ing. P., ale určil náhradu navrhovateľovi práve v tejto

výške.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zmeniť vo výške náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel a túto žiadal priznať vo výške

vychádzajúcej z posudku Ing. O., t.j. 1 zo sumy XX.XXX,- eur. Pokiaľ by však prichádzala do úvahy
reálna deľba, navrhovateľ by takéto riešenie uprednostnil tak ako ho pôvodne navrhoval v konaní, teda
so zriadením vecného bremena zabezpečujúceho prístup navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti.

Napadnutému rozhodnutiu navrhovateľ vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), a že vec nesprávne právne posúdil
(§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Namietal, že posudky sa nesprávne vysporiadali s otázkou prístupu
na predmetnú nehnuteľnosť a hodnotili ho vo všeobecnej rovine. Pritom je však významné, že vo
vzťahu k odporcovi je predmetná nehnuteľnosť pre neho plnohodnotnou, nakoľko odporca je vlastníkom
susediaceho pozemku, cez ktorý je na predmetnú nehnuteľnosť bezproblémový prístup. Práve toto

malo byť zohľadňované pri určení hodnoty predmetnej nehnuteľnosti pre účely určenia náhrady za
spoluvlastnícky podiel navrhovateľa a predmetná nehnuteľnosť nemala byť hodnotená takmer ako
bezcenná pre nedostatok prístupu na ňu.

Navrhovateľ tiež poukázal na existenciu súhlasu Slovenského vodohospodárskeho podniku s

prechodom navrhovateľa na predmetnú nehnuteľnosť cez pozemok vo vlastníctve uvedeného podniku.

V ďalšom obsahu odvolania navrhovateľ poukázal na širšie súvislosti vzniku a priebehu
spoluvlastníckeho vzťahu s odporcom, na pokusy o dosiahnutie dohody s odporcom a priebeh
doterajšieho súdneho konania.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. d) O.s.p. v medziach dôvodov odvolania a
zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods.

1 a 2 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ podľa obsahu odvolania uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d), a
písm. f) O.s.p.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), spočíva vo všeobecnosti
predovšetkýmvnesprávnompostupeokresnéhosúduprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkom
je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov
účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení

dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Čo sa týka odporcom uplatneného dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., za ten sa
podľa dôvodovej správy ako aj praxe súdov Slovenskej republiky považuje stav, kedy súd prvého stupňanepoužil správne ustanovenie právneho predpisu alebo aj keď síce použil správny právny predpis, ale
ho nesprávne interpretoval alebo ho nesprávne aplikoval.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo

spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Citované ustanovenie určuje nielen prípustné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale
aj ich prioritu. Ku každému v poradí ďalšiemu spôsobu vyporiadania možno pristúpiť iba vtedy, ak
predchádzajúci spôsob nemožno realizovať. Tohto východiska si bol vedomý aj okresný súd, nesprávne
však citované ustanovenie aplikoval z hľadiska, či je rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti dobre možné.

Účelnérozdeleniepredmetnejnehnuteľnostivtomtoprípadezáviseloodmožnostiprístupunavrhovateľa
na nehnuteľnosť po jej prípadnom rozdelení. Okresný súd prijal správny záver, že takýto prístup
nemožno vytvoriť v tomto konaní súdom zriadeným vecným bremenom k susediacemu pozemku.
Ustanovenie § 142 ods. 3 OZ stanoví, že pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti. To znamená, že vecným bremenom zaťažená a na druhej strane z neho
„oprávnená“ môže byť iba taká nehnuteľnosť, ktorá vznikne z pôvodnej vyporiadavanej nehnuteľnosti.
Pretože zriadenie vecného bremena súdom je ako konštitutívne rozhodnutie prípustné iba v prípadoch
stanovených zákonom, neprichádza do úvahy rozširovanie zákonom stanovených možností jeho
zriadenia, a preto nemožno podľa ust. § 142 ods. 3 OZ zriadiť rozhodnutím súdu vecné bremeno k

nehnuteľnosti susediacej s vyporiadavanou.

Právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu však nepredstavuje jediný možný spôsob prístupu
k nehnuteľnosti nesusediacej s verejným priestranstvom, ako sa zdá že uvažoval okresný súd, keď
konštatuje, že súhlas s prechodom, ktorý navrhovateľ získal od Slovenského vodohospodárskeho

podniku nemá náležitosti zmluvy o zriadení vecného bremena a navrhovateľ teda takýmto spôsobom
nemá zabezpečený prístup k predmetnej nehnuteľnosti. Pretože právny predpis nestanoví požiadavky
na právny titul prístupu k nehnuteľnosti nesusediacej s verejným priestranstvom, je jeho zabezpečenie
plne na vôli a možnostiach jej vlastníka. Do úvahy tak bude prichádzať nielen právo prechodu vo forme
vecného práva, ale aj vo forme záväzkového práva, či prostý odvolateľný súhlas vlastníka susediacej

nehnuteľnosti (výprosa).

Pokiaľ je prístup na novovzniknutú nehnuteľnosť kritériom pre posúdenie účelnosti rozdelenia
pozemku ako prvoradého spôsobu vyporiadania pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, je významné, aby možnosť takéhoto prístupu mala relatívne stabilný základ a bol

tak daný predpoklad dlhodobého zabezpečenia prístupu. To v prípade prostého súhlasu vlastníka
susediaceho pozemku, ktorý možno kedykoľvek odvolať spravidla dané nebude, no i tu môžu existovať
okolnosti, kedy možno na základe prostého súhlasu predpokladať aj dlhodobý výkon práva prechodu.
Najmä v prípadoch, kedy je významnou mierou daná nemenná charakteristika susediaceho pozemku a
malý predpoklad zmeny jeho vlastníka a užívacích pomerov.

V posudzovanom prípade spĺňa uvedený charakter práve súhlas Slovenského vodohospodárskeho
podniku. Týka sa pozemku tvoreného korytom potoka a je vo vlastníctve subjektu významnou mierou
verejnoprávneho vystupujúceho typicky v pozícii vlastníka pozemkov tvoriacich vodné toky. Predpoklad
časovej stability charakteru a užívacích pomerov na tomto susediacom pozemku, ako aj stability jeho

vlastníckych pomerov je tak v tomto prípade daný a prostý súhlas jeho vlastníka s prechodom v prospech
navrhovateľa bolo potrebné z hľadiska účelnosti reálneho rozdelenia považovať za právne dostatočné
zabezpečenie prístupu na predmetnú nehnuteľnosť pre navrhovateľa. Súčasne sa jedná o dostatočný
prístup aj z hľadiska faktického. Predmetná nehnuteľnosť je vedená ako ovocný sad. Sám navrhovateľ
na pojednávaní dňa 06.06.2014 uviedol, že v prípade rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti by túto užíval

ako záhradu a peší prístup k nej by mu stačil. Takáto forma prístupu je dostatočne zabezpečená aj
cez pozemok tvorený korytom vodného toku - potoka s brehovými časťami, ktoré boli práve v priebehu
konania Slovenským vodohospodárskym podnikom upravované.Vzhľadom na uvedené prichádzala v danom prípade do úvahy reálna deľba predmetnej nehnuteľnosti
tak, aby novovzniknutá časť pripadajúca pre navrhovateľa susedila s pozemkom M. parc. č. XXX/X, cez
ktorý má navrhovateľ zabezpečený prístup. Uvedený spôsob rozhodnutia je prípustný aj keď priamo v

tejto podobe nebol navrhnutý, pretože konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania (§153 ods. 2 O.s.p.).
Uvedený spôsob vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva súčasne zabezpečí, že sa obom doterajším
spoluvlastníkom dostane práve taká majetková hodnota, ktorou v zásade každý z nich disponoval aj
za trvania podielového spoluvlastníctva a významne sa eliminuje riziko nepresnosti spojené s určením

hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, ktoré, súdiac podľa výsledkov posudkov, bolo v danom prípade
vysoké.
Pretože reálnym rozdelením predmetnej nehnuteľnosti odpadá problematika určenia jej hodnoty, bolo
nadbytočné zaoberať sa odvolacími dôvodmi s tým súvisiacimi.

Z dôvodu uvedenej existencie možnosti vyporiadania spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti jej

rozdelením podľa výšky spoluvlastníckych podielov krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu
založené na opačnom závere zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je okresný súd viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .