Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217075
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4312217075.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným na súd dňa 28.9.2012 domáhal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 175 eur titulom majetkovej škody a sumy 331,92 eur
titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
spočíva v tom, že exekučný súd v konaní vedenom pod č. EX 161/2004 nedodržal 30 dňovú lehotu
na rozhodnutie o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora, pričom o žiadosti rozhodol s omeškaním,
a týmto nelegálnym konaním zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania

zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Po predložení
návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu,
exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ
následne podal podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora a
legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že
dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávny úradný

postup exekučného súdu charakterizoval nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase, napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu veci a rozhodnutiu. Nesprávnym úradným
postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané
ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť
k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. V dôsledku nesprávneho úradného postupu

súdu vznikla navrhovateľovi majetková škoda predstavujúca účelne vynaložené náklady spojené s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vplyvom
nesústredenej činnosti exekučného súdu, vo výške 175 eur. V tomto období vynaložili na správupohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70
eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s
pôvodným súdnym exekútorom 50 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných

exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na súde 15 eur. Zároveň si uplatnili aj nárok na nemajetkovú ujmu, nakoľko márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané ustanovením §
44 ods. 8 Exekučného poriadku a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnémuvymoženiujehopohľadávky. Nesprávnypostupsúduvystaviloprávnenézáujmynavrhovateľa

riziku zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolventnosti
povinného, preto náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov a základných práv. Navrhovateľ špecifikoval nárok náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné

vymoženie pohľadávky, vo výške 331,92 eur, ktorá suma bola vyčíslená s ohľadom na rozhodovaciu
prax Ústavného súdu SR, kedy sa za ročné prieťahy sa priznáva 663.88 eur, čo v danom prípade pri
omeškaní s vydaním rozhodnutia v rozsahu 180 dní činí 331,92 eur.

Odporcovi, ktorému bol návrh doručený, vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd návrh

zamietol. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukázal
na konkrétne dôkaz, žiadne dôkazy však sám nepredloži . Nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Ďalej uviedol, že návrh považuje za podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na
predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe
čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že

v praxi je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná, vzhľadom na úkony súdu spojené
s týmto návrhom, ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie trov
pôvodného exekútora, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách konania a o to viac v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytne súdu plnú súčinnosť.
Vzhľadom na uvedené nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote stanovenej

zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Poukázal i na to, že
pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora a preto počas prejednávania návrhu na zmenu exekútora nemohlo dôjsť k žiadnej škode.
Pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní
by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Odporca namietal aj vyčíslenie
materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné

preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme
odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu, pričom je potrebné brať do úvahy, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. V neposlednom rade je dôležité prihliadať aj na dodržiavanie dobrých
mravov u poškodenej osoby, pričom odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa

vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá
mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo
základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku

podľaodporcunemožnotvrdiť,ženavrhovateľovivzniklaškodapostupomokresnéhosúdu.Odporcamal
zato,ženavrhovateľnepreukázal,žebyvnamietanomkonanídošloknesprávnemuúradnémupostupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradný m postupom súdu spočívajúcom v nerozhodnutí o
zmene exekútora v zákonnej lehote a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou. Odporca okrem

uvedeného vzniesol aj námietku premlčania nároku navrhovateľa, nakoľko ako vyplýva zo skutkových
okolností uvádzaných navrhovateľom, k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred
marcom 2009. Ak mala vzniknúť navrhovateľovi škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote, tak lehota nauplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu exekútora, pričom dňa 23.4.2009 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku.

Súd na základe vykonaného dokazovania vec rozhodol rozsudkom č.k. 8 C 24/2013-36 zo dňa
19.3.2014 tak, že návrh zamietol. Voči rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie a spis bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre uznesením č.25 Co 784/2014-82 zo dňa 11.3.2015 prvostupňové rozhodnutie v
merite veci zrušil s odôvodnením, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci podľa § 115a ods.2 OSP
bez nariadenia pojednávania poukazujúc na to, že ide o drobný spor, pričom podmienky na aplikáciu
tohto ustanovenia splnené nemal, keď nesplnil svoju povinnosť najskôr poučiť účastníkov konania o
možnosti vzdať sa práva na verejné prejednanie veci, ako aj práva na rozhodnutie veci bez nariadenia
pojednávania, pretože išlo o konanie začaté dňa 28.9.2012. V čase začatia konania nešlo o drobný spor

a preto aplikáciou ustanovenia § 115 ods.2 OSP a to vyhlásením rozhodnutia bez verejného prejednania
veci za daného stavu zmaril legitímne očakávania účastníkov konania a svojim postupom tak odňal
účastníkom konania možnosť konať pred súdom a tým i právo na spravodlivý proces. Odvolací súd vrátil
vecnaďalšiekonaniestým,poodstráneníuvedenýchvádprvostupňovýsúdopätovnevovecirozhodne.

Súd riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vytýčil pojednávanie za účelom prejednania veci,
avšak napriek tomu, že účastníci boli riadne a včas predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili. Odporca
svoju neúčasť ospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávanie, navrhovateľ svoju neprítomnosť
ospravedlnil a žiadal odročiť pojednávanie, avšak až dňa 3.9.2015, teda už po pojednávaní. Vzhľadom
na uvedené súd vec na pojednávaní dňa 2.9.2015 prejednal a rozhodol s poukazom na § 101 ods.2

OSP v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi a to so spisom Okresného súdu Levice
sp. zn. 10 Er 209/2004, zoznamami žiadostí na prerokovanie nároku na náhradu škody doručenými
odporcovi, vedenými na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012, listom Európskej komisie č. JUST/

A3/RM/kb D(2010) I 1360, článkom v denníku SME z 16.7.2012, znaleckým posudkom č. 1/2013 zo dňa
24.6.2013 a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 10 Er 209/2004 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod EX 161/2004 proti povinnému: J. B., bytom A. XXX, pre vymoženie

pohľadávky vo výške 36.000,- Sk / 1.194,98 eur/ s prísl., bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa
3.12.2004, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23.11.2004. Exekučným
titulom na vykonanie exekúcie bola Notárska zápisnica N 2431/2004, NZ 69392/2004. Okresný súd
Levice vydal poverenie č. 5402 026080 na vykonanie exekúcie dňa 7.12.2004. Dňa 25.5.2009
oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Na žiadosť súdu sa súdny exekútor k návrhu na

zmenu vyjadril a exekučný spis súdu zaslal dňa 18.9.2009. Dňa 16.11.2009 súd uznesením č.k. 10 Er
209/2004-16 zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekučné konanie zastavil
a rozhodol aj o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 6.4.2010 odvolanie a
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5 CoE 21/2011-35 zo dňa 27.5.2011 napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ešte však pred rozhodnutím odvolacieho súdu súdna

exekútorka podaním zo dňa 17.12.2010 súdu oznámila, že pohľadávka oprávneného bola uhradená
v plnej výške a dňa 28.11.2012 bolo vrátené poverenie z dôvodu ukončenia exekúcie vymožením
pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený na Okresnom

súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 23.4.2012,
25.5.2012 a dňa 25.9.2012, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že lehota 6 mesiacov od ich
podania už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci
predbežného prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania súdu 6

mesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný .

Súd sa zaoberal i námietkou premlčania vznesenou zo strany odporcu a dospel k záveru, že nárok
navrhovateľa nie je premlčaný. Premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť nasledujúcim dňompo uplynutí 30 dní od podania návrhu na zmenu exekútora t.j. od 26.6.2009 /návrh bol podaný dňa
25.5.2009/, pričom návrh na predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody v tomto konkrétnom
prípade bol doručený Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 25.5.2012, čo vyplýva zo zoznamu žiadostí

doručených Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorý zoznam vedieme na Okresnom súde Nitra pod Spr.
1001/2012. Nakoľko počas doby kedy sa rieši predbežné prerokovanie návrhu lehota neplynie a to
po dobu maximálne 6 mesiacov / § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z./ a návrh na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy bol podaný na súd v rámci tejto doby dňa 28.9.2012, nedošlo k premlčaniu nároku.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 175 eur titulom majetkovej
škody, predstavujúcej súčet nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému,
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na súde a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške

331,92 eur ako satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov vyčíslenú analogicky podľa
právnej praxe Ústavného súdu SR pri zistení zbytočných prieťahov v súdnom konaní. Z rozsiahleho
odôvodnenia návrhu navrhovateľa možno vyvodiť, že hore uvedených nárokov sa domáha s poukazom
na zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, nakoľko sa Okresný súd Levice dopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý

spočíval v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora.

Nakoľko predmetný návrh bol podaný dňa 28.9.2012 súd aplikoval ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom v čase podania návrhu.

Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,

§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa§44ods.8zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu exekútora,

oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa§44ods.9zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák.č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje,
bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa prioritne zaoberal navrhovateľom tvrdenými

skutočnosťami o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd
nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora, čím spôsobil prieťahy v konaní,
avšak neskúmal, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože túto otázku je kompetentný preskúmať ústavný súdna podklade ústavnej sťažnosti, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s
ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Zo znenia ustanovenia § 44 ods. 6 zák.č. 233/1995 Z.z. , ktoré sa s poukazom na § 238 ods.1
EP vzhľadom na začatie exekučného konania dňa 3.12.2004 na vec vzťahuje, vyplýva že lehota na
vydanie rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora nebola stanovená. V predmetnej veci bol návrh na
zmenu exekútora podaný dňa 25.5.2009, Okresný súd Levice rozhodol o návrhu uznesením č.k. 10 Er
209/2004 - 16 dňa 16.11.2009 tak, že žiadosť zamietol, to znamená že rozhodol v lehote 175 dní od

jej podania. Túto lehotu vzhľadom na značnú zaťaženosť exekučného oddelenia najmä hromadnými
podaniami a to aj zo strany navrhovateľa, nemožno považovať za neprimeranú a predstavujúcu
nesprávny úradný postup.

Pokiaľbysúdnadanýprípadaplikovalznenie§44ods.8Exekučnéhoporiadku,účinnéhovčasepodania
návrhu na zmenu exekútora, podľa ktorého bola stanovená lehota na rozhodnutie o zmene exekútora 30

dní, ktorá nebola dodržaná, tak aj v tomto prípade možno konštatovať, že samotné nedodržanie lehoty
nemusí znamenať automaticky nesprávny úradný postu vo veci. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že
súd do rozhodnutia o zmene exekútora nebol nečinný, zabezpečoval potrebné podklady k rozhodnutiu,
vyžiadal si vyjadrenie exekútora a predloženie exekučného spisu a až následne po posúdení návrhu
rozhodnutie vydal, pričom súčasne rozhodoval o zastavení exekúcie ako aj o trovách konania a svoje

rozhodnutie náležite a obsažne odôvodnil. S ohľadom na veľký počet vecí a rešpektovanie základnej
úlohy súdu vydať spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností, ktoré
bolo treba pred vydaním rozhodnutia posúdiť, nebolo objektívne možné zákonom stanovenú lehotu
dodržať. Vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dĺžke doby rozhodovania súdu dá hovoriť iba ako
o prijateľnom časovom intervale, ktorý podľa názoru súdu dodržaný bol. V opačnom prípade by súd

bol nútený vydať rozhodnutie bez zabezpečenia potrebných podkladov, čo by mohlo viesť k vydávaniu
nesprávnych rozhodnutí, ktoré by nemali oporu v objektívne zistených skutočnostiach.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/
zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná

i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda
ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný základný

predpoklad pre nárok na náhradu škody a to protiprávny úkon resp. škodová udalosť, t.j. v danom
prípade nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa rozhodol
o návrhu na zmenu exekútora v neprimeranej dobe. Súd mal zato, že vydaním rozhodnutia exekučného
súdu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora v lehote 175 dní, ktorú súd z hore uvedených dôvodov
považuje za primeranú, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pričom navrhovateľ nepreukázal,

že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení prieťahov v konaní, čo by inak mohlo byť
považované za nesprávny úradný postup. Už na základe tejto skutočnosti vznikol dôvod na zamietnutie
návrhu, pričom v danom prípade je celkom nepochybné aj to, že postupom Okresného súdu Levice
nemohla vzniknúť navrhovateľovi žiadna škoda. Z exekučného spisu je zrejmé, že do času rozhodnutia
o zmene exekútora vo veci riadne pokračoval pôvodný exekútor, teda rozhodovanie súdu o zmene

exekútoravzťahmedziúčastníkminemenilanemalvplyvnapriebehkonania,keďexekučnékonaniebez
akéhokoľvek zdržania prebiehalo, o čom nakoniec svedčí aj skutočnosť, že pohľadávka oprávneného
bola riadne vymožená pôvodnou súdnou exekútorkou a jeho nárok bol v plnom rozsahu uspokojený
už v roku 2010.

Nakoľko v konaní nebol zistený navrhovateľom namietaný nesprávny úradný postup a ani vznik
škody a nemajetkovej ujmy, súd sa týmto nárokom z hľadiska jeho špecifikácie a výšky ďalej už
nezaoberal a z dôvodu nepreukázania existencie zodpovednostných predpokladov nárok navrhovateľa
ako neopodstatnený v plnom rozsahu ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu
spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.