Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514207100
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514207100.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2,
Bratislava, IČO 36 715 662 proti povinnému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, O. XX/XX, L. X. O., o vymoženie
9.410,21 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad
Bratislava, Ulica 29. augusta 2, Bratislava, pod sp.zn. EX 794/2014, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 29.04.2014 č.k. 12Er/2177/2014-12, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, so

sídlom Ulica 29. augusta 2, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 794/2014.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie
svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v
Bratislave, sp.zn. G09090249 zo dňa 26.10.2012. Dňa 14.04.2014 požiadal súdny exekútor súd prvého

stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa §
41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
smernice Rady č. 93/13/EHS a zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla zo zmluvy o úvere, ktorú

uzavrel právny predchodca oprávneného (GE Money, a.s. Bratislava) s povinným dňa 19.12.2007.
Súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52 a
nasl. OZ, preto na právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Po preskúmaní zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok
úverových produktoch (verzia 2/2006) , ktoré tvoria súčasť zmluvy súd prvého stupňa zistil, že zmluva
obsahuje viacero neprijateľných podmienok. Ide najmä o rozhodcovskú doložku, ktorá bola obsiahnutá

v bode 5.38 VOP, podľa ktorej sa účastníci dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych
vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik
zmluvy, predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu podľa jeho základných vnútorných predpisov.
Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku
podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Túto doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na

jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zmluvná podmienkanebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda bránila tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovský
rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Preto súd prvého stupňa

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po právoplatnosti
tohto uznesenia súd prvého stupňa exekučné konanie zastaví.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Oprávnený nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
článku 5.38 obchodných podmienok pre úver je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách.
Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej
ak by niektoré z ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne v rozhodcovskom konaní,
považuje sa takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej
rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor podľa dojednanej

rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi
uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. Podľa odvolateľa tejto dôvodovej správy je rozhodcovská
doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje
práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby
si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde podľa tejto rozhodcovskej

doložky. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoE/18/2010, podľa ktorého
pokiaľ pred 01.01.2008 bola uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci
podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom
01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka. To platí aj pre ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré až od

01.01.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej
doložky. Navyše, neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá sama o sebe vplyv na právoplatnosť a
vykonateľnosťrozhodcovskéhorozsudku,alelennavznikprávadlžníkapodaťžalobupodľa§40Zákona
o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o európske právo, a to smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993,
túto nemožno aplikovať priamo a poukázal na odsek 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08 a na

znenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 18CoE/924/2009 a iných rozhodnutí ako 18CoE
927/09 a 18CoE 954/09. V závere uviedol, že je presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť
uvedená v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, že rozsudok bol vydaný podľa zákona,
neobsahuje neprijateľnú podmienku a nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými
mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora sú v súlade s právoplatným

a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje

proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
ako aj s dôvodmi rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza
nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky a nedôvodné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7,
Bratislava, sp.zn. G09090249 zo dňa 26.10.2012 , ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť sumu
9.410,21 eur s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný
rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článku 5.38 obchodných podmienok pre úver
(verzia 2/2006), ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere uzatvorenej medzi GE Money, a.s., ako právnym

predchodcom oprávneného a povinným.Súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v článku 5.38 obchodných podmienok
pre úver (verzia 2/2006), že je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
čo oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné

označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť
absolútnu,pôsobiacubezďalšiehopriamozozákona,naktorúmuselsúdprihliadaťzúradnejpovinnosti.

Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve má
za následok, že táto podmienka sa od počiatku považuje za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 1 OZ,
a preto platí, že strany sa na riešení svojich sporov pred rozhodcovským súdom nedohodli. Absolútna
neplatnosť totižto znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon

ani nevyvoláva právne následky. Nemožno preto pripustiť výklad, podľa ktorého dôsledkom vyslovenia
neplatnosti rozhodcovskej doložky by ostala zachovaná možnosť prejednať spor pred všeobecným
súdom alebo rozhodcovským súdom. Pre takýto záver je nevyhnutná existencia platne uzavretej
rozhodcovskej doložky, a to podľa ustanovenia § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom
konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012 sp.zn. 6Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus iura sripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je

spotrebiteľ (táto skutočnosť nebola v konaní sporná), nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade
zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd

napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podľa bodu 5.38 obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006),
ktoré oprávnený priložil k zmluve o úvere uzavretej medzi GE Money, a.s. a povinným, sa strany zmluvydohodli na riešení svojich sporov dohodou alebo v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským
súdom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa§4ods.2ZRKrozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Písomnáformaje
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo

vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 ZRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je

rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z citovaných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že na platnú existenciu
rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienok podmienku písomnej formy. Písomná
forma rozhodcovskej doložky v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi splnená nebola.

Podľa § 4 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11. 2011 sp.zn.

2Cdo 245/2010).

Odvolacísúdzdôrazňuje,ženeplatnározhodcovskádoložkanemôžezaložiťprávomocrozhodcovského
súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j.
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. Z uvedeného

vyplýva, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.