Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Peter Heinrich
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/386/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115221426
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115221426.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, proti odporcovi: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., I. XXXX/XX, zastúpený
súdom ustanoveným opatrovníkom: S.. Q. D., vyšší súdny úradník Okresného súdu Nitra, o zaplatenie
sumy 1.420,40 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.268,78 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
od 28.08.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 151,62 eura zastavuje.
Navrhovateľovi sa po právoplatnosti tohto rozhodnutia vracia súdny poplatok v sume 9 eur.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. v sume 210,35 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ ako právny nástupca veriteľa sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 1.420,40 eura, s 8,75 % úrokom z omeškania z titulu poskytovania finančných prostriedkov, ktoré
odporca v plnej miere nesplatil.
Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené ďalšie pojednávanie, ktoré sa konalo
podľa § 101 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a opatrovníka odporcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to : zmluvou o pôžičke
zo dňa 01.07.2011, upomienkou zo dňa 08.08.2012, prehľadom splátok, platobným rozkazom č.k.
25C/386/2015-18 zo dňa 06.10.2015, uznesením č.k. 25C/386/2015-38 zo dňa 28.12.2015, uznesením
č.k. 25C/386/2015-41 zo dňa 26.01.2016, uznesením č.k. 25C/386/2015-48 zo dňa 04.05.2016,
vyjadreniami navrhovateľa zo dňa 20.05.2016, ospravedlnením neúčasti zo dňa 24.06.2016 a zistil tento
skutkový a právny stav :
Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s odporcom uzavrela zmluvu o pôžičke dňa 28.06.2011.
Celkovo veriteľ poskytol odporcovi sumu 1.499 eur. Odporca mal vrátiť sumu 1.999 eur. Odporca splatil
sumu 549,25 eura. Po tom ako odporca prestal splácať ho navrhovateľ listom zo dňa 08.08.2012 vyzval
na úhradu celého dlhu čo odporca neurobil. Veriteľ podal návrh na súd a v priebehu konania bola
pohľadávka postúpená na navrhovateľa. Voči odporcovi sa navrhovateľ domáhal úhrady sumy 1.420,40
eura. Navrhovateľ zobral návrh v časti zmluvnej pokuty a sankčného úroku v sume 151,62 eura späť.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa§546Občianskehozákonadohodouúčastníkovmožnozabezpečiťpohľadávkuručením.Ručenie
vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak
ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho
poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu
ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho
zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už
v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných
podmienok,ktorébymalipodľaneskoršejprávnejúvahypovahutzv.neprijateľných,resp.neprimeraných
podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex
lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka
používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline
sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009,
rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba
na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.
Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým
je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku
špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od
01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna
úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré
neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho
zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010
sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala
byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporca nebol podnikateľom, peniaze neboli
poskytované pre podnikateľské účely. Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka.V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi po postúpení pohľadávky bol zmluvný vzťah, v ktorom
si odporca nesplnil svoju povinnosť. Navrhovateľ sa dôvodne domáhal náhrady za poskytnuté finančné
prostriedky. Navrhovateľ špecifikoval výšku dlhu odporcu. Dlh odporcu premlčaný nebol vzhľadom na
to že od zosplatnenia dlhu do podania návrhu neuplynuli tri roky. Súd tak odporcu zaviazal na sumu
1.268,78 eura. Navrhovateľ zobral návrh späť v časti sumy 151,62 eura. Súd v tejto časti konanie podľa
§ 96 O.s.p. zastavil. Odporca sa so splácaním dostal do omeškania, a tak súd priznal navrhovateľovi
úrok z omeškania v súlade s § 517 O.z. a Nariadením vlády 87/1995 Z.z. zo sumy 1.268,78 eura od
28.08.2012 (po výzve na dobrovoľnú úhradu) do zaplatenia.
Súd navrhovateľovi vrátil časť súdneho poplatku v sume 9 eur v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania navrhovateľa ohľadne odporkyne súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak,
prevažne úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 210,35 eura za
zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastupovania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 76 eura (po čiastočnom vrátení), z trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej pomoci po 71,37 eura (prevzatie veci, podanie návrhu) dvakrát režijný paušál po 8,39 eura,
všetko s 20 % DPH v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej
pomoci číslo 655/2004 Z.z. Súd úkony zmena účastníka na strane navrhovateľa nepriznal. Na zmenu
navrhovateľa odporca nemá vplyv a nenesie za to žiadnu procesnú zodpovednosť. Spolu by mal
navrhovateľ nárok na trovy v sume 267,42 eura (poplatok 76 + právne zastupovanie 191,42 eura).
Navrhovateľ mal vo veci úspech v rozsahu 89,33 % a odporca v rozsahu 10,67 % (zastavujúcu časť).
Súd priznal navrhovateľovi trovy v rozsahu 78,66 % (89,33-10,67) čo predstavovalo sumu 210,35 eura,
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.