Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/299/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217813
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712217813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej
veci navrhovateľa: ESMART, s. r. o., so sídlom Továrenská 17, Sliač, IČO: 44 565 402, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP č. 41, Zvolen, IČO: 36
856 517, proti odporcovi: O.. H. T. - KBK, so sídlom Cikkerova 7, Sliač, IČO: 33 286 256, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová, JUDr. Jozefom Brázdilom, so sídlom Trhová 992/1,
Zvolen, o zaplatenie 39.645,97,- € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 15Cb 3/2013 - 391 zo dňa 16. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb 3/2013 - 391 zo dňa 16. apríla 2016 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 15Cb 3/2013 - 391 zo dňa 16. apríla 2016 návrh navrhovateľa o
zaplatenie 39.645,97,- Eur s príslušenstvom zamietol. Uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si uplatnil proti
odporcovi zaplatenie sumy 39.645,97,- Eur s príslušenstvom, na základe zmluvy, ktorú mala spoločnosť
EX-EL, s. r. o., ako pôvodný vlastník predmetu nájmu s odporcom uzavretú. Uviedol, že sa týkala
zmluvy o prenájme nebytových priestorov č. XXSX zo dňa 1.6.2007, ktorej predmetom bol prenájom
nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte č. XX Prevádzky sklady, na ulici Q. XX-XX na J..

Na základe kúpnej zmluvy sa navrhovateľ stal vlastníkom uvedených nebytových priestorov, čím vstúpil
do právneho postavenia prenajímateľa. Príslušná kúpna zmluva bola zavkladovaná Správou katastra
pod V XXXX/XX zo dňa 26.1.2010. Po zmene vlastníka nebytových priestorov, ktoré odporca užíval
tento nevyužil zákonnú možnosť vypovedať nájom nebytových priestorov a aj naďalej tieto nebytové
priestory užíval. Na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov došlo k neuhradeniu nájomného
a plnení spojených s užívaním predmetu nájmu za obdobie apríl - december 2011 a január - august
2012, spolu v celkovej výške 39.645,97,- Eur. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,

že nájomná zmluva, vrátane dodatku, ktorý bol až následne doložený, a ktorá bola jediná platná medzi
účastníkmi bola nájomná zmluva 33S1 z 1.6.2007, v znení dodatku zo dňa 23.5.2008, účinného od
1.1.2008. Jedine táto zmluva a dodatok boli účastníkmi podpísané. V zmysle uvedených dokladov platil
odporca navrhovateľovi za služby a energie za rok 2010 sumu 28.627,53,- Eur, za rok 2011 sumu
23.347,08,- Eur a za rok 2012 sumu 30.051,36,- Eur. Pokiaľ išlo o priestory B10/2 a V10/6, na ktoré
neexistovalanájomnázmluvabolopreukázané,žezatietopriestoryvžalovanomobdobízaplatilodporca
navrhovateľovi cenu tak, ako bola medzi účastníkmi dohodnutá a túto dohodu nespochybnil. Naopak

svedok D. J. potvrdil, že jednal pri uzatváraní zmlúv a prenajímaní s tým, že vo svojej výpovedi uviedol,
užíval za tieto priestory odporca potreboval, väčšinou B10/6, o čom doložil doklady samotný odporca, že
jednorazovo vyplácal túto čiastku k rukách pána J., prípadne na účet a pokiaľ išlo o priestory B10/6 podľa
vyjadrenia svedka, tieto boli užívané na konci roka 2012 a 2013, čo nespadalo do žalovaného obdobia.Pokiaľ išlo o objekt B10/2, tak svedkyňa P., ako aj svedok J. uviedli, že tieto priestory boli vypratané.
Svedkyňa P. ďalej uviedla, že im bolo prikázané tieto priestory vypratať a za to im bol poskytnutý priestor
B10/6. Svedok J. uviedol, že priestor B10/2 mal odporca v užívaní v roku 2009 a v roku 2011, a potom

prešlo užívanie na priestor B10/6. Opätovne sa teda nejednalo o obdobie, ktoré spadá do žalovaného
obdobia.Zostranynavrhovateľanedošlokzmenenávrhuvžalovanomobdobí,atedakskutkovejzmene
samotného návrhu. Súd mal za preukázané, že priestory B10/2 a B10/6 v žalovanom období neboli zo
strany odporcu užívané a pokiaľ išlo o B10/6, v žalovanom období boli uhradené a preto v tejto časti súd
považoval návrh za nedôvodný. Pokiaľ išlo o dlžné nájomné za nebytové priestory a energie, tak ako ich

v žalovanom období požadoval v zmysle zmluvy B10/4 a B10/5, sú poukázal na skutočnosť, že podľa
daňových dokladov - faktúr, ktoré tvoria prílohu návrhu, tieto boli účtované na základe nájomných zmlúv
19S1 a 26S1, ktoré navrhovateľ síce do spisu doložil, kde však súd musí konštatovať, že ani jedna z
uvedených zmlúv podpísaná nebola, a teda nedošlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Súd prvého
stupňa ďalej uviedol, že pokiaľ ide o energie, ktoré si v konaní navrhovateľ uplatňoval, nepreukázal, že
by odporca dlhoval platby za energie, respektíve, že mu nejakým spôsobom bolo oznámené zvýšenie

služieb spojených s nájmom nebytových priestorov. Súd mal za preukázané, že odporca platil v zmysle
dohody s tým, že by bolo na navrhovateľovi, aby v súlade so zmluvou, pokiaľ došlo k inflácii a k
zvýšeniu nájomného akýmkoľvek spôsobom oznámil túto skutočnosť odporcovi, o čom však nebol v
spise doložený jeden relevantný dôkaz a pokiaľ išlo o nedoplatky na energiách, skutočné rozúčtovanie
energií medzi jednotlivých nájomcov v danom žalovanom období nebolo. Ďalej pokiaľ išlo o jednostranné

zvyšovaniezostranynavrhovateľaajcienzaenergie,takétoneboloničímopodstatnenéanavyšenebolo
preukázané, že by takýmto zvyšovaním okrem dodatku č. 1 k pôvodnej zmluve 33S1 zo dňa 1.6.2007
oboznámil odporcu zákonným spôsobom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd prvého stupňa za
to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá O. s. p..
Bola práve na navrhovateľa, aby jasne uviedol, čoho sa podaným návrhom domáha, z akých dôvodov,

z čoho pozostáva žalovaná suma. Po zmene právneho zástupcu žiadal priznať nezazmluvnené časti a
to za parkovanie, pričom však nepreukázal, že by takáto dohoda ohľadom platenia parkovného medzi
účastníkmi bola, že by si mohol tento nárok uplatniť. Pokiaľ dal do spisu fotodokumentáciu, táto bola
až z roku 2013, potom čo sa odporca začal brániť mediálne, vzhľadom na uzavreté nebytové priestory.
Nakoniec súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ nepreukázal relevantnými listinnými dôkazmi za

čo chce žalovanú sumu, nepreukázal existenciu dohody, podľa ktorej mal právo účtovať si zvýšené
nájomné, zvýšené poplatky za služby spojené s nájmom, nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom
riadne rozúčtovanie energií a služieb spojených s nájmom týchto priestorov v areály, na ulici Q. na J.
medzi jednotlivých nájomcov vzhľadom na užívanie týchto nebytových priestorov, ako ani využívanie,
tzv. nezazmluvnených priestorov zo strany odporcu a preto v celom rozsahu nárok zamietol. Súd návrh

na dokazovanie znaleckým posudkom zamietol, pretože takýto postup sa mu javil za nehospodárny a
neekonomický, nakoľko nebol preukázaný samotný základ nároku, ktorý si navrhovateľ v tomto konaní
uplatňoval.

Proti rozsudku bodal odvolanie, v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ. V

odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnení v zmysle ustanovenia § 157 ods.
2 O. s. p.. Ďalej namietal, že prvostupňový súd sa dostatočne nezaoberal, teda sa ani nevysporiadal s
otázkou riadnej aplikácie ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. na daný prípad, keďže všetky navrhovateľom
predložené dôkazy v konaní zhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena a ďalšie dôkazy navrhované
navrhovateľom odmietol vykonať. Konkrétne uviedol, že tvrdenie o neunesení dôkazného bremena

vzhľadom na rozsiahlu dokumentáciu spočívajúcu v predložení dodávateľských faktúr, cien energií,
predloženiu počtu nájomcov v danom období a rozúčtovanie nemôže v žiadnom aspekte pohľadu na
predmet obstáť. Uviedol, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že napriek niekoľkým
výzvam do spisu nedoložili požadované a vytýkané dokumenty, naposledy pod hrozbou poriadkovej
pokuty. Tieto požadované dokumenty do spisu niekoľkokrát doložili, no súd sa s nimi vôbec neoboznámil

a tieto dokumenty ani ako dôkazy bez ohľadu na to, akú váhy by im pripísal, vôbec nehodnotil. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že napadnuté rozhodnutie navrhuje,

ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že prílohou k navrhovateľovmu podanému návrhu na vydanie
platobného rozkazu, ktorý bol doručený súdu dňa 22.10.2012 sú faktúry, z obsahu ktorých vyplýva,
že nájomné vrátane nákladov spojených z užívaním prenajatých priestorov, navrhovateľ fakturoval na
základe nepodpísaných zmlúv č. 26ES1, 19EA, resp. dodatkov k nim alebo na základe vyúčtovaní,ktoré nie sú a neboli prílohou navrhovateľom vystavených faktúr. Uviedol, že po zmene právneho
dôvodu dňa 23.9.2014 neboli preukázané základné predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia,
v časti nároku uplatneného titulom bezdôvodného obohatenia a v časti nároku uplatneného titulom

nedoplatku na nájomnom, a nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov. Akákoľvek dohoda
o zmene výšky nájomného, výšky nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov oproti zmluve
o prenájme nebytových priestorov č. 33S1, v znení dodatku č. 1, ako ani preukázanie vyúčtovanie, ale
najmä, ak nie je výlučne rozúčtovania nákladov spojených s užívaním priestorov, ktorá by preukazovala,
tzv. nadspotrebu, a to všetko ani s odstupom vyše 2,5 roka odo dňa podania žalobného návrhu

navrhovateľom a vedenia sporu medzi účastníkmi konania. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že
povinnosťou účastníka konania tvrdiaceho určité rozhodujúce skutkové okolnosti je splniť si dôkaznú
povinnosť a uniesť bremeno tvrdenia, a dôkazné bremeno. V danom prípade si navrhovateľ dôkazné
bremeno na preukázanie svojho nároku nesplnil a z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške
609,55,- Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh
navrhovateľa na zaplatenie sumy 39.645,97,- Eur s príslušenstvom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ si uplatnil podaným návrhom zaplatenie
sumy 39.645,97,- Eur s príslušenstvom. Uplatnená suma sa týka vyúčtovaného nájomného za užívanie

nebytovýchpriestorov,nazákladeuzavretejnájomnejzmluvyč.33S1zodňa1.6.2007,ktorejpredmetom
bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte č. XX Prevádzky sklady, na ulici Q. XX-
XX v meste J.. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ
si neuplatnil svoj nárok za obdobie, ktoré sa týkalo uzavretej nájomnej zmluvy. Ďalej mal za preukázané,
že dlžné nájomné, ktoré bolo uplatnené, bolo už uhradené a rozúčtovanie ďalších nákladov zo strany

navrhovateľa nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Z uvedeného dôvodu žalobný návrh v celom
rozsahu zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v danej veci nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ku ktorému došiel na základe

vykonaného dokazovania, a to, že jediná platná zmluva medzi účastníkmi konania bola nájomná zmluva
pod č. 33S1 zo dňa 1.6.2007 v znení dodatku zo dňa 23.5.2008, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2008.
V rámci vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že za priestory B10/2 a
B10/6 odporca navrhovateľovi zaplatil dohodnutú cenu a táto skutočnosť nebola vyvrátená ani svedkom,
pánom J..

Čo sa týka rozúčtovania nákladov, odvolací súd prisvedčil súdu prvého stupňa v tom, že ani v tomto
prípade navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, aby preukázal uzatvorenie dohody, pre prípad inflácie
na základe ktorej skutočnosti môže požadovať zvýšenie nájomného za predpokladu jeho oznámenia
odporcovi.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého o

náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.