Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Stanislava Marková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115213617
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115213617.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa W. podnik N., akciová spoločnosť, L. : XX XXX XXX,
N., P. 1, zastúpený M.. S. G., advokátom so sídlom v N., D. O. N. X-CX proti odporkyni V. W., naposledy
bytom N. XXX, N., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou M.. Z. P., vyššou
súdnou úradníčkou P. súdu H. , o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom , na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. januára 2016, č. k. 16C/263/2015-30, v senáte

jednomyseľne , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j
e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v lehote 3 dní od jeho
právoplatnosti súdny poplatok za odvolanie v sume 20,- eur (pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov,

poznámka k položke 1 bod 3, zák. č. 71/1992 Zb. v znení noviel). Súčasťou rozhodnutia je i poučenie
o možnosti podať odvolanie, príp. možnosti tento poplatok vymáhať, pre prípad, že sa tento v určenej
lehote nezaplatí.
Uznesenieokresnéhosúduvzákonomstanovenejlehote,napadolodvolanímnavrhovateľargumentujúc
tým, že uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, ktorou je odôvodnenie,
takže v rovine dohadov sú aj dôvody, k nemu vedúce, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust.

§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Ďalej uviedol, že podľa položky
7a sadzobníka súdnych poplatkov, sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatňovaného úkonu, podanie návrhu na náhradu škody, spoplatneniu
podliehalo. Nepodliehajú mu však ďalšie úkony ako sú odvolanie a dovolanie. On podal odvolanie proti
rozsudku vo veci samej, a nie žalobu. Namietal, že súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh

úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto nemôže byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za
podané odvolanie. Poukázal na to, že uvedené právne závery, sú v súlade s publikovaným rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007, podľa ktorého „za
súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov),
sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie
výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ Uviedol, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb., nie je jasne

a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, preto
mu v rozpore s týmto zákonom bola uložená poplatková povinnosť napriek tomu, že ju nemal. Považuje
to za zásah do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy

Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku,
vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18ca Zákona o súdnychpoplatkoch z úkonov navrhnutých, alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.septembri 2012. V
danom prípade bol návrh navrhovateľom podaný pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou

zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním, aplikovať právny stav platný
do 30. 09. 2012, kedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené, čím
uplatnil dôvod odvolania spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci,uvedenývust.§205ods.2písm.f/O.s.p.Zuvedenýchdôvodovnavrhoval,abyodvolací

súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu, podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa, je potrebné
ako vecne správne, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a to z nasledovných dôvodov:
Zobsahuspisovéhomateriáluvyplýva,ženavrhovateľpodaldňa27.09.2012naOkresnomsúdeTrenčín
návrh, ktorým sa domáhal voči odporcovi náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z."). Proti rozsudku okresného súdu, ktorým bol
zamietnutý navrhovateľom uplatnený nárok, podal dňa 28.10.2014 navrhovateľ odvolanie.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov /ďalej
len „zákon o SP“/ v znení účinnom v čase podania odvolania, súdne poplatky /ďalej len "poplatky"/, sa

vyberajúzajednotlivéúkonyalebokonaniesúdov,aksavykonávajúnanávrh,azaúkonyorgánovštátnej
správy súdov a prokuratúry /ďalej len "poplatkový úkon"/ uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "Sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 4 zákona o SP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní
ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o SP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a
dovolania, alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.
Podľa§6ods.1zákonaoSP, sadzbapoplatkujeuvedenávSadzobníkupercentomzozákladupoplatku

(ďalej len "percentná sadzba"), alebo pevnou sumou.
Podľa § 6 ods. 2 zákona o SP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok
za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v Sadzobníku.
Podľa § 18ca zákona o SP, z úkonov navrhnutých, alebo za konania začaté do 30. septembra 2012,

sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.
septembri 2012.
Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným
postupom 20,- eur.

Občianske súdne konanie na prvom stupni i na druhom stupni tvorí jeden celok, keďže sa končí
až právoplatnosťou prvostupňového rozhodnutia. Na účely plnenia poplatkovej povinnosti účastníkov
konania však prvostupňová i druhostupňová fáza konania predstavujú samostatné konania /§ 6 ods.
2 prvá veta zákona o SP/. Znamená to, že súdny poplatok sa predovšetkým platí za podaný

návrh na začatie občianskeho súdneho konania v prvom stupni. Ak konanie prechádza do fázy
druhostupňovej, treba súdny poplatok zaplatiť opätovne, a to podľa rovnakej sadzby, ako tomu bolo v
konaní uskutočnenom na prvom stupni /§ 6 ods. 2 druhá veta zákona o SP/.

Je pravdou, že v čase podania návrhu, bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle
ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o SP , od poplatku oslobodené. Dňom 1.10.2012 však nadobudol
účinnosť zák. č. 286/2012 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o SP, bolo zrušené ust. § 4 ods. 1 písm.
k/ a súčasne bola stanovená v Sadzobníku , ktorý tvorí prílohu zákona o SP, v pol. 7a sadzba poplatku
za toto konanie vo výške 20,- eur . Aj na položku 7a Sadzobníka sa podľa názoru odvolacieho súdu

vzťahuje bod 3. poznámok k pol. 1 Sadzobníka, podľa ktorého poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia
i v odvolacom konaní vo veci samej.Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi
sumu 70,70 eur a náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 16,50 eur
a trovách právneho zastúpenia v sume 12,- eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. S. G.,

advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporkyňa sa na výzvu revízora dňa 12.02.2015 na linke
mestskej hromadnej dopravy / ďalej len MHD/ v N. č. XX nepreukázala platným cestovným lístkom
alebo iným platným cestovným dokladom, preto mu v zmysle čl. X A. poriadku O. v N. a čl. X H. O. v

N. vznikol nárok, aby mu odporkyňa zaplatila cestovné v sume X,XX eur a úhradu XX,- eur. Odporkyňa
dlžnú sumu navrhovateľovi doposiaľ neuhradila a nereagovala na písomnú upomienku navrhovateľa zo
dňa 24.03.2015.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 760 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 písm. d/ ,
§ 14 ods. 2 , § 16 ods. 4, 5, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Odporkyňa

preukázateľne porušila svoju povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. d/, § 16 ods. 4 zákona č. 56/2012 Z.
z. o cestnej doprave tým, že dňa 12.02.2015 v čase o 07:40 hod. sa na linke O. N. č. XX nepreukázala
revízorovi na výzvu platným cestovným lístkom. Na základe týchto skutočností jej voči navrhovateľovi
vznikla povinnosť zaplatiť cenu cestovného X,XX eur a úhradu XX,- eur v zmysle A. poriadku O. v N.
a H. O. v N. tak, ako si ju navrhovateľ voči odporkyni uplatnil. Všetky tieto skutočnosti odporkyňa v

konaní nespochybnila, svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila, a preto ju na jej splnenie súd zaviazal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l a § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania . Navrhovateľovi by
patrila plná náhrada trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 eur a v trovách

právneho zastúpenia 59,98 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie
zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky) a podanie návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky )
á 16,60 eur, 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§
16 ods. 3 cit. vyhlášky ) vo výške 8,39 eur a DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky) 10,- eur. Právnemu

zástupcovi navrhovateľa nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za úkon zaslanie pokusu o zmier,
nakoľko ide o úkon, vykonaný pred súdnym konaním, ktoré nie je možné priznať v rámci náhrady trov
samotného súdneho konania. Takto uplatnené trovy navrhovateľa však považoval súd za neprimerané
voči pohľadávke, ktorá bola predmetom sporu, a preto ich náhradu v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. znížil a
priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 16,50

eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 20 % trov právneho zastúpenia, t.j. v sume 12,- eur (20
% zo sumy 59,98 eur). Trovy právneho zastúpenia sa súdu javili ako neprimerané jednak vzhľadom na
výšku pohľadávky a jednak z dôvodu, že išlo o návrh , ktorý navrhovateľ podáva vo viacerých prípadoch.
Žalobný návrh bol vo forme vopred pripraveného textu, v ktorom sa iba mechanicky menili účastníci a
výška pohľadávky. V danej veci ide o hromadné uplatňovanie pohľadávky nízkej hodnoty, čím bola daná

i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Tieto skutočnosti súd
považoval za okolnosti odôvodňujúce primerané zníženie náhrady trov konania navrhovateľa .Lehota
na splnenie povinností je určená podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok okresného súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol navrhovateľ,

prostredníctvom právneho zástupcu a to čo do výroku, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov
konania. V odôvodnení uviedol, že okresný súd, nesprávne pri rozhodovaní v tejto časti aplikoval
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal trovy
konania,vovýškeodlišnejodtrovuplatnenýchvnávrhunazačatiekonania.Nespochybnil,žepredmetnú
vec, je možné považovať za drobný spor, podľa § 200ea O.s.p., podľa jeho názoru neprimeranosť

trov konania v týchto sporoch voči pohľadávke, je však potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch
individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä na rozhodnutia KS Bratislava, sp. zn. 7Co/32/2009,
sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj na dôvodovú správu k novele O.s.p. účinného od 15.10.2008. Podľa
jeho názoru, je aplikácia ust. § 150 ods. 2 namieste len vtedy, keď suma trov konania, viacnásobne
prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, o ktorý prípad však v preskúmavanej veci nejde.

Keďže uplatnené trovy konania, neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku,
predstavujú odmenu za právnu službu a to za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená sadzba,
okresný súd nesprávne, v rozhodnutí toto ustanovenie aplikoval. Podľa jeho názoru, mal o trovách
konania, rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledokkonania a priznať navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, náhradu všetkých účelne uplatnených
trov konania. Za účelne uplatnené trovy v tomto konaní, považoval zaplatenie súdneho poplatku z
návrhu, vo výške 16,50 eur a tarifnú odmenu za právne služby vo výške vyplývajúcej z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie
právnych služieb. Poukazoval na to, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní
je zložitý a náročný proces, ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Právo účastníka, nechať
sa zastupovať advokátom, nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv.
drobných sporoch a neobmedzuje ho ani nariadenie Európskeho parlamentu (a Rady ES) č. 861/2007

z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v
bode 29 preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy". Poukázal na to, že
KS Žilina, ako súd odvolací, v uznesení pod č. k. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník, právo na náhradu
i trov spojených s poskytovaním právnych služieb, ktorému poskytol v konkrétnej veci, splnomocnený
advokát. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutej

častitak,žeodporcabudezaviazanýkpovinnosti,zaplatiťnavrhovateľovisúdnypoplatokvovýške16,50
eur a trovy prvostupňového konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 90,65 eur. Súčasne si
uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26,- eur / 1 úkonu po á 16,60 eur a 1-krát režijný
paušál 8,58 eur + DPH/.

Odporkyňanevyužilazákonomdanúmožnosť,písomnesakpodanémuodvolaniunavrhovateľavyjadriť.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti, je vecne správny a preto je potrebné, ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
O odvolaní navrhovateľa, rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2

O.s.p.. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti, z hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval,
pretože vo vzťahu k tejto, rozhodnutie okresného súdu napadnuté nebolo, teda čo do tejto časti, v ktorej
súd rozhodol vo veci samej, nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.).

Skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o drobný spor, vychádzajúc z ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. s

poukazom na predmet konania, nebola v priebehu konania medzi účastníkmi sporná, túto skutočnosť
nespochybnil v odvolaní ani samotný navrhovateľ.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

V konaní navrhovateľom vyčíslené trovy, predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške
16,50 eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca vo výške 89,96 eur za tri úkony
právnej služby á 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier vrátane ďalšej
porady s klientom a písomné podanie na súd), 3x režijný paušál á 8,39 eur + DPH vo výške 20%. Trovy

predstavovali dvojnásobok uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym
názoromvyslovenýmokresnýmsúdom,ženavrhovateľovipriznanánáhradatrovkonaniavovýške16,50
eur za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia v sume 12,- eur je v súlade s ust. §
150 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosti uvádzané právnym zástupcom navrhovateľa,
že jednotlivé úkony ním vykonanej právnej služby, predstavujú náročný a zložitý proces, vyžadujúci

si aj primeranú časovú náročnosť. Z činnosti súdu je však známe, že navrhovateľ vedie veľký počet
sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorého je uplatnenie cestovného a úhrady za cestovanie bez
platného cestovného lístka, ktoré nemožno považovať za právne, skutkovo ani časovo náročné. Navyše,
v týchto veciach ide len o formulárové podania s dopĺňaním minimálneho počtu údajov, ako osoby
odporcu a dátumu a linky, na ktorej tento cestoval bez platného cestovného lístka, ktoré údaje vyplývajú

z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktoré vystavuje revízor navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd postupoval
správne, keď vychádzajúc z ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na základe vlastnej úvahy, priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania v celkovej výške 28,50 eur, preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti,

ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že odporkyni, ako úspešnej v odvolacom konaní,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko táto si trovy v odvolacom konaní neuplatnila (§
224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.