Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Cb/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217813
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712217813.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa
ESMART, s.r.o., so sídlom Sliač, Továrenská 17, IČO: 44565402, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Zvolen, Námestie SNP č. 41, IČO: 36856517, proti odporcovi Ing.
Pavel Boldiš - KBK, so sídlom Sliač, Cikkerova 7, IČO: 33286256, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Brázdil & Brázdilová, JUDr. Jozefom Brázdilom, so sídlom Zvolen, Trhová 992/1, o zaplatenie 39.645,97
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 22.10.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy
39.645,97 € s príslušenstvom. Vychádzal zo zmluvy, ktorú mala spoločnosť EX-EL, s.r.o. ako pôvodný
vlastník predmetu nájmu s odporcom uzavretú. Jednalo sa o zmluvu o prenájme nebytových priestorov
č. 33S1 zo dňa 1.6.2007, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa
v objekte č. 10 Prevádzky sklady na ulici Továrenskej 17-19 na Sliači. Na základe kúpnej zmluvy
navrhovateľ sa stal vlastníkom uvedených nebytových priestorov čím vstúpil do právneho postavenia
prenajímateľa. Príslušná kúpna zmluva bola zavkladovaná Správou katastra pod V 2915/09 z 26.1.2010.
Po zmene vlastníka nebytových priestorov, ktoré odporca užíval tento nevyužil zákonnú možnosť
vypovedať nájom nebytových priestorov a aj naďalej tieto nebytové priestory užíval. Na základe zmluvy
o prenájme nebytových priestorov došlo k neuhradeniu nájomného a plnení spojených s užívaním
predmetu nájmu za obdobie apríl - december 2011 a január - august 2012, spolu v celkovej výške
39.645,97 €.

Tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a dňa 21.1.2013 vydal vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odporca odpor. Návrh navrhovateľa v celom rozsahu
považoval za nedôvodný. Vychádzal z nájomnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú s právnym predchodcom
navrhovateľa a tým, že navrhovateľ vstúpil do pôvodných práv a povinností po predchádzajúcom
prenajímateľovi tento vzťah kontinuálne pokračoval podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2007 zmluva č.
33S1. Zároveň doložil do spisu doklady preukazujúce úhradu platieb za nájomné a služby spojené s
užívaním nebytových priestorov tak za žalované obdobie v roku 2011, ako aj za žalované obdobie v
roku 2012. Poprel, že by mal s navrhovateľom uzatvorenú inú zmluvu než 33S1 zo dňa 1.6.2007, ktorá
bola uzavretá ešte s právnym predchodcom navrhovateľa. V nebytových priestoroch tieto využíval ako
skladové priestory a v zmysle nájomnej zmluvy, ktorú považoval za platnú všetko platil, čím považoval
vzájomné vzťahy za bezproblémové. Ďalej sa vyjadroval k správaniu navrhovateľa, ktorý po zmene
vystupoval tak, že jednorazovo si zvyšoval nájomné, stále nástojil na tom, aby podpísal zvýšenie

nájomného s odôvodnením, že tak on rozhodol. Podľa jeho slov nespochybňoval ani tak zvyšovanie
nájomného zo strany štatutárneho zástupcu navrhovateľa pána Veselovského, avšak do sporu sa s ním
dostal hlavne kvôli energiám. Energie sa neúmerne z roka na rok zvyšovali, pričom nebolo preukázané
rozpočítanie jednotlivých služieb na nájomcov a ani samotná spotreba. Taktiež bolo sporné užívanie
niektorých priestorov s tým, že časť priestorov v istom období prenajal cez správcu pána Suchého, kde
mu v hotovosti a v rukách vyplatil dlžné nájomné.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vložka č. 15898/S, oddiel Sro
bolo zistené, že navrhovateľ je zapísaný v obchodnom registri od 8.1.2009. Odporca je zapísaný
v živnostenskom registri Obvodného úradu Zvolen, č. živnostenského registra 611-4217, s miestom
podnikania Sliač, Cikkera 7, IČO: 33286256.

Navrhovateľ k návrhu pripojil zmluvu o prenájme nebytových priestorov 33S1 zo dňa 1.6.2007, ktorá bola
podpísaná tak prenajímateľom, ako aj nájomcom. Predmetom zmluvy o prenájme nebytových priestorov
podľa článku 1 je prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte č. 10, Prevádzka sklady
na ulici Továrenskej 17-19, Sliač, kde prevádzka sklady sú vo vlastníctve prenajímateľa spoločnosti
EX - EL, s.r.o., Banská Bystrica, Lazovná 1. Skladové priestory v objekte č. 10 boli miestnosti B10/4 a
B10/5 v celkovej výmere 560 m2. Podľa článku 2.7. plnenie služieb spojených s užívaním priestorov,
ktoré sú predmetom tejto zmluvy a to náklady na vykurovanie, vodné a stočné, elektrická energia,
odvoz a likvidácia odpadu, náklady na vykurovanie a odvod zrážkovej vody bude nájomca hradiť v
roku 2007 podľa nasledujúceho rozpisu. Dohoda za rok bola 1.433,-- €. Podľa článku 3 bola dohodnutá
cena za užívanie - prenájom, kde spolu na rok to bolo 11.631,81 € s tým, že splatnosť faktúry je 15-
teho dňa príslušného mesiaca a súčasťou základnej odplaty za prenájom nie sú platby za energie a
ostatné služby uvedené v článku 2 a 7. Faktúra však bude obsahovať aj čiastkové platby za energie
a ostatné služby podľa článku 2.7. zmluvy. Prenajímateľ môže zvýšiť výšku odplaty za prenájom
nebytových priestorov pre každý nasledujúci rok o výšku inflácie v predchádzajúcom roku podľa bodu
3.6.. Nájomca užíva predmetné priestory od 1.1.2007. Podľa článku 5, bod 4 akékoľvek zmeny a doplnky
tejto zmluvy je možné vykonať len po vzájomnom súhlase zmluvných strán a to formou písomných
dodatkov. Súčasťou zmluvy bol dispozičný výkres prenajatých priestorov, preberací protokol, výpisy
z obchodného a živnostenského registra, počet pracovníkov v prenajatých priestoroch a počet trvalo
parkujúcich automobilov.

Súčasťou návrhu sú aj daňové doklady - faktúry vystavené navrhovateľom pre odporcu, ktorými
faktúroval nájomné za nebytové priestory v objektoch prevádzky sklady na ulici Továrenskej na Sliači
podľa dodatku 2 k zmluve o nájme 19ES1, dodatku a zmluvy o nájme 26ES1.

Na výzvy zo strany súdu navrhovateľ niekoľkokrát predkladal k zmluve č. 19ES1, 26ES1, ktoré neboli
medzi účastníkmi uzatvorené a podpísané vyúčtovania za rok 2010, 2011, 2012, fakturáciu dodávok a
rozpočet za uvedené roky, ako aj inventarizáciu pohľadávok a záväzkov. Jednalo sa podľa vyjadrenia
o stručné vyúčtovania, ktoré neboli konkretizované a opätovne rozpočítané na jednotlivých nájomcov,
ktorí v danom období nebytové priestory v areály užívali. Taktiež nebolo jasný spôsob vyúčtovania a
rozúčtovania medzi jednotlivých nájomcov vrátane odporcu.

Vzhľadom na zmenu vlastníka nebytových priestorov doložil navrhovateľ do spisu rozhodnutie Správy
katastra Zvolen č. vkladu V 2915/09 zo dňa 26.1.2010, kde bol povolený vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností v kat. úz. Rybáre pozemkov tam bližšie špecifikovaných vrátane pozemkov, na
ktorých sú nebytové priestory na nového vlastníka ESMART, s.r.o., IČO: 44565402.

Odporca doložil do spisu rozpis úhrad v roku 2011 a 2012 spolu s výpismi z účtov na platby jednak
za skladové priestory v zmysle zmluvy platne uzavretej 33S1 z 1.6.2007, ako aj následne na skladové
priestory, ktoré jednorazovo vyplácal o čom svedčia platby od augusta 2011 600,-- € mesačne za
štvrtý sklad. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní 8.10.2013 nerozporovala tieto platby, ale
uviedla, že nakoľko nebol uvedený účel platieb s poukazom na ustanovenie § 330 ods. 3 Obchodného
zákonníka tieto započítavali ako úhrady za najstaršie splatné pohľadávky.

Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o nebytové priestory, kde tieto využívalo viacero subjektov a podľa
vyjadrenia odporcu si platili za odvoz komunálneho odpadu a rovnako aj navrhovateľ účtoval, súd
robil dopyt na Mesto Sliač, ktorý dňa 13.11.2013 oznámili, že firma ESMART, t.j. navrhovateľ nemala

s Mestom Sliač uzatvorenú zmluvu o odvoze komunálneho odpadu. Poplatok za komunálny odpad
a drobné stavebné odpady za rok 2011, 2012 zaplatil na základe rozhodnutia vydaného mestom.
Vychádzali z údajov, ktoré im zadal navrhovateľ a uviedol, že má 26 zamestnancov. Súčasťou správy
boli aj rozhodnutia č. 126 z roku 2011 a č. 100 z roku 2012. Tieto poplatky plne navrhovateľ uhradil.

Po zmene právneho zastúpenia na pojednávaní dňa 23.9.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol,
že časť pohľadávky si uplatnil titulom dlžného nájomného a časť pohľadávky titulom bezdôvodného
obohatenia. Dlžné nájomné žiadajú vo výške od 1.1.2010 do 31.8.2012 vo výške 12.892,43 € a
spotrebované energie za uvedené obdobie vo výške 5.492,13 €, spolu 18.384,56 €. Zvyšok vo vzťahu
k priestorom B10/2 a B10/6 spolu o výmere 507,3 m2 si uplatňujú titulom bezdôvodného obohatenia a
v sume 21.261,41 € a to za priestory 15.532,40 a energie 6.029,01. Jednalo sa o priestory, ktoré neboli
zazmluvnené.

Po ukončení nájmu odporca si prenajal nebytové priestory od spoločnosti Ing. Georges Mahfoud Natali
Export - Import vo Zvolene, na Lieskovskej ceste. Zároveň doložil doklady preukazujúce výdavky na
nájom a parkovné, kde je podľa zmluvy suma 2.010,-- € s DPH a následne faktúra za energie, ktorá
predstavuje 418,54 € na rok. Priemerná spotreba predstavuje tak čiastku 38,88 € čo sú reálne náklady
účtované z vodomeru a elektromeru. Plynomer sa v uvedených priestoroch nenachádza a vykurovanie
je zabezpečené elektrickým výhrevom.

Vzhľadom na bezdôvodné obohatenie, ktoré si v konaní navrhovateľ uplatňoval na dopyt zo strany súdu
zaslalo Mesto Sliač VZN č. 12/A účinný za obdobie 1.1.2010 až 31.8.2012 a VZN č. 12/A účinné od
1.2.2012, kde sú uvedené ceny za prenájom nebytových priestorov, ktoré predstavujú 10,-- € na 1 m2
rovnako podľa oboch všeobecne záväzných nariadení Mesta Sliač.

Navrhovateľ doložil do spisu dodatok č. 1 k zmluve o prenájme nebytových priestorov 33S1 uzavretý
odporcom 23.5.2008. Jednalo sa o dodatok, ktorým sa upravoval predmet prenájmu a to nebytové
priestory v objektoch B10 a sociálne priestory v budove B1. Podľa dodatku sa jednalo o nebytové
priestory v budove B10/4 a B10/5 spolu o výmere 500,6 m2 a ostatné priestory ako WC ženy v B1 a B6 o
výmere 1,8 m2. Spolu sa jednalo o plochu celkovej výmere 502,4 m2. Súčasne bola rozrátaná dodávka
tepla, elektrickej energie, vody, zrážková, odvoz za likvidáciu, poplatok za kontajner na rok vo výške
78.065,-- Sk (v prepočte konverzným kurzom to predstavovalo na rok 2.591,28 €). Pri cene za prenájom
podľa dodatku č. 1, článku 3 bol na rok dohodnutá cena 375.980,-- Sk (po prepočte konverzným kurzom
to predstavuje 12.480,25 €). Dodatok nadobudol platnosť a účinnosť dňom 1.1.2008, hoci bol podpísaný
nájomcom 23.5.2008. V závere je rukou dopisované pod podpismi tak navrhovateľa ako odporcu cena,
suma za vykurovanie bude dojednaná dodatočne a nečitateľný podpis.

Vzhľadom k tomu, že si upravil nárok navrhovateľ aj na užívanie vonkajších priestorov doložil do spisu
fotodokumentáciu nákladných vozidiel užívaných odporcom a ich parkovanie v týchto priestoroch, ako
aj fotokópiu z evidenčnej knihy vozidiel, ktoré vchádzali do areálu. Následne potvrdil, že sa jednalo
o fotodokumentáciu vyhotovenú v auguste 2013, ktorú vyhotovoval vypočúvaný svedok J. D., ktorý
pracoval ako správca tohto priestoru a robil tak na pokyn štatutárneho zástupcu navrhovateľa potom čo
celá kauza bola medializovaná.

Na výzvu súdu doložil navrhovateľ rozpis firiem za roky 2010, 2011 a 2014 v priestoroch na ulici
Továrenská č. 17, Sliač so zoznamom firiem, ktoré tam tieto nebytové priestory užívali. Rozpis a rozpočet
jednotlivých vyúčtovaní v zmysle nájomných zmlúv platne uzavretých však súdu nedoložil.

Vzhľadom na spornosť ohľadom užívania nebytových priestorov a ich zazmluvnenia súd predvolal a
vypočul svedkov a to I. P., zamestnankyňu odporcu, ktorá vo svojej výpovedi dňa 12.2.2015 uviedla, že
pre odporcu pracuje sedem rokov od roku 1998 v pozícii skladníčky. Potvrdila, že od začiatku pôsobili
v skladových priestoroch na Sliači, avšak v súčasnosti a v čase výsluchu už vyše roka tieto priestory
neužívajú a majú prenajaté iné priestory. Svedkyňa sa vyjadrila k tomu, že mali pri sebe sklady v objekte
B10. Jednalo sa o tri sklady vedľa seba 4, 5 a 6. Najskôr bola v užívaní 2, ktorú museli vypratať a na tento
účel im bola poskytnutá 6. Vždy mali pri sebe sklady 4 a 5. WC, ktoré využívala bolo v administratívnej
budove pri vrátnici a bolo tam malé umývadlo. Objekt bol vykurovaný plynovou kotolňou, ktorá sa
používala najmä v zimných mesiacoch, avšak vykurovanie nebolo také, aby to bolo pociťované ako veľmi
horúce. Keď chceli odpojiť kúrenie, nakoľko nepotrebovali v skladových priestoroch vykurovanie bolo

im povedané, že sa to nedá. Viacmenej firma využívala prvé dva predné sklady a tretí sklad využívali
len sporadicky po dohode s pánom J.. Pri svojej činnosti, keďže firma prepravuje tovar nemali veľký
odpad. Odporca mal štyri-päť nákladných vozidiel, ktoré boli cez týždeň väčšinou na jazdách preč. K
víkendom sa vyjadriť nevedela. Okrem Ivec mal ešte aj vozidlá Ducata, ktoré parkovávali vo firme na
Sliači vo dvore pána Boldiša, avšak nie v areály navrhovateľa. K vyprataniu tých skladových priestorov
B2 potvrdila, že tieto užívali, ale len sporadicky, museli ich vypratať. Pri vypratávaní odovzdávala kľúče
pánovi J.. Vždy si to vybavoval pán Boldiš, teda štatutár odporcu s pánom J., ktorý prišiel, doniesol im
kľúče. Nikdy sa s nimi nevadil, nikdy im nebránil v takomto užívaní.

Súd vypočul aj svedka D. J., ktorý pracuje ako správca objektu u navrhovateľa. Najskôr pracoval vo firme
EX - EL ako technik v roku 2004 a robil všetko čo mu prikázal správca. V tom čase bol správcom niekto
iný. Správcom objektu sa svedok stal až v roku 2007 s tým, že zabezpečoval starostlivosť o jednotlivé
prenajaté objekty, odpočet energií, komunikoval s nájomcami, vyhľadával nových nájomcov a staral sa o
celý objekt. Peniaze pokiaľ sa mu vyplácali na ruku viedli v účtovnej knihe. Potvrdil, že takýmto spôsobom
robil aj platbu aj odporca za niekoľko mesiacov z objektu č. 10. Podľa jeho vyjadrenia sa jednalo o barak
B10/6. Stále mal prenajaté odporca priestory 5 a 4. Na chvíľu si prenajal 2 v roku 2009 a v roku 2011
6, ktorú vyplatil v hotovosti. Svedok uviedol, že raz sa stalo, že našli kľúče na vrátnici od objektu B10/2,
avšak nevedel sa vyjadril k tomu, či tento priestor využíval odporca alebo nie. Ďalej svedok uviedol, že
každá hala mala elektromer a tieto chodil odpisovať. Pokiaľ išlo o plynové kúrenie toto bolo v celom
areály jedno, jediný plynomer a rozpočítavanie si robil štatutárny zástupca navrhovateľa sám. Voda bola
meraná vodomerom, ktorý bol na vstupe do administratívnej budovy s tým, že barak B10 taký vstup
nemal. Preto využívali spoločnú administratívnu budovu. Keď mal viac tovaru odporca oslovil ho, že
potrebuje ďalšie skladové priestory. Prenajímal si to len vtedy, keď ich potreboval. B10/6 mal prenajatú od
1.8.2009. Od roku 2011 mal prenajatú B10/6 až do konca zmluvy. Ďalej sa vyjadroval k fotodokumentácii,
ktorú doložil navrhovateľ do spisu ohľadom parkovania vozidiel odporcu s tým, že fotodokumentáciu robil
na príkaz Ing. Veselovského (štatutár navrhovateľa) prvýkrát, keď sa uzavrel areál, keď odporca nemal
zaplatené faktúry a keď sa celá kauza medializovala. Druhýkrát robil fotodokumentáciu opätovne na
pokyn štatutárneho zástupcu, keď neboli uzatvorené nájomné zmluvy a štatutárny zástupca chcel vedieť
čo sa nachádza v priestoroch, v skladových priestoroch v jeho areály. K otázkam samotného odporcu
sa svedok nevedel vyjadriť. Potvrdil však, že baraky B10/4 a 5 mali spoločný merač elektrickej energie
a v barakoch B10/2 a B10/6 boli samostatné merače elektrickej energie. Na konkrétnu otázku ohľadom
užívania priestorov B10/2 svedok uviedol, že v tejto hale parkoval pán Boldiš, t.j. odporca vozidla hlavne
v zime koncom roku 2012, začiatkom roku 2013.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a
2, ktoré nie sú upravené v Hlave II. tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v občianskom
zákonníka spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí a ak ich niet podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 710 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Týmto zákonom je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor
alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

Podľa § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho
komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí
obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, ak nejde o
nájomné na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s
ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť
najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa
ods. 3, je neplatná.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 tohto zákona nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým
udržiavaním.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sa navrhovateľ domáhal vyplatenia dlžného nájomného za
užívanie nebytových priestorov za obdobie august až december 2011 a energií za obdobie august až
december 2011 a za rok 2012 nájmu a energií od januára do augusta 2012. Nájomná zmluva vrátane
dodatku, ktorý bol až následne doložený a ktorá bola jediná platná medzi účastníkmi bola nájomná
zmluva 33S1 z 1.6.2007 v znení dodatku zo dňa 23.5.2008, účinný od 1.1.2008. Jediná táto zmluva
a dodatok boli účastníkmi podpísané. V zmysle uvedených dokladov platil odporca navrhovateľovi za
služby a energie za rok 2010 28.627,53 €, za rok 2011 23.347,08 € a za rok 2012 30.051,36 €. Pokiaľ išlo
o priestory B10/2 a B10/6, na ktoré neexistovala nájomná zmluva bolo preukázané, že za tieto priestory v
žalovanom období zaplatil odporca navrhovateľovi cenu tak ako bola medzi účastníkmi dohodnutá a túto
dohodu nespochybnil, naopak svedok D. J. potvrdil, že jednal pri uzatváraní zmlúv a prenajímaní s tým,
že vo svojej výpovedi svedok J. uviedol, že užíval keď potreboval tieto priestory odporca, väčšinou B10/6
o čom doložil doklady samotný odporca, že jednorazovo vyplácal túto čiastku k rukám pána J., prípadne
na účet a pokiaľ išlo o priestory B10/6 podľa vyjadrenia svedka tieto boli užívané na konci roka 2012 a
2013 čo nespadalo do žalovaného obdobia. Pokiaľ išlo o objekt B10/2 tak svedkyňa P., ako aj svedok
J. uviedli, že tieto priestory boli vypratané. Svedkyňa P. uviedla, že im bolo prikázané tieto priestory
vypratať a za to im bol poskytnutý priestor B10/6. Svedok J. uviedol, že B10/2 mal odporca v užívaní v
roku 2009 a v roku 2011 potom prešlo užívanie na B10/6. Opätovne sa teda nejednalo o obdobie, ktoré
spadá do žalovaného obdobia. Zo strany navrhovateľa nedošlo k zmene návrhu v žalovanom období
a teda k skutkovej zmene samotného návrhu. Keďže súd mal preukázané, že priestory B10/2 a B10/6
v žalovanom období neboli zo strany odporcu užívané a pokiaľ išlo o B10/6 v žalovanom období boli
uhradené, v tejto časti súd považoval návrh za nedôvodný. Pokiaľ išlo o dlžné nájomné za nebytové
priestory a energie tak ako ich v žalovanom období požadoval v zmysle zmluvy B10/4 a B10/5 tu súd
poukazuje na tú skutočnosť, že podľa daňových dokladov - faktúr, ktoré tvoria prílohu návrhu, tieto boli
účtované na základe nájomných zmlúv 19S1 a 26S1, ktoré navrhovateľ síce do spisu doložil, kde však
súd musí konštatovať, že ani jedna z uvedených zmlúv podpísaná nebola a teda nedošlo k platnému
uzavretiu nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o energie, ktoré si v konaní navrhovateľ uplatňoval nepreukázal,
že by odporca dlhoval platby za energie, resp. že mu nejakým spôsobom bolo oznámené zvýšenie
služieb spojených s nájmom nebytových priestorov. Síce v konaní sa niekoľkokrát súd snažil zistiť
počet nájomcov, rozpočítanie týchto nájomcov pri užívaní nebytových priestorov, spoločných priestorov,
rozpočet spotreby energie, vody, plynu, smetí a ďalších položiek, ktoré si účtoval. Naopak súd mal
preukázané, že odporca platil v zmysle dohody s tým, že bolo na navrhovateľovi, aby v súlade so zmluvou
pokiaľ došlo k inflácii a k zvýšeniu nájomného akýmkoľvek spôsobom oznámil túto skutočnosť odporcovi
o čom však nebol doložený v spise jeden relevantný dôkaz a pokiaľ išlo o nedoplatky na energiách
skutočné rozúčtovanie energií medzi jednotlivých nájomcov v danom žalovanom období spotreba
celková a ich rozpočet na jednotlivých nájomcov tak, aby bolo zrejmé či u odporcu došlo k preplatku alebo
k nedoplatku. Pokiaľ išlo o jednostranné zvyšovanie zo strany navrhovateľa aj cien za energie takéto
nebolo ničím opodstatnené a navyše nebolo preukázané, že by s takýmto zvyšovaním okrem dodatku č.
1 k pôvodnej zmluve 33S1 zo dňa 1.6.2007 oboznámil odporcu zákonným spôsobom. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam mal súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a v zmysle ustanovenia § 120
ods. 1, veta prvá O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno. Bolo práve na navrhovateľovi, aby jasne uviedol

čoho sa podaným návrhom domáha, z akých dôvodov, z čoho pozostáva žalovaná suma. Po zmene
právneho zástupcu žiadal priznať nezazmluvnené časti a to za parkovanie, pričom však nepreukázal,
že by takáto dohoda ohľadom platenia parkovného medzi účastníkmi bola, že by bola dohoda, kde sa
má parkovať bezplatne a kde sa má parkovať za náhradu, aká mala byť táto náhrada. Pokiaľ dal do
spisu fotodokumentáciu táto bola až z roku 2013 potom čo sa odporca začal brániť mediálne vzhľadom
na uzavreté nebytové priestory. Tieto fotografie nenasvedčujú, že by obdobným spôsobom využíval nad
rámec dohody v žalovanom období nebytové priestory. Rovnako kniha z evidencie prichádzajúcich z
vrátnice neznamená, že tieto priestory boli využívané v rozpore s dohodou, nad rámec dohody, resp.
že by medzi zmluvnými stranami bola uzavretá dohoda týkajúca sa užívania vonkajších priestorov
za náhradu. Celý takýto postup zo strany navrhovateľa po zmene právneho zástupcu navodzuje
pocit, že sa jedná o vtesnanie sa do žalovanej pohľadávky a „nájdenie dôvodov“ pre odôvodnenie si
žalovanej pohľadávky. Keďže teda navrhovateľ nepreukázal relevantnými listinnými dôkazmi za čo chce
žalovanú sumu, nepreukázal existenciu dohody, podľa ktorej mal právo účtovať si zvýšené nájomné,
zvýšené poplatky za služby spojené s nájmom, nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom riadne
rozúčtovanie energií a služieb spojených s nájmom týchto priestorov v areály na ulici Továrenskej
na Sliači medzi jednotlivých nájomcov vzhľadom na užívanie týchto nebytových priestorov. A taktiež
nepreukázal využívanie tzv. nezazmluvnených priestorov zo strany odporcu, súd návrh ako nedôvodný
v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ by zo strany súdu došlo k nariadeniu znaleckého dokazovania v tomto
štádiu sa javil takýto postup za nehospodárny a neekonomický, nakoľko nebol preukázaný samotný
základ nároku, ktorý si navrhovateľ v tom konaní uplatňoval. Z týchto dôvodov návrh na doplnenie
dokazovania zo strany súdu bol zamietnutý. .

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v zákonnej lehote po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).