Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208973
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815208973.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne G. Y., U. T. Č. S. XXX, proti žalovanej Poštovej banke,
a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpenej AK Antol, s.r.o., so
sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, za ktorú koná Mgr. Pavol Antol, konateľ a advokát, o nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.
februára 2016 č.k. 12C/289/2015-46, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 25.
februára 2016 č.k. 12C/289/2015-46 uložil zamestnávateľovi žalobkyne, SHP Slavošovce, a.s., so
sídlom Slavošovce č. 298 povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej,
na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 6098530910 zo dňa 24.

júna 2010, ako aj zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy
o úvere č. 5938748487 zo dňa 18. júna 2012, a to do skončenia konania vo veci samej o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o úvere č. 6098530910 zo dňa 24. júna 2010 a Zmluvy o
úvere č. 5938748487 zo dňa 18. júna 2012.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou, ktorá bola doručená okresnému súdu dňa 20. augusta 2015

sa žalobkyňa proti žalovanej domáha určenia, že ustanovenia čl. 3 - Zmluvy o úvere a záverečné
ustanovenia - v znení ods. 5 s odkazom na obchodné podmienky Zmluvy o úvere č. 6098530910 zo
dňa 24. júna 2010, kde je zakotvená Dohoda o zrážkach zo mzdy a ustanovenie čl. 3 - Zmluva o úvere
a záverečné ustanovenia v znení odseku 7 s odkazom na obchodné podmienky Zmluvy o úvere č.
6098530910 zo dňa 24. júna 2010, v ktorom je zakotvená rozhodcovská doložka, ako aj ustanovenia
čl. 3 - Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečná ustanovenia v znení odseku 5 Zmluvy o úvere

č. 5938748487 zo dňa 18. júna 2012, kde je zakotvená Dohoda o zrážkach zo mzdy a ustanovenie čl.
3 - Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia - v znení odseku 6 Zmluvy o úvere č.
5938748487 zo dňa 18. júna 2012, kde je zakotvená rozhodcovská doložka, sú neplatné.

V žalobe je obsiahnutý aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
v znení, ako vyplýva z výroku uznesenia súdu prvého stupňa.

Po citácii § 102 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd konštatoval, že vydanie (správne
malo byť „nariadenie“) predbežného opatrenia predpokladá osvedčenie danosti práva, aby boli vylúčené
pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Z pripojených listín je zrejmé, že medzi účastníkmi konania
boli uzavreté dve zmluvy. Zmluva o úvere č. 6098530910 zo dňa 24. júna 2010 bola uzavretá medzi
žalovanou a žalobkyňou, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 6.700 €. V úverovej

zmluve v čl. 3 bod 5 je obsiahnutá (aj) Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ). Veriteľ predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne dňa 9. júna2015, podľa ktorej majú byť vykonávané zrážky zo mzdy v sume 8.698,23 €. Ďalšia zmluva o úvere
(konsolidácia) č. 5938748487 z 18. júna 2012, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou sa
týka úveru v sume 3.850 €. Aj v tejto zmluve je úprava týkajúca sa dohody o zrážkach zo mzdy s

odkazom na § 551 OZ. Naviac v bode 6 je obsiahnutá úprava, podľa ktorej akékoľvek spory z uvedenej
zmluvy o úvere budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10, II. časti VOP
s tým, že klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho
zrušenia sa bude môcť účastník domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Veriteľ doručil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne dňa

13. júla 2015 s tým, že suma, ktorá má byť zrazená je vo výške 6.264,46 €. Z výplatných listín žalobkyne
vyplýva, že za mesiac júl 2015 bola evidovaná zrážka zo mzdy v sume 100 €. Po skonštatovaní, že
žalobkyňa osvedčila potrebu predbežnej ochrany do doby, kedy bude právoplatne rozhodnuté o určení
neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v Zmluvách o úvere, a o určení, či Dohody o zrážkach
zo mzdy sú platné alebo neplatné, nariadil súd predbežné opatrenie, v ktorom uložil zamestnávateľovi
žalobkyne nevykonávať zrážky zo mzdy až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla „Krajskému súdu v
Banskej Bystrici“ zrušiť uznesenie okresného súdu a zastaviť konanie alebo zrušiť uznesenie a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po citácii § 75 ods. 2 O.s.p. odvolateľka konštatovala, že
žalobca má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie

predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich
navrhované predbežné opatrenie. Žalobca musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t. zn., že žalobca
musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a
dokonca neodstrániteľná. Vyslovila názor, že návrh podaný zo strany žalobkyne neobsahuje dostatočné
naplnenievyššieuvedenýchnáležitostí,čonáslednespôsobujenesprávneaneodôvodnenérozhodnutie

súdu, keďže sa súd stotožnil so všetkými tvrdeniami žalobkyne a svoje vlastné odôvodnenie neposkytol.
Vyčítala súdu, že žalobkyňa dostatočne neuviedla, aké konkrétne náležitosti zmluva o úvere neobsahuje
aobmedzilasalennakonštatovanie„paragrafového“zneniazákona,odvolaniasanazneniesmerniceč.
93/13/EHS a niekoľkých rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. Rovnako žalobkyňa neuviedla, v čom
spočíva „neplatnosť“ zmluvnej podmienky alebo v čom bola tak značne porušená povinnosť žalovanej

pri uzatváraní zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere, že to spôsobuje tak vážne následky. Žalobkyňa
navyše neuviedla, prečo požaduje od zamestnávateľa žalobkyne, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ak jej tvrdenia smerujú len k požiadavke súdnej kontroly
zrážok zo mzdy na základe zmluvy, ktorú nespochybňuje.

Žalovaná má za to, že Dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté so žalobkyňou sú v súlade so všetkými,
v čase podpisu platnými právnymi predpismi, najmä s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľskýchúverochaoinýchúveroch,opôžičkáchprespotrebiteľovozmeneadoplneníniektorých
zákonov, ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a rovnako s ustanoveniami

zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

Poznamenala, že okresný súd tvrdenia žalobkyne nevyhodnotila ako nedostatočné a rozhodol o
nariadení predbežného opatrenia bez toho, aby toto svoje rozhodnutie akokoľvek odôvodnil. Jediné
tvrdenie, ktoré je možné chápať ako odôvodnenie rozhodnutia sa nachádza v jeho závere, kde súd

prevzal celé odôvodnenie žalobkyne zo žaloby, a uviedol, že „žalobkyňa osvedčila potrebu predbežnej
ochrany“. Zároveň poznamenala, že Občiansky zákonník v čase uzavretia zmluvy o úvere v § 53 ods.
7 OZ uvádzal, že zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práva k nehnuteľnosti, je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Vzhľadom na skutočnosť,
že zákonodarca výslovne stanovil neprípustné zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy je

zrejmé, že iné zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy nebolo zakázané a právny poriadok
ho umožňoval.

Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov v § 5a ods. 1 a/ uvádza (v súčasnom znení, nie v znení účinnom pri podpise

zmluvy o úvere), že „neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy:a/ dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť...“

Vyslovila názor, že samostatnou právnou úpravou inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy v Občianskom
zákonníku, resp. v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákonodarca vyzdvihol jej dôležitosť
a tým zabezpečil nepochybnosť pri jej používaní. Žalovaná má za to, že uzatvorila Dohodu o zrážkach
zo mzdy riadne a zákonne, v súlade s účinným znením zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

v čase podpisu Zmlúv o úvere a tiež v súlade s účinným znením Občianskeho zákonníka.

Odvolateľka poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa nijakým spôsobom nespochybnila svoju povinnosť
splatiť žalovanej vzniknutý dlh a z tohto dôvodu je odvolateľka presvedčená, že predbežné opatrenie
nie je dôvodné, lebo žalobkyňa nedostatočne odôvodnila svoj právny záujem na „vydaní“ predbežného
opatrenia. Žalovaná poznamenala, že z návrhu a zo skutočností, ktoré sú uvádzané v odôvodnení

uznesenia nevyplýva, že by žalobkyni mala byť spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda. Naopak
tvrdila, že škoda vzniká žalovanej, lebo žalobkyňa má hlavnú povinnosť splácať žalovanej minimálne
mesačnú splátku a ani túto povinnosť si neplní. Zároveň uviedla, že pri nariadení predbežného opatrenia
súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršeniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav vecí nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo

ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Do pozornosti odvolacieho súdu dal
ďalší znak predbežného opatrenia, a to proporcionalitu, teda na jednej strane záujem žalobkyne na
nariadení predbežného opatrenia a na druhej strane záujem žalovanej. Súd by mal preto brať do úvahy
nielen záujem žalobkyne, ale tiež záujem žalovanej. Oba záujmy by mali byť vyvážené. Súd prvého
stupňa mal uvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z

účastníkov (ujma žalovanej nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia
získa žalobkyňa). Vyslovila názor, že okresný súd nariadením predbežného opatrenia vytvoril stav,
kedy je žalovanej značne znemožnené uspokojenie jej pohľadávky. Žalobkyňa neplatí splátky v zmysle
zmluvy o úvere a súd prvého stupňa nariadením predbežným opatrením zamedzil realizáciu zrážok zo
mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu, čo bude v konečnom dôsledku viesť k predčasnému zosplatneniu

celej pohľadávky. Momentálne je podľa odvolateľky výrazne poškodená žalovaná, ktorej sa nespláca
pohľadávka, hoci si splnila všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Podľa názoru odvolateľky
nariadenie predbežného opatrenia neprimerane zasahuje do práv žalovanej ako veriteľa, a to do
práva na uspokojenie jej peňažnej pohľadávky. Rovnako je tento zásah neodôvodnený a účelový, bez
logického a skutkového základu pre rozhodnutie. Žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by

splátku zo zmluvy nemohla uhrádzať, a aj napriek tomu splátky vôbec neuhrádza. V dôvodoch odvolania
poukázala aj na názor Krajského súdu v Žiline, ktorý bol publikovaný v uznesení sp.zn. 10Co 515/2013
zo dňa 28.10.2013.

Žalobkyňa sa na odvolanie žalovanej písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
žalovaná - účastník konania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods.
1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na
konanie vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstvabezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému, než
účastníkovi konania len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd

to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť zákaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a
povinnostiach účastníkov konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v
konaní o predbežnom opatrení.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu
ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§

120 a nasl. O.s.p.). Ak by sa v konaní o nariadení predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke
riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného postupu zmarený (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 187/2012).

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kol.: Civilné právo procesné, EUROKODEX s.r.o., Bratislava 2010,
str. 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné

opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, etc.).

Žalobkyňasapredbežnýmopatrenímdomáhaochranypredneoprávnenýmzásahomdosvojhomajetku,
ku ktorému dochádza zrážkami z jej mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť

vykonaniu ďalších zrážok zo mzdy. Za tým účelom podala aj žalobu vo veci samej, ktorým sa domáha
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy o úvere č. 6098530910 zo dňa 24.6.2010, ako aj
zmluvy o úvere č. 5938748487 zo dňa 18.6.2012, ako aj neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov, ktoré sú zakomponované v uvedených zmluvách o úvere.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je
účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je
splnená alebo, keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán
o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť
povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (viď R 47/1974).

Žalobkyňa listinnými dôkazmi, konkrétne zmluvou o úvere zo dňa 24.6.2010, ako aj ďalšou zmluvou
o úvere zo dňa 18.6.2012 a listom žalovanej zo dňa 30.6.2015, ktorý bol doručený zamestnávateľovi
žalobkyne dňa 9.7.2015, ako aj ďalším listom žalovanej zo dňa 30.6.2015, ktorý bol doručenýzamestnávateľovi žalovanej dňa 13.7.2015, ktorých obsahom je žiadosť o vykonávanie zrážok zo
mzdy, osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaná sa domáha realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, a teda vykonáva svoje právo vyplývajúce

z dohody, neplatnosť ktorej je predmetom konania vo veci samej.

Za situácie, kým otázky (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 30.6.2015,
ktorá bola doručená zamestnávateľovi žalobkyne dňa 9.7.2015 a ďalšia dohoda zo dňa 30.6.2015, ktorá
bola doručená zamestnávateľovi žalobkyne dňa 13.7.2015, nie sú vyriešené právoplatným rozhodnutím

súdu, je potrebné zabezpečiť ochranu práva žalobkyne nariadeným predbežným opatrením. Bez
vykonania dokazovania vo veci samej nemôže (ani) odvolací súd zaujať právny názor o (ne)platnosti
dohôd o zrážkach zo mzdy a v tejto súvislosti aj o dôvodnosti nároku vo veci samej.

K odvolacej námietke žalovanej, že okresný súd stroho skonštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje

s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, čo považoval za nepostačujúce, odvolací súd uvádza,
že táto námietka je neopodstatnená poukazujúc na ust. § 76 ods. 4 O.s.p. ktoré stanovuje, že ak súd
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými
a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a
ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že cieľom predbežného opatrenia

je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Záujem na účinnej a rýchlej
dočasnejochraneprávjevyjadrenýajvmenejstriktnejpožiadavkenaformupredbežnéhoopatrenia.Nie
je teda dôvod trvať na vypracovaní „siahodlhého“ odôvodnenia v prípade, že súd návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa s dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. V odôvodnení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia v takom prípade

postačí, ak sa súd obmedzí len na skonštatovanie správnosti skutkových a právnych dôvodov návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k
§ 76 ods. 4 zákona č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že ak predbežné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného

dôvodu než preto, že by sa žalobe vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo žalobkyne bude
uspokojené inak, žalobkyňa bude povinná nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli.
Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie (viď § 77 ods. 3 O.s.p.).

O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd vo výroku o trovách konania vo veci samej (§ 145

O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.