Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 4, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/18/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110204582
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110204582.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný úd Bratislava v právnej veci navrhovateľa : J. J., bytom T. č.XX, okres R. zastúpeného:

advokátskou kanceláriou Greško, Hulín a partneri, s.r.o., adresa na doručenie Ľubinská č.3, 811 03
Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
so sídlom Pribinova č.2, 812 72 Bratislava o náhradu škody 331 939,19 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručený súdu dňa 1.2.2010 žiadal, aby súd v zmysle ustanovenia §3 ods.1,
§5 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. odporcu zaviazal na náhradu škody v sume 331 939,19€ spolu s

príslušenstvom na tom skutkovom základe, že vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Úradu
justičnej a kriminálnej polície uznesením č.k. ČVS:KRP -97/OVK-BA 2005 zo dňa 8.6.2006 rozhodol
o vrátení hnuteľnej veci a to jedného kusu sošky z mramoru, vysokej 42 cm, so spodnou základňou
8,5x6 cm, v tvare dvoch na sebe položených kvádrov, ktorá bola vydaná R. J., nakoľko pre ďalšie
konanie nebola potrebná, do úvahy neprichádzalo jej prepadnutie alebo zhabanie a vyšetrovateľ nemal
pochybnosti o práve preberajúceho k vydávanej soške. Predmetná soška bola pre účely trestného
konania navrhovateľom prostredníctvom H. M. vydaná dňa 29.4.2005. Podľa vyjadrenia navrhovateľa

predmetné rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vyšetrovateľ predmetnú sošku nemal vrátiť R. J.. Soška
mala byť vydaná navrhovateľovi, ktorý ju vydal prostredníctvom H. M. podľa ustanovenia §97ods.1 Tr.
por. orgánom činným v trestnom konaní respektíve, keď si nárok na vydanie sošky uplatnil P. J., mala byť
ponechaná vyšetrovateľom v úschove a mal byť P. J. upozornený, aby v občianskom súdnom konaní
sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetnej soške, nakoľko v čase vydania predmetného
uznesenia o vrátení veci nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver o jeho vlastníckom práve k vydávanej
soške. Voči predmetnému uzneseniu navrhovateľ podal sťažnosť s tým, aby predmetné uznesenie

bolo zrušené a aby bola vec vrátená na ďalšie konanie. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave
uznesením č.k. 2KV63/05-58 zo dňa 30.6.2006 sťažnosť navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ následne
žiadal Generálneho prokurátora SR, aby obidve uznesenia zrušil a aby vo veci sám rozhodol respektíve,
aby prikázal orgánu, o ktorého rozhodnutia išlo, aby vo veci sám konal a rozhodol. Oznámením
Generálnej prokuratúry SR č.k. XV2Pz 115/06-9 zo dňa 4.10.2006 bol navrhovateľ upovedomený o
odložení jeho návrhu, nakoľko oprávnenie Generálneho prokurátora SR zrušiť napadnuté rozhodnutia
je ohraničené prekluzívnou lehotou troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Návrh bol

navrhovateľom Generálnej prokuratúre SR doručený dňa 25.9.2006, lehota Generálnemu prokurátorovi
SR mala uplynúť dňa 30.9.2006 a do uplynutia prekluzívnej lehoty nebolo možné uskutočniť prieskumné
konanie nevyhnutné pre rozhodnutie o postupe podľa ustanovenia §363 ods.1 Tr. por. Navrhovateľ
mal za to, že postup Generálnej prokuratúry SR treba vyhodnotiť ako nesprávny úradný postuppodľa ustanovenia §9 zákona č.514/2003 Z.z. a to z dôvodu, že Generálnou prokuratúrou SR v lehote
nebol vykonaný úkon respektíve nebolo vydané rozhodnutie, ktorým by boli rozhodnutia vyšetrovateľa a
prokuratúry nižšieho stupňa zrušené. V čase keď vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave

a kriminálnej polície vydal vyššie citované rozhodnutie sp. ČVS:KRP-97/OVK-BA 2005 zo dňa 8.6.2006
navrhovateľ sa žalobou vedenou pod č.k. 20C 98/2005 na Okresnom súde Poprad domáhal určenia
vlastníckeho práva k vydanej soške voči P. J.. Rozsudkom zo dňa 29.5.2007 právoplatným dňa
31.8.2007 Okresný súd Poprad určil, že navrhovateľ je vlastníkom predmetnej sošky.

Odporca návrh navrhovateľa žiadal ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom
vyjadrení doručenom súdu dňa 8.3.2010 namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní,
nakoľko navrhovateľ pôvodne návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky na náhradu škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z. a to z dôvodu, že žalovanou mala byť
Slovenskárepublikazastúpenápríslušnýmústrednýmorgánomaniesamotnéministerstvo,ktorévoveci

v zmysle zákona č.514/2003Z.z. nie samostatne pasívne vecne legitimovaný subjekt. Odporca ďalej vo
svojompísomnomvyjadreníuviedol, akbyajnavrhovateľsprávneoznačilžalovanéhoodporcuvkonaní,
navrhovateľovi nárok na náhradu škody nevznikol, nakoľko rozhodnutie, ktorým mala byť navrhovateľovi
spôsobená škoda, nebolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Odporca taktiež poukázal na
tú skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal výšku uplatnenej škody. Navrhovateľ nepreukázal žiadnym

spôsobom, že soška mala byť umeleckým dielom rumunského autora U., nakoľko na Okresnom súde
Josefstadt, Viedeň, v Rakúskej republike bol vypočutý Dr. A. W. U. označovaný za odborníka na diela
umelca Brancusiho, ktorý uviedol, že predmetná socha sa nedá zaradiť za dielo menovaného umelca
a z tohto dôvodu ju neposúdil ako originál. Odporca mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne výšky uplatnenej škody a skutočnosti uvádzané navrhovateľom pri vyčíslovaní výšky

škody nie sú v príčinnej súvislosti s namietaným nezákonným rozhodnutím útvarov PZ. Navrhovateľ
taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím príslušníkov PZ a údajnou škodou, ktorá mala
navrhovateľovi vzniknúť ich rozhodovacou činnosťou. Z obsahom rozhodnutia Krajského riaditeľstva
PZ v Bratislave, Úradu justičnej a kriminálnej polície uznesením č.k. ČVS:KRP-97/OVK-BA 2005 zo
dňa 8.6.2006 sa stotožnil prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý sťažnosť navrhovateľa

voči predmetnému uzneseniu o vrátení veci ako nedôvodnú zamietol. Odporca na záver písomného
vyjadrenia poukázal na obsah rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C 98/2005-186 zo dňa
29.5.2007, v zmysle ktorého je navrhovateľ označený ako vlastník sošky a na základe skutkového stavu
vie, kto má predmetné dielo v držbe. Voči držiteľovi diela sa má možnosť domáhať jeho vydania.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom
účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ
v Bratislave, Úradu justičnej a kriminálnej polície č.k. ČVS:KRP-97/OVK-BA 2005, obsahom spisu
Generálnej prokuratúry XV/Pz 115/06, obsahom spisu Okresného súdu Poprad č.k. 20C 98/2005,

obsahom spisu Okresného súdu Poprad č.k. 17 C 138/2009, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1
O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu
konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v

zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v
návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 28.3.2011 ako aj písomným podaním doručeným súdu

dňa 13.6.2011 opravil označenie žalovaného odporcu tak, že žalovaným odporcom je Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, nakoľko pri písaní žalobného návrhu
došlo neprávnemu označeniu žalovaného odporcu v dôsledku zrejmej chyby v písaní, nakoľko z obsahu
žalobného návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáha náhrady voči štátu podľa zákona
č.514/2003Z.z..

V prejednávanej veci z obsahu návrhu zo dňa 28.1.2010, doručeného súdu dňa 1.2.2010 je zrejmé, že
tento smeruje proti štátu i keď navrhovateľ v návrhu označil odporcu Ministerstvo vnútra Slovenskejrepubliky - subjekt, ktorý síce má spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť
účastníkom konania, nie je však sám vo veci pasívne legitimovaným subjektom. Za tohto stavu
navrhovateľ vadu návrhu odstránil tým, že za odporcu označili Slovenskú republiku zastúpenú

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

Z obsahu výpovede navrhovateľa ako aj z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu Krajského
riaditeľstva PZ v Bratislave, Úradu justičnej a kriminálnej polície č.k. ČVS:KRP -97/OVK-BA 2005 mal

súd preukázané, že umelecké dielo opísané v úvode odôvodnenia rozsudku bolo vydané v zmysle
uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 8.6.2006 R. J.. Voči predmetnému uzneseniu bola podaná sťažnosť
navrhovateľom, ktorá bola Krajskou prokuratúrou v Bratislave č.k. 2 Kv 63/05-58 zo dňa 30.6.2006
zamietnutá ako nedôvodná.

Z obsahu spisu Generálnej prokuratúry SR XV/2Pz 115/06 mal súd preukázané, že prokurátorka
Generálnej prokuratúry SR listom zo dňa XV/2Pz 115/06-9 zo dňa 4.10.2006 oznámila navrhovateľovi,
že návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní bol odložený bez vykonania
opatrní a to s poukazom na ustanovenie § 364 ods.3 Tr. por., nakoľko oprávnenie Generálneho
prokurátora SR zrušiť napadnuté rozhodnutie v prípravnom konaní je ohraničené prekluzívnou lehotou

troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh navrhovateľa bol Generálnej prokuratúre SR
doručený dňa 25.9.2006 a do uplynutia lehoty, to je do 30.9.2006, nebolo možné uskutočniť prieskumné
konanie nevyhnutné pre rozhodnutie o postupe podľa §363 ods.1 Tr. por. Taktiež bolo konštatované,
že návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní bol Generálnej prokuratúre
SR doručený v zastúpení navrhovateľa bez pripojenia osobitnej plnej moci a teda tento návrh bol

vyhodnotený ako návrh neoprávnenej osoby.

Z obsahu výpovede navrhovateľa ako aj z obsahu spisu 20 C 98/2005 Okresného súdu Poprad mal súd
preukázané, že navrhovateľ bol rozsudkom č.k. 20C 98/2005-186 zo dňa 29.5.2007, právoplatným dňa

31.8.2007 určený, že je vlastníkom opísaného umeleckého diela.

Z obsahu výpovede navrhovateľa ako aj z obsahu spisu 17 C 138/200 Okresného súdu Poprad mal súd
preukázané, že R. J. bol Rozkazom na plnenie č.k. 17 C 138/2009-43 zo dňa 26.2.2010, právoplatným

dňa 16.4.2010, zaviazaný vydať opísané umelecké dielo sošku z mramoru, vysokú 42 cm, s rozmermi
spodnej základne 8,5x6 cm, v tvare pripomínajúcom dva na sebe položené kvádre, navrhovateľovi.

Podľa ustanovenia § 1 písmeno a/ č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia §3 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4ods.1, písmeno b/, f/ cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak

v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3) , Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v
občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,Podľa ustanovenia § 5 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ustanovenia § 6 ods.1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanvoenia § 6 ods.2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia §9 ods.2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

V prejednávanej veci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch
zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie si žalobného nároku a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu respektíve nezákonné rozhodnutie
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, respektíve nezákonným
rozhodnutím.

Súd na základe vykonaného dokazovania návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol,
nakoľko navrhovateľ nepreukázal v konaní základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu z
titulu zrušenia rozhodnutia pre nezákonnosť ako ani z titulu nesprávneho úradného postupu orgánov
činných v trestnom konaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave,
Úradu justičnej a kriminálnej polície uznesenie č.k. ČVS:KRP-97/OVK-BA 2005 zo dňa 8.6.2006, ktorým
vyšetrovateľ rozhodol o vrátení hnuteľnej veci a to jedného kusu sošky z mramoru, vysokej 42 cm, so
spodnou základňou 8,5x6 cm, v tvare dvoch na sebe položených kvádrov, R. J., od vydania ktorého si

navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody nebolo pre nezákonnosť zrušené. Sťažnosť navrhovateľa
bolaKrajskouprokuratúrou vBratislaveč.k.2Kv63/05-58zodňa30.6.2006zamietnutáakonedôvodná.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal výšku uplatnenej škody. V prípade uplatnenia nároku na náhradu
škody je potrebné v konaní preukázať všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani jeden predpoklad pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu

škody titulom zrušenia rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Rozhodnutie, od ktorého si navrhovateľ
vznik nároku uplatňuje nebolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené. Navrhovateľ v konaní
nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku uplatnenej škody. V konaní navrhovateľ súdu nepredložil
žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že soška mala byť umeleckým dielom rumunského autora U.. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na výpoveď Dr. A. W. U., odborníka na diela umelca Brancusiho, ktorý v rámci

výsluchu na Okresnom súde Josefstadt, Viedeň, v Rakúskej republike uviedol, že predmetná socha
sa nedá zaradiť za dielo menovaného umelca a z tohto dôvodu ju neposúdil ako originál. Navrhovateľ v
konaní nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím.Súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný aj z dôvodu, že neexistuje žiadne zákonné
ustanovenie, ktoré by oprávňovalo súd v občianskom súdnom konaní, aby zasahoval do trestného

konania tým, že by posudzoval postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska rýchlosti a
účelnosti trestného konania. Ak by aj súd v občianskom súdnom konaní mal možnosť posúdiť, či
trestné konanie vedené pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom bolo dôvodné, tak by súd aj v
tomto prípade návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nakoľko trestné konanie ako vyplynulo z
dokazovania bolo vedené v súlade s Trestným poriadkom a Trestným zákonom. Navrhovateľ v konaní

nepreukázal, že by orgány činné v trestnom konaní nesprávne úradne postupovali tým, že hnuteľnú
vec vydali R. J.. Rozhodnutie vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Úradu justičnej
a kriminálnej polície sp.zn ČVS:KRP-97/OVK-BA-2005 bolo vydané dňa 8.6.2006, to je v čase, keď
navrhovateľ viedol spor na Okresnom súde Prešov č.k. 20C 98/2005 o určenie vlastníckeho práva k
predmetnej hnuteľnej veci. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené až vyhlásením rozsudku
zo dňa 29.5.2007, právoplatným dňa 31.8.2007, ktorým bol navrhovateľ určený za vlastníka predmetnej

sošky. Navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie veci voči R. J. v zmysle Rozkazu na plnenie vydaného
Okresným súdom Prešov zo dňa 26.2.2010 právoplatným dňa 16.4.2010. Navrhovateľovi vznikne nárok
na náhradu škody za splnenia všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu voči R. J. v
prípade, že si svoju povinnosť v zmysle uvedeného rozhodnutia dobrovoľne nesplní.

Navrhovateľ taktiež nepreukázal v konaní, v čom mal spočívať nesprávny úradný postup Generálnej
prokuratúry SR, ktorá mu listom XV/2Pz 115/06-9 zo dňa 4.10.2006 oznámila, že návrh na zrušenie
právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní bol odložený bez vykonania opatrení s poukazom na
ustanovenie § 364 ods.3 Tr. por. a to z dôvodu, že oprávnenie Generálneho prokurátora SR zrušiť

napadnuté rozhodnutie v prípravnom konaní je ohraničené prekluzívnou lehotou troch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia. Prokurátorka Generálnej prokuratúry SR vo svojom liste uviedla, že návrh
navrhovateľa bol Generálnej prokuratúre SR doručený dňa 25.9.2006 a do uplynutia lehoty to je do
30.9.2006 nebolo možné uskutočniť prieskumné konanie nevyhnutné pre rozhodnutie o postupe podľa
§363 ods.1 Tr. por. Generálnou prokuratúrou SR bol návrh navrhovateľa odložený aj z dôvodu, že

predmetný návrh navrhovateľa nebol podaný oprávnenou osobou, nakoľko návrh bol Generálnej
prokuratúre SR doručený v zastúpení navrhovateľa bez pripojenia osobitnej plnej moci.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani jeden predpoklad pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu

škody titulom nesprávneho úradného postupu, nakoľko nepreukázal, že by orgány činné v trestnom
konaníneprávneúradnepostupovali,nepreukázalhodnovernýmspôsobomvýškuuplatnenejškody/súd
poukazuje na časť odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa nepreukázania základných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím/ a taktiež v konaní nepreukázal
anipríčinnúsúvislosťmedzivznikomškodyanesprávnymúradnýmpostupomorgánovčinnýchvtrestom

konaní.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, §142 ods1 O.s.p. v zmysle zásady
úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči

navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s
prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkovýstav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci /§205ods.2 O.s.p./