Rozsudok Judgement was issued on Friday, August 20, 2010

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/8/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107200946
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2010:8107200946.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu P. M., bytom

L., F.V.I. XXX, Y. republika, právne zastúpený B.. Petrom Poledníkom, advokátom v Bratislave,
Grösslingova 58, P.O.Box 36, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu škody podľa zákona 58/1969
Zb. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Prešove v konaní 8 Co / 97 / 2009 zo dňa 22.10.2009 bol zrušený rozsudok

v prejednávanej veci zo dňa 11.2.2009. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci pokiaľ
ide o otázku vyhodnotenia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym postupom súdu a vzniknutou škodou,
čo malo mať za následok stratu exekučného titulu, existenciu ktorého má predpokladať ustanovenie § 42
ods. 1 Občianskeho zákonníka a so zreteľom na to potom súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, keď mal za to, že k majetkovej ujme žalobcu malo dôjsť v dôsledku nesprávnej aplikácie procesných
predpisov zo strany súdov a v tejto súvislosti priznaná pohľadávka žalobcu sa stala nevymáhateľnou.
Ďalej vyslovil názor, že možno dať za pravdu žalovanému bez ohľadu na to, či peňažný spor voči

M. P. bol skončený alebo stále trval, že povinnosťou žalobcu ako starostlivého hospodára bolo urobiť
všetky potrebné zákonné opatrenia pre prípad zistenia, že M. P. sa chce zbaviť zodpovednosti za svoj
dlh, napríklad aj zaistením jej majetku. Okrem toho exekúcia vedená pod sp. zn. Ex 69/2005 vo veci
oprávneného, t.j. žalobcu proti povinnej M. P. nie je právoplatne skončená, v tomto čase ešte prebieha.
Na strane povinnej ide o fyzickú osobu, ktorá môže nadobúdať majetok aj do budúcna, pričom exekúciu
je možné vykonávať aj inými zákonnými spôsobmi, nielen predajom nehnuteľnosti. Úlohou súdu je
vysporiadať sa s otázkou vymáhateľnosti nároku žalobcu vo vzťahu k M. P. a vo vzťahu k príčinnej

súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, hodnotiť, či žalobca v súvislosti so
svojoupohľadávkumalmožnosťaleboniezabezpečiťmajetokpovinnej,aktakneurobil,zakéhodôvodu,
resp. či aj z jeho strany došlo k využitiu možnosti, akých konkrétnych, odvrátiť jemu prípadnú hroziacu
škodu. Je zrejme, že právny záver o tom, že mal možnosť podať žalobu o odporovateľnosť právneho
úkonu, iba za predpokladu, ak by disponoval exekučným titulom sa javí ako predčasný a nesprávny.
V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať aj otázkou neskončeného exekučného konania
vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s

ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania.

Súd v zmysle § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie správami
z Katastra nehnuteľnosti Prešov a Bardejov, listom vlastníctva č. XXX, správou z Úradu geodézie,kartografie a katastra Slovenskej republiky, správou Exekučného úradu súdnej exekútorky JUDr. N.
Beňovej v Bardejove a po vyhodnotení s doposiaľ vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Žalobca dňa 23.1.1998 doručil na Krajský súd v Prešove návrh, ktorý bol vedený pod 3 Cb 6 / 2003 proti
M. P., ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 440.500,- Kč s príslušenstvom. Zákonný sudca, ktorému vec
bola pridelená postúpil žalobu podľa § 104 ods. 1 a 2 O.s.p. Okresnému súdu v Bardejove z dôvodu,
že sa nejedná o spor podľa § 9 ods. 3 písmena c) O.s.p. prípisom z 25.3.1998. Predmetný spis došiel
na Okresný súd v Bardejove 30.3.1998, vedený pod č.k. 4C 330/1998, pričom žalobca pri prvom

pojednávaní, ktoré súd nariadil 10.5.1999 namietal, že sa nejedná o pracovnoprávny vzťah, ale o nárok
z titulu podnikania. Touto námietkou sa konajúci súd nezaoberal. Na pojednávaní 10.5.1999 nariadil, že
bude ustanovený znalec a vyzval žalobcu k vyplateniu zálohy, na čo žalobca reagoval hneď 25.5.1999
a zálohu uhradil. Znalec bol však súdom ustanovený až uznesením z 27.6.2000, teda po jednom roku.
Žalobca preto poukazoval na to, že nie jedinou príčinou prieťahov bolo nesprávne posúdenie vecnej
príslušnosti Krajským súdom v Prešove, ako to konštatoval krajský súd, ale k prieťahom došlo aj pri

postupe Okresného súdu v Bardejove, keď až 10.5.1999 nariadil ústne pojednávanie a uznesenie o
ustanovení znalca vyhotovil 27.6.2000. Preto nemožno vyčítať žalobcovi, že neurobil nič, aby si uchránil
svoj nárok a s poukazom na početnosť katastrálnych úradov na Slovensku si nemohol overiť majetok
žalovanej strany. Aj keby toto zistil, tak mohol len učiniť podanie na súd, a to formou predbežného
opatrenia, ktorému by nebolo vyhovené s ohľadom na konštantnú judikatúru, pretože by dôvodnosť tohto

procesného postupu nepreukázal, keďže nebolo zistiteľné, že M. P. sa chce zbaviť zodpovednosti za
svoj dlh. Neúčinnosť a odporovateľnosť právneho úkonu takisto nemohol uskutočniť, a to s ohľadom na
to, kedy sa dozvedel o tom, že M. P. nehnuteľnosť previedla darovacou zmluvou z 27.6.2000. K vydaniu
súdneho rozhodnutia došlo až 29.10.2004, kedy bol priznaný nárok žalobcovi, ale bolo to už v čase
po uplynutí trojročnej lehoty na podanie odporovateľnej žaloby, pretože táto lehota uplynula 14.7.2003.

Z exekučného spisu Ex 69/2005 je preukázané, že priznaný nárok žalobcovi nie je možné exekúciou
uspokojiť priznaním pohľadávky z účtu banke povinnej, lebo banky nevedú účet povinnej M. P. a jediným
majetkom, z ktorého bolo možné uspokojiť priznanú pohľadávku bolo vlastníctvo rodinného domu, ktorý
však previedla darovacou zmluvou 27.6.2000. Povinná nemá ani žiaden príjem, svoju podnikateľskú
činnosť ukončila a okrem exekúcie, ktorú si uplatnil žalobca sa vedú voči nej aj ďalšie exekúcie na

finančné plnenie, ktoré ostali taktiež neuspokojené pod Ex 12 / 2002, 111 / 2003 a 213 / 2003. Po
právoplatnosti rozsudku žalobca najprv vyzval žalovanú k dobrovoľnému plneniu listom z 25.2.2005 a
následne 17.5.2005 podal návrh na začatie exekúcie doručený Exekútorskému úradu JUDr. Ladislava
Bezaniuka23.5.2005.Vtomčasevšakužpovinnánevlastnilažiadennehnuteľnýmajetok,nevykonávala
podnikateľskú činnosť, ani nemala zriadené žiadne účty v bankách.

Žalovaná strana zotrvala na svojich tvrdeniach, že žalobca, ako správny hospodár mal možnosť a
zároveň aj povinnosť zisťovať okolnosti okolo majetku pani P., čo neurobil a ďalej poukazoval na fakt, že
list vlastníctva je verejná listina podľa § 68 zákona 162/1995, podľa ktorého katastrálny operát je verejný,
každý má doň možnosť nahliadnuť, robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty, a takisto poukázal na §

69 tohto zákona, ktorý hovorí o poskytovaní údajov katastra.

Z predloženej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva, že M. P. a O. P., ako
vlastnícirodinnéhodomuč.súpisné300spríslušenstvompostavenéhonaparceleKNXXXX,vonkajších
úprav, vodovodnej a kanalizačnej prípojky, vonkajších schodov, vonkajšej terasy, spevnených plôch,

žumpy a vlastníci parcely KN XXXX - zastavaná plocha o výmere 449 m2, zapísané na LV XXXX
kat. územie I., previedli tieto nehnuteľnosti na N. P. do jej výlučného vlastníctva darovacou zmluvou
27.6.2000. Tento vklad bol vykonaný Okresným úradom v Bardejove, katastrálnym odborom 14.7.2000
pod V 1284/2000 s tým, že obdarovaná berie na seba ťarchu na LV 2001 časť „C“ ohľadom splatenia
pôžičky Slovenskej sporiteľni v Bardejove č. RIII 36/83. Hodnota prevádzaných nehnuteľností podľa

znaleckého posudku Ing. Vladimíra Biľa č. 66/2000 je 697.339,- Sk.

Z ďalšieho listu vlastníctva XXX ďalej vyplýva, že M. P. spolu s manželom O. P. sú zapísaní ako
spoluvlastníci každý v podiele 4/8 nehnuteľnosti, a to parcely XXXX o výmere 901 m2 - orná pôda a
XXXX o výmere 188 m2 - trávnatý porast. Podľa zápisov pod B (vlastníci) boli zaznamenané exekúcie,

a to súdneho exekútora Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa, Exekučný úrad Bardejov vo veci Ex 72/2004, pod
poradovým číslom 3, pod poradovým číslom 5 exekúcia vedená Exekútorským úradom Mgr. MVDr.
Pavla Kovaľa Ex 11/2004 a pod poradovým číslom 6 exekúcia Exekútorského úradu Svidník, súdnehoexekútoraJUDr.MichalaBročina,podEx592/2000.Všetkytietoexekúciebolizaznamenanévroku2005
a pod poradovým číslom 2 exekúcia Daňového úradu Bardejov č. 700/2003/ -/37793/2002 z roku 2002.

Podľa oznámenia súdnej exekútorky Eriky Beňovej, ktorá dňom 21.4.2010 prevzala Exekútorský úrad
JUDr. Ladislava Bezaniuka bolo zistené, že k dnešnému dňu (ku dňu 2.8.2010) v prospech tejto exekúcie
nebola vymožená žiadna finančná čiastka v prospech žalobcu.

Správa katastra v Prešove k otázke súdu k prístupu verejnosti do zbierky listín v zmysle § 8 ods.

1 písmena c) zákona 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam uviedla, že podľa § 68 ods. 5 Katastrálneho zákona, verejnosť zbierky listín je
obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám
alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami podľa osobitného
predpisu, osobe vyhotovujúcej geometrické plány alebo vytyčujúcej hranice pozemkov alebo osobe
vykonávajúcejznaleckúčinnosťvodboregeodézie,kartografieakatastra,aleboosobe,ktorávyhotovuje

cenové mapy. Okruh verejnosti zbierky listín aj pre právnych predchodcov vlastníkov sa rozšíril
účinnosťou zákona č. 303/2009 Z.z. od 1.9.2009. Režim sprístupňovania spisov a listín z registratúrneho
strediska a zo zbierky listín je regulovaný v § 27 ods. 1, 3 a 4 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR č. 22/2010, s ktorou sa vydáva spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy
katastra s účinnosťou od 1.2.2010. Pojem iná oprávnená osoba nie je v katastrálnom zákone explicitne

definovaný a podľa zaužívanej praxe ju predstavuje napríklad správca majetku štátu, správca majetku
obce, nájomca, oprávnený správou k cudzím veciam.

Podľa§1ods.1,2zákona58/1969Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní, v trestnom konaní (pokiaľ nejde o rozhodnutie

o väzbe alebo treste) vydal štátny orgán.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorý tieto úlohy plnenia.

Podľa odseku 2 citovaného paragrafu, zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za 3 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, ak je podmienkou na uplatnenia právo na náhradu škody
zrušenie rozhodnutia plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa § 27 zákona 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2004 ods. 2, zodpovednosť za škodu
spôsobenou rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje
doterajšími predpismi.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode, na životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej zodpovednosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa hradí skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočná škoda je zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred
škodnou udalosťou. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom
zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody preukázať. V súdnom

konaní ho zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že mu škoda vznikla. Až po preukázaní škody a existencie
nesprávneho úradného postupu môže byť skúmaná otázka príčinnej súvislosti medzi oboma zákonnými
podmienkami.Podľa § 68 ods. 1 až 5, zákona 162/1995 Z.z. v znení noviel, katastrálny operát je verejný. Každý má
právo doň nahliadnuť a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty.
Pri nahliadnutí do katastrálneho operátu alebo pri poskytovaní osobných údajov z katastra sa osobné

údaje sprístupňujú alebo poskytujú v rozsahu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia
a miesto trvalého pobytu. Tento rozsah osobných údajov sa vzťahuje aj na zverejňovanie osobných
údajov z katastrálneho operátu. Zverejňovať rodné číslo a údaj o cene poľnohospodárskych pozemkov
a lesných pozemkov sa zakazuje. Vlastníkovi nehnuteľnosti sa z katastrálneho operátu sprístupní na
nahliadnutie alebo sa poskytne na jeho žiadosť okrem osobných údajov uvedených v odseku 2 aj jeho

rodné číslo a údaj o cene poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov. Verejnosť zbierky listín
(§ 8 ods. 1 písmeno c) je obmedzená. Umožňuje sa len vlastníkom, ich právnym predchodcom, alebo
iným oprávneným osobám alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými
úpravami podľa osobitného predpisu alebo osobe, ktorá vyhotovuje geometrické plány, alebo vytyčuje
hranice pozemkov alebo osobe vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a
katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy.

Podľa § 69 ods. 1, 3, 4 162/1995 Z.z., správa katastra vyhotoví na požiadanie výpis alebo kópiu zo
súboru geodetických informácii, výpis alebo kópiu zo súboru popisných informácii, kópiu z pozemkových
kníh, ako aj identifikáciu parcely. Výpis alebo kópia, ako aj identifikácia parcely sú verejné listiny. Výpis
alebo kópia z listu vlastníctva vydaný fyzickej osobe, ktorá je vlastníkom, môže na jej žiadosť obsahovať

okrem osobných údajov aj jej rodné číslo. Vyhotovenie výpisu alebo kópie si môže vyžiadať každý,
od ktorejkoľvek správy katastra. Správa katastra nevyhotoví výpis alebo kópiu z listu vlastníctva k
nehnuteľnosti, na ktorej je vyznačená plomba.

Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Škoda sa uhrádza

v peniazoch, avšak o to poškodený požiada, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do
predošlého stavu.

Z vykonaného dokazovania, pokiaľ ide o posúdenie, či žalobca v súvislosti so svojou pohľadávkou mal
možnosť alebo nie zabezpečiť majetok povinnej, ak tak neurobil, z akého dôvodu, resp. či aj z jeho

strany došlo k využitiu možnosti, akých konkrétnych odvrátiť, prípadne jemu hroziacu škodu vyplýva z
prednesu a tvrdení žalobcu, že žalobca po podaní žalobného návrhu voči M. P. čakal na súdne konanie a
rozhodnutie a vo veci zabezpečenia majetku neurobil žiadne kroky, resp. nevyužil žiadnu z možnosti sám
návrhom na predbežné opatrenie domáhať zákazu prevodu nehnuteľnosti, ktoré vlastnila povinná M. P.,
resp. nevyužil nijakú z možnosti na odvrátenie jemu hroziacej škody. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že

povinná okrem majetku, ktorý previedla, a to rodinného domu a pozemku, na ktorom stojí tento rodinný
dom zapísaného na liste vlastníctva 2001 vlastní stále ešte 2 parcely, zapísané na LV XXX, a to XXXX,
XXXX - orná pôda a trvalý trávnatý porast, ktoré neboli prevedené a ktoré má v podiele 1 a na ktorej
sa zriadilo exekučné záložné právo na 4 exekúcie, ktoré sú zapísané v časti listu vlastníctva „C“ ťarchy.
Aj keď žalobca doposiaľ nedosiahol uspokojenie svojej súdom priznanej pohľadávky, tento majetok

povinnej nevylučuje jeho uspokojenie, resp. čiastočné uspokojenie jeho nároku v exekúcii. Exekučné
konanie naďalej prebieha. Z tohto pohľadu je potom tvrdenie žalobcu, že mu vznikla škoda z marenia
možnosti uspokojiť pohľadávku v exekučnom konaní je predčasný a nedôvodný.

Je jednoznačne preukázané, že pri procesnom postupe zo strany Krajského súdu v Prešove došlo k

porušeniu ústavného princípu článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, keď bol žalobca odňatý
svojmu zákonnému sudcovi, a takto mu bol znemožnený legitímny prístup k právu na spravodlivý proces
a v ďalšom procesnom postupe Okresného súdu v Bardejove došlo k nedôvodným prieťahom, teda
tu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, kedy nastupuje zodpovednosť podľa § 18 ods. 1 zákona
58/1969 Z.z. za predpokladu, že je preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preukázanie škody a príčinnej súvislosti postihuje
žalobcu ako procesného účastníka, ktorý okrem tvrdenia musí tieto skutočnosti preukázať. Súd má za to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tieto ďalšie zákonné predpoklady pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona 58/1969 Zb. Žalobca mohol zistiť informácie o majetku M. P., nielen z
katastra nehnuteľnosti, ale aj priamo v mieste trvalého bydliska, dotazom na obecnom úrade a za tým

účelom urobiť právne kroky, potrebné pre zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia pre prípad jeho
ohrozeniaformoupredbežnéhoopatreniapodľa§74O.s.p.anasledujúcichO.s.p.,resp.podanímžaloby
o neúčinnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy z 27.6.2000. Žalobca však zanedbal svoju prevenčnú
povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 415 OZ. Tým, že si nesplnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť,si nesplnil ani svoju právnu povinnosť pri ochrane svojho majetku a tým neodvrátil jemu hroziacu škodu.
Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a
nesprávnym úradným postupom súdov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu
nevznikol procesný nárok na náhradu trov konania. Žalovaný ako úspešný účastník konania si túto
náhradu neuplatnil. Z toho dôvodu súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.