Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205164
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914205164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa: Home

Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176 proti odporkyni: E. U., F..
XX.XX.XXXX, T. B. Č.. XX o zaplatenie 1 239,27 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 324,11 eur s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania od 10.08.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 25.04.2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia
sumy 1239,27eursprísl. natomskutkovomzáklade,žedňa24.09.2010uzavrelsodporkyňouÚverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo
výške 1 300,- eur. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splácať v 48 pravidelných mesačných
splátkachvovýške59,34eur.Odporkyňanedodržalaplatobnúdisciplínuaposkytnutý úvervdohodnutej
lehote nevrátila. Dňa 26.07.2012 preto vyzval odporkyňu k splateniu celého zostatku úveru.
Súd výzvou zo dňa 03.06.2014, č.k. 13C/155/2014-25 doručil odporkyni návrh spolu s prílohami na

vyjadrenie. Odporkyňa návrh spolu s príĺohami prevzala dňa 05.06.2014 a v určenej 15-dňovej lehote
sa k doručenému návrhu navrhovateľa, nevyjadrila.
Na pojednávanie dňa 07.10.2014 sa ustanovil zástupca navrhovateľa. Neustanovila sa odporkyňa,
ktorá maladoručeniepredvolaniariadneavčas vykázané,pričomsa neospravedlnilaaaninepožiadala
o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Preto potom súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2
O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne s tým, že prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Na pojednávaní zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu a súčasne uviedol, že podľa jeho
názoru zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, o ktoré by si
navrhovateľ opieral právny nárok v tomto konaní. Ďalej svoje vyjadrenie doplnil v tom smere, že
spotrebiteľská zmluva, tak ako bola uzavretá, je perfektný právny úkon, na ktorý nie je možné aplikovať
fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti, tak ako je uvedená v ust. § 11 ods. 1 písm.a) Zák. č. 129/2010
Z.z... Svoj názor prezentoval tak, že hypotéza právnej normy pre uplatnenie fikcie ( bezúročný a
bez poplatkov) predpokladá kumuláciu podmienok a to absenciu písomnej formy právneho úkonu a

absenciu istej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo v danom prípade nebolo splnené.
Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu zástupcu navrhovateľa oboznámením sa s návrhom, s
úverovou zmluvou zo dňa 01.10.2010, s úverovými zmluvnými podmienkami (ďalej len ÚZP)spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s, s výzvou na splatenie celého úveru zo dňa 26.07.2012 spolu s
výpisom z poštového podacieho hárku, s výpisom čerpania splátok a úhrad odporkyne.
Podľa ust. § Podľa ust. § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté pražné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Zák.č.129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a/, b/ a d/ Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, na účely
tohoto zákona sa rozumie:

Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
jako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebitelského úveru,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky předpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuśalnej miery nákladov.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/, b/ Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,
poskytnutý spotrebitelský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
- ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1,

- je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Na základe predložených dôkazov súd skutkovo a právne posúdil vec takto:
Medziúčastníkmikonanianebolosporné,žedňa01.10.2010 uzavreliúverovúzmluvuč.XXXXXXXXXX,

na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníčke úver vo výške 1 300,- €,
tak ako je uvedené v bode 37 úverovej zmluvy a odporkyňa sa zaviazala tento úver uhradiť v 48-ich
mesačných splátkach po 59,34 € ako je to uvedené v bodoch 39 a 40 úverovej zmluvy. Odporkyňa
zmluvne dohodnuté splátky úveru prestala splácať, následkom čoho navrhovateľ v súlade so zmluvnými
podmienkami pristúpil k zosplatneniu celého zostatku čerpaného úveru a to listom zo dňa 26.07.2012,

ktorým oznámil odporkyni, že si uplatňuje voči nej svoje právo na splatenie celého zostatku čerpaného
úveru a súčasne ju vyzval k jeho úhrade v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná
slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky.
Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ v právnom vzťahu založenom predmetnou

zmluvou vystupuje voči odporkyni ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je odporkyňa ako fyzická osoba, ktorá
čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na
základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje ako vzťah spotrebiteľský založený
na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. d/ Zák. č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.
Z tohto dôvodu preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej úverovej zmluvy z pohľadu dodržania
podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom k
01.10.2010, t.j. k dátumu uzavretia zmluvy). Je nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvyo spotrebiteľskom úvere je aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/
citovaného zákona). V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v bode 49 a je označená
ako lehota splatnosti, pri ktorej je uvedený počet mesiacov 48 po poskytnutí úveru a to do 15. dňa

v poslednom mesiaci. Súd pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálny výkladom v
podobe dôvodovej správy k predmetnému zákonnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza,
že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v
akých termínoch, resp. kedy, v akej výške ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu

Banská Bystrica sp. zn. 17Co/151/2012 v znení: "Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia
konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú
dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je
potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol
do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil navrhovateľ

nie je v súlade s vyššie citovanou dôvodovou správou a závermi prezentovanými v rozhodnutí krajského
súdu, s ktorými sa aj prvostupňový súd stotožnil a preto považoval predmetný úver s odkazom na
ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Súd na záver dodáva, že
navrhovateľ bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky poskytnutia úveru. Bolo výlučne v
jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje premietol do presne určeného údaju o konečnej splatnosti

tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania,
napriek tomu pristúpil len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o lehote splatnosti 48 mesiacov po
poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu ((RPMN od 52,8%
po 56,6%) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje spotrebiteľovi, aby si za daných

okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je aktuálna. Stav neistoty spotrebiteľa
ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa možnosť zavádzania
spotrebiteľa. Pre navrhovateľa sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z určeného intervalu,
vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre spotrebiteľa
nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN navrhovateľ

nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že navrhovateľ mal možnosť priamo v úverovej zmluve uviesť
určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol úver
poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu dňu zodpovedá. Pre úplnosť súd uvádza,
že ani znalecký posudok, ktorým navrhovateľ
argumentuje pri určení výšky RPMN v obdobných veciach, nerieši konkrétne právne dôsledky

dojednania výšky RPMN v podobe intervalu z hľadiska právnej istoty pre spotrebiteľa v súvislosti s
právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 písm. j/ Zák č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.
Pokiaľ úverová zmluva neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov a
konečnúsplatnosť(dátumovourčenú) považujesaúverpodľa§11ods.1.písm.a/ab/ Zák.č.129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov..
K námietke navrhovateľa o nutnosti kumulácie podmienok uvedených v ustanovení § 11 ods. 1 písm.
a/ Zák.č. 129/2010 Z.z. potrebných na to, aby sme mohli hovoriť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru súd uvádza nasledovné:

Znenie ust. § 11 ods 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 ku dňu 1.10.2010, teda ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy bolo nasledovné:
Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Uvedené znenie si navrhovateľ vyložil tak, že na to, aby sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov je nevyhnutne potrebné, aby boli kumulatívne splnené obidve podmienky a to, že
spotrebiteľská zmluva nemá písomnú formu a súčasne neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2

písm. a/ až k/,r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Súd pri podrobnom skúmaní predmetného ustanovenia vychádzal zo štruktúry takto formulovaného
ustanovenia v kontexte s tým, že sa jedná o časť právnej normy (vo forme následku - primárnadispozícia) ako súčasť určitého celku právnej normy, ktorú obsahuje predmetný právny predpis. Súd
jednoznačne dospel k záveru , že konkrétnu právnu normu nie je možné vykladať izolovane, bez
ohľadu na znenie ostatných ustanovení právnych noriem uvedených a konkrétnom predpise a to

nielen z hľadiska formy, účelu ako ho zamýšľal zákonodarca ale aj následného historického vývoja -
legislatívneho procesu, ktorý jasným spôsobom naznačil zákonodarcov skutočný úmysel.
Logický a gramatický výklad právnej normy nepredstavujú bezobsažné pojmy právno- aplikačnej teórie.
Za obidvoma sa skrýva používanie pravidiel formálnej logiky (analýza, syntéza, indukcia, dedukcia,
generalizácia a pod) i zákonitostí slovenského jazyka pri objasňovaní zmyslu a účelu jednotlivých

právnych noriem. Ak by mala aplikácia predmetného ustanovenia viesť k výsledku, ktorý uvádza
navrhovateľ, potom by kumulácia podmienok - spojenie formálnej náležitosti s obsahovou, bolo z
hľadiska náležitostí obsahu právneho úkonu nadbytočné, nakoľko podstatné náležitosti zmluvy, tak ako
sú uvedené v ust. § 9 ods. 2 cit. zákona, sa viažu iba na písomnú formu. Na podporu uvedeného
záveru súd poukazuje na článok 6 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorý ukladá
poskytovateľovi úveru ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať

spotrebiteľa o podstatných náležitostiach ( tieto boli pretransponované do ust. § 9 ods. 2 Zák.
č. 129/2010 Z.z.) písomne alebo na inom trvalom nosiči, čo následne v článku 10 rozšíril aj na
samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, t.j., že musí ísť o formu, ktorú musí mať spotrebiteľ fyzicky k
dispozícii. K uvedenému logickému záveru smeruje aj legislatívny vývoj predmetného ustanovenia, kde
zákonodarca podmienky (formálne a obsahové) na uplatnenie následku oddelil a v súlade s ostatnými

ustanoveniami a účelom zákona vzájomne nepodmienil. Súd dodáva, že iný výklad by mohol viesť napr.
k záveru, že následok (bezúročnosť a bezpoplatkovosť) by sa vzťahoval na písomnú zmluvu, ktorá
obsahuje nesprávnu RPMN, pričom by sa nevzťahoval na písomnú zmluvu, v ktorej by RPMN nebola
uvedená vôbec. Takýto stav je neakceptovateľný a viedol by v kontexte príslušných ustanovení zákona,
smernice a účelu zamýšľaného zákonodarcom, k rozporu s jeho logickým výkladom.

Právomoc súdu k takémuto výkladu príslušného ustanovenia je v súlade so závermi Ústavného súdu
Slovenskej republiky prezentovaného v uznesení sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11.10.2007 v tomto znení:
" Ústavný súd poukazuje na to, že ani v modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám
alebo nedostatkom v zákonných právnych predpisoch. Osobitne sudcovia pri rozhodovaní sú oprávnení

nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno
považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca
pri interpretácii právnej normy nesmie právo tvoriť, ale môže odhaľovať a formovať vzťahy medzi
jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou,
ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy)".

S odkazom na uvedené súd konštatuje, že nie je viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia,
ale sa od neho smie a musí odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho
vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústave konformnom
právnom poriadku ako významovom celku.

Predtým ako súd rozhodne o nároku navrhovateľa považuje za potrebné poukázať na niektoré časti
zmluvy, od ktorých sa odvíja dlžná suma. Jedným zo základných termínov je výška úveru. Výškou
úveru sa rozumie suma, ktorá bola odporkyni poskytnutá v zmysle Hlavy 4 § 1 ÚZP. V danom prípade
sa jednalo o sumu 1 300, - eur. Ďalším podstatným pojmom je konečná výška úveru. Tou je suma, ktorú

mala odporkyňa uhradiť v jednotlivých splátkach pri ich stanovenom počte. V danom prípade sa jedná o
sumu 2 848,32 eur (48 x 59,34 eur). Posledným termínom je mesačná splátka, v ktorej je s odkazom na
Hlavu 5 § 1 ÚZP zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úrok, poplatok za vedenie úverového účtu
a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátok. Z uvedeného sa dá jednoznačne
ustáliť, že istinou úveru bola v danom prípade suma 1 300,- eur.

S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje, že návrh
navrhovateľa na zaplatenie sumy 1 239,27 eur nie je v časti žalovanej sumy - 915,16 eur ( 1
239,27 eur mínus 324,11 eur ) dôvodný. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého
splátkového kalendára a od celkovej sumy úveru poskytnutej
navrhovateľom vo výške 1 300,- eur odpočítal všetky úhrady, ktoré vykonala odporkyňa v prospech

účtu navrhovateľa (stĺpec označený v splátkovom kalendári ako úhrada klienta) vo výške 981,44 eur
v dôsledku čoho potom považoval návrh za dôvodný len v časti sumy 318,56 eur ( 1 300,- eur mínus
981,44 eur ). K dlžnej sume pripočítal aj neuhradené poistné vo výške 5,55 eur, na úhradu ktorého sa
zaviazala odporkyňa tým, že uzavrela v bode 53 úverovej zmluvy - dobrovoľné poistenie výdavkovbalíček ŠTANDARD, poistenie s výškou poistného 1,11 eur mesačne a prevyšujúcej časti návrh ako
neodôvodnený zamietol.
Čo sa týka uplatneného príslušenstva predstavujúceho kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške

184,19 eur, vypočítaný podľa predloženého splátkového kalendára za obdobie od 10.08.2012 do
22.04.2014 a úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy
1 239,27 eur od 23.04.2014 do zaplatenia súd uvádza, že vychádzajúc z určenia lehoty na plnenie
uvedenej vo výzve zo dňa 26.7.2012 mal za to, že odporkyňa sa dostala do omeškania dňom
10.08.2012. Uvedenú skutočnosť odporkyňa (aj napriek tomu, že jej bola žaloba s prílohami riadne

doručená) nenamietala. K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,75 %, ktorá po zvýšení o 8
percentuálnych bodov (ide o záväzkový vzťah ktorý vznikol pred 01.02.2013, preto sa výška úrokov z
omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne. Vzhľadom na to, že výška úroku z omeškania uvedená v návrhu je v súlade s vyššie citovaným
ustanovením vyhlášky, priznal súd navrhovateľovi výšku úroku z omeškania tak, ako to žiadal, t.j. vo
výške 8,75 % ročne avšak len z priznanej sumy 324,11 € od 10.08.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej

časti úrokov z omeškania návrh ako neodôvodnený zamietol.
O trovách konania odporkyne súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., pretože odporkyňa mala
v konaní úspech len čiastočný. Z uplatneného nároku 1 239,67 eur bolo navrhovateľovi rozhodnutím
priznaných 324,11 eur. Úspech navrhovateľa predstavuje 26,15 % a neúspech navrhovateľa
predstavuje 73,85 %, z čoho plynie, že v konaní bola v prevažnej miere úspešnejším účastníkom

odporkyňa, ktorej vznikol aj nárok na náhradu trov konania. Jej úspech predstavuje 73,85 % a neúspech
predstavuje 26,15 %, teda má nárok na náhradu trov konania a to vo výške čistého úspechu, ktorý
predstavuje 47,70 % ( 73,85 % - 26,15 % ). Vzhľadom na to, že odporkyňa si trovy v konaní neuplatnila
a ani zo spisového materiálu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd jej trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného
vyhotovenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak odporkyňa nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie

podľa Exekučného poriadku.