Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/733/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813209513
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813209513.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa F. Z. O. P. AG, so sídlom F. XXC, XXXX L., I.,
IČO: U.-XXX.XXX.XXX, zapísaná v miestnom obchodnom registri pod číslom: U.XXX.X.XXX.XXX-X,
právne zastúpeného JUDr. Z. I., advokátom, G., H. 8, proti odporkyni H. O., bytom J. K., E. XXXX/X,
t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou D. K., súdnou tajomníčkou Q. súdu K.,, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: I., právne zastúpeného JUDr. K. K., advokátom, so sídlom G.,

L. XX, o zaplatenie 102,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. marca 2015, č. k. 14C/183/2013-75, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhradu trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi p
o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník na strane odporkyne j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 20,03 eur k rukám JUDr. Z. I., advokáta, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku za
návrh na začatie konania vo výške 9,80 eur navrhovateľovi a zároveň upravil N. K. aby po právoplatnosti
tohto uznesenia vrátila navrhovateľovi na jeho adresu krátený súdny poplatok za návrh v sume 9,80

eur, ktorý bol zaplatený dňa 13.06.2013 na účet tunajšieho súdu v celkovej sume 16,50 eur. Odporcovi
právo na náhradu trov konania nepriznal a rovnako nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu
účastníkovi. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný navrhovateľ K., sa podaným
návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť 102,24 eur s príslušenstvom, ako záväzok, ktorý
odporcovi vznikol riadnym nesplatením úveru, ktorý mu poskytol právny predchodca navrhovateľa GE
S., a.s. V priebehu konania pôvodný navrhovateľ postúpil pohľadávku na navrhovateľa. Súd prvého

stupňa uznesením č. k. 14C/183/2013-65 zo dňa 17.12.2014 zmenu v osobe navrhovateľa pripustil. Dňa
10.11.2014 bolo tamojšiemu súdu doručené podanie, ktorým občianske združenie I., právne zastúpené
JUDr. K. K., advokátom oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Dňa 18.03.2015 bolo súdu doručené späťvzatie žalobného návrhu, v ktorom
navrhovateľ uviedol, že svoj návrh berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť s poukazom na
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o o chrane spotrebiteľa. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho

poplatku. V dôsledku späťvzatia návrhu súd konanie podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. zastavil. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi právo
na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že im trovy konania nevznikli. Súd prvého stupňa
nepovažoval oznámenie vedľajšieho účastníka o jeho vstupe do konania zaslané súdu prostredníctvom
jeho právneho zástupcu za taký úkon právnej služby, za ktorý by mu mala byť priznaná náhrada trov
konania. Z vlastnej činnosti mal za preukázané, že ide len o mechanický úkon, t. j. rovnaké podanie

zasielané do niekoľko desiatok spisov v konaniach, kde na strane navrhovateľa vystupuje rovnaký
subjekt ako v danej veci.Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý navrhol, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania 49,98 eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške
24,99 eur. Namietal, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď súd prvého stupňa napriek tomu, že odporkyňa bola v konaní plne úspešná (konanie bolo
zastavené), a to aj vzhľadom na preukázanie podstatných skutočností vedľajším účastníkom na strane

odporkyne v konaní. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Dôvodil, že
navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť, no do rozhodnutia o späťvzatí návrhu, resp. do doručenia
uznesenia vedľajšiemu účastníkovi, tento podal vo veci vyjadrenie zo dňa 02.04.2015. Týmto úkonom
vzniklo vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania, keďže nemal objektívnu možnosť
sa oboznámiť so späťvzatím pred podaním vyjadrenia vo veci samej. Uznesenie bolo vydané až po
doručení vyjadrenia vo veci samej a vedľajšiemu účastníkovi doručené až dňa 13.04.2015, pričom

vyjadrenie zo dňa 02.04.2015 zaslal súdu pred vydaním uznesenia a jeho doručením vedľajšiemu
účastníkovi. Súdu prvého stupňa vytýkal, že mu nepriznal trovy konania napriek tomu, že trovy na
bránenie práva odporkyne vynaložil účelne.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil a zaviazal vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03 eur. Poukazoval na
tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie návrhu navrhovateľom pred prvým
pojednávaním vo veci. Navrhovateľ vykonal tento dispozičný úkon s prihliadnutím na ust. § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko súd prvého stupňa by z úradnej povinnosti posúdil nárok

navrhovateľa uplatnený v predmetnom konaní ako premlčaný. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do
konania a k žalobnému návrhu sa vyjadril formulárovým podaním, ktoré však navrhovateľovi doručené
nebolo. Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť podaním doručeným súdu dňa 18.03.2015.
Následne súd prvého stupňa konanie zastavil uznesením vydaným dňa 31.03.2015. Až následne
podaním zo dňa 02.04.2015 sa vyjadril právny zástupca vedľajšieho účastníka k predmetu sporu.

Správanie navrhovateľa tak zjavne nebolo v príčinnej súvislosti s úkonmi vedľajšieho účastníka. Súd
prvého stupňa tak vychádzal zo spisovej dokumentácie ku dňu vydania rozhodnutia. V prejednávanej
veci nebolo povinnosťou súdu vyčkať na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ale rozhodnúť na základe
dispozičného úkonu navrhovateľa. Poukazoval na to, že vzhľadom na vysoký štandard ochrany
spotrebiteľa zákonmi a následne súdmi je zbytočné a neúčelné, aby bol spotrebiteľ v konaní chránený

aj vedľajším účastníkom s vlastným právnym zastúpením. Odporkyňa ako spotrebiteľ dosiahla v
konaní rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti súdu ex
offo prihliadnuť na premlčanie nároku. Vedľajší účastník neuviedol žiadne iné skutočnosti ani právne
argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti, a ktoré by súd viedli k
zamietnutiu žalobného návrhu navrhovateľa. Zastával názor, že neplatí, že trovy právneho zastúpenia

advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Otázkou účelnosti
trov konania, najmä vo vzťahu k zastúpeniu účastníka konania advokátom v prípadoch hromadných
a administratívne jednoduchých podaní sa vo viacerých nálezoch zaoberal aj Ústavný súd Českej
republiky (napr. IV. ÚS 3259/11, III. ÚS 3303/11, I. ÚS 988/12), ktorý dospel k rovnakému záveru o
ich neúčelnosti a k súladu rozhodnutí súdov, ktoré v konaniach o nepriznaní náhrady trov konania

práve z dôvodu ich neúčelnosti, náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Trval na tom, že účelnosť
vynaložených nákladov je podmienkou priznania ich náhrady. Na podporu svojho názoru poukazoval na
viaceré rozhodnutia krajských súdov, Najvyššieho ako aj Ústavného súdu SR.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel

k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti zmeniť podľa § 220
O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania krajským súdom bol len výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne. Vo zvyšku uznesenie okresného súdu nebolo napadnuté účastníkmi,

nadobudlo právoplatnosť, a preto krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval
(§ 206 O.s.p.).V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p.

V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie odseku 2 tohto zákonného ustanovenia
upravuje rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.
Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).
Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ zobral späť návrh na začatie konania z dôvodu

premlčania uplatneného nároku.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania
čím mu podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vznikla povinnosť uhradiť trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že účastníkovi konania je možné

priznať len náhradu trovy potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods.
1 O.s.p.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa v danej veci nepovažoval trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka, ktorému vznikli vstupom do konania za dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že

navrhovateľ sa podaným návrhom voči odporkyni domáhal zaplatenia 102,24 eur s príslušenstvom.
Vedľajší účastník doručil súdu prvého stupňa dňa 10.11.2014 písomné podanie, v ktorom oznámil vstup
do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p., požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými
prílohami. Zároveň uviedol, že ak do konania už vstúpil iný vedľajší účastník na strane odporcu netrvá na
vstupe do konania a v takom prípade z konania vystupuje. Ak konanie ku dňu vstupu bolo právoplatne

skončené, žiadal o zaslanie vyrozumenia. Zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania a pre prípad, že sa vedľajší účastník a jeho právny zástupca nezúčastnia nariadeného
pojednávania, z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní a navrhol,
aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Pre prípad, že budú nariadené ďalšie pojednávania,
ospravedlňoval svoju neúčasť aj na týchto pojednávaniach. Žiadal, aby súd zápisnicu z každého

pojednávania zaslal na elektronickú adresu uvedenú v záhlaví. Písomným podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 18.03.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd
konanie s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zastavil. Do vydania
napadnutého uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené, právny zástupca vedľajšieho účastníka
nevykonal žiaden úkon právnej služby, za ktorý by mu patrila odmena podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Z obsahu spisu nevyplýva, že by súdu prvého stupňa okrem podania, ktorým vedľajší účastník
oznámil vstup do konania bolo doručené akékoľvek iné podanie vedľajším účastníkom. Do vydania
napadnutého uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené, tak právny zástupca vedľajšieho účastníka
nevykonal žiaden úkon právnej služby, za ktorý by mu patrila odmena podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Podaným odvolaním sa vedľajší účastník domáhal, aby odvolací súd zaviazal navrhovateľa
nahradiť mu trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 49,98
eur. Z obsahu spisu vyplýva, že jediný úkon, ktorý vykonal vedľajší účastník na strane odporkyne, je
oznámenie o vstupe do konania doručené súdu dňa 10.11.2014. Odvolací súd však nemohol považovať

písomné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania za úkon právnej služby, pretože ide
o úkon, ktorý má formulárovú povahu a neobsahuje žiadne skutočnosti týkajúce sa danej veci. Tento
úkon, spočívajúci v oznámení vstupu do konania a vyžiadaním si listín zo súdneho spisu, nie je možné
dať na roveň úkonu právnej služby spočívajúcemu v prípadnej porade s klientom, oboznámením sa s
vecou, rozbore a analýze veci, ktorá činnosť zástupcu účastníka predchádza podaniu návrhu na začatie

konania, resp. inému podaniu vo veci samej.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 , § 142 ods. 1, § 151
ods.1O.s.p.tak,žeúspešnémunavrhovateľovipriznalnáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške20,03
eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 49,98 eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového
konania, preto navrhovateľovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne

zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z., vypočítaná z tejto hodnoty za jeden úkon právnej pomoci 16,60 eur znížená na polovicu základnej
sadzby, t. j. 8,
30 eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu vedľajšieho účastníka, režijný paušál 8,39 eur, 20% DPH, t.
j. 3,34 eur, spolu trovy konania vo výške 20,03 eur.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.