Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 4, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211677
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114211677.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: W. T., F.. XX.X.XXXX,

T. H., H. XX, W. D.. O. Š., I. J. J. R. J., K.. J. U. XXX/XX, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 35792752, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a
prísl. takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka číslo 8500024520 uzavretá medzi účastníkmi dňa
3.5.2013 j e n e p l a t n á .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 401,65 Eur na účet jej právneho

zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.4.2014 domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú
uzavrelasožalovanýmdňa3.5.2013.Žalobuodôvodnilatým,žesožalovanýmuzavrelaúverovúzmluvu,
ktoráobsahovalaneprijateľnépodmienky(rozhodcovskúdoložku,sankčnépoplatky,revolving,dohoduo
zrážkach zo mzdy a pod.). Tvrdila, že súčasťou formulárovej zmluvy je aj napadnutá dohoda o zrážkach
zo mzdy, na základe ktorej žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o výkon zrážok zo mzdy bez ohľadu
na existenciu sporu a bez odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa považuje
za rozporný s právom Európskej únie a medzinárodnou zmluvou o fungovaní EÚ a preto ju považovala

za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z toho dôvodu navrhla predložiť
vec Ústavnému súdu SR, pripadne Súdnemu dvoru EÚ. Poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo
mzdy umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnení v rozpore so zákonom a tým sa tento inštitút dostáva do kontroverzie s právom EÚ a
článkom 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pokiaľ ide o právo EÚ poukázala na článok 6
ods. 1 smernice 93/13/EHS, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Žalobkyňa následne citovala časti
viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, v ktorých sa poukazuje na nerovnováhu v rámci kontraktácie
na úkor spotrebiteľa a zdôvodňuje sa ex offo ochrana spotrebiteľa.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu sa na pojednávanie
bez ospravedlnenia nedostavil, súd preto s použitím § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p.“) konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, úverovou zmluvou zo dňa 3.5.2013, dohodou o
zrážkach zo mzdy zo dňa 3.5.2013, listom žalovaného zo dňa 26.7.2013, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 3.5.2013 úverovú zmluvu č. 8500024520. Zmluvu najprv podpísala žalobkyňa
30.4.2013 s vyplnením údajov v kolónke 5: údaje o požadovanom revolvingovom úvere - v ktorej
sa uvádza výška požadovaného úveru 510 Eur, splatnosť 42 splátok po 27,33 Eur mesačne, ročná
úroková sadzba 70,03% a RPMN 70,03%. Žalovaný podpísal zmluvu 3.5.2013 a v kolónke 6 - údaje o

schválenom revolvingovom úvere - vypísal údaje o schválenom úvere, ktoré sú totožné ako v kolónke
5 okrem RPMN, kde sa uvádza 67,44%.

Súdu je z jeho činnosti známe, že žiadna písomná akceptácia návrhu žalovaného zo strany žalobkyne
v dôsledku iného údaju o RPMN neexistuje.

S totožnými dátumami bola uzavretá aj samostatná písomná dohoda o zrážkach zo mzdy, v ktorej sú
uvedení obaja účastníci, mesačné zrážky vo výške 27,33 Eur. V bode I. je konkretizovaná pohľadávka
žalovaného a to na základe zmluvy č. 8500024520 vo výške 510 Eur. V ďalšej vete sa uvádza, že
pohľadávka je tvorená úverom vrátane príslušenstva, prípadne zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré
spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými

pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú v súvislosti so zmluvou alebo jej dodatkom.

Žalobkyňa na pojednávaní prehlásila, že jej vôľou nebolo uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, ale k
podpísaniu tejto dohody bola prinútená tým spôsobom, že obchodný zástupca sa vyjadril tak, že úver
jej bude poskytnutý len po podpísaní predmetnej dohody.

Listom zo dňa 26.7.2013 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne - Fakultnú nemocnicu s
poliklinikou J. A . Raimana v Prešove o výkon zrážok zo mzdy na základe predloženej dohody s tým,
že jeho pohľadávka ku dňu 26.7.2013 činí 1.120,67 Eur.

Uznesením č.k. 11C 169/2014-14 zo dňa 30.4.2014 súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal
žalovaného použiť predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia veci samej a
tento zákaz bol vyslovený aj zamestnávateľovi žalobkyne. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
27.5.2014.

Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Ide o žalobu v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p., zo žaloby totiž nevyplýva, že by sa domáhala neplatnosti z dôvodu neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Pri žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je potrebné predovšetkým skúmať, či žalobkyňa má
naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, čo žalobkyňa opomenula uviesť v žalobe. Napriek
tomu, vychádzajúc z obsahu žaloby, súd mal za preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na

tejto určovacej žalobe. V príslušnej úverovej zmluve totiž chýbajú jej obligatórne náležitosti, pre ktoré sa
úver požaduje za bezúročný a bez poplatkov a napriek spornosti výšky pohľadávky žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa má teda
naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti, keďže žalovaný nebude môcť bez posúdenia jeho
pohľadávky (jej výšky) súdom vymáhať plnenie od žalobkyne, na ktoré nemá nárok a nebude tak môcť

siahať na jej majetok.

Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti dohody podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom, konkrétne právom
EÚ, s čím sa však súd nestotožnil. Žalobkyňa totiž nepreukázala, že by napadnutá dohoda bola v
priamom v rozpore s nejakou konkrétnou právnou normou. Odkaz na čl. 6 ods. 1 smernice rady 93/13/

EHS, ktorý len ukladá členským štátom EÚ zabezpečiť, aby neprimerané podmienky neboli záväzné
pre spotrebiteľov a teda jeho účelom je podnetovať členské štáty k prijatiu legislatívy pre ochranu
spotrebiteľov, rozhodne nemôže viesť k záveru o rozpore napadnutej dohody so zákonom. Pre súd bola
nepochopiteľná v tomto prípade citácia viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ týkajúcich sa skúmania
neprijateľných zmluvných podmienok ex offo. Nepochybne spomínaná argumentácia bola snahou

žalobkyne domôcť sa zmeny legislatívy týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy ohľadom spotrebiteľov
a preto požadovala, aby súd dal v tomto smere návrh na Ústavný súd SR, prípadne prejudiciálnu otázku
na Súdny dvor EÚ. V tomto konkrétnom prípade však súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti
napadnutej dohody z iných dôvodov, a keďže v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu nieje potrebná zmena žaloby, nakoľko súd je povinný ex offo túto otázku skúmať, podnetu žalobkyne
nevyhovel a spornú dohodu posúdil predovšetkým podľa § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon
sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nemala záujem uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, túto
dohodu jej nanútil obchodný zástupca žalovaného, ktorý poskytnutie úveru podmieňoval jej uzavretím.
Súd nemal dôvod neveriť tomuto tvrdeniu žalobkyne, výpoveď účastníka konania je totiž taktiež
dôkazným prostriedkom a v tomto prípade nebola spochybnená.

Žalobkyňa teda nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, absentuje u nej zhoda jej
vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a preto pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ je
napadnutá dohoda absolútne neplatným právnym úkonom.

Podľa názoru súdu však chýba aj ďalšia náležitosť právneho úkonu a to jeho určitosť. Atribút určitosti

musí byť naplnený vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu a jeho obligatórnym náležitostiam.
Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ musí obsahovať označenie jej účastníkov, identifikáciu
pohľadávky, výšku zrážok zo mzdy, ale aj platiteľa mzdy. Vyplýva to z toho, že v prípade dohody o
zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je
priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy t.j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť

platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné aj z toho dôvodu,
že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V danom prípade
nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutej dohode chýba. Nie určito je však vymedzená aj
pohľadávka žalovaného v uvedenej dohode. Podľa názoru súdu navyše dohodou o zrážkach zo mzdy
môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa

plnenie splatné v budúcnosti (napr. výživné). V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia však
ešte neexitovala splatná pohľadávka žalovaného, ale navyše tá v tejto dohode nie je vymedzená určito.
Určitá je len suma poskytnutého úveru (510 Eur) avšak predmetom dohody je aj nekonkretizované
príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady, ktoré by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky
a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. Takto vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy

rozhodne nenapĺňa atribút určitosti a preto aj z toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy. Dôkazom tohto záveru je napokon skutočnosť, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne
o výkon zrážok zo mzdy pre pohľadávku vo výške 1.120,67 Eur.

V súvislosti s výškou uplatnenej pohľadávky súd zdôrazňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je

predovšetkým zabezpečovacím inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej - úverovej
zmluve. Pokiaľ je teda úverová zmluva alebo jej časť neplatná, neplatná je aj dohoda o zrážkach zo
mzdy. Z úverovej zmluvy pritom vyplýva, že účastníci si dohodli úrok 70,03 % p.a. Priemerná úroková
sadzba pri obdobných úrokoch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom v máji
2013 činila len 15,96% p.a., čo súd zistil z internetovej stránky NBS.

Dohodnuté úroky teda takmer päťnásobne presahujú túto priemernú úrokovú sadzbu. Súdy už vo
viacerých rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s ohľadom
na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť dohody o úrokoch však nespôsobuje
neplatnosť celej úverovej zmluvy s poukazom na § 41 OZ ako to už bolo judikované, keďže ide o
neoddeliteľnú časť úverovej zmluvy.

Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 24.6.2012 uviedol: „Neprimeranou a preto odporujúcou

dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej
pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne
uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až

úžernícke úroky. V spomínanom prípade išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých úroky presahovali
takmer 4 až 5,5násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách.Navyše možno skonštatovať, že v úverovej zmluve chýbajú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
f/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(v danom prípade od 1.1.2013 do 9.6.2013).

Zákonodarca totiž nepochybne pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ nemyslel
len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde
sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto
pri písm. f/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená

dátumovo, neprichádza do úvahy (rozsudok Krajského súdu Žilina 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014).

Ďalšia chýbajúca náležitosť sa týka písm. c/ podľa ktorého musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov, teda nepostačuje ak je uvedená len suma predstavujúca ich súčet (rozsudok Krajského
súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.8.2013).

V danom prípade však absentuje aj platná dohoda písomnou formou o výške RPMN, keďže tá bola
iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovanej (70,03%) a iná v akceptácii žalobcu (47,29%).
Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom,
či vznikla platná dohoda o RPMN. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 44 ods. 2 OZ, podľa
ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím

návrhu a považuje sa za nový návrh. Tak aj v danom prípade v dôsledku tejto zmeny RPMN bolo
potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalobkyňa musela
písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo (rozsudok Krajského súdu v Žiline v rozsudku
6Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014).

Tieto chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobujú dôsledok uvedený v § 11 ods. 1
písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa neho poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/
až k/, r/ a y/.

Možno teda uzavrieť, že úver poskytnutý žalobkyni sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohoda
o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ),
keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto aj z toho dôvodu je neplatná.

Úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo

výške 401,65 Eur. Vykonané boli 4 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
žaloby, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a účasť na pojednávaní dňa 24.10.2014.
Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 61,87 Eur a
za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia činí 30,94 Eur s poukazom na § 13a ods. 2
citovanej vyhlášky. K uvedeným úkonom bol pripočítaný aj režijný paušál po 8,04 Eur s poukazom na

§ 16 ods. 3 vyhlášky. Žalobkyni bola priznaná aj náhrada hotových výdavkov jej právneho zástupcu a
to cestovné vlastným motorovým vozidlom na pojednávanie zo Svidníka do Prešova a späť - 120 km
po 0,27 Eur/km = 32,40 Eur a napokon aj náhrada za premeškaný čas podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za
4 polhodiny v súvislosti s účasťou na pojednávaní po 13,40 Eur = 53,60 Eur. Priznaná náhrada trov
konania tak predstavuje odmenu advokáta vo výške 248,71 Eur, hotové výdavky 86 Eur a napokon

20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky 66,94 Eur. Pri stanovení náhrady za použitie motorového vozidla
súd vychádzal zo základnej sadzby za 1 km jazdy podľa § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z. vo
výške 0,183 Eur/km. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje 0,08 Eur/km (6,5 + 4,1 + 5
= 15,6/3 = 5,2 litra/100km) 0,052 liter/km a pri cene nafty 1,499 Eur/liter = 0,08 Eur/km. Spolu základná
náhrada za 1 km jazdy + náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje po zaokrúhlení 0,27

Eur/km (0,183 + 0,08).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.