Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106230442
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2106230442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.IvetaJankovičováačlenovsenátu

JUDr.DašaKontríkováaJUDr.ĽubicaBundzelová,vprávnejvecinavrhovateľky:M.A.,nar.XX.X.XXXX,
bytom U. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Darina Kurňavová, so sídlom Trnava, Kapitulská 5, proti
odporcovi: Ing. K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom D. U. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav
Kubovčák, so sídlom Bratislava, Grösslingova 58, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 28C/141/2006-418 zo dňa 21. januára 2013 v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke titulom bolestného sumu 1.882,09 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo
zvyšku ohľadom bolestného návrh zamietol, návrh navrhovateľky o náhradu škody titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami Občianskeho zákonníka:

§ 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), ďalej
ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Zb. a ustanoveniami vyhlášky č. 32/1965 Zb.: § 6 ods. 1 a
2, § 7. Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania
súd prvého stupňa dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné
zvýšiť odškodnenie za bolesť. Bolo preukázané, že u navrhovateľky sa jednalo o bolestivý spôsob
liečby, jednoznačne to vyplýva zo znaleckého posudku. Znalec sa vyjadril, že sa jedná o prípad hodný
osobitného zreteľa vzhľadom na bolesti, ktoré navrhovateľka v dôsledku zranení pri liečbe vytrpela.

Jednalo sa o vážne zranenia závažného charakteru, liečené ťažkou operáciou a lekárskymi úkonmi,
sprevádzanými bolesťami. Bolestné zvýšil na dvojnásobok, čo v prepočte predstavuje sumu 3.764,18
eur. 945 bodov x 60,- Sk = 1.882,095 eur, 1.882,095 eur x 2 = 3.764,18 eur. Z takto priznanej sumy
titulom bolestného bola vedľajším účastníkom vyplatená suma 951,50 eur a odporcom suma 930,59
eur, spolu 1.882,09 eur. Zostáva teda doplatiť sumu 1.882,09 eur. Vo zvyšku ohľadom uplatneného
bolestného súd návrh navrhovateľky zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia bola doteraz vyplatená navrhovateľke suma 2.529,34 eur. Vedľajší účastník

vyplatil navrhovateľke sumu 1.931,85 eur a odporca 597,49 eur. Znalec sťaženie spoločenského
uplatnenia obodoval počtom bodov 634,99, čo pri hodnote bodu 60,- Sk predstavuje sumu 1.265 eur.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že u navrhovateľky sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa v
zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pre ktoré by bolo potrebné mimoriadne zvýšenie základnéhobodovéhoohodnotenia.Odškodneniezasťaženiespoločenskéhouplatneniaužsamovosvojejpodstate
v základnej výmere predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodenej, pre uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb a pre plnenie spoločenských úloh.

Odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Výrazné zvýšenie
náhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniajevyhradenétakýmprípadom,keďvdôsledkunásledkov
úrazu je poškodený takmer vyradený zo života a jeho predpoklady k uplatneniu sa v spoločnosti sú
takmer stratené, nie je schopný sám sa obslúžiť a podobne. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, o
takýto prípad navrhovateľky nejde. Z tohto dôvodu návrh navrhovateľky titulom uplatňovaného sťaženia

spoločenského uplatnenia zamietol. Navrhovateľka si uplatňovala 50-násobok základného obodovania.
Súd skonštatoval, že jej prináleží iba základné obodovanie v sume 1.265 eur, odporcom a vedľajším
účastníkom jej bola vyplatená suma vyššia - 2.529,34 eur, teda navyše jej bolo vyplatené 1.264,34 eur.

Protitomutorozsudkusúduprvéhostupňavzamietajúcejčastipodalaodvolanienavrhovateľka.Uviedla,
že rozhodnutie je v rozpore s vykonaným dokazovaním, teda skutkovým stavom, preto je nezákonné.

Súd prvého stupňa podrobne rozoberá, že v prípade poškodenia zdravia u navrhovateľky ide o prípad
hodný osobitného zreteľa, v celosti akceptuje stanoviská a závery znaleckého dokazovania. Až na
strane 13 konštatuje, že u poškodenej o takýto prípad nejde, preto jej nepriznal zvýšenie odškodnenia.
Súd prvého stupňa nekonal v zmysle intencií Krajského súdu v Trnave, keď vyhodnotil dôkazy v
rozpore s vykonaným dokazovaním a následne nesprávne rozhodol. Prvostupňový súd bol viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd jasne do rozhodnutia napísal, že rozhodnutie v tej
istej veci nemôže byť tak diametrálne odlišné. Navrhovateľka namietala, že napadnuté rozhodnutie je
nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu základného práva účastníka na spravodlivý proces.
Poukazuje i na zmenu legislatívy zákonom č. 437/2004 Z.z. Navrhovateľka nemá žiadne predpoklady
pre zlepšenie zdravotného stavu, práve naopak, stále sa zhoršuje. Žiadala, aby Krajský súd zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa a jej návrhu vo zvyšku vyhovel na tom skutkovom základe, že sú tu
dôvody hodné mimoriadneho zvýšenia bodového ohodnotenia násobkom.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu. Navrhovateľka v odvolaniach
proti rozhodnutiam nevysvetľuje, rovnako ako v žalobnom návrhu, aj v priebehu celého konania, v čom

spočívajú dôvody na mimoriadne zvýšenie odškodnenia v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. Pokiaľ ide
o bolestné, považuje súdom priznanú náhradu za dostatočnú. Až v základnom bodovom hodnotení
bolestného v znaleckom posudku pristupuje znalec k zvýšeniu bodového hodnotenia len v prípade troch
položiek z jedenástich. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia je už z bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku zrejmé, že jednotlivé obmedzenia boli

obmedzeniami ľahkými. Pokiaľ ide o porušenie súvislosti panvového pletenca s poruchou statiky
chrbtice, túto znalec ohodnotil bodmi na dolnej hranici. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie, navrhovateľka
nepreukázala vysokú a mimoriadnu úroveň jej športových, kultúrnych, či iných spoločenských aktivít v
dobe pred vznikom škody. Je potrebné uviesť, že už základné dobové ohodnotenie reflektuje na trvalosť
sťaženia spoločenského uplatnenia. Z týchto dôvodov považuje priznané odškodnenie za dostačujúce.

Ku dňu podania vyjadrenia boli navrhovateľke celkovo poukázané sumy titulom bolestného 3.764,18
eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 2.529,34 eur. Vzhľadom na uvedené vedľajší účastník
žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. V zmysle rozsudku
navrhovateľke vedľajší účastník poukázal v ňom priznanú sumu 1.882,09 eur, čo je zohľadnené vo
výpočte uvedených súm.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom pod č.k. 9Co 172/2013-451 zo dňa 17. septembra
2013 rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/172/2013 zo dňa 17. septembra 2013 podala
dovolanie navrhovateľka, ktorá ho navrhla zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že prípustnosť
dovolania vyvodzuje z § 237 písm. f) O.s.p., keď sa jej postupom odňala možnosť pred súdom konať
pre nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia. Zdôraznila, že účastník má právo na určitú kvalitu súdneho

rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné zdôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo
je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Uviedla, že odvolací súd rozhodnutie zdôvodnil tým,
žesúdprvéhostupňazistilvpotrebnomrozsahuskutkovýstav,nazákladevykonanýchdôkazovdospelk
správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Mala za to,žeodvolacísúdsavpožadovanomsmerevecounezaoberal,keďsúdprvéhostupňariadnenezdôvodnil,
prečo jej nepriznal násobok zvýšenia bolestného ani spoločenského uplatnenia, kedy sám lekár, ktorý
vypracoval znalecký posudok na pojednávaní uviedol, že je daný titul na zvýšenie bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia, pretože je tu dôvod osobitného zreteľa. Vyčítala odvolaciemu súdu, že i
napriek tomu, že predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie za účelom doplnenia dokazovania, ktoré súd prvého stupňa doplnil a vypočutím svedkov a
súdny znalec jednoznačne potvrdili výnimočnosť prípadu navrhovateľky, bola žaloba čo do výnimočnosti
a osobitného zreteľa zamietnutá. I napriek tomu, že v konaní rozhodoval totožný senát rozhodoval

kontraproduktívne, keď svojim rozhodnutím nepotvrdil svoj právny názor vyslovený v predchádzajúcom
zrušujúcom rozhodnutí bez bližšieho odôvodnenia.

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky ako neprípustné odmietnuť.

Vedľajší účastník považoval rozhodnutie súdov nižšieho stupňa za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením sp. zn. 4 Cdo 251/2014 zo dňa 16.
decembra 2015 rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 17. septembra 2013 sp. zn. 9Co/172/2013 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
a na to, že odvolaciemu súdu je daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke (o takú
situáciu šlo v prejednávanej veci); ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi,
neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v
rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého

stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie
súdu prvého stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody
odvolania a nemôže sa obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane
mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy, ale aj čl. 6

ods. 1 Dohovoru. V danej veci z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (bez doplnenia dôvodov), keď podal teoretický výklad
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965, avšak bez akejkoľvek nadväznosti na prejedávanú vec. Odvolací
súd len uviedol, aký nárok navrhovateľka uplatnila, v akej výške, koľko jej súd prvého stupňa priznal
a koľko jej z toho bolo v priebehu konania odporcom a vedľajšou účastníčkou vyplatené. Vôbec sa

nevysporiadal v odvolaní s tvrdenými skutočnosťami, keď navrhovateľka vyčítala súdu prvého stupňa,
že sa v posudzovanej veci žiadnym spôsobom nevyporiadal s výhradami odvolacieho súdu zaujatými
v jeho predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach. Odvolací súd nezdôvodnil, z ktorých skutkových a
právnych záverov možno vyvodiť správnosť záverov súdu prvého stupňa o nedostatku splnenia dôvodov
hodných osobitného zreteľa o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia, keď odvolateľka v odvolaní v tomto smere spochybňovala najmä vyhodnotenie skutkových
záverov súdom prvého stupňa. Za predpokladu, že odvolací súd nepovažoval dôvody odvolania za
podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náležitým spôsobom dôvody takéhoto
záveru vysvetliť. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov pre jeho
rozhodnutie,vdôsledkučohoboladovolateľneodňatámožnosťkonaťpredsúdom(§237písm.f/O.s.p.).

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách pôvodného i
dovolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 2 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom tak, že oznámil na úradnej tabuli súdu
čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru o nedôvodnosti
odvolania navrhovateľky.

Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 28C/141/2006 bol návrh navrhovateľky
zo dňa 12.12.2006, ktorým sa domáhala náhrady mimoriadneho zvýšenia bolestného 47.425,81 eur a
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 47.425,81 eur.Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím pod č.k. 28 C 141/2006-224 zo dňa 22.3.2010 zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 29.442,86 eur z titulu bolestného a sumu 36.675,43 eur z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia, vo zvyšku istinu a úrok z omeškania zamietol a konanie v časti náhrady
nákladov spojených s liečením zastavil. Na odvolanie vedľajšieho účastníka odvolací súdu uznesením
pod č.k. 9 Co 194/2010-268 zo dňa 15.12.2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti
zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a vo zvyšku odvolanie odmietol. V poradí druhým
rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 951,50 eur titulom bolestného

a 1264,57 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý rozsudok bol na základe odvolania
navrhovateľky uznesením KS v Trnave pod č.k. 9 Co 101/2012-405 zo dňa 22.08.2012 zrušený a vrátený
súdu prvého stupňa.

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa
pri zamietnutí návrhu navrhovateľky na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia bolestného v sume nad

1882,09 eur (ktorá bola navrhovateľke priznaná titulom bolestného a mimoriadneho zvýšenia bolestného
na dvojnásobok základného bolestného) a v časti, kde súd zamietol návrh na mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide
o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku a pretože

zdieľa jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a
presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, pričom na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s poukazom na odvolacie argumenty navrhovateľky
sa žiada dodať nasledovné:

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky.
Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanovených
lekárom predstavuje jednorázové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho
spoločenských úloh (§ 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.).

Pri práve na zvýšenie náhrady za SSÚ (spôsobom predpokladaným v ust. § 7 ods. 3 vyhlášky) prípadmi
hodnými osobitného zreteľa pre zvýšenie tejto náhrady je spravidla obmedzenie či úplné vylúčenie
poškodeného (práve v dôsledku poškodenia zdravia) z takých aktivít, ktoré boli v čase pred poškodením
zdravia bežným spôsobom uspokojovania rôznych záujmov, koníčkov a záľub poškodeného, u ktorých

šlo často (nie však nevyhnutne) o výkon činností na vyššej, než bežnej úrovni a u ktorých obmedzenie
či dokonca i strata možnosti sa venovať skorším aktivitám práve v dôsledku poškodenia zdravia musí
obvykle viesť i k podstatnej zmene spôsobu života poškodeného; tieto kritériá nemožno automaticky
vzťahovať i na prípadné zvýšenie náhrady za bolesti. Pri náhrade za bolesti sa na rozdiel od náhrady
za SSÚ jednorazovo odškodňujú iné následky poškodenia zdravia a to rôzne bolesti, útrapy, strádania

a i obmedzenia poškodeného nielen pri samotnom poškodení zdravia, ale aj v priebehu procesu
odstraňovania či aspoň zmierňovania následkov takéhoto poškodenia a v prípade trvalých či aspoň
dlhšie trvajúcich následkov aj po prípadnom liečení či uskutočnení lekárskych výkonov (spôsobilých v
miere zodpovedajúcej stavu dostupných poznatkov lekárskej praxe a medicínskym postupom reparovať
dôsledky poškodenia zdravia) i v neskoršom čase .

Pritom treba opäť vziať do úvahy, že náhrada za bolesti a náhrada za SSÚ sú dvoma rôznymi druhmi
náhrad, ktoré majú odlišný charakter i účel a že existencia dôvodov mimoriadneho zvýšenia náhrady za
bolesti nemusí mať automaticky za následok aj zvýšenie náhrady za SSÚ, resp. nemusí prichádzať doúvahy zvýšenie v rovnakom rozsahu (a naopak). Existujú totiž zjavne poškodenia zdravia, ktoré samy
osebe, alebo priebeh ich liečby nie sú obzvlášť bolestivými a nie sú tak spojenými s mimoriadnymi
útrapami poškodeného, avšak ich následky sa môžu prejaviť v radikálnej zmene pôvodného spôsobu

života poškodeného (napr. oslepnutie alebo ochrnutie); na druhej strane však iné poškodenia zdravia
nemusia mať nutne za následok sťaženie skoršieho spoločenského uplatnenia poškodeného alebo sa
takýto dôsledok prejaví len v obmedzenej miere, avšak samotné poškodenie zdravia, dostupný spôsob
jeho liečby a i život poškodeného po ukončení dostupnej liečby je sprevádzaný značnými (objektívne
často nemerateľnými) bolesťami alebo i stavmi pred poškodením zdravia neznámymi (napr. únava,

zmenynálad,skôražtaknepociťovanéreakcieorganizmunazmenypočasiaapod.).Napokonnemožno
vylúčiť, že niektoré dôsledky poškodenia zdravia sa môžu prejaviť ako v rovine bolestí, tak i v rovine
sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného.

Nemožno prehliadať, že už samotné základné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený
je pod vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený i vo svojich možnostiach, napr. pri voľbe

povolania, voľbe životného partnera a ďalších spôsoboch osobného uplatnenia, v možnostiach zúčastniť
sakultúrnejašportovejčinnosti,čivinýchformáchspoločenskéhouplatnenia.Primeranézvýšeniepodľa
§ 6 ods. 2 vyhlášky až na dvojnásobok pritom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich
záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením; dopadá na prípady,
keď konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred a po zranení umožňujú

záver, že základné odškodnenie nepostačí ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu
pre životné úkony poškodeného alebo pre uspokojovanie jeho životných, spoločenských potrieb a
úloh. Zvýšenie náhrady nad limit stanovený podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je potom prípustné iba v
prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené,
celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových a iných

aktivít v dobe pred vznikom škody. I keď uvedené ustanovenie umožňuje súdu priznať i vyššiu náhradu
bez ohľadu na stanovené najvyššie sumy odškodnenia, treba vychádzať z ustálenej súdnej praxe, podľa
ktorejviacnásobnézvýšenieodškodneniazasťaženiespoločenskéhouplatneniajevyhradenéprípadom
keď napr. u poškodeného došlo k veľmi výraznému obmedzeniu alebo k strate možnosti spoločenského
uplatnenia v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít

v dobe pred vznikom škody, alebo vtedy, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo
života, a keď jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sám sa
obslúžiť a podobne. Súd má možnosť, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojej úvahy posúdil,
aké zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je v posudzovanom prípade
primerané. Úvaha súdu nie je celkom neobmedzená, lebo právny predpis tým, že rámcovo ustanovuje

predpoklady pre vznik nároku na uvedenú náhradu v sume zodpovedajúcej základnému počtu bodov
a pre jej zvýšenie na dvojnásobok, stanovuje zároveň hľadiská, ku ktorým treba prihliadať, a ktorými
je úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia v jednotlivých prípadoch hodných osobitného zreteľa
usmerňovaná.

V časti zvýšenia odškodnenia za bolesť súd prvého stupňa nárok priznal na dvojnásobok základného
bodového ohodnotenia (945 bodov á 60,- Sk = 1.882,095 eur x 2 = 3764,18 eur) z ktorej sumy
bola odrátaná sumy 1.882,09 eur, ktorá jej bola už vyplatená s odôvodnením, že u navrhovateľky
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné zvýšiť odškodnenie za bolesť, nakoľko
bolo preukázané, že u navrhovateľky sa jednalo o bolestivý spôsob liečby, ako to jednoznačne

vyplýva zo znaleckého posudku, keď znalec v tomto smere sa vyjadril, že sa jedná o prípad hodný
osobitného zreteľa vzhľadom na bolesti, ktoré navrhovateľka v dôsledku zranení pri liečbe vytrpela.
Jednalo sa u nej o vážne zranenia, závažného charakteru, ktoré boli liečené ťažkou operáciou a
lekárskymi úkonmi sprevádzané bolesťami navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania predovšetkým
so znaleckého posudku znalca MUDr. Ronalda Suchého a doplňujúceho posudku č. 17/2011 znalec

nanovo stanovil základné bodové ohodnotenie bolestného u navrhovateľky. Znalec MUDr. Suchý vo
svojom doplňujúcom znaleckom posudku č. 17/2011 bolestné u navrhovateľky vyčíslil na 945 bodov,
pričom jednotlivé položky čiastočne navyšoval, avšak u žiadnej z nich nie na dvojnásobok. Navýšenie
základného bodového ohodnotenia na dvojnásobok umožňuje § 6 ods. 2 cit. vyhlášky. Vzhľadom na
charakter zranení a liečenia znalec vo svojom posudku uviedol, že u niektorých položiek boli naplnené

taxatívne dôvody pre zvýšenie bolestného pre bolestivejší spôsob liečby zranení. Pri ohodnotení
bolestného za operáciu zlomeniny krčka stehnovej kosti bola položka zvýšená o polovicu za operačný
výkon. Súhrnom konštatoval, že poškodená utrpela pri polytraume takú kombináciu zranení, ktoré
neumožňovali ideálny variant liečby toho-ktorého poranenia. Z uvedeného vyplýva závažnosť poranenía útrapy navrhovateľky pri ich liečení, ktoré sú predmetom obodovania znalcom. Napriek vyššie
uvedenému však znalec nevyužil možnosť zvýšenia ohodnotenia až na dvojnásobok, preto záver súdu
prvého stupňa bol správny pokiaľ navrhovateľke sám priznal s ohľadom na zranenia a spôsob liečby

dvojnásobok zvýšenia bolestného a vo zvyšku zamietol, nakoľko ani odvolací súd na základe týchto
skutočností a z vykonaného dokazovania nevidel dôvod na mimoriadne zvýšenie bolestného v zmysle
ust. § 7 ods. 3 vyhlášky.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka utrpela poškodenie zdravia vo veku 33

rokov, kedy bola zamestnaná ako inštruktorka v autoškole, zo športu sa venovala lyžovaniu, plávaniu,
bicyklovaniu,aleibarekreačne,spoločenskýživotviedlavbežnomrozsahu,čosatýkakultúrnehovyžitia
rada chodila do kina, do divadla, politickému životu sa nevenovala. V čase pred nehodou bola vydatá,
je matkou dvoch detí.

V predmetnej veci si navrhovateľka uplatňovala aj nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Pre posúdenie tohto nároku je
rozhodujúca otázka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zvýšenie tejto náhrady v zmysle
ust. § 7 ods. 3. Už i odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí (č.l. 268) uviedol, že zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia nad zákonom určené výmery odškodnenia je prípustné len
v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do

spoločenského života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené
v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Výnimočnosť prípadu navrhovateľky
musí byť jednoznačne preukázaná. I keď poškodenie zdravia navrhovateľky nepochybne zanechalo
trvalé následky a navrhovateľka je obmedzená v rôznych formách spoločenského uplatnenia, zo
zisteného skutkového stavu však nevyplynula vysoká a mimoriadna úroveň jej športových, kultúrnych

a iných spoločenských aktivít v dobe pred vznikom škody. Z výsluchu svedkov navrhovateľka pred
úrazom lyžovala, plávala, športovala, avšak iba rekreačne. Zdravotný stav po úraze ovplyvnil jej život,
ale nevyradil ju z neho. Nebol preto možný záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré prichádzajú do úvahy v prípadoch vysokej a mimoriadnej úrovne športových, kultúrnych či iných
aktivít poškodeného pred vznikom škody alebo v prípadoch, z ktorých by bol poškodený na následky

poškodenia zdravia takmer vyradený zo života a v ktorých by jeho predpoklady na uplatnenie v
spoločnosti boli takmer stratené. U navrhovateľky sú tieto predpoklady obmedzené, preto opäť bol
správny záver súdu prvého stupňa pokiaľ návrh v tejto časti taktiež zamietol.

K odvolacím argumentom navrhovateľky odvolací súd ešte udáva, že pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol

svojímprvýmrozhodnutímdiametrálneodlišneakosvojimineskoršímirozhodnutiami,uvedenéjemožné
vyvodiť jednak zo záverov odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa povinný sa riadiť a v ďalšom
na základe poukazu i na ustálenú judikatúru zo strany súdu prvého stupňa ani nebolo možné rozhodnúť
inak. I keď znalec vo svojom znaleckom posudku poukazuje na to, že u navrhovateľky ide o prípad
výnimočný, znalec sám nepristúpil k navýšeniu bodového ohodnotenia na sťažení spoločenského

uplatnenia ani na dvojnásobok bodového ohodnotenia. Avšak i s ohľadom na vyššie uvedené, je
preto správny záver súdu prvého stupňa pokiaľ návrh o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia zamietol. Zdravotné ťažkosti navrhovateľky výrazne ovplyvňujú jej možnosti, čo vyplýva
aj zo znaleckého dokazovania v tejto veci. Podstatnou však bola skutočnosť, že súd nezistil, že by
pred samotným úrazom navrhovateľka bola vo významnom spoločenskom, kultúrnom alebo politickom

postavení, prípadne, že by sa aktívne venovala športu, ktorej činnosti by priamym zavinením odporcu
už nemohla vykonávať po úraze.

Na základe týchto skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil z dôvodu vecnej správnosti
podľa ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko odvolací
súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania
z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho a
dovolacieho konania, ktoré predchádzali tomuto odvolaciemu konaniu.

Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.