Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Wildeová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211677
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114211677.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., právne
zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.5.2013, č.
XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného skončenia veci samej o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

Zamestnávateľ žalobkyne: M. D..I..S., U. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, je p o v i n n ý zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.5.2013, č.

XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

O trovách konania o nariadení predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 18.4.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2014 domáhala, aby
súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o

zrážkach zo mzdy zo dňa 3.5.2013,
č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného skončenia veci samej o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne: M. J.A.S., U. XX, XXX XX H., O.:
XX XXX XXX, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 3.5.2013, č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX
zo dňa 3.5.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Zároveň si uplatnila aj právo na
náhradu trov konania.

V odôvodnení návrhu uviedla, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym
rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu

- zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa však túto zmluvu považuje za problematickú a z
eurokonformného hľadiska za najmenej udržateľnú, pretože okrem iného obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a ustanovenia v rozpore s 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a inými
kogentnými ustanoveniami zákona (neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, revolving,
dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou tejto zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené
zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal

zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Aj napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne
súdnerozhodnutie,ktorébyjejuložilopovinnosťplniť,vykonávajúsajejzrážkyzomzdyanemámožnosťich priamo zastaviť, pretože jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez
ohľadu na existenciu sporu. Navyše výšku dlhu si veriteľ sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom.

Žalobkyňa považuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy za rozporný s právom Európskej únie a
pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný. Ide o tzv. mimosúdne
zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, ktorý tieto zrážky nedokáže priamo voči
svojmu zamestnávateľovi zastaviť, pretože moc nad majetkom žalobcu (dlžníka) je koncentrovaná

v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho
postihnutia majetku žalobcu (dlžníka) nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva totiž poskytuje
veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátení plnení z neprijateľných
zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.

Tiež poukazuje na to, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že spotrebiteľ je v slabšej pozícií z

hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza súdny dvor, pri
zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej
inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ nedokáže

vyhodnotiť zmluvné podmienky. Slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho
zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne
zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy, a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou
osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou
a nie je ani inak odvodená od verejnej moci.

Žalobkyňa zdôraznila, že ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného
vyhlásenia veriteľa, nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie
zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.
Uviedla, že v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré

sú neprijateľné, ani nedokázala rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ.

Vzhľadom na to, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy, obava,
že žalovaný naplní zásah do jej majetku, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby
bol známy výklad únijového práva, sa tak reálne naplnila. V prípade, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v

rozpore s únijovým právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací
inštitút. Na záver navrhla, aby súd dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy aj podľa ust. § 76 ods. 2
O.s.p., v zmysle ktorého súd môže uložiť predbežné opatrenie aj inej osobe ako účastníkovi konania,
ak to možno od neho spravodlivo žiadať (t.j. zamestnávateľovi žalobkyne).

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len z veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o

predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté

dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Účelom predbežného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov účastníkov v prípadoch,

kedy účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu
odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu
existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.

Znakompredbežnéhoopatreniajejehopredbežný-dočasnýcharakter,nakoľkosanímupravujúpomery

účastníkov do doby, než súd rozhodne v merite veci. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k
právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania vo veci samej.

Predbežné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň
osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané,

postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o
potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania.

Súd sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného
žalobkyňoudňa23.4.2014stotožnil,pretonávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniavcelomrozsahu

vyhovel a v súlade s § 76 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté až v konečnom
rozhodnutí vo veci samej s poukazom na § 145 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná
náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.