Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/453/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714219805
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7714219805.4

Rozhodnutie

OkresnýsúdMichalovce,sudcomJUDr.MilanomMitterpákomvprávnejvecižalobcuQ.M.B.I.,X.O.,S.
X,XXXXXI.,Y.:XXXXXXXX,zast.JUDr.PetromFrajtom,advokátomsosídlomvKošiciach,Garbiarska
5, proti žalovanej Ľ. I., C.. XX.X.XXXX, C. S. W.. I. X, XXX XXX B., D..Č.. C. C. B., zast. opatrovníčkou
Ľudmilou Vargovou, súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 60,60 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 60,60 EUR, 5,25 % - ný úrok z omeškania ročne
zo sumy 60,60 EUR od 11. 1. 2014 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu v
sume 16,50 EUR a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 60,60 EUR
s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa pri cestovaní
dopravným prostriedkom žalobcu - električkou dňa 10.1.2014 nepreukázala platným cestovným lístkom.
Kontrolný pracovník žalobcu, jej preto uložil zaplatiť cestovné 0,60 EUR a sankčnú úhradu pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 60,00 €, spolu teda vo výške 60,60 EUR. Žalovaná túto
sumu napriek písomnej upomienke neuhradila.

Vo veci bol dňa 23.4.2015 vydaný platobný rozkaz č.k. 7Ro/471/2014-19, ktorým súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie pohľadávky žalobcu v zmysle predloženého návrhu v celom rozsahu. Platobný rozkaz
žalovanej sa však do vlastných rúk nepodarilo doručiť, nakoľko jej terajší pobyt nebolo možné zistiť,
preto jej na ochranu práv účastníka tohto konania súd ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka
pre konanie.

Vo veci nariadil pojednávanie. Na začatí pojednávania súd zistil, že právny zástupca žalobcu sa
na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil, pričom súhlasil s pojednávaním a
rozhodnutím v jeho neprítomnosti v zmysle podaného návrhu.

Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a obsahom spisu zistil

nasledovný skutkový stav:

V zmysle Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 10.4.2014, číslo dokladu
094192, variab. symbol 515 bola prepravným kontrolórom žalobcu vykonaná kontrola žalovanej, ktorá
dňa 10.1.2014 v čase o 17.50 hod. cestovala linkou 29, číslo voza 5208 bez platného cestovného
lístka. Výzvou k úhrade pohľadávky zo dňa 21.1.2014 vyzval žalobca žalovanú k zaplateniu úhrady

60,00 €, cestovného 0,60 € a ostatných nákladov 1,70 € vo výške 62,30 €. Žalovaná však na výzvu
vôbec nereagovala.Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a

včas.

Podľa § 761 cit. zákona, dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie
cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych zariadení.
Podrobnosti upravia prepravné poriadky.

Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 56/2012 o cestnej doprave ( účinný od 1.3.2012 ), vodič, iný člen
osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným
lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť
údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča,
iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

Podľa § 14 ods. 2 zákona, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po
vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo

revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú
úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej
úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho
preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho
zákonnom zástupcovi.

Podľa § 16 ods. 5 tohto zákona, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy
a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi
alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

Podľa§17ods.2zákona,sankčnúúhraduprinepreukázanísaplatnýmcestovnýmlístkomurčídopravca
najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

V súlade so zmluvou o preprave osôb a s Prepravným poriadkom DPMK, a.s., pre mestskú autobusovú,
električkovú a trolejbusovú dopravu, vznikla tak povinnosť žalovanému zaplatiť cestovné a úhradu

(pokutu) a ostatné náklady v celkovej sume 62,30 € ( cestovné 0,60 € + úhrada 60,00 € + poštovné
1,70 €).

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalovaná cestovala v uvedený deň
bez platného cestovného lístka tak, ako je to podrobne rozpísané v hlásení o porušení tarifných a

prepravných podmienok. Uplatnenú pohľadávku žalobcu vo výške 62,30 € v zmysle výzvy k úhrade zo
dňa 21.1.2014 doposiaľ nezaplatila.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd s poukazom na zistené skutočnosti, ako aj na vyššie citované zákonné ustanovenia, preto zaviazal
žalovanú na zaplatenie istiny 60,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnejsumy od 11.1.2014 do zaplatenia, lebo nesplnením svojej povinností sa žalovaná dostala do omeškania,
pričom výška priznaných úrokov z omeškania je v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Súd nevyhovel požiadavke na zaplatenie 1,70 €, ako poštovného, nakoľko ide o náklady žalobcu, ktoré
mu nevznikli v rámci súdneho konania.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., s tým, že úspešnému
žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.

Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Mcdo21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov
konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,

právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania pretože každý úkon, alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v
konaní čiastočný úspech, vznikol bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 €.

Súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože
sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie

advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej
strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu
síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je
nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady
vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom.

Náklady zastúpenia žalobcu advokátom, súd považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec
(ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom uplatňovanie
týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa mení iba identifikačné údaje žalovanej
strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou,

nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok,
žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá.

Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, a pretože aj keď súd vo veci
nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou

hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.

K rovnakému záveru k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. súd dospel aj za použitia § 150
ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak sú trovy konania drobných sporov neprimerané voči pohľadávke môže
ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer

medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania,
ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

Zároveň súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.Us988/2012, podľa
ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie

je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú
umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6 Co /443 /2014
zo dňa 29. 5. 2015.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.