Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/371/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204611
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515204611.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: CRIF -

Slovak Credit Bureau, s. r. o., IČO: 35 886 013, so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava právne zastúpeného:
Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584 so sídlom Mlynské Nivy 49,
Bratislava proti žalovaným: 1./ R. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, 2./ C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. XX, v konaní o zaplatenie 392,24 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.9.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným

povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 403,48 eur, zmluvný úrok vo výške 12,15 % ročne zo
sumy 392,24 eur od 28.3.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 392,24
eur od 28.3.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ v
záväzkovom vzťahu právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými založenom
Zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 6.12.2004 v zmysle jej dodatku, ku ktorému
bolo poskytnuté Zmluvou o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa 16.11.2005 povolené
prečerpanie vo výške 331,94 eur. Žalovaná istina 403,48 eur je tvorená istinou úveru 392,24 eur,

vyčísleným riadnym úrokom vo výške 0,11 eur, debetným úrokom z nepovoleného prečerpania vo výške
4,47 eur a zákonným úrokom z omeškania vo výške 6,66 eur. Podaním doručeným súdu na pojednávaní
dňa 17.2.2016 žalobca bližšie špecifikoval žalobou uplatnenú pohľadávku a jej jednotlivé časti ako
aj jej výpočet. Podaním doručeným súdu dňa 7.3.2016 žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase
postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky
č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.3.2014 bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu splatná, a preto
nie je potrebné skúmať náležitosti vyžadujúce § 92 ods. 8 zákona o bankách na platné postúpenie

pohľadávky. Žalobca tiež poukázal na súhlas žalovaných s postúpením pohľadávky, ktorý vyplýva z čl.
19.16 Všeobecných obchodných podmienok.

Žalovanému v 1. rade bola žaloba spolu s prílohami do vlastných rúk doručená dňa 18.11.2015.
Žalovanému v 2. rade bola žaloba spolu s prílohami do vlastných rúk doručená dňa 23.11.2015. Žalovaní
sa v priebehu konania k podanej žalobe písomne nevyjadrili.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na dňa 20.4.2016 na ktoré sa žalobca a žalovaní
napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Právny zástupca žalobcu sa pojednávania
zúčastnil, pričom neúčasť žalobcu ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Žalovaní svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodunežiadali. V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) tak súd vec na
pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaných s prihliadnutím na obsah spisu
a vykonané dôkazy. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe ako aj na platnosti

postúpenia pohľadávky uplatnenej v tomto konaní.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom podanej žaloby a vyjadreniami žalobcu a
prednesom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s priloženými listinnými dôkazmi ako aj
obsahom ostatného spisového materiálu, z ktorých zistil tento skutkový stav:

Dňa 6.12.2004 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými
uzavretáZmluvaobežnomúčteč.XXXXXXXXXX/XXXX(ďalejlen„zmluvaobežnomúčte“),predmetom
ktorej bolo zriadenie účtu v slovenských korunách právnym predchodcom žalobcu žalovaným. Toho
istého dňa bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými uzavretý dodatok týkajúci sa
vyplácania sociálnych dávok na tento účet žalovaným a tiež toho istého dňa bola uzavretá medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanými aj Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, taktiež dňa
30.3.2010 a dňa 1.3.2011 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými uzavretá Zmluva
o vydaní a používaní platobnej karty. Dňa 16.11.2005 bola medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanými uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X s výškou úverového
rámca 10 000,- Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 12,15 % ročne, so splatnosťou úrokov mesačne k

poslednému dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 15.11.2006 pričom tento kontokorentný
úver bol zriadený k sporožírovému účtu žalovaných č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva o
kontokorentnom úvere“). Právny predchodca žalobcu sa ďalej zaviazal poskytnúť žalovaným úver tak
(viď čl. II bod 1), že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov zo
sporožírového účtu aj v prípade, že nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, a to do výšky

úverového rámca. Čerpanie úveru je oprávnený dlžník požadovať až do dňa konečnej splatnosti úveru.
Pritom je veriteľ oprávnený odmietnuť vykonať príkaz dlžníka na prevod alebo na výber finančných
prostriedkov, realizáciou ktorého by došlo k prekročeniu úverového rámca. Ak bude rozsah čerpaného
úveru väčší ako je úverový rámec v čase pred dňom konečnej splatnosti úveru, je dlžník povinný
veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania vo výške určenej veriteľom zverejnením zo sumy, ktorú je

rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako výška úverového rámca. Dlžník je povinný splatiť
poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky a náklady spojené
s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Úverová zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a
to na dobu jedného roka odo dňa jej podpísania. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu
jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby

trvania zmluvy, že nemá záujem o predlženie trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65.
Roku veku dlžníka. Úver je splatný v deň splatnosti uvedený zmluve. V prípade predĺženia zmluvy
sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predlžená účinnosť zmluvy o jeden rok (viď čl. III
bod 1,2). Podľa čl. III bod zmluvy o kontokorentnom úvere všetky právne vzťahy výslovne neupravené
v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, ktoré

sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí. Dňa
12.11.2013 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o sporožírovom účte a od zmluvy na základe
ktorej bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXXX/XXXX. s účinnosťou ku
dňu doručenia tohto oznámenia, pričom od tohto dňa už žalovaným nebude poskytované povolené
prečerpanie a zároveň týmto nebola povolená mimoriadna splatnosť povoleného prečerpania. Výška

pohľadávky ku dňu odstúpenia bola 396,17 eur. Žalobca doklad o doručení odstúpenia žalovaným
súdu nepredložil. Následne dňa 22.11.2013 právny predchodca žalobcu postúpil Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.3.2014 na žalobcu. Žalobou uplatnená pohľadávka v zmysle
žalobcom predloženej špecifikácie je vypočítaná ako rozdiel celkových výberov žalovaných vo výške
7.031,60 eur ku ktorým boli pripočítané úroky vo výške 148,67 eur a poplatky vo výške 69,90 eur a od ich

súčtuboliodrátanévkladyžalovanýchvovýške6.857,93eur.Úrokypredstavujútzv.úrokyzprečerpania,
ktoré boli uplatnené vtedy ak žalovaní prečerpali viac ako bol poskytnutý úverový rámec. Tento úrok sa
následne platí len z rozdielu výšky vyčerpanej sumy nad poskytnutý úverový rámec, a to v percentuálnej
sadzbe určenej bankou nad úverový rámec. Právny predchodca žalobcu bol oprávnený úročiť úrokovou
sadzbou, ktorej typ a výške sú zverejnené. Tiež bol oprávnený jednostranne meniť typ a výšku úrokovej

sadzby. Zmena sa oznámi dlžníkovi zverejnením, pričom účinná je rozhodnutím právneho predchodcu
žalobcu. Poplatky boli účtované podľa Sadzobníka poplatkov pltného v deň uskutočnenia spoplatneného
úkonu. Ďalej si žalobca uplatnil príslušenstvo vo výške 11,24 eur za obdobie od 26.6.2013 do 26.3.2014,
ktoré pozostáva z riadneho úroku 0,11 eur, z debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške4,47 eur, ktorý je úrokom z omeškania do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky a zo zákonného úroku
z omeškania vo výške 6,66 eur, ktorý bol v žalobe opísaný ako ostatné príslušenstvo. Žalobca si tiež
uplatnil riadny úrok z dlžnej istiny a ako aj zákonný úrok z omeškania.

Podľa § 708 ods. 1 ObZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 ObZ na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá
na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto
platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

účinného v čase uzavretie zmluvy o bežnom účte (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) zákon
sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako
na kreditné karty.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských

úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch,
keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy
informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o
spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva
zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť

spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva

podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom
účte spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou

inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.Podľa § 528 ods. 2 OZ postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky
potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou súdneho

konania. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca
preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade
súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ

(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene
v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre
platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o
bankách v znení neskorších predpisov, ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia

pohľadávok. Podľa prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách, možno pohľadávku banky aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou) v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej
výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej 90 kalendárnych dní. Podľa druhej vety §
92 ods. 8 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez súhlasu dlžníka, ak dlžník pred
postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho

príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou). Z predmetného ustanovenia
zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie pohľadávky, ktorých splatnosť
nastane až po postúpení pohľadávky. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu

predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s
ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

V konaní bolo preukázané, že dňa 27.3.2014 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom ako postupníkom,
ktorej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania.
Postúpenie pohľadávky Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovaným listom zo dňa 1.4.2014, ktorý
im bol obom doručený dňa 23.4.2014. Súd preto dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu -

Slovenská sporiteľňa a.s. (banka), mohla na žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
postúpiť pohľadávku iba za súčasného splnenia oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o
bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní), resp. ak bola pohľadávka ako celok
splatná pred postúpením, preto súd skúmal, či boli splnené.

Súd z listín predložených žalobcom nemá preukázané, že pohľadávka bola splatná. Žalobca síce
predložil súdu odstúpenie právneho predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. od zmluvy o
bežnom účte a od zmluvy o kontokorentnom úvere, avšak nepredložil súdu žiaden doklad o tom,
že právny predchodca žalobcu toto odstúpenie žalovaným doručil. V zmysle žalobcom predloženého
odstúpenia toto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho doručenia žalovaným. Túto doručenku žalobca

nepredložil. Žalobca tiež nepreukázal, že žalovaní boli po písomnej výzve jeho právneho predchodcu v
omeškaníviacako90dnísosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkuatedasúdmápreukázanénesplnenie
podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách.

Pokiaľ žalobca poukázal na znenie bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých je

Slovenská sporiteľňa, a.s. oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky,
takéto ustanovenie je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje podmienky, ktoré musí banka splniť, ak chce
postúpiť svoje pohľadávky bez súhlasu dlžníka. Bodom 19.16 banka vnútila žalovaným dať súhlas
s postúpením pohľadávky vopred, neadresne a bez ohľadu na podmienky, ktoré ustanovuje § 92

ods. 8 zákona o bankách. Uvedený bod 19.16 Všeobecných podmienok obchádza ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách, tým, že umožňuje postúpiť kedykoľvek, komukoľvek svoje pohľadávky bez
súhlasu klienta. Uvedené ustanovenie bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok považuje
súd za absolútne neplatné podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu
rozporu s ustanovením § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka o neprijateľnosti zmluvnej

podmienky, ktorá dovoľuje dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez
súhlasu spotrebiteľa ,ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa. Všeobecné obchodné podmienky nemôže spotrebiteľ zmeniť a sú vopred pripravené
dodávateľom bez možnosti ich prípadnej modifikácie. Postúpením pohľadávky bez súhlasu spotrebiteľa,
(bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok umožňuje postúpenie bez súhlasu spotrebiteľa, bol
danývopred,vočineurčitémupočtusubjektovaneboluvedenýpriamovzmluve,aleibavoVšeobecných

obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami) dochádza nepochybne
k zhoršeniu jeho postavenia, nakoľko je rozdiel domáhať sa svojich nárokov voči akciovej spoločnosti,
s dlhodobou tradíciou na trhu, ktorá podlieha dohľadu podľa zákona o bankách a domáhať sa svojich
práv voči spoločnosti s ručením obmedzeným, vzniknutej v roku 2004.

Uvedený bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, aj z
dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď, cit.: „Klient
je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s
predchádzajúcim písomným súhlasom Banky:“. Uvedený bod umožňuje banke postúpiť pohľadávku

aj bez súhlasu, no spotrebiteľovi umožňuje postúpiť pohľadávku len so súhlasom banky. Uvedené
ustanovenie je teda zjavne nevyvážené a spôsobuje nerovnováhu, pričom rovnováha nie je nastolená
ani vetou, cit.: „V prípade, že klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného právneho predpisu, tak Banka
nebude bezdôvodne súhlas odopierať.“, keď z nej nie je zrejmé, čo sa považuje a dôvodne / bezdôvodne
odopretý súhlas. V konečnom dôsledku, však uvedené ustanovenie 19.16 Všeobecných obchodných

podmienok stanovuje, že spotrebiteľ potrebuje vždy súhlas banky pre postúpenie pohľadávky, no banka
súhlas od spotrebiteľa nepotrebuje nikdy. Bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, je pre
obchádzanie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, pre rozpor so znením § 53 ods. 4 písm. b)
Občianskeho zákonníka a pre spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka absolútne neplatným dojednaním podľa § 39 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a
preto naň súd neprihliadol. Nakoľko súd nemal preukázané splnenie podmienok uvedených v § 92
ods. 8 zákona o bankách na platné postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu,
dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovaným. Súd z dôvodu nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie, ktorá sa ma o sebe postačovala na zamietnutie žaloby, žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.
Aj keby bolo preukázané účinné odstúpenie od zmluvy právnym predchodcom žalobcu, a teda bolo by
preukázanésplneniepodmienoknaplatnépostúpeniepohľadávkyuplatnenejvtomtokonanízprávneho
predchodcu žalobcu na žalovaného, súd by musel aj tak žalobu zamietnuť, a to z dôvodu neplatnosti

samotnej zmluvy o kontokorentnom úvere. Kontokorentný úver je najrozšírenejším bankovým úverom.
Jeho základom je kontokorentný účet vedený v banke, ktorý je kombináciou vkladového a úverového
účtu. Na tento účet prichádzajú všetky príjmy príslušného ekonomického subjektu a na druhej strane sa
z neho uskutočňujú všetky platby. Ak sú výdavky vyššie ako príjmy, bežný účet sa dostáva do debetu.
Debetné saldo potom predstavuje poskytnutie kontokorentného úveru. Toto saldo však nesmie prekročiť

tzv. úverový limit, ktorý banka s klientom vopred dohodne v rámci dohody o kontokorentnom úvere.
Úverový limit sa stanovuje individuálne. Dohoda o kontokorentnom úvere vzniká uzatvorením úverovej
zmluvy.Účelomkontokorentnéhoúverujevyrovnanievýkyvovbežnéhoúčtu.Jetospôsobkrátkodobého
financovania formou stanovenia úverového limitu na bežnom účte klienta, ktorý takto nadobúda kreditno-
debetný charakter. Tento úver nemá stanovený plán čerpania ani splácania. Čerpanie sa uskutočňuje

na základe platobných príkazov klienta a splácanie sa realizuje priebežne z príjmov prichádzajúcich na
bežný účet klienta.Žalobcom predložená zmluva o bežnom účte ako aj zmluva o kontokorentnom úvere, od ktorej
odvodzoval podanou žalobou uplatňované nároky spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú
vymedzené v § 52 OZ účinného v čase uzavretie zmluvy o bežnom účte a zmluve o kontokorentnom

úvere, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou
správouknáslednejnovelizáciizákonomč.568/2007Z.z.,podľaktoréhotamuvedenývýpočetprávnych
foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné
zmluvy. Zmluva o bežnom účte ako i zmluva o kontokorentnom úvere uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou spĺňa súčasne náležitosti typovej zmluvy podľa § 23a zákona

č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia. V danej veci právny predchodca žalobcu je
dodávateľom - právnickou osobou, podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní sú spotrebiteľmi - fyzická osoba, ktorí pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci obchodnej činnosti. Právny predchodca žalobcu obdobné
zmluvy uzatváral vo viacerých prípadoch a žalovaní - spotrebitelia obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvnili. Obsah týchto zmlúv vrátane všeobecných obchodných podmienok nie je výsledkom

rokovania strán, ale bol právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom vzhľadom k jeho postaveniu
silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred bez toho, aby žalovaní mali možnosť individuálne
ovplyvniť znenie zmluvy.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nároky

vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte v spojení so zmluvou o kontokorentnom úvere. Vychádzajúc z
dôkazov predložených žalobcom súd však nemal za preukázané, že by zo strany právneho predchodcu
žalobcu pri poskytnutí kontokorentného úveru (povoleného prečerpania) došlo k splneniu povinnosti
vyplývajúcej z § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže toto ustanovenie sa aj napriek dikcii
ustanovenia§1ods. 3zákonaospotrebiteľskýchúverochnazmluvuokontokorentnomúverevzhľadom

na tento typ úveru použije. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere nevyplýva dohoda právneho predchodcu
žalobcu a žalovaných o podstatných náležitostiach v zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaní teda neboli právnym predchodcom žalobcu písomne informovaní pred uzavretím
zmluvy, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, nakoľko toto dojednanie zo
zmluvy nevyplýva, je tu iba dojednanie o výške úrokov a o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov. Predmetná zmluva o bežnom účte je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou
právnym predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované žalobcom stanovené zmluvné podmienky a
tieto žalovaní ako spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť, ale mali možnosť ich len prijať alebo neprijať.
Navyše veľká časť zmluvných podmienok, z ktorých si žalobca uplatňuje nároky bola dojednaná vo
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré žalovaní nepodpísali a je otázne, či sa s nimi vôbec

oboznámili.

Súd tak ako to už bolo vyššie uvedené je toho názoru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o
kontokorentnom úvere v písomnej forme. Podľa názoru súdu úver musí mať písomnú formu, inak je
neplatný. V žalobcom predloženej zmluve o bežnom účte a ani v ostatných žalobcom predložených

listinných dôkazov, od ktorých odvádzal svoje nároky neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy
o úvere požadované zákonom. Žalobca súdu nepredložil dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne
náležitosti boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v
rámci bežného účtu žalovanej je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia.
Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému uzavretiu určitej a zrozumiteľnej dohody

v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti ktoré vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch
v § 3 ods. 6.

Súdtakvyhodnotilplneniezozmluvyokontokorentnomúvereakoplneniezneplatnéhoprávnehoúkonu.
Žalobca tak v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním si nemôže uplatňovať poplatky, resp. zmluvné

úroky. Žalobcovi tak vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2
a § 457 OZ.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho vočispotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 OZ premlčuje v dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanom prípade má
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ jednoznačne v spotrebiteľskej zmluve
- zmluve o bežnom účte v spojení so zmluvou o kontokorentnom úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanými. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je

rozhodujúci deň, keď sa právny predchodca skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal, teda je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ako je zrejmé zo žalobcom predloženého prehľadu výberov
na bežnom účte žalovaných, tí uskutočnili posledné čerpanie v júny 2013.

Žalobcovi vznikol v predmetnej veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Najneskôr sa

právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo.
Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby.
V predmetnej veci došlo k poslednému čerpaniu limitu povoleného prečerpania zo strany žalovaných
v júni 2013 (1.6.2013), kedy vybrali poslednú sumu z limitu prečerpania na bežnom účte. Dvojročná
subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 2.6.2013 a uplynula najneskôr dňa 2.6.2015. Keďže

žalobcapodalnasúdežalobuaždňa28.9.2015,uplatnilsvojnárokažpouplynutísubjektívnejdvojročnej
premlčacej dobe pri bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 1 OZ. Súd vzhľadom na uvedené
žalobcom uplatnený nárok aj z tohto dôvodu, teda z dôvodu premlčania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 1 O.s.p. žalovaní mali vo veci plný úspech, preto má

právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva, keďže si ich však v priebehu
konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia