Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010446
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712010446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého

a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Petra Chovanka, v trestnej veci obžalovaného A.. H. Z., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 20. júla
2016, o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 16.03.2016 sp.zn.
3T/102/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. u k l a d á obžalovanému A.. H. Z. podľa § 157 ods. 2 Tr.
zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1.500,- (jedentisícpäťsto) Eur a podľa § 57 ods. 3 Tr.
zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje mu náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Ostatné výroky týmto rozhodnutím ostávajú nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 16.03.2016 sp.zn. 3T/102/2012 bol obžalovaný A.. H.
Z. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na

§ 138 ods. 1 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 15.07.2011 v čase o 10.25 hod. mimo obce viedol ako vodič OMV zn. Land Rover Freelander, ev.č.
ZA-XXXES so spolujazdcom A.. E. Y., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom J., ul. Y. XXXX/XX po M.
II/XXX v smere od obce Sása do obce Pliešovce, okres Zvolen a pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu
cestu do obce Pliešovce, nedal prednosť v jazde OMV zn. Škoda Octavia combi, ev.č. L.-I., ktoré viedla
ako vodička K.. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L., Y. XXXX/XX, došlo ku zrážke, pri ktorej utrpela

pomliaždenie tváre s maximom v oblasti nosa s krvácaním z nosa, zlomeninu člnkovitej kosti pravej
ruky bez posunu úlomkov, pomliaždenie chrbta pravej ruky, pomliaždenie prstov pravej ruky II.-V. v
oblasti ich základných článkov, povrchovú ranu kože vnútornej plochy predlaktia, pomliaždenie hrudníka
a pomliaždenie prednej brušnej steny, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 16 týždňov, čím
porušil dôležitú povinnosť uvedenú v ust. § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke v platnom
znení.

Za to mu bol uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložilobžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava,
Mamateyova 17, IČO: 35937874 škodu vo výške 226,74 Eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to do
výroku, týkajúceho sa uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
Zdôraznil, že skutok, za ktorý bol uznaný vinným sa stal 15.07.2011 a od tejto doby nespáchal jednak
priestupok v cestnej premávke, ani nezapríčinil žiadnu dopravnú nehodu, resp. iný prečin. Vyslovil názor,
že trest, ktorý mu bol uložený, a to trest podmienečný, je dostatočne prísny, a preto navrhol, aby mu

ďalší trest už nebol uložený. Podotkol, že náhradu škody nahradil tak, ako mu to bolo uložené tretím
výrokom o uložení trestu rozsudkom Okresného súdu Zvolen pod spisovou značkou 3T/102/2012 zo
dňa 16.03.2016.

Záverom poznamenal, že prípadne druhý výrok napadnutého rozsudku o uloženom treste zákaze
činnosti by bolo podľa jeho názoru možné nahradiť trestom peňažným vo výške stanovenej podľa

vlastného uváženia súdu.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný, ako aj obhajkyňa uviedli, že trvajú na uvedenom obsahu odvolania
a dodali, že obžalovaný ročne prejazdí 100.000 km bez nehody, stará sa o dve deti a vodičský preukaz
potrebuje pre svoju činnosť ako stavebného dozoru, nakoľko služobne cestuje aj do zahraničia.

Krajská prokurátorka navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného, pretože prvostupňové rozhodnutie
považuje za správne a zákonné.

Krajský súd v Banskej Bystrici po primárnom zistení, že v posudzovanej trestnej veci nie je daný

dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por. (odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, osobou na to
oprávnenou), na základe § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Pri splnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na
základe dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti
a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu.

Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a súd ich vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne podľa

svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu,
riadiac sa pritom ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého
stupňa správne ustálil skutkový stav, vinu obžalovaného A.. H. Z. a jeho konanie správne právne
kvalifikoval.

V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por., súd dôkladne v dôvodoch rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a
tiež, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti v otázke viny ako
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm.

h) Tr. zák.

Ako už bolo vyššie uvedené, odvolanie obžalovaného smerovalo do uloženého trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa ods. 2 predmetného ustanovenia, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa ods. 4 predmetného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Krajský súd, riadiac sa vyššie uvedenými ustanoveniami dospel k záveru, že trest zákazu činnosti,
uložený obžalovanému, viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, v danom prípade sa javí byť
ako neprimerane prísny. Odvolací súd prihliadal najmä na osobu obžalovaného, ktorý je bezúhonný,
okolnosti prípadu, spôsob spáchania činu a jeho následok, ako aj ďalšie podmienky uvedené v

ustanovení § 34 a nasl. Tr. por. a dospel k záveru, že v danom prípade je možné obžalovanému
namiesto trestu zákazu činnosti uložiť trest peňažný, a to vo výmere 1.500,- Eur, pretože jednak ide o
obžalovaného, ktorý sa nedopúšťa priestupkov na úseku cestnej dopravy, v jeho prípade išlo o ojedinelý
priestupok, pričom vodičský preukaz podľa svojho vyjadrenia potrebuje na výkon zamestnania, lebo
vykonáva činnosť stavebného dozora aj v zahraničí. Nemalý dôvod pre zmenu uvedeného trestu zohrala
aj tá skutočnosť, že od spáchania prečinu uplynula doba viac ako päť rokov, počas ktorej sa obžalovaný

nedopustil žiadneho protiprávneho konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu, z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, bude postačovať
na prevýchovu obžalovaného popri podmienečnom treste odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
prvostupňovým súdom, trest peňažný, pričom pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, odvolací súd ustanovil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace.

Keďže ostatné výroky, týkajúce sa podmienečného trestu odňatia slobody, ako aj výroku o náhrade
škody, boli správne a zákonné, odvolací súd ich ponechal v platnosti.

Na základe týchto skutočností potom odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.