Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612214075
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612214075.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, 851 01 IČO: 35724803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Z.
H., J.. X.X.XXXX, G. I. X.Č., X. XXX/X, zastúpenému JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 2.971,96

eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
27. februára 2015 č.k. 7C/83/2012- 175 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že o trovách konania súd
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 15.8.2012 domáhal voči žalovanému
zaplatenia istiny 2.971,96 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu dlhu zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.X.XXXX medzi žalovaným a jeho právnym predchodcom GE

Money, a.s., na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 3.817,30 eura (ďalej
len „Zmluva“), ktorej platnosť bola ukončená v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou viac ako
troch splátok úveru, čím došlo v zmysle obchodných podmienok k zosplatneniu úveru, a to ku dňu
uvedenom v žalobcom predloženej platobnej histórii pod položkou s názvom „zrieknutie sa budúceho
poplatku za vedenie účtu“, eventuálne v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadom ukončenia Zmluvy,
za ukončenie Zmluvy má byť považované podanie žaloby. Poukázal na tvrdenie žalobcu, že zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX prevzal pohľadávku voči žalovanému, predstavujúcu ku

dňu postúpenia sumu 3.699,61 eura a pozostávajúcu z istiny 3.149,82 eura, riadneho úroku 453,53
eura, zmluvnej pokuty 60,26 eura a poplatkov 36 eur, o čom žalovanému zaslal písomné oznámenie o
postúpení pohľadávky. Od X.XX.XXXX O. X.X.XXXX žalovaný čiastočne dlh splatil a dňa XX.X.XXXX
uznal všetky svoje záväzky v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Dlžná suma
uplatnená žalobou vo výške 2.971,96 eura pozostáva z istiny 2.422,17 eura (rozdiel medzi poskytnutým
úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu), úroku vo výške 453,53 eura (rozdiel medzi
úrokmi a platbami započítanými na úroky), zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 96,26 eura (sankčné

poplatky, poplatky za služby, poplatky za výber v hotovosti a iné poplatky) s tým, že úrok je vo výške
0,1 % denne za každú splátku v omeškaní a zmluvná pokuta je vo výške 20 % z každej omeškanej
splátky, najmenej 3,32 eura.Vychádzajúc z medzi účastníkmi nespornej skutočnosti, že k splatnosti úveru z posudzovanej Zmluvy
došlo dňa XX.X.XXXX, po doplnení dokazovania v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 31.3.2014 č. k. 4Co 291/2013-154, ktorým bol zrušený jeho predchádzajúci rozsudok vo výroku

o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.971,96 eura a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy
2.422,17 eura od 4.4.2012 do zaplatenia a právnom posúdení veci podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 34, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1, §
100 ods. 1 až 3, § 101, § 103, § 110 ods. 1, § 558 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobe

nemožno vyhovieť, keďže bola podaná dňa 15.8.2012 po uplynutí trojročnej premlčacej doby a žalovaný
i vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania dôvodne. Konštatoval, že Zmluva uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a spotrebiteľským vzťahom
je i vzťah medzi účastníkmi konania, keďže základom nároku je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy,
na ktorú nadväzujú ďalšie právne úkony, t.j. aj Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorá je podľa formy a obsahu formulárovou zmluvou,

ktorej predtlač formulára mal žalobca už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje
týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol
ovplyvniť, ani neovplyvnil. Vychádzajúc zo zistenia, že obsah Dohody nebol so žalovaným individuálne
dojednaný, žalobca dal žalovanému Dohodu podpísať pod zámienkou ponuky splátok bez toho, aby
ho oboznámil s dôsledkami i ohľadom predĺženia premlčacej lehoty a vzhľadom na spôsob, akým

došlo k podpisu Dohody žalovaným, popísaný v jeho účastníckej výpovedi, a ktorým žalobca dosiahol
predĺženie premlčacej doby z 3 na 10 rokov, vyvodil, že zo strany žalobcu došlo k nekalej obchodnej
praktike a uzavrel, že Dohoda je neplatným právnym úkonom, pretože je v rozpore s dobrými mravmi
a je neprijateľnou podmienkou. Jej podpisom si žalovaný zhoršil svoje zmluvné postavenie, čo je podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka neprípustné.

Výrok o trovách konania odôvodnil použitím § 151 ods. 3 O.s.p. a zložitosťou veci.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa obsahu uplatnil odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v otázke premlčania jeho peňažného nároku, ak túto posúdil podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobca na posúdenie námietky premlčania
vznesenej protistranou v danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
a to všeobecnú 4 - ročnú premlčaciu dobu, v rámci ktorej podal žalobu na súd včas. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 4/2012 ako i viaceré rozhodnutia
krajských súdov. Na základe uvedeného navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového i odvolacieho konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 402/2013 i viaceré rozhodnutia okresných i krajských súdov označil odvolanie žalobcu za
neopodstatnené. Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho

konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156 ods. 1,3 v spojení s § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, ktorý následne aj správne právne posúdil,
ak žalobu zamietol. Odvolacie námietky nie sú spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku. Súd prvého stupňa dal v odôvodnení rozsudku odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre

vec podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Ani
počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na
skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s
nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru,

že jeho uplatnený nárok nie je premlčaný.
Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením prvostupňového rozsudku v časti, v ktorej tento konštatoval,
že pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci moment splatnosti úveru, t.j. deň XX.X.XXXX a
z toho dôvodu vyhodnotil nárok žalobcu ako premlčaný.Právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto naň
treba aplikovať ustanovenia, upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru a tieto ustanovenia
je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda

aj na právny úkon uznania dlhu, ako to správne uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

Správne preto súd prvého stupňa zisťoval prípadnú existenciu neprijateľných podmienok v dohode o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Rovnako správne z dôvodu vznesenej námietky

premlčania a skúmania plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa zameral dokazovanie na zistenie
tej skutočnosti, či žalovaný zákonným spôsobom uznal nárok žalobcu, a či toto uznanie vyvoláva právne
účinky vo vzťahu k plynutiu novej 10-ročnej premlčacej doby.

Vychádzajúc z obsahu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa XX.X.XXXX
je zrejmé, že k uznaniu záväzku v prejednávanej veci malo dôjsť žalovaným, ktorý podľa tvrdení

navrhovateľa mal túto dohodu aj osobne podpísať.

Po preskúmaní spisu odvolací súd dospel k záveru, že je správny záver súdu prvého stupňa, že v danej
veci nedošlo zo strany žalovaného k uznaniu dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a k plynutiu
novej 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, tak ako tvrdil

žalobca.Namietanénesprávneprávneposúdenievznesenejnámietkypremlčanianeboloopodstatnené.

V tejto súvislosti správne prvostupňový súd konštatoval, že z obsahu a formy dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa XX.X.XXXX plynie, že ide o tzv. formulárovú zmluvu,
ktorej pretlač formulára mal žalobca už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje

týkajúce sa žalovaného, ktorý nemal možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom
ovplyvniť a ani ho neovplyvnil. Takáto dohoda je pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľná, preto
mu nemôžu byť jasné ani kategórie uznania záväzku, prípadne rozhodcovskej doložky, teda ich právny
význam a nedokáže odlíšiť rôzne dôsledky, vyplývajúce z týchto právnych vzťahov. Uzavretím takejto
dohody by sa navyše zhoršilo postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, pretože v dôsledku uznania

dlhu by došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov navrhovateľa z úverovej zmluvy.
Z výpovede žalovaného vyplýva, že pred podpisom posudzovanej dohody bol zástupcom žalobcu (p.
S.) informovaný o presnom obsahu dohody, teda že jej obsahom je aj uznanie dlhu a nepoučil ho ani
o právnych dôsledkoch takéhoto uznania dlhu. Z uvedeného dôvodu je správny i záver súdu prvého
stupňa, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon, zakomponovaný do formulárovej zmluvy je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech
spotrebiteľa.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napriek "spotrebiteľskému charakteru" úverovou zmluvou

založeného vzťahu treba premlčanie práva posudzovať podľa Obchodného zákonníka, táto odvolacia
námietka je neopodstatnená.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka žalobcu o

tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho)
zákonníka - zrejmé, že prvostupňový súd musí (musel) vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy" bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Správne preto
súd prvého stupňa zohľadnil § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli
účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To
znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (por. rozsudok
Najvyššieho súdu z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

Preto ak súd prvého stupňa na žalobcom uplatnený nárok v otázke vznesenej námietky premlčania
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom premlčania nároku vec správne právne posúdil
a jeho rozhodnutie vo veci samej treba aj z tohto pohľadu považovať za správne.

S poukazom na tieto závery, považuje odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa
založený na dôvodnej námietke premlčania za vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Pretože rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151
ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.