Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 23, 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/296/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108232093
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7108232093.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: S. E., J..
XX.XX.XXXX, G. H. Č.. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, so sídlom v
Košiciach, Moldavská cesta 6, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpená advokátom JUDr. Jánom Tajtákom, so sídlom v Košiciach,
Ondavská 17, o určenie, že poistený vzťah trvá, takto

r o z h o d o l :

Poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyplývajúci zo Zmluvy o poistení osôb č. 5061700124 zo
dňa 13.5.1999 t r v á a žalobca a žalovaná sú predmetnou zmluvou o poistení viazaní.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 709,61 EUR, a to na účet právnej
zástupkyne žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 28.11.2008, domáhal určenia, že poistná
zmluva č. 5061700124 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.5.1999 je platná a že poistný vzťah
medzi nimi z tejto zmluvy trvá. Žalobca žiadal zároveň priznať náhradu trov konania pozostávajúcich
zo súdneho poplatku vo výške 3.000,- Sk a z trov právneho zastúpenia vo výške podľa záverečného
vyčíslenia. Žalobu odôvodnil tým, že nedošlo k zániku zmluvy ani dohodou, ani jednostranným úkonom
a že nenastali ani také okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za objektívnu nemožnosť plnenia z
dojednanej zmluvy.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 2.8.2011 konanie v
časti o určenie platnosti poistnej zmluvy zastavil a súčasne pripustil zmenu návrhu na začatie konania
tak, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5061700124
zo dňa 13.5.1999 trvá a žalobca a žalovaná sú touto zmluvou o poistení viazaní. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k zastavujúcemu výroku dňa 13.9.2011 a vo vzťahu k pripustenej
zmene návrhu na začatie konania dňa 26.8.2011.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že predmetný poistný vzťah zanikol následnou
objektívnou nemožnosťou plnenia v dôsledku zmeny právneho predpisu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Účastníci konania uzatvorili dňa 13.5.1999 (žalovaná ešte s obchodným menom Prvá česko-slovenská
poisťovňa, a.s.) Poistnú zmluvu č. 5061700124 so začiatkom poistenia 14.5.1999 a s koncom poistenia
14.5.2024 s dojednaným predmetom poistenia: pre prípad smrti a pre prípad dožitia, pri dojednanej
výške mesačného poistného 237,- Sk.

Listom zo dňa 15.5.2008 poisťovňa vo veci námietok so žiadosťou o upresnenie dôvodov prepočtu
produktu UDP-K oznámila, že obsahom právneho vzťahu sú vzájomné práva a povinnosti, ktorých
predmetom je daný poistný produkt. Základnou bázou poistného produktu je poistno-matematický
postup, ktorý číselne vyjadruje presnú výšku poistných plnení a odkupnú hodnotu, ak je garantovaná, v
závislosti od výšky predpísaného a uhrádzaného poistného. Kalkulačné vzorce a poistno-matematické
metódy sú v životnom poistení významné z dôvodu, že garantujú a vyjadrujú adekvátnosť medzi
uhradeným poistným na jednej strane a buď dohodnutou odkupnou hodnotou alebo výsledným
poistným plnením pre prípad poistnej udalosti na strane druhej. Dôvodom prepočtu bolo zistenie orgánu
dohľadu, že kalkulované poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z predmetného poistenia z čoho
vyplýva, že inkasované poistné v minulosti bolo a je nižšie ako má byť podľa poistno-matematických
metód a postupov. Poistné je prakticky jedinou povinnosťou poistníka a výške uhradeného poistného
matematicky zodpovedajú projektované poistné sumy uvedené v poistnej zmluve. Pokiaľ projektované
poistné sumy výške inkasovaného poistného nezodpovedajú, sú matematicky nesprávne a od poisťovne
nemožno spravodlivo požadovať, aby v budúcom záväzku v podobe poistenia pokračovala, a pokiaľ
poistník nevyjadrí svoj názor podľa ponúknutých alternatív, dôjde k ukončeniu poistenia s úhradou
odkupnej hodnoty v prospech poistníka.

Napriek tomu, že žalobca platil dojednané poistné riadne a včas, a teda nedal príčinu na predčasné
ukončenie poistného vzťahu a ani nepožiadal o ukončenie poistenia, obdržal od žalovanej písomné
oznámenie o zániku poistenia zo dňa 23.6.2008, ktorým mu bolo zo strany poisťovne oznámené, že
dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o
prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistenej zmluvy, a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa §
788 ods. 2 písm. f) Občianskeho zákonníka. Súčasťou predmetného listu je ďalej oznámenie poisťovne
o tom, že nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a že dňa 16.5.2008 o 00,00
hod. došlo k zániku poistenia čl. 11 ods. 2 všeobecných poistených podmienok pre životné poistenie
PČSP Rapid, a.s. a že poistené udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už predmetnou poistnou
zmluvou kryté.

Ako vyplýva z Protokolu z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s.,
pracovníci Národnej banky Slovenska vykonali v poisťovni v období od 30.4.2007 do 5.9.2007 dohľad
so zisteným nedostatkom, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-
matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých
produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade
nastania poistnej udalosti.

Ako vyplýva z listu zo dňa 15. februára 2008 vo veci skončenia dohľadu na mieste, pracovníci Národnej
banky Slovenska poverení vykonávaním predmetnej kontroly poisťovni určili a oznámili lehoty, v ktorých
je poisťovňa povinná prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených
pri dohľade na mieste a predložiť o tom písomné správy NBS a to nasledovne: do 10 pracovných dní
je poisťovňa povinná prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v Protokole z
dohľadu, predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti dostatočnej tvorby technických rezerv a v tej istej
lehote predložiť NBS písomnú správu o prijatých opatreniach, do 31.3.2008 je poisťovňa povinná splniť
opatrenia na nápravu nedostatkov prijaté podľa predchádzajúceho odseku a do 10.4.2008 je poisťovňa
povinná predložiť NBS písomnú správu o splnení prijatých opatrení.

Ako vyplýva z obsahu Notárskej zápisnice N 29/2008 spísanej dňa 2.6.2008, predmetom notárskej
zápisnice je osvedčenie priebehu deja v sídle poisťovne na ul. Garbiarska č. 2 v Košiciach v súvislosti s
výkonom dohľadu na mieste NBS. Podľa pracovníka NBS JUDr. Pavela Křupalu, hlavným problémom je
otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Podľa Mgr. Ester Pravdovej
ako ďalšej zamestnankyne NBS, poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom
správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné
z poistno-matematického pohľadu. Kľúčovým problémom je teda nízke nesprávne kalkulované poistné
pri produkte UDP-K.

Ako vyplýva z čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, poistenie je zrušené
nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum,
ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto dátumu.

Ako vyplýva zo žalobného návrhu, žalobca predmetnou určovacou žalobou naliehavý právny záujem
odôvodnil tým, že navrhovaný výrok odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny
vzťah je alebo nie je. Súčasne poukázal na to, že tvrdenú neistotu možno odstrániť navrhovaným
výrokom (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2003, sp. zn. 2 Cdo 1 10/02, 76/2005
ZSR, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2000, sp. zn. 5 Obo 17/2000). Opodstatnenosť
žaloby odôvodnil tým, že zmluvné strany dojednali poistnú zmluvu slobodne a bez omylu, pričom
sa účastníci dohodli na jej obsahu a zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. V danom
prípade nedošlo k zmene pôvodne uzatvorenej zmluvy ani dohodou zmluvných strán, ani jednostranným
úkonom z dôvodu neexistencie oprávnenia jednostrannej zmeny zmluvy. Navyše podľa § 800 ods. 3
Občianskeho zákonníka poistiteľ nemôže vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad
úrazu. Vyjadril tiež nesúhlas so stanoviskom žalovanej o tom, že tejto boli uložené protichodné povinnosti
jednak administratívnym právnym aktom zo strany NBS a aj zákonným ustanovením. Podľa žalobcu
vyjadrenie NBS neobsahuje rozhodnutie dohliadacieho orgánu povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v
neprospech klienta a tým pádom nie je možné považovať vzniknutú situáciu ani za objektívnu nemožnosť
čiastočného plnenia v pôvodne nakalkulovanej výške, ani za situáciu nezávislú od vôle a činnosti
poisťovne. Uviedol, že NBS nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s jeho osobou a ani nie je subjektom,
ktorý by sa dopustil deliktu voči jeho osobe a preto je potrebné aj v tomto zmluvnom vzťahu rozlišovať
verejnoprávnu a súkromnoprávnu stránku, pričom žalobca ako spotrebiteľ nemôže znášať následky
sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi. Ani prípadné nesplnenie si povinnosti pri výpočte
technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte (či už zavinená alebo nezavinená), či nenaplnenie miery
solventnosti, môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré nemôžu mať vplyv na platnosť a
obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv.

Ako vyplýva z Tlačovej správy Národnej banky Slovenska zo dňa 30.4.2008, Národná banka Slovenska
v súvislosti s tvrdeniami poisťovne o tom, že na základe listu NBS ako právneho nástupcu MSSR v
oblasti dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska uložila poisťovni prepočítať produkt
UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať poistné
zmluvy, sú nepravdivé a zavádzajúce.

Z písomných vyjadrení a stanovísk žalovanej vyplýva nasledovné:

Činnosť žalovanej je veľmi striktne podriadená špecifickým predpisom, predovšetkým zákonom č.
8/2008 Z. z. o poisťovníctve, z. č. 556/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a z. č. 747/2004 Z.
z. o dohľade nad finančným trhom, pričom otázku uzatvárania poistných zmlúv upravuje Občiansky
zákonník, keď za normálnych okolností nedochádza ku vzájomnému konfliktu medzi právom verejným a
súkromným, ktorý ale nastal v tomto prípade. V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi konania
je nepriamo závislý na tretej autorite, v tomto prípade NBS, ktorá na základe vykonanej kontroly v období
od 30.4.2007 do 21.2.2008 zistila v činnosti poisťovne nedostatok v kalkulácii poistnej sadzby UDP-K
a ktorá v tejto súvislosti určila poisťovni povinnosť prijať a splniť opatrenia na odstránenie a nápravu
zistených nedostatkov pod hrozbami uloženia pokút až do výšky 20.000.000,- Sk a to aj opakovane.
Za takéhoto stavu vyplynula pre žalovanú nevyhnutnosť poistný produkt prepočítať a výšku poistného
stanoviť tak, aby poistno-matematicky zohľadňovala všetky záväzky z poistenia, z čoho logicky vyplynuli
tri alternatívy riešenia: (A) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia, (B)
zvýšiť inkaso poistenia pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia alebo (C)
poistenie ukončiť pre neočakávanú podstatnú zmenu v poistení s výplatou príslušnej odkupnej hodnoty.
Tieto tri alternatívy boli klientom poisťovne ponúknuté po prepočte poistnej sadzby UDP-K v liste zo dňa
22.4.2008. Pokiaľ si poistník niektorú z alternatív nezvolil, poistenie bolo predčasne ukončené najmä
z dôvodu, že v nesprávne kalkulovanom poistení nemohla poisťovňa vzhľadom na dikciu ustanovenia
§ 35 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z. z., ako aj vzhľadom na hrozbu opakovaného ukladania pokút úmyselne
a vedome zotrvať.

Žalovaná tiež namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, že poistný vzťah trvá
nasledovne:

Existencia naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu je daná najmä vtedy, ak by takéto právne
postavenie žalobcu bolo bez určenia súdom ohrozené alebo neisté. Okrem toho je daná aj vtedy, ak sa v
prípade úspechu určovacej žaloby môže niečo na právnom postavení zmeniť alebo dosiahnuť a tomuto

dosiahnutiu alebo zmene predchádza neistota a ohrozenie. Určovacia žaloba nie je namieste tam, kde
právny vzťah alebo právo už porušené boli, kedy prichádza do úvahy žaloba o reparáciu následkov
porušenia práva. Ďalej nie je namieste ani tam, kde výsledok sporu neovplyvní právne postavenie
žalobcu alebo nebude znamenať dosiahnutie tých právnych účinkov, ktoré sa žalobca snaží žalobou
dosiahnuť. Kalkulačnou chybou bol postihnutý nárok na poistné plnenie v prípade dožitia sa konca
poistenia vo výške pôvodne stanovenej. Nárok na poistné plnenie vzniká až v prípade, že nastane
vymienená poistná udalosť. Až týmto momentom môže byť právne postavenie oprávnenej osoby neisté.
Dnes nie je možné nijakou žalobou o určenie práva alebo právneho vzťahu navodiť stav právnej istoty v
takom peňažnom práve, ktoré ako nárok možno vznikne v budúcnosti. Žalobca nemá naliehavý právny
záujem na uplatnenom určení, pretože ani úspech žaloby nebude pre neho znamenať vznik nároku na
poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške. Navyše naliehavý
právny záujem na požadovanom určení existencie práva či právneho vzťahu nie je daný ani vtedy, pokiaľ
existuje možnosť zmluvne odstrániť spornosť názorov účastníkov vzájomnou dohodou.

V priebehu konania žalovaná doplnila svoju právnu argumentáciu, na základe ktorej žiadala žalobu
zamietnuť nasledovne: V priebehu trvania právneho vzťahu došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá
mala za následok zánik tohto právneho vzťahu a to v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej,
právnej a objektívnej nemožnosti plnenia), majúc svoj pôvod v zmene právneho predpisu, zákona č.
95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení predmetnej zmluvy. Zákonom č. 186/2004
Z.z. bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, do ktorého bol s účinnosťou od 1.5.2004
vložený nový § 31a, v zmysle ktorého poisťovňa je povinná určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých
ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu umiestnenia. Dokazovaním v
rámci tohto konania bolo spoľahlivo preukázané predloženými listinnými dôkazmi vrátane znaleckého
posudku č. 4/2008 ako aj protokolu NBS o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007,
že poistné v prípade poistného produktu UDP-K u žalovaného nebolo vypočítané v súlade s poistno-
matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich
záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia; že poistné
bolo určené v nižšej výške ako správne poistno-matematicky malo byť. Na tomto mieste je potrebné
poukázať na to, že poistný produkt UDP-K s nesprávne určeným poistným ponúkal žalovaný plne v
súlade s individuálnym správnym aktom - povolením Ministerstva financií SR z roku 1995, ktorým bol
produkt UDP-K ministerstvom schválený a bol povolený jeho predaj, pričom toto rozhodnutie bolo pre
žalovaného záväzné a žalovaný sa nemohol od neho odchýliť. Rovnako zákonom č. 186/2004 Z.z.
bol v rámci prechodných a záverečných ustanovení vložený nový § 70a, podľa ktorého sú poisťovne
povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005.
V dôsledku tej skutočnosti, že poistné v prípade poistného produktu UDP-K u žalovaného nebolo
vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, čo sa po 1. máji 2004 dostalo do priameho
rozporu s ustanovením § 31a Zákona o poisťovníctve, postupujúc v súlade s ust. § 70a ods. 1 Zákona
o poisťovníctve, ktorý žalovanému uložil povinnosť zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami
tohto zákona, žalovaný musel postupovať a postupoval v súlade so zákonom a bezodkladne po zistení
rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) začal zosúlaďovať svoje právne pomery s novými
ustanoveniami zákona. Poisťovňa sa tak pokúsila vykonať toto zosúladenie dohodou s poistníkmi,
ktorých sa vzniknutý problém dotýkal. Žalobcovi tak bola ponúknutá dohoda o zmene obsahu zmluvy v
časti výšky poistného tak, aby sa dohodnuté poistné dostalo do súladu so zákonom a bola tú ponúknutá
aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odkupnej hodnoty. Keďže žalobca nepristúpil na dohodu a trval
na pôvodne dohodnutých podmienkach, došlo u žalovaného k vzniku objektívnej, následnej, právnej
nemožnosti plnenia, nakoľko žalovaný nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol
v rozpore so zákonom, t.j. žalovaný nemohol byť naďalej zaviazaný poskytnúť v budúcnosti poistné
plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie ako malo
správne poistno-matematicky byť. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia minimálne
v časti poistného plnenia. Zmena zákona teda mala za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie sa
stalo nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter spočívajúci v zmene právneho
predpisu uskutočnenej po vzniku záväzku. V dôsledku toho povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj
záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. V tomto prípade nemožno vo vzťahu k nemožnosti plnenia
pripustiť ani názor, že plnenie nie je nemožné, ak je možné plniť za sťažených podmienok. Plnenie,
ktoré je v rozpore so zákonom nie je plnením za sťažených podmienok, ale je plnením zakázaným
a teda právne nemožným, pričom ignorovanie právnej nedovolenosti plnenia by znamenalo znášať
dôsledky s takým konaním spojené, a to v podobe závažných sankcií za porušenie zákona. Vyhovenie

žalobného návrhu v tejto právnej veci a neakceptácia argumentov a dôvodov žalovaného by znamenalo
pre žalovaného uloženie autoritatívnej povinnosti zo strany súdu, ktorá môže byť pre žalovaného
likvidačná, a to v podobe vystavenia žalovaného hrozbe aj opakovaného uloženia vysokých pokút, čo
podľa názoru žalovaného zakladá nemožnosť od žalovaného spravodlivo a dôvodne takéto konania
požadovať. Domáhať sa výkonu práva za týchto okolností je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca k argumentácii žalovaného o nemožnosti plnenia poukázal na to, že žalovaný okrem poukazu
na tvrdenie svojho zamestnanca na strane 12 ničím nepreukázal, že správnym rozhodnutím by mu
mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromno-právne zmluvy. Rozhodnutím
dohliadacieho orgánu mu mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické či iné finančné
rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Neobstojí tým ani tvrdenie žalovaného, že zotrvávanie
v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Účelom
právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané
poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv
s určitým obsahom. Preto nepovažuje za presvedčivé ani tvrdenia žalovaného o tom, že splnenie
poistnej zmluvy za pôvodne dohodnutých podmienok je nemožné a tiež, že plnenie peňažnej sumy je
nemožné. S ohľadom na uvedené sa podľa žalobcu žalovaným navrhované dôkazy: Protokol o kontrole,
Protokol o vykonanom dohľade zo dňa 28.5.2003, protokol z dohľadu vykonaného v Prvej česko-
slovenskej poisťovni Rapid, a.s., oznámenie o skončení dohľadu na mieste, žiadosť o predĺženie termínu
- odpoveď, Notárska zápisnica osvedčujúca právne významnú skutočnosť a priebeh deja, vyjadrenie
zodpovedného aktuára poisťovne, na predmet konania nevzťahujú a nie je dôvod ich vykonať, ani sa
k nim vyjadrovať. K tvrdeniu žalovaného o tom, že príkaz na plnenie pôvodne dohodnutého poistného
plnenia je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaného zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti
jeho právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená, žalobca dôraznil, že žalovaného nikto nenútil
navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvám či podnikateľských stratégiách navrhol. Bolo by
nanajvýš zvláštne, ak by malo byť dbanie o plnenie si povinnosti zo strany podnikateľa v spotrebiteľsko
právnom vzťahu skutočne považované za rozporné s dobrými mravmi. Taktiež žalobca nesúhlasil s
názorom žalovaného, podľa ktorého sú poistné zmluvy UDP-K uzatvorené medzi ním a spotrebiteľmi
vo viacerých častiach neplatné z dôvodu rozporu so zákonom o poisťovníctve. Žalobca poukázal pri
tom na skutočnosť, že nie zmluvy, ale nedostatočná príprava na budúce záväzky zo strany žalovaného
(príprava dostatočných finančných rezerv) a schopnosť zabezpečiť splatenie záväzkov) bola predmetom
opatrení dohliadajúceho orgánu, a práve tieto nedostatky v činnosti žalovaného sú v rozpore so zákonom
o poisťovníctve. Spotrebiteľ nemôže znášať kalkulačnú neschopnosť poisťovne pri tvorbe vnútorných
rezervných fondov. Tiež poukázal na vyjadrenie NBS, podľa ktorého NBS nikdy neuložila žalovanému
povinnosť rušiť alebo zmeniť poistné zmluvy v produkte UDP-K. Žalovaný pritom doteraz nepreukázal
svoje tvrdenie, že nastala situácia, kedy jedna právna norma zakazuje určité správanie, ktoré mu ale
iná právna norma prikazuje.

Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 23.9.2011 v
neposlednom rade poukázal na to, že oznámenie o zániku poistného vzťahu odkazuje na čl. 11 ods.
2 VPP, ktoré hovoria o tom, že poistenie je zrušené nasledujúci deň po tom, čo poisťovňa obdržala od
poistníka žiadosť o zrušenie poistenia, pričom zo strany žalobcu žiadna takáto žiadosť daná nebola.
Preto poistný vzťah nemohol zaniknúť s poukazom aj na tú skutočnosť, že žalobca do dnešného dňa
si riadne plní svoje povinnosti, t.j. riadne a včas platí dojednané poistné, pričom poisťovňa akceptuje
všetky platby a tieto si ponecháva.

Podľa ust. § 788 ods. 1, ods. 2 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej
poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba
podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného
a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 575 ods. 1, ods. 2 OZ, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi
alebo až po dojednanom čase.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný.

Je nepochybné, že účastníci konania uzatvorili písomnú poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia
č. 5061700124 dňa 13.5.1999 s koncom poistenia 14. mája 2024 s dojednaným poistným 237,- Sk
mesačne, ktoré poistné žalobca riadne a včas uhrádza. Ďalej je nepochybné, že žalovaná listom zo dňa
23.6.2008 písomne oznámila žalobcovi, že dňa 16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy na základe
ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K, že
poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a dňom 16.5.2008 došlo v
zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok k zániku poistenia.

Je tiež nepochybné, že žalovaná odvodzuje zánik poistného vzťahu následnou nemožnosťou plnenia
v dôsledku zmeny právnej úpravy a to zavedením § 31a zákonom č. 186/2004 Z.z., ktorým bol
novelizovaný Zákon č. 95/2002 o poisťovníctve (dnešný § 35 ods. 1 Zákona č. 8/2008 Z.z. o
poisťovníctve), ktorý nadobudol účinnosť od 1.5.2004.

Za danej situácie, kedy žalovaná realizuje prejavy a správa sa tak, ako keby zmluvný vzťah už netrval a
zanikol, na strane žalobcu ide o stav právnej neistoty, ktorý môže byť odstránený predmetnou určovacou
žalobou. Tým podľa názoru súdu je daný naliehavý právny záujem na určení, či právny vzťah trvá.

Súd sa v súvislosti s obranou žalovanej nestotožnil s jej tvrdením o tom, že kroky realizované
vo vzťahu k žalobcovi, ktorých výsledkom bolo oznámenie o zániku poistenia, mali predstavovať
zosúladenie zmluvného vzťahu s novou právnou úpravou, pretože takýto záver z obsahu týchto úkonov
vôbec nevyplýva. Naopak, z jednotlivých oznámení a prepočtov poisťovne je zrejmé, že žalovaný ich
odôvodňoval v súvislosti s vykonanou kontrolou NBS Slovenska a v tej súvislosti s tvrdenou potrebou
urobiť prepočet pôvodne nastaveného poistného. Navyše, zánik poistenia podľa žalovanej nastal v
súlade s článkom 11 ods. 2.VPP, ktorý predpokladá žiadosť poisteného s ukončením zmluvného vzťahu,
pričom žalovaná v konaní ani netvrdila, že by žalobca podal takúto žiadosť.

Taktiež sa súd nestotožňuje s názorom žalovanej, že v dôsledku vykonanej kontroly dozorujúcim
orgánom bola poisťovňa nútená pod hrozbami uloženia vysokých pokút urobiť nové prepočty poistného
v už existujúcich zmluvných vzťahoch s tým, že pokiaľ bude pokračovať v poistných vzťahoch v takto zle
nastavenom poistnom, do budúcna nebude možné spravodlivo od poisťovne očakávať, že bude plniť v
rozpore so zákonom; podľa názoru súdu závery z predmetnej kontroly tomu nezodpovedajú a ide iba o
nesprávnu alebo nepresnú interpretáciu poisťovne o tom, čo jej bolo zo strany NBS Slovenska uložené.

Na základe uvedeného sa obrana žalovaného spočívajúca v objektívnej nemožnosti plniť v dôsledku
zmeny právneho predpisu vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam javí ako účelová až špekulatívna.

Odhliadnuc od uvedeného je nepochybné, že zmena právnej úpravy môže mať za následok následnú
objektívnu nemožnosť plnenia ako jeden z možných spôsobov zániku zmluvného vzťahu stanoveného
zákonom. Podľa názoru súdu zavedením § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. nedošlo k takej zmene právneho
predpisu alebo právnej úpravy, ktorá by predstavovala následnú objektívnu nemožnosť plnenia a teda
zánik vzťahu. V tejto súvislosti treba poukázať na tú skutočnosť, že poisťovňa od začiatku poistného
zmluvného vzťahu, do ktorého vstúpila so žalobcom, bola povinná vykonávať svoju činnosť s odbornou
starostlivosťou. V tejto povinnosti je zahrnutá okrem iného aj povinnosť poisťovne stanoviť výšku
poistného tak, aby nastavené poistné zodpovedalo a bolo adekvátne budúcemu plneniu (resp. odkupnej
hodnote). Za tým účelom bola poisťovňa povinná nastaviť určitým spôsobom poistno-matematické
postupy, ktoré by zabezpečovali a garantovali adekvátnosť medzi poistným a budúcim plnením a to

bez ohľadu na to, či táto povinnosť je alebo nie je priamo upravená právnym predpisom. Pokiaľ táto
povinnosť bola výslovne zakotvená do zákona až spomínanou novelou zákona č. 186/2004, nejde o
žiadnu novú povinnosť, táto povinnosť tu bola z uvedených dôvodov od začiatku poistného vzťahu. Preto
nemožno v danom prípade hovoriť o tom, že zmena právnej úpravy spôsobila následnú nemožnosť
plnenia predpokladanú v cit. ustanovení § 575 OZ, na základe ktorej mal predmetný vzťah zaniknúť.

Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd zaviazal neúspešnú
žalovanú v tomto konaní na náhradu trov konania voči úspešnému žalobcovi. Trovy konania žalobcu
predstavujú sumu 99,59 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške
610,02 Eur , ktoré pozostávajú :
1/ z úkonov právnej služby vo výške 444,98 eur: 2x á 48,63 eur ( prevzatie zastúpenia a príprava z
29.10.2008, žaloba z 28.11.2008 ), 2x á 53,49 eur ( písomné podanie zo dňa 16.4.2009, účasť na
pojednávaní dňa 21.4.2009 ), 1x 55,49 eur ( písomné podanie zo dňa 20.7.2010 ), 3x á 57,- eur ( písomné
podanie zo dňa 24.1.2011, zo dňa 26.1.2011 a účasť na pojednávaní dňa 23.9.2011 ) a 1x 14,25 eur
( účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci ),
2/ z režijného paušálu vo výške 63,37 eur: 2x 6,31 eur, 2x 6,95 eur, 1x 7,21 eur, 4x 7,41 eur,
3/ z DPH 20% z odmeny vo výške 101,67 eur, a to v súlade v Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. ( § 11 ods. 1
písm. b), § 14 ods. 5 písm. b), § 1 ods. 3, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ).

Celkové trovy konania žalobcu tak predstavujú sumu 709,61 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).