Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114211698
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114211698.1

Rozhodnutie

Krajský v Trenčíne v právnej veci žalobcu: NEWAYS SLOVAKIA, a.s. so sídlom Nová Dubnica,
P.O.Hviezdoslava 791/23, IČO: 31 609 520, zastúpeného R.. C. S., advokátom so sídlom T. F., Z.
XX/XX, proti žalovanému: TREMEX s.r.o. so sídlom Nová Dubnica, Veľký Kolačín 39, IČO: 36 305
871, zastúpeného Y.. A. H., advokátkou so sídlom H. nad U., Ul. Č. XXXX/XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151

700, na strane žalovaného, o zaplatenie 25.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 1. apríla 2016, č.k.
38Cb/77/2014-254, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume
1.485 Eur, zaplatený na účet Okresného súdu Trenčín, zaúčtovaný pod položkou registra D5 487, rok
2014, prostredníctvom L., a.s., a to do 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného rozhodnutia
prevádzkovateľovi centrálneho systému evidencie poplatkov. Zároveň žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania za nevrátený

uhradený súdny poplatok vo výške 15 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.772,84 Eur, k rukám
právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Uviedol, že žalobca sa v
žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 25.000 Eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody
spôsobenej škodovou udalosťou, ktorá nastala vplyvom vadnej montáže vršku ventilu do telesa ventilu
vo výrobnom závode. Súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobcom. O vrátení súdneho poplatku vo výške 1.485 Eur, kráteného o 15 Eur bolo rozhodnuté

podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobcovi priznal podľa § 146
ods. 2 veta druhá O.s.p. náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 1.772,84 Eur (za prípravu
a prevzatie veci dňa 28.02.2013, sumu 419,94 Eur, podanie žaloby na súd dňa 28.05.2014, sumu
419,94 Eur, späťvzatie žalobného návrhu dňa 29.02.2016, sumu 419,94 Eur, účasť na pojednávaní dňa
28.01.2016 odročené bez prejednania veci samej (t. j. 1/4 z 419,94 Eur + 8,58 Eur + DPH), 1x
režijný paušál á 7,81 Eur, 1x režijný paušál á 8,04 Eur, 1x režijný paušál á 8,58 Eur, náhradu cestovných

výdavkov vo výške uplatnenej žalobcom 22,35 Eur + DPH za cestu z Považskej Bystrice na Okresný
súd Trenčín za účelom pojednávania a späť (2 x 44 km pri priemernej spotrebe 6,2l/100km a cene PHM
1,151 Eur/1l + amortizácia 0,183 Eur/1km), náhradu za stratu času vo výške 57,20 Eur + DPH za cestu
vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 28.01.2016 (4 začaté polhodiny x 14,30 Eur), t. j. spolu
v sume 95,46 Eur (s DPH). Takisto súd prvého stupňa priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania
titulom nevrátaného súdneho poplatku, o ktorú sumu bol zaplatený súdny poplatok krátený, t. j. 1 % zo

sumy 1.500 Eur, teda 15 Eur. Ostatné žalobcom uplatnené úkony právnej služby, a to odpoveď na výzvu
dňa 19.03.2015 v sume 419,94 Eur + režijný paušál 8,39 Eur + DPH, žiadosť o vykonanie ďalšiehopostupu v konaní zo dňa 14.04.2015 v sume 419,94 Eur + režijný paušál 8,39 Eur + DPH, námietka
proti vedľajšiemu účastníkovi dňa 01.06.2015 v sume 419,94 Eur + režijný paušál 8,39 Eur + DPH,
odpoveď na výzvu súdu 27.08.2015 v sume 419,94 Eur + režijný paušál 8,39 Eur + DPH, stanovisko

k vyjadreniu vedľajšieho účastníka dňa 20.10.2015 v sume 419,94 Eur + režijný paušál 8,39 Eur + DPH,
odpoveď na výzvu súdu dňa 27.10.2015 v sume 419,94 Eur + režijný paušál 8,39 Eur + DPH, odpoveď
na výzvu súdu a stanovisko k vyjadreniu vedľajšieho účastníka dňa 26.11.2015 v sume 419,94 Eur +
režijný paušál 8,39 Eur + DPH a vyjadrenie k meritu veci dňa 01.02.2016 v sume 419,94 Eur + režijný
paušál 8,58 Eur + DPH súd nepriznal, nakoľko tieto za účelné nemožno pokladať. Súd prvého stupňa za

účelnénepovažovalvykonanieúkonužiadosťovykonanieďalšiehopostupuvkonanízodňa14.04.2015,
nakoľko súd v konaní riadne a bez prieťahov postupoval, teda nebol nečinný. Takisto úkony stanovisko
k vyjadreniu vedľajšieho účastníka dňa 20.10.2015 a vyjadrenie k meritu veci dňa 01.02.2016 neboli
účelné pre uplatnenie práva, nakoľko v týchto podaniach žalobca prostredníctvom svojho zástupcu
neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti. V týchto iba opakovane zhŕňa skutkové okolnosti, ktoré
majú byť dôkazmi v konaní doposiaľ predloženými, preukázané. Žiadne nové relevantné skutočnosti

však v týchto podaniach nie sú obsiahnuté a preto ich vykonanie nie je možné považovať za nevyhnutné
pre účelné uplatnenie práva. Úkon podanie námietky neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do
konania, podľa jeho obsahu nie je možné považovať za účelné uplatňovanie práva. Z obsahu podanej
námietky neprípustnosti je totiž zjavné, že išlo o zrejme bezúspešné uplatnenie procesného práva,
keďže právny zástupca žalobcu mal vedomosť, že do konania ako vedľajší účastník vstúpila poisťovňa v

ktorej je žalovaný poistený pre prípad škody spôsobenej pri výkone podnikateľskej činnosti, v dôsledku
čoho sa výsledok konania môže dotýkať priamo tejto poisťovne, teda že táto má bez pochyb právny
záujem na výsledku konania. Táto zrejmá bezúspešnosť vykonania tohto úkonu musela byť osobe znalej
práva dobre známa, čoho výsledkom je i pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka na stranu žalovaného
uznesením zo dňa 06.08.2015, č.k. 38Cb/77/2014-74, proti ktorému sa zástupca žalobcu ani neodvolal.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Dôvodil, že všetky úkony vykonané právnym zástupcom žalobcu boli účelne
vynaložené, teda nielen úkony príprava a prevzatie veci, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní

a späťvzatie žalobného návrhu a ďalšie výdavky s tým súvisiace. Hoci bolo právnemu zástupcovi
žalobcu doručených z konajúceho súdu viacero listín, tento vykonal iba úkony, ktoré považoval za
účelné bránenie práva svojho klienta, z ktorého dôvodu nereagoval napr. na vyjadrenie PZ žalovaného,
ktoré mu bolo doručené súdom dňa 14.12.2015. Podaním zo dňa 19.03.2015 reagoval právny zástupca
žalobcu výlučne na výzvu súdu, ktorá bola prvým úkonom súdu od júna 2014, kedy bola právnemu

zástupcovi žalobcu zaslaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku. Z tohto dôvodu následne právny
zástupca žalobcu podal žiadosť o vykonanie ďalšieho postupu v konaní dňa 14.04.2015, teda cca 1
rok od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Podaním námietky zo dňa 01.06.2015 proti
vedľajšiemu účastníkovi právny zástupca žalobcu uplatňoval výlučne svoje oprávnenie prislúchajúce mu
v zmysle zákona, a to na základe výzvy súdu, pričom v tomto období mal za to, že vedľajšieho účastníka

sa výsledok tohto sporu nebude žiadnym spôsobom dotýkať, resp. vzťah medzi vedľajším účastníkom a
medzi odporcom bol vzťahom, ktorý nijako nesúvisel s prejednávanou vecou, v dôsledku čoho podával
námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka. Následne súd o vstupe vedľajšieho účastníka rozhodol
uznesením, proti ktorému sa navrhovateľ neodvolával za účelom rýchlosti a hodpodárnosti
konania. Podaním zo dňa 27.08.2015 reagoval právny zástupca navrhovateľa výlučne na výzvu súdu

o zaslanie dokladov, ktoré boli vo veci samej potrebné len z dôvodu vstupu vedľajšieho účastníka
do konania a pre jeho potreby. Podaním zo dňa 20.10.2015 nielenže právny zástupca navrhovateľa
nereagoval na vyjadrenie vedľajšieho účastníka vo veci samej, a to na základe výzvy súdu, ale naviac
doplnil dostupné dôkazy podľa žiadosti vedľajšieho účastníka do konania, hoci mal svoj nárok za
dostatočne preukázaný, avšak z dôvodu hospodárnosti sa chcel vyhnúť rozsiahlemu dokazovaniu v

konaní, a taktiež navrhol aj doplnenie dokazovania v predmetnej veci. Podaním zo dňa 27.10.2015
právny zástupca navrhovateľa opätovne reagoval výlučne na výzvu súdu, pričom za účelom zbytočného
navyšovania trov konania svojím podaním špecifikoval faktúry tak, aby súd tieto nemusel žiadať od
spoločnosti J.. Podaním zo dňa 26.11.2015 reagoval právny zástupca navrhovateľa na vyjadrenie
vedľajšieho účastníka, ktorým sa podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa snažil v tejto veci

výlučne zavádzať súd, a to ničím nepodloženými a účelovými tvrdeniami, teda aj tento úkon bol v
tomto konaní potrebný, a na tento bol právny zástupca navrhovateľa súdom vyzvaný. Podaním zo dňa
01.02.2016 sa právny zástupca navrhovateľa snažil súdu objasniť výlučne celý svoj postup v predmetnej
veci a predložiť svoje stanovisko k meritu veci, ako aj k potrebe ďalšieho dokazovania v tomto konanítak, aby zbytočne nenavyšoval trovy konania, ktoré by sa podľa jeho názoru bez toho podania ďalej
navyšovali. Taktiež je v predmetnej veci viac ako zarážajúca skutočnosť, že všetky doklady, na ktorých
doloženie súd vyzýval právneho zástupcu navrhovateľa pre potreby vedľajšieho účastníka, boli do

súdneho spisu doložené, pričom vedľajší účastník sa na jedinom vytýčenom pojednávaní nezúčastnil, a
následnedobrovoľneuhradilnavrhovateľomvyčíslenúškodu,napriektomu,žeprisvojombezprostredne
predchádzajúcom úkone žiadal vo veci vykonať znalecké dokazovanie, čo by zbytočne navýšilo trovy
súdneho konania. Mal za to, že každý jeden z úkonov, ktoré právny zástupca navrhovateľa v tomto
konaní vykonal, bol vykonaný účelne, a to najmä avšak nielen s poukazom na predchádzanie vzniku

ďalších neúčelných trov konania, z ktorého dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, v časti výroku o výške trov konania navrhovateľa, na ktorých úhradu budú naďalej
zaviazaní odporca a vedľajší účastník spoločne a nerozdielne, a to vo výške 5.285,65 Eur, tak ako sú
tieto vyčíslené v špecifikácii zo dňa 29.02.2016, a jej doplnení zo dňa 01.03.2016.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší

účastník na strane žalovaného s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že neobstojí
argumentácia súdu prvého stupňa, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do daného súdneho konania na
základe právneho vzťahu so žalovaným, ktorý vznikol na základe poistnej zmluvy. Z titulu existujúcej
poistnej zmluvy potom aj poškodenému nahradil škodu, za ktorú zodpovedá poistený. Právny záujem,
na základe ktorého vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného, vyplýva z hmotného

práva a z hmotného práva vyplýva aj vzájomný vzťah medzi posiťovateľom (t. j. žalovaným), poisťovňou
(t. j. vedľajším účastníkom) a poškodeným (t. j. žalobcom). V konaní má poisťovateľ ako vedľajší
účastník v zmysle O.s.p. rovnaké práva a povinnosti ako poistený (t. j. žalovaný). To sa ale vzťahuje
výlučne len na procesné práva a povinnosti. Poisťovateľa nemôže súd zaviazať k povinnosti nahradiť
škodu poškodenému, pretože podľa predpisov hmotného práva poškodený právo na plnenie proti

poisťovateľovi nemá. Existencia poistného vzťahu medzi škodcom (žalovaným) a poisťovateľom nijakým
spôsobom neovplyvňuje existenciu zodpovednostného vzťahu medzi škodcom (t. j. žalovaným) a
poškodeným (t. j. žalobcom). Poistné plnenie nebolo poškodenému z našej strany vyplatené na základe
jeho práva voči poisťovni, ale na základe práva žalovaného voči vedľajšiemu účastníkovi. Medzi
poisťovateľom a poškodeným teda ani výplatou poistného plnenia nevzniká žiadny právny vzťah. Ani

súd by by v prípade meritórneho rozhodnutia, ktorým by žalobe čiastočne alebo úplne vyhovel nemohol
zaviazať na náhrady škody, aj vedľajšieho účastníka, a to ani v tom prípade, ak by počas sporu poisťovňa
náhradu škody čiastočne plnila. Je v aboslútnom rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
poistení zodpovednosti za škody (§ 822 - § 828), ak súd na základe výplaty poistného plenenia za
žalovaného dospeje k záveru, že medzi poisťovateľom a poisteným vznikol vzťah, na základe ktorého by

mali byť zaviazaní k náhrade trov konania spoločne a nerozdielne. Súd nemôže vyvodiť, že poskytnutie
poistného plnenia za škodcu automaticky znamená, že žalovaný má z poistnej zmluvy aj nárok, aby
poisťovňa za neho nahradila trovy právneho zastúpenia poškodeného. Ak by aj žalovaný toto právo na
základepoistnejzmluvymal,idevýlučneojehoprávo,anieoprávopoškodeného(t.j.žalobcu),atedasa
tohto práva žalobca voči poisťovateľovi nemôže priamo ani domáhať a nemôže mu byť priznané súdom.

Keďže nie je dané právo poškodeného na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi (a to ani v prípade,
že časť škody poisťovateľ vyplatí), nemôže byť ani dané právo poškodeného na náhradu trov konania
voči poisťovateľovi, a teda je vylúčené, aby žalovaný a vedľajší účastník boli na náhradu trov konania a
trov právneho zastúpenia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Rozhodnutie, ktorým súd rozhodol opačne
absolútne ignoruje vzájomné hmotnoprávne postavenie účastníkov jednotlivých právnych vzťahov.

Pokiaľ ide o výšku žalobcom uplatnených trov túto vedľajší účastník nenamieta a rozhodnutie súdu
čo do výšky trov právneho zastúpenia považuje za správne. Žalobca vo svojom odvolaní odôvodňuje
uskutočnenie jednotlivých úkonov, za ktoré si uplatnil náhradu trov konania. Ku všetkým týmto úkonom
udal, že žalobca pri podaní žaloby nepreukázal a nezdôvodnil svoj nárok. Dôkazné bremeno ohľadne
výšky škody spočívalo práve na žalobcovi, ktorý svoj nárok preukazoval len oznámením o likvidácii

poistnej udalosti a konečným vyúčtovaním poistnej udalosti. Z týchto dokladov však nevyplýva výška
skutočnej škody, na ktorú má v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka nárok. Výpočet výšky poistného
plnenia z poistenia majetku sa riadi inými pravidlami ako výpočet skutočnej škody, a na preukázanie
skutočne spôsobenej škody žalobca sám nepredložil žiaden dôkaz. Jednotlivé podklady, na základe
ktorých by bolo možné výšku skutočnej škody vypočítať dokladal až postupne na základe výziev súdu.

Pokiaľ ide o námietku proti vedľajšiemu účastníkovi zo dňa 01.06.2015 tak z jej obsahu vyplýva, že
toto podanie nemalo žiaden súvis s riadnym uplatnením a bránením práva. Žalobca síce namietal vstup
vedľajšieho účastníka do konania, no odvolával sa na plnenie poskytnuté mu úplne iným poisťovateľom
a na údajný regresný nárok Alianz - Slovenskej poisťovne voči svojmu poistenému, ktorý ale v danomprípade ani nemohol vzniknúť. Z obsahu námietky jednoznačne vyplýva, že išlo o zmätočné podanie,
ktorým ani sám žalobca nevedel, čo vlastne sleduje. Podľa názoru vedľajšieho účastníka je úplne
správne, že za takýto úkon súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko takýmto

úkonom nemohol žalobca akýmkoľvek spôsobom svoje právo uplatňovať, resp. brániť. Svojim postupom
poskytolsprávnuaspravodlivúochranužalovanému,keďnepriznalžalobcovitrovyprávnehozastúpenia
za zmätočné úkony, resp. úkony, na ktoré bol vyzvaný v dôsledku nedostatočného uplatnenia svojho
nároku. Žiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že na náhradu trov konania
žalobcu zaviaže žalovaného.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, kde vo výroku o trovách konania a právneho zastúpenia
zaviazal na ich náhradu žalovaného a vedľajšieho účastníka spoločne a nerozdielne. Aj napriek tomu, že
istinu zo žalovanej sumy uhradil vedľajší účastník, má sa za to, ako keby túto uhradil samotný žalovaný.
Týmto v podstate došlo k uznaniu nároku žalobcu a následne bol žalovaný povinný nahradiť žalobcovi aj

trovy konania a právneho zastúpenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že na strane žalovaného vystupoval aj
vedľajší účastník vyplynula, podľa právneho názoru žalobcu povinnosť uhradiť trovy konania a právneho
zastúpenia žalobcovi aj vedľajšiemu účastníkovi, a to v zmysle ustanvenia § 93 ods. 4 O.s.p., nakoľko
vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 27.02.2015, sp. zn. 4Co/249/2014. Žalobca považoval napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa za vecne a právne správne, a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. V časti týkajúcej sa
výšky trov právneho zastúpenia žalobcu sa pridržiaval odvolania zo dňa 12.04.2016. Zároveň si žalobca
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 524,52 Eur (za podanie odvolania, vyjadrenie k odvolaniu -
každý 1/2 úkon á 209,97 Eur + 8,58 Eur paušálnu náhradu a 20 % DPH).

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného, nie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky - prvou je, ak niektorý z účastníkov zastavenie
konania zavinil a je tak povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.) a druhou výnimkou
je, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne a vtedy je povinný uhradiť

trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.).

Otázka zavinenia zastavenia konania má pri rozhodovaní o náhrade trov konania osobitný význam,
pokiaľ totiž účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, súd prizná ostatným účastníkom
konania (druhej procesnej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie

alebo bránenie ich práva. Pri riešení otázky, či účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť,
treba vychádzať výlučne z procesného hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok. O prípad zavinenia
zastavenia konania, ako ho má na mysli § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nejde vtedy, ak dôvodom pre
zastavenie konania bolo späťvzatie takého návrhu, ktorý bol podaný dôvodne a navrhovateľ ho vzal
späť len so zreteľom na správanie odporcu (spočívajúce napríklad v tom, že odporca až na základe proti

nemu smerujúcemu návrhu pristúpil splneniu povinnosti požadovanému
v návrhu); v takom prípade sa neuplatní ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ale ustanovenie §
146 ods. 2 veta druhá O.s.p.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobca sa návrhom doručeným súdu

prvého stupňa dňa 29.05.2014 domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu (alternatívne
rozsudku) na zaplatenie sumy 25.000 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Trenčín napadnutým
uznesením zo dňa 01.04.2016, č.k. 38Cb/77/2014-254 konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a
žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok v sume 1.485 Eur, zaplatený na účet Okresného súdu Trenčínv zmysle ustanovení § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. O povinnosti žalovaného a vedľajšieho
účastníka uhradiť žalobcovi trovy konania, titulom nevráteného uhradeného súdneho poplatku vo výške
15 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.772,84 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. rozhodol súd prvého stupňa
z dôvodu, že žalobca vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

Vychádzajúc z účelu zákonnej úpravy náhrady trov konania, systematickej súvislosti, zisteného
skutkového stavu veci, požiadavky ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj zásady, že všetky
štátne orgány majú ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou,
pričom zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri
uplatneníštandardnýchmetódvýkladuprichádzajúdoúvahyrôznevýkladysúvisiacichprávnychnoriem,
bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou
garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb, podľa názoru odvolacieho súdu treba

v danom prípade aplikovať zodpovednosť za procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle
ustanovenia§146ods.2vetadruháO.s.p.Jepreukázané,žežalobcasvojnávrhvzalspäťpresprávanie
žalovaného. Žalobca sa totiž návrhom na začatie konania, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa dňa
29.05.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 25.000 Eur, pričom z fotokópie výpisu z účtu
žalobcu (prílohy spävzatia návrhu zo dňa 29.02.2016) vyplýva, že žalovaný uvedenú pohľadávku zaplatil

platbou realizovanou dňa 25.02.2016, t. j. až po začatí konania. Preto sú splnené podmienky na to, aby
bola žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného uložená povinnosť uhradiť žalobcovi
trovy konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. vo výške určenej v napadnutom
uznesení súdu prvého stupňa, a to jeho právnemu zástupcovi (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd
pripomína, že pri riešení otázky, či žalovaný zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, sa vždy vychádza

z procesného hľadiska, teda nie z toho hľadiska, či nárok žalobcu bol opodstatnený. Všeobecne platí,
že opodstatnenosť návrhu z hľadiska hmotného práva súd rieši len pri rozhodovaní vo veci samej, nie
v prípade, že v dôsledku späťvzatia návrhu sa konanie zastavuje.

Odvolací súd preskúmaním spisu mal za preukázané, že súd prvého stupňa správne priznal trovy

konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.772,84 Eur (za prípravu a prevzatie veci
dňa 28.02.2013, sumu 419,94 Eur, podanie žaloby na súd dňa 28.05.2014, sumu 419,94 Eur, späťvzatie
žalobného návrhu dňa 29.02.2016, sumu 419,94 Eur, účasť na pojednávaní dňa 28.01.2016, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci samej (t. j. 1/4 z 419,94 Eur + 8,58 Eur + DPH), 1x režijný paušál á 7,81
Eur, 1x režijný paušál á 8,04 Eur, 1x režijný paušál á 8,58 Eur, náhradu cestovných výdavkov vo

výške uplatnenej žalobcom 22,35 Eur + DPH za cestu z Považskej Bystrice na Okresný súd Trenčín za
účelom pojednávania a späť (2 x 44 km pri priemernej spotrebe 6,2l/100km a cene PHM 1,151 Eur/1l
+ amortizácia 0,183 Eur/1km), náhradu za stratu času vo výške 57,20 Eur + DPH za cestu vykonanú
za účelom účasti na pojednávaní dňa 28.01.2016 (4 začaté polhodiny á 14,30 Eur), t. j. spolu v sume
95,46 Eur (s DPH). Ostatné úkony právneho zástupcu žalobcu (nepriznané súdom prvého stupňa),

nepovažoval rovnako odvolací súd za úkony, na ktoré by vznikol nárok.

Odvolací súd za neopodstatnenú považoval aj námietku vedľajšieho účastníka na strane žalovaného,
ktorý žiadal, aby súd zaviazal na náhradu trov konania žalovaného. Posúdenie správnosti rozhodnutia
súdu prvého stupňa v zmysle podaného odvolania vedľajšieho účastníka spočívalo na právnom

posúdení otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu aj vedľajšiemu účastníkovi podľa
ust. § 93 ods. 2 O.s.p., podporujúceho v konaní neúspešného žalovaného. So zavedením inštitútu
vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - žalovaného, nedošlo k žiadnej takej
zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (§ 142 - § 150 O.s.p), ktorá by na nový inštitút
reagovala. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania

neupravuje. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred
zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj
vedľajšieho účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver, že povinnosť nahradiť
trovy konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia § 93 ods.
4 O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Pokiaľ teda O.s.p. nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému
z účastníkov, teda výslovne žalobcovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo žalovanému (napr. súhlas
so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom
všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka.Je teda zrejmé, že pokiaľ vedľajší účastník vystupuje na strane účastníka, u ktorého je daná povinnosť
nahradiť trovy konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., je takáto povinnosť daná i na strane

vedľajšieho účastníka. Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z
princípu zodpovednosti za výsledok konania, ktorý ovláda problematiku náhrady trov konania. Plnej
zodpovednosti za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže účastníka
a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti.

Odvolací súd na záver dodáva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, ku ktorému sa pridružil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad
procesného neúspechu má povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník zaplatiť procesne
úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Preto súd prvého stupňa správne uložil povinnosť
procesne neúspešnému žalovanému ako
i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania spoločne

a nerozdielne.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o priznaní
náhrady trov konania žalobcovi), ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu
v odvolacom konaní žiadne trov nevznikli, a ani si ich neuplatňoval.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .