Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200335
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814200335.7

Uznesenie

OkresnýsúdvNámestovevprávnejvecinavrhovateľa:EOSKSISlovensko,s.r.o,.sosídlomBratislava,
Pajštúnska 5, IĆO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska5,IČO:36613843,protiodporcovi:E.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.,H.XXX/XX,zastúpený
opatrovníkom U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., R. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, F. Kráľa 2080, Čadca, IČO: 42 388 911, právne

zastúpený STEHURA &Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Čadca, F. Kráľa 2080, IČO: 47 246 863,
v konaní o zaplatenie 213,83 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s ta v u je.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 16.01.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 213,83 Eur spolu s úrokmi z omeškania 9% ročne od 17.12.2010
do zaplatenia a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 16.06.2015 (čl.53-54 spisu) zobral
žalobný návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň navrhol, aby súd nepriznal

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko zastáva názor, že trovy vedľajšieho účastníka
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Poukázal pri tom na početné
rozhodnutia rôznych senátov viacerých krajských súdov, ktoré vyslovili záver o neúčelnosti trov konania
vedľajšieho účastníka.

Podľa ust. § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
2C 91/2014

-2-

Podľaust.§96ods.2O.s.p.súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods.2 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.Vzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniaanazákladespäťvzatianávrhunavrhovateľom,súdpotom
rozhodol tak, že konanie zastavil.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd v prvom rade skúmal, či niektorý z účastníkov zavinil zastavenie
konania a vznikla mu preto povinnosť nahradiť trovy konania účastníkovi vystupujúcemu v konaní
na druhej procesnej strane. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska (t.j. podľa
procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti
nároku vo veci samej. V danom prípade navrhovateľ zobral návrh na začatie konania v celom

rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, preto súd uzavrel, že zavinenie na zastavení konania nesie
navrhovateľ, nakoľko nebolo preukázané, že späťvzatie návrhu bolo odôvodnené správaním odporcu
(napr. úhradou žalovanej pohľadávky po začatí konania). Aj podľa ustálenej judikatúry slovenských
súdov, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. zásadne
platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy. Procesný úkon navrhovateľa
(späťvzatie návrhu) mal za následok zastavenie konania, navrhovateľ teda procesne zavinil zastavenie

konania a vznikla mu povinnosť v zmysle § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. nahradiť trovy konania
protistrane, t.j. odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý má v konaní v zmysle ust.
§ 93 ods. 4O.s.p. rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Je však potrebné zdôrazniť, že sa uhrádzajú
vždy iba trovy, ktoré boli vynaložené účelne.

Odporca si v konaní náhradu trov konania neuplatnil, ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v súvislosti
s konaním vznikli nejaké trovy, súd preto odporcovi náhradu trov konania nepriznal (vzhľadom na
absenciu návrhu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.).

Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za

2úkony právnej služby á 19,92 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 05.02.2015 a vyjadrenie zo dňa
09.02.2015), z režijného paušálu 2x 8,39 Eur a DPH vo výške 11,32 Eur, spolu 67,94 Eur.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ doručil súdu návrh na začatie konania dňa
16.01.2014.Podaním zo dňa 16.12.2014, doručeným súdu dňa 17.12.2014, oznámil vedľajší účastník v

zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vstup do konania, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania
a jeho príloh. Dňa 11.02.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie
vedľajšieho účastníka k návrhu na začatie konania, v ktorom vzniesol námietku premlčania žalobou
uplatneného nároku.

2C 91/2014

-3-

Súd podrobil priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi skúmaniu z hľadiska ich účelnosti podľa §
150 O.s.p.. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia
trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Podľa článku 47 Ústavy SR má
každý právo na právnu pomoc pred súdmi, a preto odporcom nič nebráni dať sa zastúpiť advokátom,
ktorého si sami zvolia. Nie je účelné ani nevyhnutné, aby robil vedľajší účastník v tomto procese

"prostredníka" vzhľadom na skutočnosť, že evidentne sám odporcom pomôcť nevie, i keď bol za týmto
účelom založený. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať
ako celok a aj v prípade, ak má účastník nárok na náhradu trov konania, každý úkon a každé
platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia
byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí

sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdeniu.
Základným poslaním vedľajšieho účastníka je realizácia združovacieho práva občanom za účelom
aktívnej ochrany spotrebiteľov v najširšom spektre možnosti a záujmov. Združenia sa vytvárajú za
účelom ochrany spotrebiteľa a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez
ďalšej pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera iba konštatuje, že tieto finančné prostriedky

nepovažuje za účelne vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Ak sa vedľajší účastník aj napriek
uvedeným skutočnostiam dá v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na náhradu
trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi,
pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania je možné považovať zaneetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za dva úkony právnej pomoci. Z
obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že vedľajší účastník pri vstupe do konania o danom spore nemal
žiadnu vedomosť a o jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani odporca, na strane ktorého vedľajší

účastník vystupuje. Je nutné prihliadnuť na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez
ohľadunavôľuodporcu,ktoréhozáujmymalhájiťvdanomspore,abeztoho,abymalnáležitúvedomosť,
odhliadnuc od spisovej značky a mena účastníka konania o skutkovom stave danej veci, z čoho možno
vyvodiť záver, že uvedený vstup dokonania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v stovke
ďalších prípadov. Uplatňovanie si náhrady trov konania skôr navodzuje dojem, že jeho účelom nebola

ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR I.ÚS 3698/10 zo 14.09.2011, v
ktorom sa Ústavný súd zaoberal aplikáciu § 150 OSP. Uviedol, že náhrada trov konania by mala byť vždy
primeraná hodnote predmetu sporu a trovy konania by ju nemali prevyšovať, pričom je na zamyslenie,
ak sa pre procesnú stranu otázka náhrady trov konania stáva dôležitejšou ako vec sama. Sú situácie,
kedy súdne konania vedú nie pre úspech vo veci samej, ale predovšetkým kvôli náhrade trov konania.

V danom prípade do konania vstúpilo spotrebiteľské združenie ako vedľajší účastník, pričom v samotnej
veci ako bolo vyššie uvedené, okrem spisovej značky nemali žiadnu vedomosť. Súd tiež poukazuje na
to, že navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy a súd bol v zmysle § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa odporca,
jeho opatrovník resp. vedľajší účastník premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka a to aj

pokiaľ ide o existenciu neprijateľných podmienok. Z uvedených dôvodov súd vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal, keď v danom prípade aplikoval ust. §
150 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoutunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.