Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217056
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112217056.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: V. B., T..Z., N..

X.X.XXXX, A.: S. XX, XXX XX K., zastúpenej: JUDr. Martin Kožiak, advokát, so sídlom: Murgašova
3, 043 21 Košice proti odporcovi: V. B., N.. X.X.XXXX, A.: S. XX, XXX XX K.Š., v konaní o zrušenie
spoločného nájmu družstevného bytu, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č.XX, nachádzajúcemu
sa na X. poschodí bytového domu XXX X. na S. L..Č..XX M. K., vedenom Správou katastra Košice vo
vlastníctve Stavebného bytového družstva I, Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 31 661
734.

U r č u j e odporkyňu za výlučnú nájomkyňu predmetného družstevného bytu a za členku družstva.

Odporca je p o v i n n ý predmetný byt vypratať v lehote 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania
zo strany navrhovateľky.

P r i z n á v a navrhovateľke právo na náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 200,52 EUR

(trovyprávnehozastúpenia),ktorújeodporcapovinnýzaplatiťkrukámprávnehozástupcunavrhovateľky
JUDr.Martina Kožiaka, advokáta, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 3.7.2012 domáhala, aby súd zrušil právo spoločného
nájmu účastníkov konania k bytu nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu XXX X. na S. L..
Č.. XX M. K., č.b. XX, vedenom Správou katastra Košice vo vlastníctve Stavebného bytového družstva I
Košice so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 31 661 734 a za výlučnú nájomkyňu a členku družstva
určil navrhovateľku. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal odporcu vypratať predmetný byt v lehote 15 dní po
zabezpečení náhradného ubytovania zo strany navrhovateľky.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že byt nadobudol z dopravného podniku, ďalej, že navrhovateľka
nikde nepracovala, za byt zaplatil výlučne on, pričom sa zaviazal svojmu zamestnávateľovi, že odpracuje
u neho 10 rokov. Chcel, aby navrhovateľka zdokladovala, ako prispievala na spoločnú domácnosť, keď
nebola zamestnaná. Uviedol, že neplatí výživné na deti od 1.6.2010, za čo bol odsúdený. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľka má byt na hornom poschodí rodičovského domu vo M. č. XXX.

Súd vykonal dokazovane výsluchom účastníkov konania a oboznámením listinných dokladov tvoriacich
obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11C/326/2009.-81 zo dňa 7.4.2010 súd zistil, že manželstvo
účastníkov konania, ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX, bolo rozvedené. Na čas po rozvode
manželstva bola maloletá W. B., nar. XX.X.XXXX mal. A. B., N.. XX.X.XXXX zverené do osobnej

starostlivosti navrhovateľky. Odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej W., ako aj maloletej A.
výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
predpisu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2010.

Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo poznačené dlhodobým

rozvratom, zapríčineným predovšetkým nezáujmom odporcu o manželské spolužitie a rodinný život,
ako aj jeho nezodpovedným prístupom k majetku. Súd ďalej v odôvodnení konštatoval, že bývalý
zamestnávateľ odporcu F., P..B.. K.Š. okamžite skončil pracovný pomer s odporcom listom zo
dňa 1.10.2008. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo zistené, že odporca pracoval v
tejto spoločnosti ako vodič električky od 11.7.1988. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu, že
odporca prestal nastupovať do služieb od 5.9.2008 a svoju neprítomnosť v práci nijakým spôsobom

neospravedlnil. Takéto konanie bolo považované za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, s tým, že
ďalšie pôsobenie v spoločnosti je nežiaduce.

Z rozhodnutia Družstva združených stavebných bytových družstiev so sídlom v Košiciach, Vojenská 14
zo dňa 1.7.1991 súd zistil, že predstavenstvo družstva uznesením č. 1525/76/90 zo dňa 28.9.1990 po

zaplatení členského podielu pridelilo odporcovi byt č. XX v bloku XXX X. vo vchode X na X. poschodí,
pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva do osobného užívania.

Zo zápisnice zo dňa 11.3.1993 súd zistil, že odporca uzavrel s družstvom dohodu o odovzdaní a prevzatí
predmetného bytu. Z článku 2 bodu 2 zápisnice vyplýva, že družstvo vzalo na vedomie, že odporca

v čase uzavretia tejto dohody trvale žil v manželstve s navrhovateľkou, čím vzniklo právo spoločného
užívania bytu a spoločné členstvo účastníkov konania v družstve.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie N. Ť., obec K. - sídlisko Ť., okres K. J. zo dňa
23.7.2012 súd zistil, že vlastníkom bytu č. XX je Stavebné bytové družstvo I, Vojenská 14 v Košiciach.

Z obžaloby Okresnej prokuratúry Košice I č.k. 1Pv/228/2011-4 zo dňa 174.7.2011 súd zistil, že na
odporcu bola podaná obžaloba, že v dobe od mesiaca august 2009 si neplní svoju vyživovaciu povinnosť
voči svojim deťom B. B., nar. XX.XX.XXXX, W. B., nar. XX.X.XXXX a A. B., nar. XX.X.XXXX, hoci mu táto
vyplýva priamo zo zákona a z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11C/326/2009 zo dňa 7.4.2010,

čím takto dlhuje výživné spolu vo výške 1.520,56 EUR, čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy.

Z predložených podacích poukazov súd zistil, že navrhovateľka zaplatila na účet Stavebného bytového
družstva I Košice sumu 244,13 EUR v mesiaci jún, júl, august a september 2012 a na účet Vsl.
energetiky, a.s. so sídlom v Košiciach sumu 51,70 EUR za mesiace jún, júl, august a september 2012.

Z platobných dokladov SIPO 2 súd ďalej zistil, že navrhovateľka zaplatila zálohovú platbu za plyn, ako
aj koncesionársky poplatok za rozhlas a TV za mesiac jún 2012 spolu 22,64 EUR a koncesionársky
poplatok vo výške 4,64 EUR za mesiac júl a august, 2012.

Z poštových podacích poukazov súd zistil, že navrhovateľka zaplatila na účet bytového družstva sumu
244,83 EUR za mesiace január a február 2013 a sumu 51,70 EUR na účet Vsl. energetiky, a.s., taktiež
za mesiace január a február 2013.

Z mzdových listov navrhovateľky súd zistil, že ako zamestnankyňa spoločnosti T. W. s.r.o., so sídlom v

K., C. X v rokoch 2011 a 2012 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem vo výške cca 400 EUR.

Zo stanoviska Stavebného bytového družstva I Košice ako prenajímateľa zo dňa 31.1.2013 súd zistil,
že družstvu nie sú bližšie známe rodinné pomery účastníkov konania, preto si nedovoľujú zodpovedne
prijať stanovisko pre rozhodovanie o ďalšom nájme družstevného bytu.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 157 katastrálne územie K.-, obec K.-, okres K.- zo dňa 13.2.2013 súd zistil,
že odporca je evidovaný ako spoluvlastník stavby - domu súpisného čísla XXX na parcele č. XXX/X
v podiele X/XX. Na liste vlastníctva v časti B/ sa nachádza obmedzujúca poznámka - upovedomenieo spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti č. EX 168/10 zo dňa 30.7.2010 na podiel 1/16
pod B4.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú tri deti. Maloletá
je v súčasnosti už len A., N.. XXXX. Po rozvode manželstva sa s odporcom nedohodli na zrušení
spoločného nájmu k predmetnému bytu, pretože s odporcom sa nedá dohodnúť. Je alkoholik.
Navrhovateľka býva spolu so všetkými deťmi v predmetnom byte. Odporca sa od januára 2013
nezdržiava doma. Nevie, kde býva. Od roku 2009 neprispel na spoločnú domácnosť, ani na výživné na

deti. Nijako sa nepodieľa na úhradách za užívanie bytu. Nikde nepracuje. Všetky úhrady za byt platí
navrhovateľka sama. Vo vzťahu k námietkam odporcu uviedla, že považovala za samozrejmé, že počas
trvania manželstva nepracovala, pretože bola na materskej dovolenke a starala sa o tri deti. Poprela
tvrdenie odporcu, že má byt v rodičovskom dome vo Valalikoch, s tým, že rodičovský dom je stále vo
vlastníctve rodičov navrhovateľky, ktorá pochádza z 11 súrodencov, takže je možné len do budúcnosti,
že tam bude mať nejaký podiel. V dome však v súčasnosti býva brat s rodinou. Poukázala na to, že

aj odporca má podiel na svojom rodičovskom dome. Navrhovateľka pracuje v spoločnosti T. W.. s.r.o.
v riadnom pracovnom pomere, kde jej priemerný mesačný čistý príjem sa pohybuje okolo 400 EUR.
Plnoleté dcéry B. P. W. študujú na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach a zároveň aj brigádujú,
aby matke vypomohli; navrhovateľke pomáha aj rodina, inak by to finančne nezvládli.

Odporca potvrdil, že v čase pridelenia bytu a uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí bytu žil trvale
v manželstve s navrhovateľkou, ako aj, že po rozvode manželstva sa nedohodli o zrušení spoločného
nájmu, ani o tom, kto bude ďalším nájomcom bytu. Potvrdil, že neprispieva na nájomné, ani na úhrady
spojené s užívaním bytu, pretože je dlhodobo nezamestnaný. Poukázal na to, že ešte pred rozvodom
manželstva prispieval na bývanie, a teda na nájom a na úhradu služieb spojených s užívaním bytu.

Potvrdil,žeobčasodjanuára2013prespávausvojhokamaráta.Poprelvšak,bysaboltrvaleodsťahoval.
Potvrdil tiež to, že navrhovateľka pochádza z 11 súrodencov. Mal však za to, že títo sú dostatočne
zabezpečení a preto by sa mohla navrhovateľka nasťahovať do rodičovského domu, okrem iného aj
preto, že brat, ktorý tam býval, si postavil dom a odsťahoval sa preč. Potvrdil, že vlastní spoluvlastnícky
podiel na rodičovskom dome, ktorý je však zaťažený exekúciou. Nemôže s ním nakladať.

Navrhovateľka vo vzťahu k návrhu na rozhodnutie o bytovej náhrade vo forme náhradného ubytovania
poukázala na dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré považovala skutočnosti, že odporca si neplní
vyživovaciu povinnosť voči deťom a dlhodobo, štyri roky neprispieva na nájomné, ani úhrady spojené s
užívaním bytu, pričom ona uhrádza dlhy za odporcu a taktiež vzhľadom k tomu, že od januára 2013 sa

nedržiava v byte a preto má zrejme svoju bytovú otázku vyriešenú.

Podľaust.§868Občianskehozákonníka,pokiaľniejeďalejustanovenéinak,spravujúsaustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z
nich vzniknuté pred 1.1.1992, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľaust.§175ods.2a3Občianskehozákonníka,vznenízák.č.131/1982Zb.,akvzniknelenjednému
z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného
užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú oprávnení a povinní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak manželia spolu trvale nežijú.

Podľa ust. § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, ak nadobudol právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva,
zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý
nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu

družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú na návrh jedného z nich o
zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne
aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

V danom prípade bolo predmetom konania zrušenie práva spoločného nájmu účastníkov konania k

družstevnému bytu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníkom konania vzniklo za trvania
ich manželstva právo spoločného užívania k predmetnému bytu a zároveň aj spoločné členstvo vdružstve a to v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 175 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka,
platného v čase vzniku predmetného právneho vzťahu, s použitím citovaného prechodného ustanovenia
§ 868 Občianskeho zákonníka. Z výsledkov dokazovania totiž nepochybne vyplýva, že účastníci konania

uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a následne, dňa 1.7.1991 bol odporcovi rozhodnutím družstva
pridelený družstevný byt, na základe čoho s vlastníkom bytu - Družstvom združených stavebných
družstievvKošiciachdňa11.3.1993uzavreldohoduoužívaníresp.oodovzdaníaprevzatídružstevného
bytu. Uvedená právna skutočnosť nastala v čase, kedy účastníci konania ako manželia spolu trvale
žili. Táto skutočnosť vyplýva zo zhodných výpovedí účastníkov konania, ako aj zo znenia článku 2

dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Následne, v súlade s prechodným ustanovením § 871 ods. 1
veta druhá Občianskeho zákonníka, účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., t.j. dňom 1.1.1992, sa právo
spoločného užívania bytu účastníkov trvajúce k tomuto dňu transformovalo na spoločný nájom bytu
manželmi. Taktiež je nesporné, že účastníci konania sa po rozvode manželstva (rozsudok o rozvode
manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2010) nedohodli o tom, kto bude ako nájomca predmetný
byt ďalej užívať, preto bola splnená podmienka pre rozhodovanie súdu o tejto otázke, v súlade s vyššie

citovaním ustanovením § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd rozhodol
o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov k predmetnému družstevnému bytu.

V danom prípade je nepochybné, že medzi účastníkmi nebol spor vo vzťahu k otázke vzniku práva
spoločného nájmu účastníkov k predmetnému družstevnému bytu, ani vo vzťahu k otázke zrušenia

tohto práva z dôvodu, že po rozvode manželstva sa nedokázali dohodnúť na ďalšom nájme. Spornou
medzi nimi však bola otázka, kto má byť ako člen družstva ďalším nájomcom bytu, ako aj na túto otázku
nadväzujúca otázka bytovej náhrady prislúchajúcej tomu z rozvedených manželov, ktorý nebol určený
za ďalšieho nájomcu bytu.

Podľa ust. § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon ustanovuje dve základné kritériá, na ktoré má
súd vziať zreteľ pri rozhodovaní o tom, kto bude ďalším nájomcom bytu. V prvom rade ide o záujem

maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

V danom prípade je nepochybné, že v čase rozhodovania súdu už účastníci konania mali jedno
maloleté dieťa, A. B., N..XXXX, ktorá bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.11 C
326/2009-81 zo dňa 7.4.2010 zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Čo sa týka stanoviska prenajímateľa - vlastníka predmetného družstevného bytu (podľa výpisu z listu
vlastníctva č.XXXX je ním Stavebné bytového družstvo I., Vojenská 14, Košice) zo dňa 31.1.2013, súd
z neho vychádzať nemohol, pretože družstvu neboli sú známe pomery na strane účastníkov.

Z obsahu citovaného ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd podľa okolností
prípaduprirozhodovaníoďalšomnájomcovibytumôžeprihliadaťajkďalšímhľadiskámatonajmävtedy,
ak na niektoré z vyššie uvedených primárnych kritérií nemôže vziať zreteľ. Takýmito ďalšími právne
významnými hľadiskami sú najmä sociálne a majetkové pomery účastníkov konania (so zreteľom k
možnosti nového usporiadania nájomných vzťahov), zdravotný stav účastníkov konania, spoločenský

význam a náročnosť ich práce, ďalej to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o získanie predmetu nájmu,
ale aj o jeho udržanie, ako aj skutočnosť, kto v byte fakticky býva a či u osôb, ktoré v nájomnom
vzťahuzotrvajú,súpredpokladykusporiadanémuaharmonickémuspolužitiu,aleajkširšímokolnostiam
rozvratu manželstva.

Z dokazovania vyplynulo, že odporca už dlhodobo neprispieva na platenie nájomného, ak aj ďalších
úhrad za služby spojené s nájmom. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú zo zhodných výpovedí
účastníkov; ani odporca teda uvedenú skutočnosť nepopieral, hoci sa bránil, že do rozvodu manželstva
na nájomné prispieval. Rozsudok o rozvode manželstva účastníkov však nadobudol právoplatnosť
dňa 1.6.2010. V čase rozhodovania súdu teda odporca predmetný byt užíval po dobu takmer troch

rokov bez akejkoľvek úhrady, pričom z odôvodnenia rozsudku o rozvode vyplynulo, že už v tom čase
neprispieval nijako na náklady spojené s vedením spoločnej domácnosti, ani na výživu detí. Všetky
potreby v tom čase ešte dvoch maloletých detí uhrádzala navrhovateľka. Pre neplnenie vyživovacej
povinnosti bol odporca na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Košice I č.k. 1Pv/228/11-4 zo dňa14.7.2011 odsúdený na tom skutkovom základe, že od mesiaca august 2009 ( t.j. po dobu dvoch
rokov) si neplnil vyživovaciu povinnosť voči trom deťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov. Z
listinných dokladov predložených navrhovateľkou súd zistil, že táto výlučne sama uhrádza náklady

spojené s nájmom bytu. Z dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľka je zamestnaná; už v čase
rozhodovania o rozvode manželstva pracovala v tej istej spoločnosti - T. W. s.r.o., s priemerným
mesačným čistým príjmom cca 400 EUR. Odporca uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný, preto nemá
dostatok finančných prostriedkov. Z dôkazov vykonaných v rozvodovom konaní však vyplynulo, že
odporca bol dlhodobo zamestnaný (od r.1988) ako vodič v spoločnosti DPMK a.s. Košice, ktorá s ním

dňa 1.10.2008 okamžite skončila pracovný pomer pre neospravedlnené absencie v práci, teda pre hrubé
porušenie pracovnej disciplíny. Strata stabilného príjmu zo zamestnania bola teda spôsobená vlastným
správaním odporcu, jeho nezodpovedným prístupom k práci. Uvedený záver podporuje aj fakt, že
odporca bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie, v ktorej bol vedený od 4.2.2009 do 18.10.2009, dňa
19.10.2009 vyradený pre nespoluprácu, ako aj fakt, že napriek tomu, že odporca je vedený ako vlastník
podielu na rodinnom dome súp.č.XXX v katastrálnom území K. -A. v rozsahu 6/96, ako to vyplynulo z

výpisu z LV č.XXX, na tento podiel je vedená exekúcia. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva účastníkov,
súd v rozsudku o rozvode konštatoval, že rozvrat vzťahov bol zapríčinený predovšetkým nezáujmom
odporcu o manželské spolužitie a o rodinný život, ako aj jeho nezodpovedným prístupom k majetku. V
konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka mohla zodpovedajúcim spôsobom riešiť svoju bytovú
otázku bývaním v inej nehnuteľnosti. Z dokazovania nevyplynulo, že by vlastnila inú nehnuteľnosť.

Dom vo M., na ktorý poukazoval odporca, navrhovateľka zatiaľ nevlastní ani len v spoluvlastníckom
podiele, pretože je stále vo vlastníctve rodičov a do budúcnosti sa vyporiadanie bude týkať aj ďalších
desiatich súrodencov navrhovateľky. Na viac, za situácie, že v predmetnom byte na S. L. nebýva len
navrhovateľka, ale aj všetky deti účastníkov konania, ktoré študujú v Košiciach, javí sa návrh odporcu,
aby sa navrhovateľka odsťahovala do rodičovského domu, ako neadekvátny.

Prihliadnuc ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
je zrejmé, že v prospech odporcu môže svedčiť iba tá skutočnosť, že tento sa viac zaslúžil o
získanie bytu, ktorý mu bol podľa jeho tvrdenia pridelený ako stabilizačný pod podmienkou, že u
svojho zamestnávateľa odpracuje určený počet rokov. Ostatné skutočnosti však svedčili jednoznačne

v prospech navrhovateľky. V prvom rade ide o skutočnosť, že predmetný byt predstavuje riešenie
bytovej otázky detí účastníkov konania, vrátane maloletej A., ktorá bola rozsudkom súdu zverená do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, ďalej skutočnosť, že navrhovateľka je schopná riadne aj naďalej
platiť nájomné a úhrady spojené s nájom bytu, ktorú schopnosť deklarovala existenciou pracovného
pomeru, výškou dosiahnutého príjmu ako aj tým, že tieto platby vo vzťahu k družstvu riadne uhrádzala.

Súd prihliadol aj na širšie okolnosti rozvratu manželstva, ktorý bol zapríčinený predovšetkým nezáujmom
odporcu o manželský a rodinný život a nezodpovedným prístupom k majetku, ďalej na skutočnosť,
že odporca si neplní vyživovaciu povinnosť voči deťom, ak aj na predpoklady pre harmonické a
usporiadané spolužitie účastníkov v byte a prevažnú starostlivosť navrhovateľky o domácnosť a rodinu,
nielen pred rozvodom manželstva, ale aj po rozvode. Na skutočnosť, že odporca zo svojho príjmu z

pracovného pomeru splácal pôžičku poskytnutú zamestnávateľom na vyplatenie členského podielu v
bytovom družstve, ako aj mladomanželskú pôžičku, nebolo možné prihliadať ako na okolnosť svedčiacu
vprospechodporcu,pretoževrámcihospodáreniamanželovpočastrvaniamanželstvajevecoudohody,
ktorý z nich bude platiť pôžičky bez ohľadu na ich účel. Zaplatenie pôžičiek jedným z manželov nemôže
byť v spoločnom hospodárení v neprospech druhého manžela.

Po posúdení vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že v predmetnej veci je na mieste, aby
navrhovateľka bola určená za ďalšiu nájomkyňu bytu a členku družstva.

Podľa ust. § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety,

môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len
na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

Zvyššiecitovanéhoustanovenia§712aods.8Občianskehozákonníkavyplýva,ževprípadochzrušenia
spoločného nájmu družstevného bytu po rozvode manželstva podľa § 705 ods. 1 a 2 vety druhej, zákon
priznáva pre rozvedeného manžela ako primárnu formu bytovej náhrady náhradný byt. Výnimočne, aksú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na
kvalitatívne i kvantitatívne nižšiu formu bytovej náhrady (náhradné ubytovanie alebo prístrešie).

V danom prípade mal súd za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia, podľa ktorých prislúcha odporcovi právo na bytovú náhradu vo
forme náhradného ubytovania. Týmito dôvodmi sú jednak vyššie uvedené skutočnosti a teda, že
odporca už dlhodobo neprispieva na platenie nájomného, ako aj ďalších úhrad za služby spojené
s nájmom, pričom v čase rozhodovania súdu odporca predmetný byt užíval po dobu takmer troch

rokov bez akejkoľvek úhrady, ďalej, že už v čase rozvodového konania všetky potreby detí uhrádzala
navrhovateľka, odporca si vyživovaciu povinnosť voči deťom dlhodobo neplnil, za čo bol odsúdený.
Rozvrat manželských a rodinných vzťahov medzi účastníkmi bol zapríčinený predovšetkým nezáujmom
odporcu o manželské spolužitie a o rodinný život, ako aj jeho nezodpovedným prístupom k majetku
a práci, v dôsledku čoho stratil aj stabilný príjem zo zamestnania. Hoci v konaní nebolo preukázané,
že by odporca mal uspokojivo zabezpečenú bytovú otázku na inom mieste, súd prihliadol aj na

skutočnosť, ktorú odporca sám potvrdil a teda, že od januára 2013 sa v byte nezdržiava. V dôsledku
vyššie uvedeného sa súdu javí spravodlivým, aby povinnosť odporcu z bytu sa vypratať viazal len na
zabezpečenie náhradného ubytovania zo strany navrhovateľky.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a navrhovateľke,
ktorá mala v konaní úspech, priznal právo na náhradu trov proti odporcovi. Napriek skutočnosti, že

konanie o zrušenie spoločného nájmu predstavuje tzv.iudicium duplex, kedy rovnaký návrh môže podať
aj druhý účastník, v danom prípade je z odporcovho postoja zrejmé, že nebol prístupný dohode a
uznaniu dôvodov, ktoré v prevažnej miere evidentne svedčili v prospech navrhovateľky. Súd preto na
rozhodovanie o náhrade trov konania neaplikoval ust. § 150 ods.1 O.s.p., podľa ktorého pri existencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani v prípade úspechu v konaní nemusí úspešnému účastníkovi

priznať náhradu trov.

Trovy navrhovateľky predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože v tomto spore bola zastúpená
advokátom.

Trovy právneho zastúpenia súd určil podľa ust. § 11 ods.1 písm.a/, § 10 ods.1 a § 16 ods.3 vyhl.MS SR
č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom
v čase vykonania právnych služieb. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
v zmysle ust. § 11 ods.1 písm.a/ cit.vyhlášky jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné
vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Jedna trinástina výpočtového základu v roku 2012 predstavovala sumu 58,69 EUR a v roku 2013 sumu
60,07 EUR. Právnemu zástupcovi patrí odmena vo výške 58,69 EUR za dva úkony právnych služieb
- prevzatie a prípravu zastúpenia (28.6.2012), žalobu (3.7.2012) a vo výške 60,07 EUR za účasť na
pojednávaní dňa 11.3.2013, spolu vo výške 177,45 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj tzv.režijný paušál
vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, za rok 2012 vo výške 7,63

EUR a za rok 2013 vo výške 7,81 EUR, spolu vo výške 23,07 EUR. Spolu trovy právneho zastúpenia
predstavujú 200,52 EUR.

V súlade s ust. § 149 ods.1 O.s.p. súd zaviazal odporcu, aby priznanú náhradu trov zaplatil k rukám
právneho zástupcu navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )