Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200175
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8516200175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J.
Y. XXX, v konaní o zaplatenie 258,19 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200,41 eur s 8,75 % ročným úrok z
omeškaniazosúm:114,32eurod26.12.2012dozaplatenia,19,95eurod26.1.2013dozaplatenia,31,79
eur od 26.2.2013 do zaplatenia, 34,35 eur od 26.3.2013 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,11 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 39,74 eur

na účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, všetko
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.1.2016 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 258,19 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm: 114,32 eur od
26.12.2012 do zaplatenia, 24,94 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, 36,78 eur od 26.2.2013 do zaplatenia,
34,35 eur od 26.3.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 47,80 eur od

26.12.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu
základ v záväzkovom vzťahu žalovaného a spoločnosti Slovak Telekom, a.s. založenom Zmluvou o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.10.2012 a jej Dodatkom z toho istého dňa.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 29.4.2016 v
priebehu konania písomne nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) na prejednanie veci samej nie je
potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.Vzhľadom na to, že v predmetnej právnej veci ide o drobný spor, súd s poukazom na vyššie citované
ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2.6.2016.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.10.2012 a jej Dodatkom zo dňa 11.10.2012, Súhlasom so
spracovaním údajov na marketingové účely Žiadosť o začlenenie/vyčlenenie do/ z databázy zo dňa
11.10 2012, Žiadosť o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.10.2012, Všeobecnými

podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak
Telekom, a.s.,, Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Cenník pre
poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete - časť Cenník pre hlasové služby, faktúrou č.
7312984015 zo dňa 8.12.2013, splatnou dňa 25.12.2013, na sumu 47,80 eur, faktúrou č. 7212564699 zo
dňa 8.12.2012, splatnou dňa 25.12.2012, na sumu 114,32 eur, faktúrou č. 7300160078 zo dňa 8.1.2013,
splatnou dňa 25.1.2013, na sumu 24,94 eur, faktúrou č. 7302449952 zo dňa 8.3.2013, splatnou dňa

25.3.2013, na sumu 34,35 eur, faktúrou č. 7301289179 zo dňa 8.2.2013, splatnou dňa 25.3.2013, na
sumu 36,78 eur, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a jej prílohami, Pokusom o zmier
zo dňa 1.12.2015 ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 11.10.2012 Zmluvu o

poskytovaní verejných služieb a toho istého dňa a jej Dodatok (ďalej len „zmluva o pripojení“). Na
základezmluvyopripojeníbolažalovanémuposkytnutáSIMkartač.8942102480005700725apridelené
telefónne číslo XXXXXXXXXX. Podľa tejto zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému
telekomunikačné služby v programe služieb NAJ 200. Dodatkom konkrétne v jeho bode 3 bola medzi
žalovaným a žalobcom dojednaná pre prípad v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode

1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu
SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenú
v tabuľke č. 1, kde je dojednaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur. V prípade žiadosti Účastníka o
vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tejto zmluvy je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej
vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.

Faktúrou č. 7312984015 zo dňa 8.12.2013, splatnou dňa 25.12.2013 vyúčtoval právny predchodca
žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur. Faktúrou č. 7212564699 zo dňa 8.12.2012,
splatnou dňa 25.12.2012, na sumu 114,32 eur vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému
mesačné poplatky za poskytnutý program služieb a poskytnuté hlasové a nehlasové služby. Faktúrou

č. 7300160078 zo dňa 8.1.2013, splatnou dňa 25.1.2013, na sumu 24,94 eur, okrem mesačných
poplatkov za poskytnutý program služieb a hlasových a nehlasových služieb právny predchodca žalobcu
žalovanému vyúčtoval aj poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur. Faktúrou č.
7301289179 zo dňa 8.2.2013, splatnou dňa 25.3.2013, na sumu 36,78 eur, okrem mesačných poplatkov
za poskytnutý program služieb a iných poplatkov a služieb právny predchodca žalobcu žalovanému

vyúčtoval aj poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur. Faktúrou č. 7302449952
zo dňa 8.3.2013, splatnou dňa 25.3.2013, na sumu 34,35 eur vyúčtoval právny predchodca žalobcu
žalovanému mesačné poplatky za poskytnutý program služieb ako aj iné poplatky a služby. Nároky z
týchto faktúr následne právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014
postúpil na žalobcu.

Uplatnený nárok žalobca zdôvodňoval tým, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi
žalobcu cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, čo však žalovaný nedodržal.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to

povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o

zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníkavzneníúčinnomdo31.01.2013výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Z obsahu zmluvy o pripojení vyplýva, že jej uzavretím vznikla právnemu predchodcovi žalobcu

povinnosť poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovanému povinnosť uhrádzať cenu za
poskytované služby vo výške, ktorá bola vyúčtovaná jednotlivými faktúrami. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť zo zmluvy o pripojení splnil
a dohodnuté telekomunikačné služby žalovanému poskytol, čo preukázal predloženými faktúrami.
V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenie žalobcu, že

žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v dohodnutej lehote
splatnosti nesplnil, keď cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 200,41 eur žalobcovi nezaplatil, čo
vyplývaajzpredloženýchfaktúr.Dlžnúsumunezaplatilanikudňuvyhláseniarozsudku,pretosúdžalobe
v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 200,41 eur vyhovel a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd nepriznal žalobcovi právnym predchodcom žalobcu faktúrou č. 7300160078 a faktúrou č.
7301289179 vyúčtovaný poplatok za upomienku vo výške 4,99 eur. Súd nepovažoval tento nárok za
dôvodný. Žalobca v konaní nepreukázal vystavenie akejkoľvek upomienky, ani zaslanie tejto upomienky
žalovanému, tiež nepreukázal skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok.

Súd tak nárok žalobcu na sumu vo výške 9,98 eur z týchto faktúr zamietol.

Súd po preskúmaní žalobcom uplatnených nárokov tiež dospel k záveru, že jeho nárok nie je dôvodný
ani v časti ním požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 47,80 vyúčtovanej faktúrou č. 7312984015.

Zmluvu o pripojení uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je potrebné posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť
jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad.

Súd je toho názoru aj napriek námietkam žalobcu, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom
uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden
účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech
jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinností.

Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by
nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanieúčastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti.

Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Právny predchodca žalobcu pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde
k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby
viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je
možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške
zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ
žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje.

Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, jej
výška sa mení len v závislosti od poskytnutého mobilného telefónu alebo zvoleného programu služieb.
Žalovaný mal možnosť zmluvu o pripojení prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je

možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke.

Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj
prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné
súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na

charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti
vznikne. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania na preukázanie zmluvnej pokuty

predložil súdu iba Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.11.2012 a jej Dodatok z
toho istého dňa a faktúru č. 7312984015 zo dňa 8.12.2013, splatnú dňa 25.12.2013, ktorou bola
vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur. Žiadnym iným dôkazom však nepreukázal, že či zo
strany žalovaného a akým spôsobom došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností. Žalobca sa v
žalobe k uplatnenej zmluvnej pokute ani nevyjadril. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných

dôkazov súd uzavrel, že žalobe v časti uplatnenej zmluvnej pokuty nemožno vyhovieť, a to z dôvodu
nepreukázania vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, a preto musí byť žaloba žalobcu v tejto časti
zamietnutá.

Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ uplatneného nároku na zmluvnú

pokutu. Možno zhrnúť, že účastník sporového súdneho konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť
dôkaznú ( § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.), medzi ktorými je úzka vzájomná
väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie
nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže účastníci majú právo uviesť
skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich preukázanie až do vyhlásenia

uznesenia podľa § 120 ods.4 O.s.p. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za
následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového
občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše
všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo )

a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na
ne aj označil dôkazy.

V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorú žalobca odvodzuje od jemu
postupnej pohľadávky, ktorá predstavuje jeho právnym predchodcom žalovanému vyúčtovanú zmluvnú

pokutu. Žalobca tak v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a
žalovaným bola takáto zmluvná pokuta dojednaná, pričom je potrebné čo do základu a výšky patrične
zdôvodniť tak, aby ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia
potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že došlo k takémuporušeniu záväzkového vzťahu žalovaným, ktoré predpokladá zmluva o pripojení, za ktoré vzniklo
právnemu predchodcovi žalobcu oprávnenie si uplatniť zmluvnú pokutu a žalovanému vznikla povinnosť
túto zmluvnú pokutu uhradiť. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo,

bolo by potom na žalovanom aby vyvrátil tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnil. Ak by tieto
skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.

V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby
na preukázal svojho tvrdenia o porušení zmluvných povinností zo strany žalovaného.

Žalobca v uznesení súdu zo dňa 7.3.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 14.3.2016 bol poučený v zmysle
§ 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o tom, že
všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ nároku.
Predložil súdu zmluvu o pripojení, kde bola zmluvná pokuta dojednaná ako aj faktúru, kde bola

vyúčtovaná, avšak nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci porušenie zmluvných povinností zo strany
žalovaného na preukázanie oprávnenosti vyúčtovania takejto zmluvnej pokuty. Žalobca vôbec neuviedol
akú povinnosť žalovaný porušil, v akom období boli povinnosti porušené, resp. či vôbec neboli splnené.
Samotné uvedenie výšky zmluvnej pokuty na faktúre nestačí na bezpečný záver o tom, že došlo k
porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného a žalobcovi vznikol nárok na jej úhradu vo

vyúčtovanej sume.

Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré
nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad
súd žalobe v tejto časti nemohol vyhovieť a preto aj z tohto dôvodu ju v tejto časti zamietol.

Nezaplatením ceny poskytnutej služby v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach, ktorými
bola vyúčtovaná cena komunikačných služieb sa žalovaný dostal do omeškania, a preto jej zo zákona
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ceny služieb 200,41 eur aj úrok z omeškania. Úroky z
omeškania ako sankciu s omeškaním plnenia peňažného dlhu predpokladá priamo Občiansky zákonník

v § 517. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi za poskytnutú službu cenu tak ako bola
vyúčtovaná vo faktúre a to v lehote jej splatnosti t.j. sumu 114,32 eur do 25.12.2012, sumu 19,95 eur do
25.1.2013, sumu 31,79 eur do 25.2.2013 a sumu 34,35 eur do 25.3.2013 Keďže žalovaný tak neurobil,
nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu, a keďže ide o peňažný dlh, vznikla
mu tak priamo zo zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa §

517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (ku dňu 25.12.2012, dňu 26.1.2013, dňu 26.2.2013, dňu 26.3.2013). Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v

týchto dňoch, bola vo výške 0,75 %, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe
8,75 %. Omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 200,41 eur trvá, preto súd uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi popri istine 200,41 eur aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm: 114,32
eur od 26.12.2012 do zaplatenia, 19,95 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, 31,79 eur od 26.2.2013 do
zaplatenia, 34,35 eur od 26.3.2013 do zaplatenia. Žalovaný nijako nepreukázal, že z jeho strany nedošlo

k omeškaniu, ani neuviedol dôvod, ktorý by odôvodňoval nepriznanie úroku z omeškania, preto súd
žalobcovi ním uplatnený nárok na úrok z omeškania priznal. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok z
omeškania z časti istiny, ktorú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu 258,19
eur spolu s príslušenstvom výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo konanie
o žalobe zamietnuté. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 200,41 eur vrátane
príslušenstva, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie sumy 57,78 eur vrátane príslušenstva

bol neúspešný, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá. V tejto časti bol, teda úspešný žalovaný.

Žalobca bol tak úspešný v 77,62 % a žalovaný v 22,38 %. Po odpočítaní od úspechu žalobcu v rozsahu
77,62 % úspechu žalovaného v rozsahu 22,38 %, čistý úspech žalobcu je 55,24 %. Žalobcovi tak vzniklo
právo na náhradu trov konania v rozsahu 55,24 %.

Žalobcovi v prípade plného úspechu v konaní by súd priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné
uplatnenie práva proti v konaní neúspešnému žalovanému za zaplatený súdny poplatok z podanej
žaloby vo výške 16,50 eur a za trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 63,96 eur, ktoré predstavuje
2x odmena po 21,58 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (za úkony: 1. prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z.z., 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba doručená súdu dňa 23.12.2014 - § 13a
ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.,) spolu vo výške 43,16 eur a 2x náhrada výdavkov
po 8,39 eur v súvislosti s poskytnutými úkonmi právnych služieb v zmysle žalobcovho vyčíslenia trov
právneho zastúpenia podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 16,78 eur.
Keďže advokát zastupujúci žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd zvýšil odmenu o daň z

pridanej hodnoty vo výške 12,- eur podľa § 18 ods.3 cit vyhlášky. Spolu trovy právneho zastúpenia vo
výške 71,94 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného však žalobcovi podľa § 142 ods.2 O.s.p.
patrí len 55,24 % týchto trov, teda patrí mu náhrada trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku

vo výške 9,11 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 39,74 eur. Trovy konania spolu vo výške
48,85 eur.

Trovy konania spolu vo výške 48,85 eur je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť k
rukám právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia