Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202889
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716202889.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CETELEM
SLOVENSKO, a.s. so sídlom 812 36 Bratislava 1, Panenská 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného
advokátkou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35
918 225 proti žalovanému T. C., M.. XX. XX. XXXX, Q. A., G. XX/XX v konaní o zaplatenie 492,50 €
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 435 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 31.
08. 2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vzniknuté zaplatením súdneho poplatku zo
žalobného návrhu v sume 29,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu IBAN:
P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania vzniknuté právnym zastúpením žalobcu v sume
100,27 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu IBAN: P. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15. 03. 2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia

sumy 492,50 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 05. 08. 2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 16. 09. 2013 ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, a vydaní
kreditnej karty, ako aj rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovanému úver vo výške 618,00 €. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal úver riadne splácať
spôsobom uvedeným v zmluve, keďže však túto povinnosť nedodržiaval žalobca v súlade s bodom 4.1
časti3zmluvyvyhlásilku04.08.2014mimoriadnusplatnosťspotrebiteľskéhoúveruavyzvalžalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 572,50 €, z čoho suma 533,80 € predstavovala úverovú istinu a
suma 38,70 € predstavovala náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

Na základe výzvy žalobcu žalovaný však na pohľadávku žalobcu po zosplatnení uhradil ešte sumu 80
€, ktorá bola započítaná na úhradu dlžnej sumy.

Vzhľadom na túto skutočnosť dlh žalovaného voči žalobcovi potom predstavuje sumu 492,50 €, pričom
žalobca požaduje aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení splatnosti celého úveru.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.Listom z 25. 04. 2016 vyprecizoval svoju pohľadávku, totiž uviedol, že podľa časti 3 bodu 4.2 zo
spoločných ustanovení k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere vyplýva, že žalobca bol oprávnený v prípade porušenia povinností klienta splácať poskytnutý úver

riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo
dňa nasledujúceho po dni kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. a klient je povinný tieto pohľadávky žalobcu
uspokojiť.

Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že v súvislosti s meškaním úhrady splátky zročnej počnúc januárom
2014 si žalobca v mesiaci február a marec 2014 účtoval náklady spojené s uplatnením pohľadávky v
celkovej výške 38,70 €, ktoré sú uvedené v riadku 16, 19, 20 a v riadku 35 výpisu z účtu žalovaného.
Výška nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola vypočítaná žalobcom rozpočítaním nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky za príslušné obdobie medzi dlžníkov, pričom pri jej výpočte
vychádzal z poštových nákladov, nákladov na telekomunikačné služby, mzdových nákladov a ostatných

režijných nákladov, a tak dospel k sume 38,70 €, keď v závislosti od toho, či bola zásielka doručovaná
ako obyčajná alebo doporučená, alebo doporučená s doručenkou, účtoval náklady v rôznych výškach,
účtoval si náklady za vyhľadávanie kontaktov, zasielanie SMS a hovory na pevné, a mobilné linky, ďalej
si účtoval mzdové náklady na interného zamestnanca, ktorý mal prípad v správe a ďalej si účtoval režijné
náklady na kancelárske priestory, odpisy IT zariadení a softvér.

Žalobca neprodukoval dôkazy preukazujúce, že by mu náklady v tejto výške, tak ako ich tabuľkovite
uviedol v predmetnom vyjadrení skutočne vznikli.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa § 200ea O. s. p.

súd v zmysle § 115a ods. 2 O. s. p., § 156 ods. 3 O. s. p. dňa 02. 06. 2016 vyhlásil verejne rozsudok
bez nariadenia pojednávania.

Súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzal z listinných dôkazov žalobcom pripojených do súdneho

spisu a takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný skutkový stav, ktorý žalobca tvrdil, pokiaľ šlo o
uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 16. 09. 2013.

Touto zmluvou bol žalovanému poskytnutý úver na nákup tovaru v celkovej výške 618 €, pri výške
mesačnej splátky 51,50 €, počte mesačných splátok 12, splatnosti mesačnej splátky 15-ty deň v mesiaci,

pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 15. 10. 2013 a končená splatnosť úveru k 15. 09. 2014.
Úroková sadzba a RPMN boli 0,00 %, priemerná RPMN 49,13 %, celková čiastka k zaplateniu 618 €,
nebol dohodnutý ani poplatok za poistenie.

Ako potom súd zistil z prehľadu o splácaní úveru, žalovaný úver nesplácal pravidelne, pretože prvú

splátku, ktorá bola zročná 15. 10. 2013 zaplatil až 19. 11. 2013 a potom platil ďalšiu splátku až 22. 01.
2014 v sume 51,50 €. Po zosplatnení pohľadávky zaplatil 30. 12. 2014 sumu 30 €, 20. 02. 2015 sumu
30 € a 21. 09. 2015 sumu 20 €.

Bolo zrejmé, že do zosplatnenia úveru, ktorý potom žalobca vykonal listom z 12. 08. 2014 žalovaný

žalobcovi z istiny úveru, ktorú mal zaplatiť vo výške 618 € podľa úverovej zmluvy, zaplatil sumu 103 €
v dôsledku čoho jeho dlh na istine klesol na sumu 515 €. Nie je totiž pravdou, že by žalovaný ku dňu
01. 08. 2014 dlhoval žalobcovi sumu 533,80 € na istine, nakoľko k tejto sume žalobca dospel tak, že k
dlhovanej istine vo výške 515 € pripočítal aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky 6,90 € dňa 02.
01. 2014 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 11,90 € dňa 05. 01. 2014.

Keďže žalovaný po zosplatnení dlhu zaplatil sumu 80 €, vzhľadom na skutočnosť, že úver bol bezúročný,
mohol dlhovať žalobcovi na istine len sumu 435 €. Túto sumu súd považoval za dôvodnú.

Súd nepovažoval za dôvodné, aby žalobca na sumu 80 € započítaval tzv. náklady spojené s uplatnením

pohľadávky, nakoľko tieto náklady a nárok na ne žalobca riadne nepreukázal, a to bez ohľadu na to,
v ktorý deň počas trvania úverového vzťahu ich účtoval. Tabuľka, ktorú žalobca do spisu pripojil nemá
žiadnuvypovedaciuhodnotu.Niejezrejméakoktýmvýpočtom,ktoréžalobcapreukázal,žalobcadospel
a z akých reálnych podkladov vychádzal.Preto súd nepovažoval nárok žalobcu na náklady spojené s uplatnením pohľadávky za nedôvodný a
platby, ktoré žalovaný v priebehu celého vzťahu až do zosplnenia pohľadávky vykonával, súd započítal

len na istinu pohľadávky, ktorú mal žalovaný pôvodne zaplatiť v sume 618 €.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pokiaľ ide o istinu, ktorú má
žalovaný zaplatiť.

Nárok žalobcu na nezaplatenú časť istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák.,
ktorý predstavuje základný právny rámec pre úverovú zmluvu. Právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi
vznikol je však upravený aj špeciálnym zákonom a to je Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z. z., vzhľadom na čas uzavretia úverovej zmluvy. V úverovej zmluve bolo právo žalobcu požadovať
tzv. náklady spojené s uplatnením pohľadávky dohodnuté len všeobecne bez uvedenia výšky týchto
nákladov, podľa presvedčenia súdu zmluva je v tomto smere nedostatočne určitá a od tohto ustanovenia

žalobca nemôže odvodzovať svoj nárok na predmetné náklady.

Pokiaľ ide o skutočnosť, kedy sa suma vyžadovaná žalobcom v liste zo dňa 12. 08. 2014, ktorý
bol nazvaný „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ stala zročnou, súd vychádzal zo
skutočnosti, že je nesporné, že ku dňu spísania tohto listu žalovaný meškal s viac ako tromi splátkami

a bol v omeškaní s úhradou jednej splátky viac ako dva mesiace.

Preto podľa presvedčenia súdu žalobca síce mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle
bodu4.1spoločnýchustanovenízmluvy,avšakmuselpostupovať,vzhľadomnaspotrebiteľskýcharakter
tohto vzťahu v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Ak žalobca list o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý by súd mohol považovať za signalizáciu

uplatnenia tohto práva, žalovanému doručil podľa podpísanej doručenky 14. 08. 2014, tak 15-dňová
notifikačná lehota na uskutočnenie takéhoto úkonu uplynula 29. 08. 2014. Až 30. 08. 2014 sa mohol stať
potom zročný celý úver a dňom 31. 08. 2014 sa žalovaný so zvyškom úveru dostal do omeškania. Preto
súd až od 31. 08. 2014 žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zák.
v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vo zvyšku žiadal žalobca úroky bez dôvodne.

Súd preto rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku

žalobcu zamietol.

Neúspech žalobcu však súd považoval k celkovo uplatnenej pohľadávke za neúspech nepatrný a
preto žalobcovi podľa § 142 ods. 3 O. s. p. priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu v

sume 29,50 € a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia sú
tvorené odmenou právneho zástupcu žalobcu za dva úkony právnych služieb po 33,20 € a z režijného
paušálu po 8,58 € za dva úkony právnej služby, spolu s 20 % DPH potom predstavujú sumu 100,27 €.
K úkonom právnej služby patrí príprava a prevzatie zastúpenia, a spísanie žaloby. O trovách konania

súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.