Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/870/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111235078
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111235078.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmanovej a členov

senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803zastúpenáTOMÁŠKUŠNÍRs.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, v ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: T. R.,
bytom N. XXX/X, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana
a spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom so sídlom Nám. SNP 7 Stropkov a Združenie Bratislavských spotrebiteľov so sídlom
Bratislava, Stavbárska 60, zastúpené JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD. MBA, advokátom so

sídlom v Bratislave, Karloveská 3154/35, zaplatenie sumy 3.540,42 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 25.09.2014, č. k. 9C/40/2012-160 takto,

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy 3.540,42 eur s príslušenstvom titulom neuhradeného zostatku úveru vyplývajúceho zo zmluvy č.
14 205 13 21, ktorú uzatvoril právny predchodca s odporcom dňa 14.12.2004. Odporcovi bol poskytnutý
úver vo výške 75.000,- Sk splatný v 60 splátkach po 1.941,42 Sk (64,44 eur). V priebehu konania zobral
návrh navrhovateľ späť v sume 1.101,74 eur so 13% úrokom z omeškania z 09.12.2006 do 23.12.2009 a

v časti úroku z omeškania 4% od 24.12.2009 do zaplatenia, preto súd prvého stupňa v tejto časti konanie
zastavil. Predmetom konania zastala suma 2.438,68 eur s 9% úrokom z omeškania od 24.12.2009
do zaplatenia. Keďže odporca riadne úver nesplácal, odporca mu vypovedal zmluvu a vyzval ho na
uhradenie nedoplatku, ktorý nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok od právneho predchodcu
VÚB a.s., Bratislava. Právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy a žiadal odporcu o predčasné
splatenie úveru podaním z 20.06.2005. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 37 ods. 1,
§ 39 Občianskeho zákonníka, § 323 ods. 1, 2, § 407 ods. 1, 2, 3, 4, § 497 Obchodného zákonníka

a s poukazom na právny záver odvolacieho súdu konštatoval, že dohoda o uzatvorení splátkového
kalendára a uznaní dlhu z 26.11.2009, v ktorej odporca uznal záväzok čo do dôvodu a výšky voči
navrhovateľovi vo výške 2.438,68 eur s tým, že podľa bodu 31 mal vedomosť o premlčaní zmlúv a
následkoch je absolútne neplatnou zmluvou. Takýto právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle
§ 3 Občianskeho zákonníka. Konanie navrhovateľa hodnotil aj s prihliadnutím na vyjadrenie odporu
ohľadneokolnostíuzatvoreniadohodyakokonanievrozporesovžitýmitradíciami,ktorévykazujúzjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky pri poskytovaní služby. Týmto konaním bola

privodená ujma odporcovi ako spotrebiteľovi, nakoľko v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku bol
záväzok, premlčaný a to dňom 25.07.2009, uplynutím 4 ročnej premlčacej doby, keď k uzavretiu dohody
došlo 26.11.2009. Konanie navrhovateľa, ktorého zamestnanci navštívili odporcu za účelom podpisu
dohody, ktorého obsahu neporozumel, nevykazuje znaky čestnosti, zvyklosti a praxe. Navrhovateľ týmtospôsobom využil nevedomosť odporcu ako spotrebiteľa, čím došlo k výraznej nerovnosti zmluvných
strán a porušeniu zmluvnej slobody. Postup navrhovateľa v súvislosti s uzavretím dohody považoval za
neštandardný a vyslovil pochybnosti, či skutočný prejav vôle odporcu zodpovedá obsahu dohody, keď

odporca bol v postavení slabšej strany, ktorá neuvedomujúc si obsah dohody, túto podpísal. Uzavrel,
že dohoda je neplatná a návrh navrhovateľa je premlčaný dňom 25.07.2009, preto návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Vyslovil, že dohoda

z 26.11.2009 spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu. Uznanie dlhu
odporcom ako právny inštitút je zakotvený v Občianskom zákonníku a právnym následkom uznania
práva je prerušenie plynutia premlčacej doby. Pokiaľ by sa okresný súd riadil rozhodnutím krajského
súdu a predmetný záväzkový vzťah by posúdil podľa ust. Obchodného zákonníka, na základe uznania
dlhu by došlo k plynutiu novej 4 ročnej premlčacej doby, ktorá ku dňu podania žalobného návrhu
neuplynula. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ďalej poukázal

na to, že podľa ust. Občianskeho zákonníka nebol dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania,
pretože podľa § 110 ods. 1 druhej vety OZ došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby a plynutiu novej
10 ročnej premlčacej doby, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby dlžník
mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, teda aj uznaním premlčaného záväzku bez toho, aby
bol dlžník poučený o premlčaní nastanú účinky premlčania. Ďalej poukázal na skutočnosť, že ochrana

spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti
a nezodpovednosti, pričom nie je možné poprieť zásadu rovnosti účastníkov a neprimeranú ochranu
spotrebiteľa vedúcu k úplnému zbaveniu sa jeho zodpovednosti za plnenie povinností v záväzkovom
vzťahu. Konanie odporcu nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým,
aby takémuto konaniu bola poskytnutá súdna ochrana, keď značná časť spotrebiteľov napriek viacerým

výzvam, telefonickým a písomným urgenciám si neplnia záväzky vyplývajúce zo zmlúv.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa riadil zrušujúcim uznesením Krajského súdu
v Nitre, na premlčanie aplikoval ust. Obchodného zákonníka a dohodu posudzoval v zmysle ustanovení

upravujúcichvzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Právnyvzťahmedziúčastníkmijezaloženýnazáklade
spotrebiteľskej zmluvy a na takéto vzťahy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Poukázal na aktuálny rozsudok NS SR z 25.03.2010 sp. zn. 1C
97/2009, podľa ktorého, ak žalovaná uznala svoj dlh čo do dôvodu a výšky nevediac pri tom, že uznala
premlčaný dlh, takýto uznávací prejav žalovanej nezaložil plynutie novej 10 ročnej premlčacej doby

podľa § 110 ods. 1 OSP. Ak si žalobca uplatnil právo na súde po uplynutí všeobecnej premlčacej 3
ročnej doby, správne odvolací súd s prihliadnutím na námietku premlčania žalobu zamietol. Vyslovil,
že súd prvého stupňa sa zaoberal aj nekalou praktikou navrhovateľa, ktorý podsúva spotrebiteľom na
podpis zdanlivo výhodné splátkové kalendáre. Súd sa dostatočne a náležitým spôsobom vyporiadal so
skutočným prejavom vôle odporcu pri podpise predmetnej dohody a uviedol, že konanie odporcu pri

podpise dohody posúdili súdy vo viacerých prípadoch ako nekalú obchodnú praktiku. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia krajských súdov, ktoré zaujali právny názor, že cieľom uznania záväzku bolo
predĺžiť premlčaciu lehotu na uplatnenie žalovaného nároku, a preto Dohoda o uznaní záväzku je
absolútne neplatným právnym úkonom.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu vedľajšieho účastníka zotrval na svojich stanoviskách
uvedených v odvolaní a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásení rozhodnutia pri splnení si povinnosti
upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd skôr ako pristúpil k rozhodnutiu veci v zmysle § 213 ods. 2 vyzval účastníkov konania, aby
sa vyjadrili k možnému právnemu posúdeniu veci z hľadiska ust. Občianskeho zákonníka použitiu § 52
a nasl. upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

Predmetomkonaniabolnávrh,ktorýmsanavrhovateľdomáhaluloženiapovinnostiodporcovizaplatiťmu
sumu 3.540,42 eur s prísl. titulom neuhradeného zostatku úveru vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej
s jeho právnym predchodcom, VÚB a.s., dňa 14.12.2004. Odporcovi bol poskytnutý úver vo výške2.438,68 eur, odporca sa ho zaviazal splácať v pravidelných splátkach po 64,44 eur vždy ku 14. dňu
v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 14.01.2005. V priebehu konania navrhovateľ zobral späť návrh
v časti na zaplatenie sumy 1.101,74 eur s 13% úrokom z omeškania od 09.12.2006 do 23.12.2009 a

úroku z omeškania 4% od 24.12.2009 do zaplatenia. Súd prvého stupňa vo veci prvý krát rozhodol
rozsudkom č. k. 9C/40/2012-94 zo dňa 26. marca 2013 tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy
1.101,74 euro s 13% úrokom z omeškania od 09. 12. 2006 do 23. 12. 2009 a úroku z omeškania 4%
od 24. 12. 2009 do zaplatenia zastavil a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal. V
zostávajúcej časti zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2.438,68 eur s 9% úrokom z omeškania od

24.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania 1.259,73 euro, keď posudzujúc návrh v zmysle ust.
Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný a to s poukazom na dohodu o
uznaní záväzku, podpísanú odporcom 26.11.2009 keď mal za to, že svojim podpisom potvrdil vedomosť
o premlčaní záväzku a jeho vyjadrenie, že bol ochotný dlh splácať, pričom svoj názor zmenil až na
základe vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktorý namietal premlčanie. Krajský súd v Nitre rozhodujúc
o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka uznesením č. k. 25Co/297/2013-118 zo dňa 31.01.2014

rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku o trovách konania
vo vyhovujúcej a zastavujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie keď mal za
to, že vzťah účastníkov je vzťahom, ktorý vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je ho potrebné
posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže úverový vzťah je absolútny obchod, bez
ohľadu na povahu účastníkov a uložil súdu prvého stupňa dohodu o uznaní dlhu posúdiť s ohľadom aj

na spôsob akým tento úkon vznikol, za akých okolností a z akých dôvodov došlo k podpisu dohody zo
strany odporcu. Rozhodnutie v otázke posúdenia premlčania považoval za nepreskúmateľné, pretože
súd sa nevysporiadal s otázkou splatnosti pohľadávky, ktorá skutočnosť je podstatná pre začiatok
plynutiapremlčacejdoby,keďzvykonanéhodokazovanianiejezrejmé,čidátum25.07.2005jedátumom
splatnosti úveru.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu preskúmavaným rozsudkom návrh
zamietol, keď dospel k záveru, že nárok je premlčaný, pretože dohoda o uznaní záväzku je absolútne
neplatným právnym úkonom a k premlčaniu nároku došlo 25.07.2009, po uplynutí 4 ročnej premlčacej
doby.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v intenciách zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu správne posudzoval platnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára o
uznaní záväzku, uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporcom dňa 26.11.2009 a dospel k správnemu
záveru o jej absolútnej neplatnosti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že pri uzatváraní

dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti,
ktorá podstatne naruší, alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Je
nesporné, že k uznaniu záväzku došlo v písomnej forme na navrhovateľom vopred pripravenom tlačive
a názov, formulácia a obsah dohody sú pre bežného spotrebiteľa metúce do tej miery, že si ani
neuvedomuje právne následky takéhoto úkonu a účelom, ktorý navrhovateľ predložením dohody na

podpis odporcovi sledoval, bolo prelomenie účinku premlčania predĺžením premlčacej doby na 10 rokov
Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu posudzoval žalovaný nárok podľa ust.
Obchodného zákonníka a uzavrel, že 4-ročná premlčacia doba na podanie žaloby uplynula 25. 07. 2009.

Odvolací súd vzhľadom na rozhodovaciu a výkladovú prax súdov pri aplikácii právnych noriem v

spotrebiteľsko-záväzkových vzťahoch dospel k záveru, že žalovaný nárok je potrebné posúdiť podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa úpravy spotrebiteľského práva, a preto v súlade s ust.
§ 213 ods. 2 OSP poskytol účastníkom možnosť vyjadriť sa k možnému použitiu týchto ustanovení.
Navrhovateľ namietal aplikáciu Občianskeho zákonníka v otázke posúdenia premlčacej doby, majúc za
to, že v danej veci je premlčacia doba 4-ročná.

V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitosti úverovú
zmluvu,ktorájeabsolútnymobchodnýmvzťahomvzmysle§261ods.3písm.d/Obchodnéhozákonníka
a spravuje sa ustanovením § 479 a nasledujúcim Obchodného zákonníka, zároveň ide o zmluvu
spotrebiteľskú. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa a

vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka
a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 258/2001 Z.z.Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Zákonom č. 568/2007 Z.z. bolo novelizované ust. § 52 ods. 2, ktorý zakotvil pravidlo o spôsobe a aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách a predpísal povinnú aplikáciu tých

ustanovení zákona upravujú právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, za podmienky, že tieto
ustanovenia sú v jeho prospech s tým, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedený zákon, ktorý s účinnosťou od
01. 01. 2008 nahradil ust. § 52 OZ novým znením, v prechodnom ustanovení § 879j zaviedol nepravnú
spätnosť pôsobnosti tohto zákona. Doterajšie ustanovenie § 52 ods. 2 bolo však nejasné a vyvolávalo
viacero otázok o dôvode jeho zaradenia do zákona, keďže tento nebol uvedený ani v dôvodovej správe,

ktorá len konštatovala, že zavádza absolútnu neplatnosť dojednaní, ktoré obchádzajú ustanovenie o
spotrebiteľských zmluvách. Nejednotná prax súdov svedčí o tom, že zostalo sporné, či zákon pod
formuláciou „všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“ mal na
mysli len ustanovenia Obč. zákonníka alebo aj Obchodného zákonníka a iných zákonov, v ktorých
vystupuje v zmluvnom vzťahu spotrebiteľ. Zvlášť vo vzťahu k § 53 Obč. zák., ktorý obsahuje výpočet

zmluvných podmienok, ktoré majú za účel ochraňovať spotrebiteľa tým, že zakotvenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky do zmluvy je sankcionované absolútnou neplatnosťou a vzťahuje sa na všetky
druhy a typy zmlúv, v ktorých ako účastníci vystupujú spotrebiteľ a dodávateľ bez ohľadu na to, či daný
zmluvný typ upravuje Občiansky zákonník, Obchodný zákonník alebo iný zákon. Jednoznačnú odpoveď
priniesol až zák. č. 102/2014 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01. 04. 2015 dopĺňa ustanovenie 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka o vetu, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
Obchodného práva, pričom tým nedochádza k pravej retroaktivite danej novely.

S poukazom na vyššie uvedený výklad v posudzovanej veci, v ktorej účastníkom je spotrebiteľ, bolo

potrebné aplikovať ust. Občianskeho zákonníka a námietku premlčania posúdiť podľa tohto zákona.
Zo spisu vyplýva, že podľa výzvy navrhovateľa bol úver zospoplatnený dňa 25.07.2005 a premlčacia
doba uplynula dňa 25.07.2008. Keďže Dohoda o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní dlhu z
26.11.2009 je neplatná z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, nespôsobila zamýšľané účinky predĺženia
premlčacej doby na 10 rokov, a preto keď navrhovateľ podal návrh na súd 18.11.2011, učinil tak zjavne

po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, a preto súd prvého stupňa správne návrh ako premlčaný zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.