Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511204832
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8511204832.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi U. X., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, X. S., t.č. bytom D. XX (u p. X.), X. S. za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176
778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so Stropkove, Nám. SNP 7 v konaní
o zaplatenie 833,43 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza
Motyku, AK Stropkov trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 252,94 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3.10.2011 v spojení s podaním zo dňa 20.12.2011,
ktorým navrhovateľ spresnil svoj návrh, domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 833,43
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 757,35 eur od 28.2.2006 do zaplatenia,
ako aj nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25.2.2004 odporca uzatvoril s
právnym predchodcom navrhovateľa - Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ako pôvodným veriteľom
zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pre depozitné produkty v znení ich dodatkov (ďalej iba
„VOP“). Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi produkty
a služby súvisiace s vedením účtu v banke, v zmysle VOP zriadil odporcovi na účte prečerpanie
(tzv. kontokorentný úver), pričom podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny
splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené vo VOP. S
odporcom nebolo dojednané predĺženie konečnej splatnosti úveru. Odporca využil povolené prečerpanie
na účte, prípadne dostal sa do nepovoleného prečerpania na účte, pričom splátky úveru nehradil
riadne a včas. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej
postúpenia predstavovala sumu 833,43 eur, ktorá pozostávala z istiny 757,35 eur a riadneho úroku 76,08
eur v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca navrhovateľa
deklaroval, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom
a predstavoval záväzok dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle
zmluvy o postúpení pohľadávok. Odporca nesplnil svoj peňažný dlh ani čiastočne, preto si navrhovateľ
uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 9.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby Národnej banky

Slovenska, resp. Európskej centrálnej banky navrhovateľ považuje deň 28.2.2006, t.j. deň nasledujúci
po dni „dátumu výpovede“ tak, ako je uvedený vo výpise z účtovných kníh peňažného ústavu.

Predmetnému návrhu súd v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom 5C/3/2012-35 zo dňa
15.2.2012, proti ktorému podal vedľajší účastník na strane odporcu včas odôvodnený odpor. Vedľajší
účastník na strane odporcu namietal neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
základom uplatňovaného nároku. Záverom uviedol, že konkrétne sa k veci vyjadrí po doručení návrhu
na začatie konania s prílohami.

Podaním zo dňa 7.5.2012 vedľajší účastník na strane odporcu konkretizoval svoj odpor. Vedľajší
účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky uplatňovanej návrhom na
začatie konania z dôvodu, že návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 3.10.2011, teda po
uplynutí premlčacej doby. Zároveň požadoval, aby súd vyzval odporcu na podanie vyjadrenia, či súhlasí
so vznesenou námietkou premlčania a či aj sám nevznáša námietku premlčania. Vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania vedľajší účastník na strane odporcu ďalej nepoukazoval na neprijateľné zmluvné
podmienky v zmluve.

Podaním zo dňa 27.11.2012 navrhovateľ vyjadril svoje stanovisko k odporu vedľajšieho účastníka na
strane odporcu. Navrhovateľ sa domnieval, že odpor je potrebné odmietnuť ako podaný neoprávnenou
osobou. K námietke premlčania uviedol, že vedľajší účastník tiež nemôže sám vzniesť námietku
premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený
uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne ich zástupca. Vzhľadom
na uvedené je podľa názoru navrhovateľa potrebné na vedľajším účastníkom vznesenú námietku
premlčania pozerať ako na neúčinne uplatnenú. Napokon navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že
odporca je v prebiehajúcom konaní nečinný a nijakým spôsobom nespochybnil nárok navrhovateľa.
Zdôraznil, že na vydanom platobnom rozkaze už bola vyznačená doložka právoplatnosti a na základe
právoplatného platobného rozkazu bolo začaté exekučné konanie.

Súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu uznesením č.k. 5C/3/2012-102 zo dňa
16.5.2013, ktoré Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 5Co/116/2013-115 zo dňa 30.7.2013 na
odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.

Odporca sa k návrhu na začatie konania a predmetu konania v priebehu celého konania nevyjadril.

Navrhovateľa podaním zo dňa 30.10.2013 navrhol, aby súd konanie prerušil z dôvodu podania podnetu
generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania voči rozhodnutiu Krajského súdu v
Prešove zo dňa 30.7.2013.

Podaním doručeným elektronickými prostriedkami dňa 24.4.2014 navrhovateľ opätovne žiadal o
prerušenie konania a odročenie pojednávania a vytýčenie nového pojednávania po rozhodnutí
Generálnej prokuratúry SR, pričom k podaniu pripojil kópiu prvej strany podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania, z ktorej však nevyplýva, v akej veci bol podnet na podanie mimoriadneho
dovolania podaný (zrejmý sú iba účastníci konania). Predmetné podanie doplnil písomným podaním
podaným na pošte dňa 28.4.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.4.2014.

Pojednávania dňa 30.4.2014 sa navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa, odporca, vedľajší účastník
na strane odporcu, ani právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu nezúčastnili. Právny
zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť vyššie uvedeným emailovým podaním zo dňa
24.4.2014 a žiadal o odročenie pojednávania a Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane
odporcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 8.4.2014 z dôvodu hospodárnosti
konania, navrhol, aby súd prejednal vec c jeho neprítomnosti, pričom trval na vznesenom premlčaní
a žiadal návrh zamietnuť. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd preto prejednal
vec v neprítomnosti účastníkov konania a právnych zástupcov navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na
strane odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s návrhom na začatie konania, podaním navrhovateľa zo dňa 2.11.2011, podaním
navrhovateľa zo dňa 20.12.2011, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa
21.2.2012, odporom vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 18.4.2012, podaním vedľajšieho
účastníka na strane odporcu zo dňa 7.5.2012, podaniami navrhovateľa zo dňa 2.10.2012, zo dňa
27.11.2012 doručeným elektronickými prostriedkami dňa 28.11.2012, doplneným písomným podaním
doručeným súdu dňa 30.11.2012, zo dňa 19.9.2013 a zo dňa 11.11.2013, podaním vedľajšieho účastníka
na strane odporcu zo dňa 8.4.2014, podaním navrhovateľa zo dňa 24.4.2014 doručeným elektronickými
prostriedkami dňa 24.4.2014 a doplneným písomným podaním doručeným súdu dňa 30.4.2014, vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta
VUBasic Plus zo dňa 25.2.2004, VOP VÚB, a.s., pre depozitné produkty, výpisom z účtovných kníh
peňažného ústavu Všeobecná úverová banka, a.s. zo dňa 2.12.2009, zmluvou o postúpení pohľadávok
II. zo dňa 8.12.2006, výňatkom prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier zo dňa
6.7.2011, oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 25.2.2004 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa (Všeobecná úverová banka, a.s.) s odporcom
zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic Plus, na základe ktorej
právny predchodca navrhovateľa otvoril a viedol pre odporcu bežný účet a poskytoval mu produkty a
služby konta v zmysle VOP. Jednou z poskytovaných služieb bolo aj povolené prečerpanie zostatku
účtu v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s. Z prílohy k zmluve o postúpení vyplýva,
že odporca sa dostal do nepovoleného prečerpania. Z pokusu o zmier zo dňa 6.7.2011 vyplýva, že
právny predchodca navrhovateľa vyhlásil dňa 3.5.2006 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Tejto
skutočnosti nasvedčuje aj príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva, že pohľadávka,
ktorá k rozhodujúcemu dňu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok bola vo výške 833,43 eur (z toho
istina 757,35 eur a kapitalizované úroky 76,08 eur), bola úročená od 4.5.2006, t.j. odo dňa nasledujúceho
po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalovanú sumu mohol
právny predchodca navrhovateľa uplatniť najskôr dňom 4.5.2006, kedy sa odporca dostal do omeškania
V prípade, že právny predchodca navrhovateľa umožnil odporcovi vyrovnať dlh v určitej lehote, mohlo
dôjsť k omeškaniu odporcu aj v neskoršej krátkej dobe, najneskôr však v čase postúpenia pohľadávky,
t.j. ku dňu 8.12.2006, bola žalovaná suma splatná, a teda mohla byť uplatnená v konaní pred súdom.
Vedľajší účastník, ktorý do tohto konania vstúpil na strane odporcu, vzniesol voči žalovanému nároku
námietku premlčania.

Právne posúdenie veci:

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho
častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601),
zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o
otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy
o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v
deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 od. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Keďže vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celého žalovaného nároku, súd sa predovšetkým
zaoberal skúmaním dôvodnosti vznesenej námietky.

Predmetný záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte sa riadi ustanoveniami § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), ktorými sú upravené právne vzťahy z úverovej zmluvy (ako
absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ), ale len tými ustanoveniami, ktoré neodporujú úprave
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, teda sa riadia aj ustanoveniami upravujúcimi
spotrebiteľské zmluvy, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákonom
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade je možné uzavrieť, že sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ, zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
nakoľko sú splnené podmienky takéhoto úveru v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z., pričom spotrebiteľský úver
bol poskytnutý formou úveru podľa § 497 a nasl. ObZ. Z uvedeného vyplýva, že všetky právne vzťahy
z uzavretej úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom a následne medzi
navrhovateľom a odporcom sa riadia ustanoveniami ObZ a pre prípad riešenia tej otázky, ktorá vyplýva
zo spotrebiteľského charakteru tejto zmluvy, je nevyhnutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách podľa OZ a v nich obsiahnuté obmedzenia, či korektívy. Súd preto aj v otázke premlčania musel
zvažovať, či sa v danom právnom vzťahu aplikuje obchodnoprávna alebo občianskoprávna premlčacia
doba a ostatné pravidlá o premlčaní (tj. § 387 a nasl. ObZ alebo § 100 a nasl. OZ) pričom bolo zrejmé, že
rozdielnosť právnej úpravy pre obchodnoprávny a občianskoprávny vzťah prináša rôzne následky v tom
ktorom konkrétnom prípade, keďže upravuje rôznu dĺžku premlčacej doby a rôzne následky prípadného
uznania záväzku.

Podľa názoru súdu je potrebné na daný právny vzťah aplikovať občianskoprávnu úpravu, a to v súlade s
§ 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Vzhľadom na uvedené súd aplikoval na
daný prípad ust. § 100 ods. 1 a § 101 OZ, v zmysle ktorých je premlčacia doba trojročná. K premlčaniu
nároku navrhovateľa teda došlo ku dňu 4.5.2009, kedy uplynuli tri roky odo dňa, kedy navrhovateľ mohol
prvýkrát uplatniť svoj nárok z predmetnej zmluvy na súde, resp. najneskôr dňa 8.12.2009. Súd navyše
poznamenáva, že žalovaný nárok sa považuje za premlčaný aj v prípade, že by sa použila všeobecná
štvorročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka (§ 397 OBZ), keďže nárok navrhovateľa by
bol premlčaný ku dňu 4.5.2010. Navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde až dňa 3.10.2011, a teda na
súde uplatňoval už premlčaný nárok.

K tomu súd ešte pre úplnosť udáva, že vedľajší účastník na strane odporcu je oprávnenou osobou
na vznesenie námietky premlčania, keďže vznesenie námietky premlčania nemožno považovať za
dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Vznesenie námietky síce svojou podstatou
je úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no vedľajší účastník je v zásade oprávnený v konaní na všetky
úkony, s výnimkou dispozície s konaním a
jeho predmetom, na ktoré je oprávnený iba samotný účastník konania, ktorého vedľajší účastník v konaní
podporuje, a vedľajší účastník tieto úkony robí v prospech účastníka, ktorého v konaní podporuje a
teda je oprávnený vzniesť aj námietku premlčania. V konaní nedošlo k rozporu v názoroch odporcu
a vedľajšieho účastníka, odporca nemal voči úkonom úkonom vedľajšieho účastníka žiadne námietky,
nenamietal ani jeho vstup do tohto konania a teda vznesenie námietky premlčania vedľajším účastníkom
je potrebné v danom prípade vyhodnotiť jedine tak, že išlo o procesný postup v súlade so záujmami
odporcu v záujme naplnenia ochrany jej práv, ako vyplýva z § 93 ods. 2 O.s.p. (viď k tomu obdobne
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/114/2012 zo dňa 23.8.2012).

Keďže súd zamietol návrh z dôvodu premlčania, z dôvodu hospodárnosti sa už nezaoberal
neprijateľnými podmienkami uzavretej zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca ako úspešný účastník, by mal nárok na náhradu
trov konania zo strany navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, ale odporca náhradu trov konania
nepožadoval a podľa obsahu spisu mu v tomto konaní ani žiadne preukázateľné trov konania nevznikli,
preto mu ich súd nepriznal. Nárok na náhradu trov konania vo výške 252,94 eur si podaním zo dňa
8.4.2014 uplatnil vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupoval na strane plne úspešného odporcu. Keďže
vedľajší účastník vystupoval v konaní na strane úspešného účastníka konania (pričom má v konaní
podľa § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. rovnaké práva ako účastník, teda aj právo na náhradu trov konania),
priznal mu súd postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. voči navrhovateľovi právo na náhradu trov, ktoré
mu v tomto konaní i v odvolacom konaní vznikli. Trovy konania vedľajšieho účastníka vo výške 252,94
eur predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia v tomto konaní i v odvolacím konaní, v ktorom bol plne
úspešný a pozostávajú z I. odmeny 3 x 51,45 eur a 1 x 25,73 eur, t.j. za štyri úkony právnej služby podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom - § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013, písomné podanie na súd
- odpor zo dňa 18.4.2012 - § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013, písomné
podanie na súd - podanie zo dňa 7.5.2012 - § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do
30.6.2013, písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 31.5.2013 - § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013, z II. náhrady výdavkov 3 x 7,63 eur k úkonom vykonaným v roku
2012 a 1 x 7,81 eur k úkonu vykonanému v roku 2013, a to podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. a z III. DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 20 % zo základu pre výpočet
vo výške 210,78 eur, t.j. vo výške 42,16 eur. Súd zaviazal navrhovateľa na náhradu týchto trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.