Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212809
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715212809.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci starostlivosti o maloletého
Y. F., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen, dieťa rodičov - otca U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., L. XXXX/XX a matky Y. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K., F. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o.,

so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, v konaní o zrušenie výživného, o odvolaní
matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15P/19/2015-96 zo dňa 26. 01. 2016,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť na maloletého Y. F.,
nar. XX. XX. XXXX, a to ku dňu 01. 09. 2015 a výživné neurčil. Týmto rozhodnutím došlo k zmene
rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 32P/325/2013 zo dňa 25. 11. 2013 v časti týkajúcej sa výživného.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že otec maloletého sa podaným

návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica dňa 25. 11. 2013, keď rodičia maloletého uzavreli rodičovskú dohodu, ktorou bol
maloletý Y. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Obaja
rodičia v rámci konania potvrdili, že striedavá osobná starostlivosť prebieha plynule, bez väčších
problémov s tým, že sa vedia dohodnúť v prípade onemocnenia alebo iných okolností. Obaja rodičia
potvrdili v priebehu konania, že sa vedia dohodnúť aj na financovaní výdavkov v súvislosti so

starostlivosťou o maloletého tak, že každý z rodičov znáša náklady v polovici. Zhodne uviedli aj to,
že otec si vyživovaciu povinnosť uloženú mu vyššie uvedeným rozhodnutím vo výške 100 € mesačne
neplnil. Matka maloletého tieto finančné prostriedky od neho ani nepožadovala a nikdy reálne jej zo
strany otca neboli vyplácané.

Okresný súd aplikujúc ust. § 26 Zákona o rodine skúmal, k akej zmene pomerov, či už na strane otca

alebo matky, prípadne maloletého dieťaťa od posledného rozhodovania ohľadne výživného došlo. Od
rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v priebehu roku 2014 - 2015 sa zmenili pomery tak
na strane matky, ako aj otca. Matka začala koncom roku 2014 vykonávať podnikateľskú činnosť, má
uzatvorenú zmluvu o spolupráci so spoločnosťou SkinMedical, s. r. o., so začiatkom účinnosti od 28.
11. 2014. Príjem podľa zmluvy prvé tri mesiace bol dohodnutý v sume 600 €, následne 800 € mesačne.
Ďalšia zmena na strane matky spočívala v tom, že žije vo K. a má prenajatý byt, o čom doložila Zmluvu o

prenájme zo dňa 18. 07. 2014 s dohodnutou výškou nájmu 300 € mesačne. Rovnako u otca maloletého
došlo k zmene pomerov s tým, že od 01. 01. 2015 došlo k Dohode o zmene pracovnej zmluvy a jehopríjem bol dohodnutý v sume 190 € mesačne. Súčasne doložil otec maloletého aj potvrdenie o príjme
zo závislej činnosti za obdobie roku 2015, kedy jeho priemerná čistá mzda predstavovala 194,78 €
mesačne. Otec maloletého pracuje pre spoločnosť ARCOIRIS, s. r. o.. Za členstvo v dozornej rade v

spoločnostiEAGLYSECURITYnepoberalžiadenpríjemzarok2014,aleanizarok2015.Odposledného
rozhodovaniaohľadommaloletéhoY.vroku2014otecmaloletéhopredalgarážavrovnakomrokučerpal
úver za účelom rekonštrukcie rodinného domu a prefinancoval osobné motorové vozidlo z firmy na seba
Zmluvouoautokreditezmája2014.Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniamalokresnýsúdzato,že
nie je v rozpore so záujmami maloletého, že súd výživné na maloletého neurčil a zrušil otcovi maloletého

vyživovaciu povinnosť, ktorá bola určená na základe Dohody rodičov zo dňa 25. 11. 2013. V konaní
bolo totiž preukázané, že došlo k zníženiu príjmu na strane otca, pričom majetkové pomery týkajúce sa
bývania, motorového vozidla a vlastníctva rodinného domu boli už v čase rozhodovania Okresného súdu
Banská Bystrica známe. Jediná zmena je v tom, že v čase rozhodovania pred Okresným súdom Banská
Bystrica bolo motorové vozidlo financované z prostriedkov spoločnosti, keďže otec maloletého podnikal
a v čase podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti bolo auto na základe prefinancovania

splácané otcom maloletého ako fyzickou osobou. Bolo preukázané, že na strane otca sa podstatne
znížil príjem zo zárobkovej činnosti, a to výrazne oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu. Naopak na
strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že táto začala pracovať, má vlastný príjem, ktorý v čase
rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica nemala a ako uviedla, živil ju priateľ, s ktorým žila v
spoločnej domácnosti. Okresný súd uznal, že z príjmu, ktorý dosahuje, platí matka maloletého nájomné,

avšak ostatné finančné prostriedky, ktoré získa, používa na vlastnú potrebu a na výživu maloletého
syna, a to len v čase, keď je v jej osobnej starostlivosti. Ani jeden z rodičov nedokladovali a neuvádzali
zmenu pomerov na strane maloletého a obaja potvrdili, že maloleté dieťa ma rovnaký štandard, či u
otca alebo u matky a na financovaní výdavkov sa podieľajú spoločne. Naviac okresný súd uviedol, že
obaja rodičia potvrdili, že matka nikdy finančné prostriedky, teda výživné, ktoré bolo dosiaľ ustálené

rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica od otca nepožadovala, nepotrebovala ich a nechýbali jej
a nedožadovala sa ich plnenia od uzavretia dohody o striedavej starostlivosti pred Okresným súdom
Banská Bystrica. V snahe predísť akémukoľvek napätiu medzi rodičmi maloletého tak, aby to nemalo
dopad hlavne na výchovu a starostlivosť o dieťa, bol súd toho názoru, že neurčenie výživného pri
striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch je v záujme dieťaťa, ak došlo k takej zmene

pomerov na strane matky, ako aj na strane otca maloletého, ktorá v plnom rozsahu odôvodňuje zrušenie
vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá
O. s. p.) odvolanie matka maloletého s tým, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,
nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má za to, že okresný súd vyhodnotil
predložené dôkazy jednostranne v prospech navrhovateľa - otca maloletého. Vôbec nezohľadnil

skutočnosť, že otcom preukazovaný príjem nepostačuje na jeho bežnú mesačnú réžiu vzhľadom na
jeho vysoký životný štandard, na čo poukazovala počas celého konania. Ak by bol navrhovateľ skutočne
v takej zlej finančnej situácii ako tvrdí v návrhu na zrušenie výživného, nemal si brať úver za účelom
rekonštrukcie nehnuteľností, ktorý treba pravidelne splácať, a taktiež nemal pristúpiť k prefinancovaniu
vozidla zo svojej spoločnosti na neho, ak ho aj tak musel splácať, pričom nevyužil možnosť, že

prevedie tento svoj záväzok na tretiu osobu za odstupné. Majetkové pomery navrhovateľa sú naopak
nadštandardné, keďže vlastní lukratívne nehnuteľnosti, a to byt ako aj dve garážové miesta, rodinný dom
aj s pozemkami, ktorú využíva ako chatu, pričom ako výlučný vlastník v celosti uvedenej nehnuteľnosti
vystupuje navrhovateľ od januára 2014. Dovtedy, čiže v čase rozhodovania Okresného súdu Banská
Bystrica bol spoluvlastníkom podielovým. Navrhovateľ vlastní aj motocykel, čo svedčí o omnoho vyššej

životnej úrovni akú má odporkyňa. Ak teda navrhovateľ predložil dôkaz o jeho príjme, reálne nemožno z
neho vychádzať, nakoľko podľa výdavkov navrhovateľa musí jeho príjem predstavovať minimálne 1 000
€. Uznáva, že v čase, kedy naposledy rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica o výživnom, nemala
žiaden príjem, ale v tom čase bývala u navrhovateľa a nemusela ani nič platiť. V neposlednom rade sa
okresnýsúdnezaoberalaninávrhomkolíznehoopatrovníka,ktorýnavrholnávrhnavrhovateľazamietnuť

z dôvodu, že nie je v záujme maloletého. Na záver poukázala na to, že frekvencia striedavej osobnej
starostlivosti o maloletého je síce u oboch rodičov rovnaká, ale aj napriek tomu má za to, že životná
úroveň navrhovateľa je omnoho vyššia ako jej, a preto suma 100 € mesačne nie je sumou, ktorú byv súčasnosti nemohol otec maloletého dieťaťa na jeho výživné prispievať. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky maloletého konštatoval, že sa stotožňuje so
skutkovýmiaprávnymitvrdeniamimatkyvodvolaní.Zotrvalnasvojichvyjadreniachpredprvostupňovým
súdom, teda doporučení návrh otca na zrušenie výživného zamietnuť.

Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového

súdu považuje za vecne správne. Okresný súd sa vo svojom odôvodnení podľa neho podrobne zaoberal
dôvodmi, ktoré uviedol ako dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti voči maloletému v dôsledku zmeny
pomerov na jeho strane. V čase kedy bolo naposledy rozhodnuté o striedavej osobnej starostlivosti
sa rozhodol prispievať na maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne, nakoľko v tom čase bola
matka dieťaťa nezamestnaná a on naopak zamestnaný bol. Situácia sa však zmenila, a to podstatným
spôsobom, a to i na strane matky maloletého, ktorá už tohto času pracuje a dosahuje príjem 800

€ mesačne. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, ktoré prefinancoval, bol nútený ho „predať“ leasingovej
spoločnosti, a to len preto, aby mal nejakú hotovosť na krytie základných potrieb, ako aj potrieb
maloletého. Má snahu nájsť si nejakú zákazku, avšak reálna situácia na trhu práce je taká, že sa mu
to v poslednom období nedarí. Predmetné osobné motorové vozidlo používa aj na lekárske návštevy
v Novej Bani, kam pravidelne so synom chodieva na fyzioterapeutické cvičenia a vozidlo je pre neho

potrebné aj z dôvodu, že dieťa máva často laryngitické záchvaty a sú situácie, ktoré nie je schopný s
dieťaťom doma zvládnuť a musí ísť bez meškania na detskú pohotovosť. Pokiaľ ide o motorku, ide o
staré jednostopové vozidlo, ktoré bolo vyrobené v roku 2001. Na záver zdôraznil, že v súčasnej dobe sa
pri starostlivosti o maloletého Y. s matkou striedajú. Má za to, že sa o dieťa starajú rovnako, a preto nevidí
dôvod, aby naviac mesačne prispieval výživným na maloletého. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie matky maloletého v zmysle ust.
§ 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa

§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd pri rozhodovaní neprihliada na
okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili
pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako
aj zmenu pomerov na strane dieťaťa. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu
podstatnú a závažnú s tým, že musí ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový

základrozhodnutiaovýkonerodičovskýchprávapovinností,aleborozhodnutiasúduoschválenídohody
rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, preto v jednotlivostiach naň odvolací súd odkazuje. Z uvedených dôvodov sa odvolacísúd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
(§ 219 ods. 2 O. s. p.) a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza nasledovné:

Matka maloletého v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli zo
strany okresného súdu zohľadnené, či na ktoré by pri rozhodovaní neprihliadal. Zo strany matky
je spochybňovaná vecná správnosť rozhodnutia len jej tvrdením, že otcom preukazovaný príjem
nepostačuje na jeho bežnú mesačnú réžiu vzhľadom na jeho vysoký životný štandard, avšak uvedené
skutočnosti v konaní neboli matkou preukázané. Takýmto dôkazom nie je ani vlastníctvo motocykla,

ak ide o motorku vyrobenú v roku 2001. Okresný súd na strane 5 a 6 napadnutého rozhodnutia v
odôvodnení podrobne zohľadnil všetky okolnosti, ktoré v priebehu konania preň vyplynuli pre posúdenie,
či v porovnaní s rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, kedy bola naposledy vyživovacia
povinnosť otca voči maloletému ustálená, došlo či nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane
otca, ktorá umožňuje zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému a jeho následné neurčenie.
Nemožno opomenúť, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 11. 2013

zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom
okresného súdu, podľa ktorého došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky maloletého, ktorá
v čase poslednej úpravy o výživnom nemala žiaden príjem, bola nezamestnaná a v súčasnej dobe
dosahuje príjem vo výške 800 € mesačne. Zároveň k podstatnej zmene pomerov došlo i na strane
otca maloletého, u ktorého došlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu, ktorý v minulosti dosahoval.

Tvrdenie matky, že príjem otca podľa jeho výdavkov možno predpokladať vo výške minimálne 1 000
€, je len jej tvrdením, z ktorého okresný súd nemohol vychádzať. Uvedené tvrdenia matky maloletého
sú zároveň rozporuplné aj s prihliadnutím na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že doposiaľ
si otec fakticky vyživovaciu povinnosť ustálenú rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica neplnil, a
sama matka maloletého uviedla, že výživné vo výške 100 eur od otca maloletého nikdy nepožadovala,

nepotrebovala ich a nedožadovala sa ich plnenia od uzavretia dohody pred Okresným súdom Banská
Bystricaostriedavejosobnejstarostlivosti.Jejodvolaniemožnopovažovaťzaúčelové,aksamavkonaní
uviedla, že na financovaní výdavkov v súvislosti s maloletým Y. sa rodičia vedia dohodnúť a tieto výdavky
každý z rodičov znáša v polovici.

K námietke matky maloletého spočívajúcej v tom, že konajúci súd vyhodnotil predložené dôkazy
jednostranne len v prospech otca maloletého, odvolací súd uvádza nasledovné:

Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať

všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov
konania. Treba dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa
riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03).

I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

v texte len „dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre
prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne
upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov,
ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov
a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý

rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa
zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

Na záver odvolací sú poznamenáva, že pokiaľ i kolízny opatrovník maloletého v konaní uviedol, že

s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, ide o jeho stanovisko, ktorým chráni práva a záujmy maloletého
dieťaťa v konaní. Z uvedeného však samo osebe nevyplýva, že by rozhodnutie okresného súdu nebolo
zákonné a spravodlivé. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne konštatoval, že
neurčenie výživného pri striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch je v záujme dieťaťa,ak každý z rodičov znáša náklady na starostlivosť o maloletého Y. v polovici, keď dôvodne vyhodnotil, že
od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, či už na strane matky, ale aj na strane
otca maloletého. Tvrdenie matky maloletého v odvolaní, že okresný súd sa zo stanoviskom kolízneho

opatrovníka nezaoberal, preto neobstojí.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a ktoré
nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a)
O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako je tomu i v prejednávanom prípade.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.