Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/88/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8504111806
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8504111806.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávnených 1/ Sociálna poisťovňa, pobočka Stará
Ľubovňa, Budovateľská 42/535, Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484 a 2/ RAVIL s.r.o., Lermontovova 18,
811 05 Bratislava, IČO: 36 790 869 proti povinnému U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, X.
S. o vymoženie 2 249,68 eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

III. Oprávnení a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

IV. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Jurašovskému, Exekútorský

úrad Stará Ľubovňa, Levočská 3, Stará Ľubovňa vo výške 23,04 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený v 1. rade podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej
sumy vo výške 2 249,68 eur (67 774,-Sk) na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí
Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa č. 500-352-4221/2001-13 zo dňa 31.12.2001, č.

700-596-4221/2002-13 zo dňa 20.8.2002 a č. 700-315-4221/2003-13 zo dňa 18.11.2003. Súdny
exekútor Mgr. Ján Jurašovský požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 19.7.2004 pod č. 5710 007270.

Uznesením č.k. 4Er/88/2004-24 zo dňa 1.12.2009 súd pripustil zmenu oprávneného v časti vymáhanej
pohľadávky vo výške 1 451,83 eur, a to spol. RAVIL s.r.o. Po tejto zmene sa pre oprávneného v 1. rade

vymáha suma 797,85 eur a pre oprávneného v 2. rade 1 451,83 eur.

V priebehu exekučného konania predložil exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
mu oprávnený v 1. rade oznámil, že rozhodnutie č. 700-596-4221/2002-13 zodňa 20.8.2002 nemožno
z dôvodu uplynutia času vykonať. K návrhu priložil exekútor aj oznámenie oprávneného v 1. rade.
.

Oprávnený v 2. rade sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril, aj keď bol poučený, že sa k nemu
nevyjadrí, súd bude mať za to, že voči zastaveniu exekúcie nemá námietky. Oprávnený v 1. rade na
výzvu súdu oznámil, že lehota na vykonanie uvedeného rozhodnutia uplynula podľa § 25 ods. 2 zák. č.
274/1994 Z.z. v znení zákona č. 242/2001 Z.z.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa§57ods.2Exekučnéhoporiadkusúdmôžeexekúciuzastaviťajvtedy,aktovyplývazustanovenia
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa§277ods.1zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoisteníakpovinnosťplatiťpoistnénanemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie

v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť
nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa§25ods.1zák.č.274/1994Z.z.oSociálnejpoisťovnivzneníúčinnomdo31.12.2003pohľadávky
na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka

podľa osobitných predpisov na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia.

Podľa§25ods.2zák.č.274/1994Z.z.oSociálnejpoisťovnivzneníúčinnomdo31.12.2003rozhodnutie
uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho

právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

V predmetnom konaní sa vymáha plnenie z exekučných titulov - rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ktorými
bolopredpísanépoistnénanemocensképoistenieadôchodkovézabezpečenie.Predmetnérozhodnutia

boli vydané podľa zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pričom povinnosť uložená exekučnými
titulmi doposiaľ nebola splnená.

Zákon č. 274/1994 Z. z. bol s účinnosťou ku dňu 31.12.2003 zrušený a nahradený zákonom č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení. V zmysle citovaného prechodného ustanovenia § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003

Z. z. sa pri platení a vymáhaní povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové
zabezpečenie, ktorá vznikla pred 1.1.2004 a nebola do 31.12.2003 splnená, použijú predpisy účinné do
31.12.2003, čiže zákon č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003.

.

V ustanoveniach § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003 je zakotvená
prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom na nemocenské poistenie
a na dôchodkové zabezpečenie, a to desať rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti takéhoto
rozhodnutia. Z gramatického a logického výkladu slova „vykonať“ pritom vyplýva, že výkon rozhodnutia
v stanovenej prekluzívnej lehote nestačí začať, ale je potrebné ho aj skončiť. Realizácia výkonu

rozhodnutia vydaného podľa cit. zákonných ustanovení je možná iba v tejto stanovenej prekluzívnej
lehote.

Preklúzia pritom predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady
preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex

offo, aj keď to účastník konania nenamietne.

Posledným dňom desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie jednotlivých exekučných titulov
uvedených vyššie boli v zmysle citovaných zákonných ustanovení dni 22.1.2012, 9.9.2012 a 11.12.2013
a dňami nasledujúcimi po týchto dátumoch došlo k zániku práva oprávnených na vymáhanie pohľadávky

priznanej predmetnými exekučnými titulmi.

Oprávnený v 1. rade upozornil exekútora na uplynutie prekluzívnej lehoty len vo vzťahu k exekučnému
titulu, nárok z ktorého sa vymáha v jeho prospech. Preskúmaním oznámenia oprávneného v 1. rade však
súd zistil, že uplynutie prekluzívnych lehôt sa týka aj exekučných titulov, nároky z ktorých sa vymáhajú

v prospech oprávneného v 2. rade.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, pretože je tu dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať a súčasne druhým výrokom zastavil
exekúciu v celom rozsahu.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4
O.s.p. tak, že nemajú právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/95 Z.z. tak že zaviazal

povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy
exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu,
zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie
znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola
exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok

povinného bol vyhlásený konkurz, (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek do úvahy v tomto prípade
neprichádza žiadna z možností, preto súd na trovy exekúcie zaviazal povinného.

O trovách exekúcie teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. a § 22 vyhl. MS
SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 tak, že priznal

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,04 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

.
Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné (4 x 1,33 eur, 1 x 0,44 eur, 2 x 0,93 eur, 1 x 1,03 eur, 2 x 0,65 eur, 1 x 0,43 eur, 1 x 1,30
eur a 1 x 1,40 eur) 13,08 eur

- poplatky (1 x 3,32 eur a 1 x 6,64 eur) 9,96 eur

Trovy exekúcie celkom: 23,04 eur

Súdny exekútor si uplatnil aj odmenu vo výške 33,19 eur. Je zrejmé, že vychádzal z vyhlášky č.

288/1995 Z.z. účinnej od 1.5.2008, kde je stanovená minimálna odmena pri zastavení exekúcie vo výške
33,19 eur. V danom prípade však začala exekúcia pred 30.4.2008, teda aj keď k zastaveniu exekúcie
došlo až po tomto dátume, v zmysle § 27a vyhl. č. 288/95 Z.z. odmena patrí podľa úpravy účinnej do
30.4.2008 a podľa znenia do 30.4.2008 treba predložiť aj špecifikáciu trov exekúcie. Súd preto vyzval
exekútora na špecifikáciu trov exekúcie v súlade so znením vyhl. č. 288/1995 Z.z. účinnej do 30.4.2008.

Súdny exekútor výzvu prevzal dňa 4.12.2013, do dňa vydania tohto rozhodnutia však na výzvu súdu
nereagoval. Bez špecifikácie trov súd nevie posúdiť, za aké úkony si exekútor uplatňuje odmenu, preto
mu ju súd nepriznal.

Súd ďalej pri kontrole hotových výdavkov, konkrétne poštovného zistil, že žiadosť o udelenie poverenia

(poštovné účtované vo výške 28,-Sk, t.j. 0,93 eur) a návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania
(poštovné účtované vo výške 1,13 eur) boli súdu doručené osobne, teda v súvislosti s doručením týchto
listín exekútorovi poštovné nevzniklo, preto ho súd nepriznal. Ďalej súd zistil, že upovedomenie o začatí
exekúcie(poštovnéúčtovanévovýške40,-Sk,t.j.1,33eur)bolooprávnenémudoručenéspoluslistinami
v ďalších 2 konaniach, preto súd za toto doručenie priznal iba alikvótnu časť poštovného pripadajúcu na

toto konanie, t.j. sumu 0,44 eur (40,-Sk : 3 konania = 13,33 Sk, t.j. 0,44 eur). Pri doručovaní exekučného
príkazu odpísaním z účtu v banke si exekútor uplatnil poštovné vo výške 3 x 40,-Sk, ale z exekútorského
spisu vyplýva, že iba 2 zásielky boli doručované do vlastných rúk s opakovaným doručením (t.j. vo
výške 40,-Sk); 1 zásielka bola doručovaná iba doporučene. Cena doporučenej zásielky v tom čase
predstavovala sumu 28,-Sk, t.j. 0,93 eur, preto súd za 3. uvedenú zásielku priznal poštovné iba vo výške

0,93 eur. Exekútor si uplatnil aj poštovné za doručenie 4 žiadostí o súčinnosť zo dňa 21.12.2009 vo výške
4 x 1,40 eur. Z týchto žiadostí je zrejmé, že boli doručované v inom konaní vedenom súdnym exekútorom
proti tomu istému povinného, pričom v spise nie je žiadna doručenka preukazujúca doručenie týchto
žiadostí a cenu za nich. Z uvedeného dôvodu súd náhradu uvedeného poštovného vo výške 4 x 1,40eur exekútorovi nepriznal. Súd takisto zistil, že exekútor si uplatnil aj poštovné za doručenie exekučného
príkazu zrážkami z dôchodku povinného, a to 4 x 1,30 eur. Oprávnenému v 2. rade a Sociálnej poisťovni -
ústrediu však tento príkaz doručoval spolu s písomnosťou z iného konania a povinnému spolu s listinami

z 2 iných konaní. Súd preto aj za tieto doručenia priznal exekútorovi iba alikvótnu časť poštovného
pripadajúcu na toto konanie, t.j. sumy 2 x 0,65 eur (1,30 eur : 2 konania = 0,65 eur) a 1 x 0,43 eur (1,30
eur : 3 konania = 0,43 eur).

.

Súd pri priznávaní odmeny aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. účinnej do 31.4.2008
vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumy odmeny v slovenských
korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o
zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.

Poučenie:

Proti prvému a druhému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom

súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Proti tretiemu a štvrtému výroku tohto uznesenia zákon odvolanie nepripúšťa. (§ 58 ods. 6 zák. č.
233/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.11.2013 v spojení s 202 ods. 2 O.s.p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).