Rozsudok – Rozvod Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8P/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316202366
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5316202366.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci A. B. H., A.. XX.X.XXXX, H. XXX F.
E. H. H., A.. X.X.XXXX, X. XXX, právne zastúpenému JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom, Fraňa
Kráľa 2080, Čadca, za účasti maloletého X. H., A.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo navrhovateľky B. H. H.. T., A.. XX.X.XXXX Y. E. H. H. A.. X.X.XXXX, uzavreté v Rímsko-
katolíckom kostole vo X. T. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo Svrčinovci
zväzok 5 ročník 2011 strana 159 poradové číslo 8 r o z v á d z a .

II. Maloleté dieťa X.A. H., A.. X.X.XXXX z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Odporca je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého X. H., A.. X.X.XXXX vo výške 130,- € mesačne
k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:

IV. Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým synom X. H., každý párny víkend v mesiaci od
piatku 19.00 hod. do pondelka 17.00 hod., v období letných školských prázdnin prvé dva týždne v júli
a prvé dva týždne v auguste v príslušnom kalendárnom roku, v období Vianoc od 22.12. do 30.12. v
párnom roku, a od 31.13. do 6.01. nasledujúceho roka v nepárnom roku, celé jarné prázdniny v párnom
roku a celé Veľkonočné sviatky v párnom roku.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.3.2016 navrhovateľka žiadala rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a to tak, že maloletý X. H. bude zverený do jej osobnej
starostlivosti a odporca bude povinný platiť na jeho výživu sumou 150,- € mesačne. Styk žiadala
ponechať neobmedzený. V návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo po 5 ročnej známosti.
Rok po jeho uzavretí začali stavať rodinný dom. Aj napriek občasným nezhodám a krízam manželstvo
fungovalo normálne. Po narodení syna a následnom presťahovaní sa do spoločného domu sa vzťahy
zmenili. Odporca trávil veľa času v práci, v čase voľna sa kvôli rôznym povinnostiam doma veľmi
nezdržiaval, resp. nejavil záujem tráviť s navrhovateľkou a synom voľný čas. Všetka starostlivosť o syna
a často krát aj o dom ostávala na navrhovateľke. Všade chodila so synom sama, už aj ľudia si to všímali,
že s nimi odporca netrávi čas. Vzťahy medzi nimi postupne úplne ochladli, začali sa hádať, nastali

problémy v celkovej komunikácii, aj v intímnom živote. Navrhovateľka k odporcovi už necíti lásku, od
začiatku roku 2016 spolu intímne nežijú a od 24.3.2016 ani nebývajú. Manželstvo považuje za hlboko a
trvalo rozvrátené, nedá sa z jej strany očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na pojednávaní dňa
01.6.2016 návrh rozšírila o ďalšiu z príčin rozvratu manželstva, a to o jej mimomanželský vzťah, ktorý
bol len vyústením toho, čo uviedla v návrhu. Odporca prispieva na výživu dieťaťa od 15.4.2016 od marca
2016, keď navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Odporca trávi s maloletým synom celé víkendy,
syn ho má rád, nechce preto odporcovi brániť v stretávaní sa s ním. Odkedy navrhovateľka opustila
spoločnú domácnosť, spoločne už s odporcom nehospodária. Poberá rodičovský príspevok a prídavky
na dieťa v sume 223,- €, od septembra, resp. októbra tohto roka by sa chcela zamestnať. V súčasnosti
býva spolu so synom u svojej starej matky. Výdavky navrhovateľky predstavujú 425,- € (strava 100,-
€, oblečenie 20,- €, obuv 20,-€, telefón 30,- €, internet 15,- €, drogéria 15,-€, pohonné hmoty 30,- €, a
výdavky na maloletého Sebastiána predstavujú 195,- € (strava 100,- €, oblečenie 20,- €, obuv 10,- €,
hračky 15,- €, plienky 30,- €, drogéria 20,- €).

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 9.5.2016 na čl. 34 spisu, v ktorom uviedol, že
s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Vzťahy medzi manželmi nepovažuje za vážne narušené
ani trvalo rozvrátené. Je za zachovanie spoločnej rodiny. Tvrdenia navrhovateľky sa nezakladajú na
pravde, považuje ich za účelové. Navrhovateľku má stále rád, ich vzťah sa podľa neho nezmenil.
Čo sa navrhovateľke javí ako trávenie času v práci, to je v skutočnosti jeho záujem o zabezpečenie
spoločnej rodiny. V domácnosti navrhovateľke pomáhal, spoločne chodili na prechádzky, do nákupného
centra, na spoločenské, kultúrne a folklórne slávnosti. Nebránil navrhovateľke v návštevách fitnes
centra ani posedeniam s kamarátkami na káve, vtedy sa o syna staral on. S navrhovateľkou sa hádali
len sporadicky, skôr to bola výmena názorov, vždy sa však vedeli dohodnúť. Od marca 2016 nastala
akási tichá domácnosť, preňho z neznámych príčin. Ku koncu marca sa navrhovateľka odsťahovala.
Po odsťahovaní posiela navrhovateľke 100,- € mesačne ako výživné na syna X.. Príjem odporcu
predstavuje zhruba 1.200,- € mesačne, najnutnejšie výdavky predstavujú zhruba 1.207,- € vrátane
výživného na syna (výživné 100,- €, cestovné 80,- až 100,- €, poistka na auto 10,- €, poistka na dom
8,60 €, poistka zodpovednosti za škodu pri výkone povolania 8,10 €, spotrebný úver 101,69 €, hypotéka
352,28 €, stavebná sporiteľňa úver 92,23 €, inkaso 104,64 €, strava vrátane stravy pre syna a oblečenie
220,- €, telefón 30,-€, oblečenie a drogéria 60,- €, bežný chod domácnosti 20,- €). Na základe uvedených
skutočností žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, že by sa
všetko začalo kaziť až vtedy, keď sa presťahovali do nového domu, dovtedy bývali u starej matky, všetko
bolo rovnaké. Rovnako chodil do práce a popri tom staval ešte aj rodinný dom. O mimomanželskom
vzťahu odporca nemal vedomosť ani žiadne dôkazy, navrhovateľka mu to oznámila na konci marca,
predtým, než odišla zo spoločnej domácnosti. Manželstvo považuje za funkčné, aj keď nie po každej
stránke, s navrhovateľkou spolu nehospodária. Syn je uňho každý víkend, jeden týždeň od piatku do
pondelka, druhý týždeň od soboty do nedele. Je ochotný navrhovateľke neveru odpustiť a obnoviť
manželské spolužitie, pokiaľ by bola ochotná aj navrhovateľka. Navrhol, aby súd upravil styk s maloletým
Sebastiánom v prípade, že návrhu vyhovie.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 29.5.2016 čl. 48 vyplýva, že navrhovateľka spolu s dieťaťom
žije v súčasnosti u svojej starej matky, ktorej v súčasnosti prispieva na chod domácnosti a na stravu
sumou zhruba 200,- €, stará matka je poberateľkou starobného dôchodku. Otec dieťaťa prispieva na
jeho výživu sumou 100,- €, takáto výška však nepostačuje pokryť náklady na dieťa, preto navrhuje určiť
výživné v sume 150,- € mesačne. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o
dieťa, preto v prípade rozvodu odporučil súdu zveriť dieťa na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti.
Styk navrhuje ponechať na dohodu medzi rodičmi. Otec dieťaťa pracuje mimo miesta bydliska, jeho
príjem dosahuje zhruba 1.200,- až 1.300,- € mesačne.

Na pojednávaní sa rodičia maloletého X. za súčinnosti kolízneho opatrovníka dohodli na styku otca
s maloletým dieťaťom. Vo vzťahu k výške výživného k dohode nedospeli, nakoľko nie je teraz v
schopnostiach otca platiť vyššie výživné než 100,- € mesačne. Bol by ochotný platiť aj viac, a to aj 20,-
€ mesačne na úspory syna. Kolízny opatrovník poukázal na to, že výživné má prednosť pred ostatnými
nákladmi, ďalej poukázal na podstatný nepomer v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov. Suma
100,- € podľa jeho názoru nepostačuje pokryť základné životné potreby maloletého dieťaťa. Navrhol
preto uložiť odporcovi platiť výživné minimálne v rozsahu 130,- €. Odporca sa nebráni prispievať na
výživu syna, ale poukazuje na to, že za tento stav sa necíti byť zodpovedný. Žiada, aby súd zohľadnil to,
kto tento stav zapríčinil, poukázal na mimomanželský vzťah navrhovateľky. Kolízny opatrovník poukázal

na to, že o dieťa sa v súčasnosti stará prevažne matka, nemožno spoliehať na to, že jej stará matka
bude naďalej zabezpečovať a pomáhať navrhovateľke s dieťaťom. Dieťa potrebuje peniaze teraz, keď
sa vyvíja a pôjde do škôlky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, kolíznej opatrovníčky, prečítaním
a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to správou Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny Čadca čl. 24 spisu, správou obce Raková čl. 26, ďalej správou Obce Svrčinovec čl. 27
spisu, ďalej potvrdením o príjme čl. 28 spisu a mzdovými listami čl. 29-32 spisu, ako aj potvrdením o
hrubej a čistej mzde čl. 33 spisu, ďalej vyjadrením odporcu k návrhu čl. 34 spisu, dokladmi predloženými
navrhovateľkou čl. 43-44, výpisom z účtu - prehľadom transakcií SLSP, a.s., čl. 45-46, potvrdením o
poberaní rodičovského príspevku za rok 2016 čl. 47, správou kolízneho opatrovníka z 29.5.2016 čl. 48
spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľka s odporcom
uzavreli manželstvo dňa 3.9.2011 pred matričným úradom vo Svrčinovci. Posledné spoločné bydlisko
manželov bolo v obci Raková č. 415. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa X. H., A.. X.X.XXXX.
Obaja účastníci konania sú štátnymi občanmi SR. Rok po uzavretí manželstva začali navrhovateľka s
odporcom stavať rodinný dom. Manželstvo fungovalo normálne, až na občasné nezhody a krízy. Po
narodení syna a presťahovaní sa do spoločného domu sa vzťahy medzi manželmi zmenili, odporca trávil
veľa času v práci, aj v čase voľna sa venoval pracovným povinnostiam, nejavil záujem tráviť voľný čas
s navrhovateľkou a synom. Všetka starostlivosť o syna a často krát aj o dom bola na navrhovateľke.
Postupne ich vzťahy úplne ochladli, začali sa hádať, problémy nastali aj v celkovej komunikácii, neskôr
aj v intímnom živote, a to od začiatku roka 2016, odkedy spolu intímne nežijú a od 24.3.2016 už ani
spolu nebývajú a nehospodária. Navrhovateľka má v súčasnosti už mimomanželský vzťah, manželstvo
považuje za hlboko a trvalo rozvrátené, podľa jej názoru sa nedá očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasí, nepovažuje vzťahy medzi ním a navrhovateľkou
za vážne narušené ani trvalo rozvrátené. Je za zachovanie spoločnej rodiny, popiera pravdivosť tvrdení
navrhovateľky, má ju stále rád. Pomáhal jej v domácnosti, trávili čas aj spoločne, chodili na prechádzky,
do nákupných centier, na rôzne slávnosti. Nebránil jej ani v aktivitách v jej voľnom čase. Návrh žiada
zamietnuť. V prípade, že súd návrhu vyhovie, súhlasí s tým, aby bol maloletý syn zverený do osobnej
starostlivosti navrhovateľke. Nie je v súčasnosti v jeho schopnostiach platiť vyššie výživné viac ako 100,-
€ mesačne. Bol by však ochotný platiť aj viac, napríklad na úspory syna aj 20,- € mesačne. Pokiaľ
navrhovateľka s úsporami nesúhlasí, žiadal, aby súd určil výživné najviac v sume 120,- € mesačne.

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu navrhol zveriť maloleté dieťa navrhovateľke a zaviazať odporcu
platením výživného minimálne v rozsahu 130,- € mesačne. Pokiaľ odporca sa chce podieľať formou
úspor, to znamená, že je v jeho schopnostiach, aby v budúcnosti tieto úspory až do plnoletosti
dieťaťa realizoval. Vzhľadom k tomu, že dieťa s poukazom na súčasnú majetkovú a zárobkovú situáciu
navrhovateľky potrebuje finančné prostriedky predovšetkým teraz, navrhol zaviazať odporcu výživným
v rozsahu 130,- €.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 3.5.2016 mal súd zistené, že
navrhovateľka poberá od novembra 2014 rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne. Súčasne
poberá prídavok na dieťa od mája 2014 vo výške 23,52 € mesačne.

Zo správy Obce Raková zo dňa 9.5.2016 mal zistené, že navrhovateľka spolu s maloletým dieťaťom
býva v rodičovskom dome so svojou starou matkou a sestrami. Je nemajetná. Podľa jej tvrdení otec
dieťaťa pravidelne na základe dohody s ňou posiela 100,- € na výživu maloletého dieťaťa.

Zo správy Obce Svrčinovec zo dňa 11.5.2016 vyplýva, že odporca býva v rodinnom dome súp. č. 1150,
ktorý vlastní spolu s navrhovateľkou. Je zamestnaný vo firme SUNGWOO HITECH Žilina.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu zo dňa 6.5.2016 mal súd zistené, že čistá mzda odporcu sa v
období od januára 2015 do apríla 2016 pohybovala v rozmedzí od 1.097,63 € až po 1.763,07 €. Tieto
skutočnosti vyplývajú aj zo mzdového listu č. 29-32.

Z fotokópií dokladov o úhradách predložených odporcom na čl. 38 až 42 spisu mal súd zistené platby
tvrdené odporcom voči poisťovni Kooperatíva, Slovak Telecom a.s., Slovenskej sporiteľni (spotrebný

úver + úver na bývanie), úhrady voči RTVS. Z prehľadu transakcií predložených navrhovateľkou čl.
45 spisu mal zistené, že odporca 15.5.2016 uhradil 100,- € na účet navrhovateľky so správou pre
príjemcu: výživné pre Sebastiána, ako aj to, že navrhovateľke bola zaslaná na účet suma 226,72 €
titulom materskej a prídavkov na dieťa. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2016 na
čl. 47 spisu mal zistené, že navrhovateľka poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 €.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom
možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 zákona o rodine (1) o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú
manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. (3)
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 27 zákona o rodine (1) manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí
manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí
uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného
priezviska.

Podľa § 24 ods. 1, 3 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (3) Rozhodnutie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená
súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine (1) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 144 O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania už neplní svoju
biologickú ani ekonomickú funkciu, nakoľko navrhovateľka s odporcom už spolu intímne nežijú, ani
nehospodária, nežijú už spolu v spoločnej domácnosti. Rovnako tak manželstvo účastníkov postráda
výchovnú funkciu, keďže každý z nich sa stará o maloleté dieťa samostatne. Navrhovateľka má už
napokon vzťah s iným mužom. S poukazom na tieto skutočnosti, aj napriek snahe odporcu obnoviť
manželské spolužitie, súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, najmä
s poukazom na vzťah navrhovateľky s iným mužom. Bez napĺňania uvedených funkcií manželstvo
nemôže plniť svoj spoločenský účel. Súd nemôže nútiť žiadneho z manželov zotrvať v manželskom
zväzku, ak to niektorý z manželov nechce. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd považoval najmä
rozdielne názory na spoločný život, na trávenie spoločného voľného času, čo zrejme spôsobilo medzi
manželmi nezhody, odcudzenie, ktoré vyústili do opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou a
následne aj do jej vzťahu s iným mužom. Na jednej strane navrhovateľka vnímala správanie odporcu
tak, že nejavil dostatočný záujem o trávenie voľného času s navrhovateľkou a spoločným synom. Na
druhej strane odporca poukazoval na charakter svojho zamestnania, ktoré pohlcuje väčšinu jeho času
a snahu zabezpečiť rodinu. Z vyjadrení účastníkov konania súd dospel k záveru, že každý z nich má o
fungovaní manželstva a spoločného rodinného života iné predstavy a iné očakávania. S poukazom na
mimomanželský vzťah navrhovateľky súd dospel k záveru, že obnova manželského spolužitia v danom
prípade je nereálna. Manželstvo s poukazom na uvedené preto rozviedol.

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov ako rodičov k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Navrhovateľka žiadala, aby na čas po rozvode bol maloletý X.
zverený do jej osobnej starostlivosti. Odporca s týmto súhlasil a kolízny opatrovník rovnako, nakoľko
považoval podmienky pre starostlivosť o dieťa u matky za splnené. Vo vzťahu k výške výživného mali
rodičia dieťaťa rozdielnu predstavu. Navrhovateľka žiadala výživné pôvodne v sume 150,- €, v priebehu
konania a na pojednávaní navrhovala matka, ale aj kolízna opatrovníčka určiť výživné minimálne vo
výške 130,- €, najmä s poukazom na súčasnú situáciu navrhovateľky, na výšku jej mesačného príjmu,
ktorý predstavuje len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, ako aj na jej celkové pomery a na to,
že maloletý Sebastián potrebuje finančné prostriedky teraz, keď rastie, vyvíja sa a čaká ho nástup do
škôlky. S poukazom na tieto skutočnosti, ako aj s poukazom na príjmy, ktoré sa mesačne v čistom
presahujú 1.000,- €, pričom v niektorých mesiacoch dosahujú v čistom až 1.700,- €, a to aj pri zohľadnení
pravidelných výdavkov odporcu, súd považuje výživné vo výške 130,- € za výživné, ktoré je nielen v jeho
možnostiach, ale aj v jeho schopnostiach. Maloletý X. má 2 roky, je v celodennej starostlivosti svojej
matky - navrhovateľky, ktorá zabezpečuje jeho nielen celodennú starostlivosť, ale aj výživu, ošatenie
a iné potreby. Pri určovaní výšky výživného neprihliadal na jednu z príčin rozvratu manželstva - vzťah
navrhovateľky s iným mužom, nakoľko táto skutočnosť nemôže byť na ujmu dieťaťu, ktoré za to predsa
nenesie zodpovednosť. Bolo by to namieste v prípade, ak by súd rozhodoval o nároku navrhovateľky
voči odporcovi, prípadne naopak (napr. o príspevku na rozvedeného manžela).

Vo vzťahu k styku otca s maloletým X. súd schválil dohodu rodičov v znení uvedenom vo výroku
rozsudku. Navrhovateľka už v návrhu uviedla, že nebude odporcovi brániť v styku so synom, preto
ho navrhovala ponechať neobmedzený. Odporca však žiadal styk upraviť. Za súčinnosti kolízneho
opatrovníka došlo k rodičovskej dohode. Keďže súd túto dohodu považoval za dohodu v záujme
maloletého dieťaťa, dohodu schválil. Kontakt rodičov s maloletým dieťaťom je významným činiteľom
ovplyvňujúcim jeho zdravý vývoj, dieťa má právo stretávať sa s oboma rodičmi, a to aj s tým, s ktorým
nežije v spoločnej domácnosti. Nemá byť ochudobňované o vzťah k jednému z rodičov, ich vzťah má byť
utváraný a upevňovaný práve formou styku. V danom prípade mal súd za to, že je v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, aby bol upravený jeho styk s jeho otcom čo najširšie, a rozsah styku upravený v
rodičovskej dohode túto požiadavku spĺňa.

Na záver súd poukazuje na ustanovenie § 26 a 78 Zákona o rodine spojení s § 163 ods. 2 OSP,
ktoré umožňujú zmenu tohto rozhodnutia v časti výrokov o úprave rodičovských práv a povinností voči
maloletému dieťaťu na čas po rozvode v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným
súdom v tomto konaní, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd
však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery

účastníkov. V tomto konaní súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali, aby účastníkom konania
bola náhrada trov konania priznaná, preto žiadnemu z nich právo na náhradu trov konania nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.