Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6P/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214460
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Cifrová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614214460.8

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťaF.O.,narodenýXX.XX.XXXX,bytomakomatka,dieťazastúpenékolíznymopatrovníkomÚstredím
práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny D., odborom sociálno-právnej
ochrany detí a sociálnej kurately, dieťa rodičov Q. O., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H.W. G.
XXX/XX, D., občianka SR a F. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G. XXX/XX, D., toho času

bytom D.B. - E., O. XXX/XX, občan SR v konaní o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Otec maloletého dieťaťa F. O., narodený XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť zameškané výživné na
maloletého F. O., narodený XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2013 do 30.06.2015 v sume 100 Eur za
každý mesiac. Zameškané výživné predstavuje sumu 2100 Eur.

Otec je p o v i n n ý splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným

výživným, ktoré bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12P/84/2014-290 v sume 100 Eur mesačne
až do vyrovnania uvedenej sumy vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca mesačne vopred k rukám matky
počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 08.09.2014 sa navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa
domáhala úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Žiadala, aby maloletý F. bol zverený do jej
starostlivosti a otec zaviazaný platením výživného. V priebehu konania bol na tunajší súd doručený
návrh dňa 30.12.2014 na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu pod č.k.
12P/84/2014. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.12P/84/2014-290 zo dňa 23.06.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 01.07.2015 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Otcovi maloletého

dieťaťa bolo určené výživné v sume 100 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Z uvedeného dôvodu navrhovateľka zmenila návrh a žiadala, aby súd zaviazal otca na platenie
zameškaného výživného za obdobie od 01.09.2013 až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a to
do 30.06.2015 vzhľadom k tomu, že otec maloletého dieťaťa neprispieval za uvedené obdobie výživným
na dieťa. V návrhu poukázala na to, že v mesiaci apríl 2013 otec maloletého dieťaťa opustil spoločnú
domácnosť a výživné od tohto obdobia poskytoval nepravidelne v rôznej výške. V mesiaci október 2013

sa vyjadril, že na maloletého syna nebude prispievať, pretože súdom to nemá určené a podľa jeho
názoru žiadne výživné nedlhuje.
Matka uviedla, že zo svojho príjmu nedokáže sama uspokojovať potreby oboch detí. Starší syn je
už plnoletý, avšak nemá taký príjem, ktorý by mu postačil na uspokojenie jeho potrieb, preto musí aj
jemu prispievať finančnými prostriedkami. Maloletému synovi F. sa výdavky značne zvýšili, pretože od
septembra 2014 začal navštevovať prípravku v základnej škole z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné

nakúpiť pre neho potrebné školské pomôcky, uhradiť výdavky spojené so stravovaním v škole a školskou
družinou. F. sa venuje hokeju, je členom hokejového klubu v D., s čím sú spojené taktiež nemalé výdavkyo čom predložila matka súdu potvrdenie. Maloletý F. sa v mesiaci august 2014 zúčastnil hokejového
kempu za ktorý uhradila 75 Eur. Pravidelne platí mesačne F. členské v hokejovom klube v sume 15 Eur.
Predložila súdu potvrdenie o realizovaných nákupoch od mesiaca október 2013 odkedy otec maloletého

F. neprispieva. Okrem uvedených výdavkov počas obdobia keď maloletý F. navštevoval materskú školu
t.j. do augusta 2014 musela pravidelne mesačne platiť poplatok 15 Eur a stravné v škôlke 30 Eur. Od
nástupu F. do školy pravidelne uhrádza výdavky v škole za stravovanie v sume 35 Eur ako aj iné výdavky
spojené s návštevou školy. Matka uviedla, že má pravidelné mesačné výdavky a to poistné, životné
poistenie detí, jednak plnoletého syna F. 30 Eur mesačne a maloletého syna F. v sume 35 Eur mesačne.

Okrem toho platí maloletému F. taktiež úrazové poistenie pre športovca v sume 21 Eur. Matka uviedla, že
pracuje ako riaditeľka pobočky Q. Ú. W. Y..X.., v F., pričom jej mesačný príjem predstavuje zhruba 1200
Eur. Z uvedeného príjmu však uhrádza výdavky - náklady spojené na bývanie v sume 150 Eur mesačne,
30 Eur elektrina, 6 Eur plyn, stravovanie a pre deti zhruba mesačne predstavuje sumu 300 Eur. Okrem
toho uhrádza všetky dlhy, ktoré vznikli počas manželstva s otcom detí a to splátku Flexi pôžičky v sume
335 Eur mesačne a splátku hypotéky v sume 167 Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že otec detí nespláca

žiaden zo spoločných dlhov. Matka poukázala na majetkové pomery otca detí. Uviedla, že obýva rodinný
dom na ulici O. Q. D. - E., kde platí nájomné v sume 300 Eur mesačne. Uviedla, že odporca používa
terénne osobné motorové vozidlo Q.. Z obdobia, keď žili s otcom v spoločnej domácnosti uviedla, že
jej bolo známe z výkonu svojej podnikateľskej činnosti mal príjem mesačne od 1500 Eur až 2500 Eur.
Na pojednávaní dňa 22.09.2015 žiadala matka maloletého dieťaťa, aby súd určil zameškané výživné

v sume 100 Eur mesačne za obdobie od mesiaca október 2013 odkedy neprispel otec výživným na
maloletédieťaaždomesiacajún2015,kedynadobudolprávoplatnosťrozsudok,ktorýmbolomanželstvo
účastníkov konania rozvedené.
Otec maloletého dieťaťa so zameškaným výživným v sume 100 Eur mesačne nesúhlasil. Uviedol, že
začiatkomroka2013mallepšieobchodnévýsledky,vzhľadomktomuposkytovalmatkevýživné,niekedy

to bolo 400 Eur, 350 Eur, 250 Eur, celkove to bolo okolo 1000 Eur. Na dieťa prispieval sporadicky,
nepravidelne. Uviedol, že je živnostník, podniká od roku 1998. Poukázal na to, že v priebehu roku 2013
došlo k zlomu v podnikaní. Obdobie za rok 2014 bolo mínusové, predložil daňové priznanie za rok
2013, 2014. Uviedol, že spolupracuje v rámci podnikania s pôžičkovou spoločnosťou Z., jeho firme klienti
splácajú pôžičky a Z. dodáva tovar. Uviedol, že bol vo výkone trestu odňatia slobody od novembra XXXX

do XX.XX.XXXX. Odsúdený bol za trestný čin C.E. C.. Od toho obdobia začínal od nuly. Bol prepustený
na slobodu na základe toho, že na uvedené trestné činy bola udelená prezidentom amnestia a to sa
týkalo aj jeho. Uviedol, že bol aj podmienečne odsúdený. Uviedol, že bol aj podmienečne odsúdený za
trestný čin ublíženia na zdraví, podmienka mu uplynula v P. XXXX.

Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine účastníkov konania o čom predložil písomne vypracovanú
správu. Otec maloletého dieťaťa sa dostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny D.. Uviedol, že žije v
spoločnej domácnosti s partnerkou T. F.. Je živnostníkom v oblasti obchodu s čistým mesačným príjmom
400 Eur. T. F. je živnostníčkou, podniká v oblasti služieb, jej čistý mesačný príjem je 650 Eur. Rodina
obýva nájomný jednopodlažný rodinný dom v osobnom vlastníctve M. Y..X.., so sídlom Q. F.. Náklady na

domácnosť mesačne predstavuje úhrada za bývanie v sume 250 Eur, elektrina 250 Eur a voda 50 Eur.
Matka maloletého dieťaťa Q. O., toho času bytom F., časť N.. Matka maloletého dieťaťa žije v spoločnej
domácnosti s F. O. a F. O. - plnoletým dieťaťom a partnerom U. W.. Je zamestnaná vo Q. Ú. W. v F.,
kde pracuje ako riaditeľka pobočky s čistým mesačným príjmom 1200 Eur. Maloletý F. navštevuje X.
ročník Základnej školy v F.. F. O. pracuje v zahraničí, starší syn v Č. H.. Rodina žije v dome, ktorý je v

osobnom vlastníctve pána W.. Náklady na domácnosť predstavuje úhrada za inkaso vrátane energií v
sume 120 Eur mesačne. Matka prispieva na domácnosť polovičnou sumou. Matka sa vyjadrila, že trvá
na podanom návrhu na určenie zameškaného výživného vzhľadom k tomu, že toto výživné nebolo na
maloleté dieťa zo strany otca uhradené. Kolízny opatrovník na základe uvedených dôvodov žiadal, aby
súd návrhu matky vyhovel v plnom rozsahu, vzhľadom k tomu, že je to v záujme maloletého dieťaťa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, rodného listu maloletého
dieťaťa, ústrižkov poštových poukážok, pokladničnými bločkami, ktoré predložila matka, výsluchom
účastníkov konania, výsluchom kolízneho opatrovníka, zo správy o prešetrení pomerov, predložením
dokladov zo strany otca, daňovými priznania otca za rok 2013, 2014, účtovnou uzávierkou predloženou

k 31.12.2014, nájomnou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX medzi P.. N. I., r.F. a spoločnosťou F. X.,
X..H..E.., v zastúpení konateľom F. O. o prenájme rodinného domu na O. J. XXX/XX, D. - E., zmluvou
o úvere uzavretou medzi W. W. P., X..Y.. Y. F. X. X..H..E.., na finančné prostriedky určené na kúpu
vozidla Q., ktorá bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, výpisom pohybov na účte z Č.X. G. W. XX za rok2014, ktoré boli predložené zo strany navrhovateľky s poukázaním na výber v hotovosti dňa 04.06.2014
v sume 5000 Eur dňa 07.04.2014 a dňa 04.04.2014 v sume 5000 Eur, toto bolo predložené ako listinný
dôkaz z výpisu z podnikateľského konta odporcom - otcom maloletého dieťaťa dňa 22.01.2015 na

pojednávaní v rámci konania vedeného pod sp.zn. 12P/84/2014, Zápisnicou o trestnom oznámení zo
dňa 24.12.2015, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 12P/84/2014 na základe čoho dospel k
nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností,
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa zákonného ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú,
súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ods. 2 súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa ods. 3 výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich
sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ods. 2 proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len

dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na
dokazovaním zistený skutkový stav. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.12P/84/2014-290 zo dňa

23.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.06.2015. Súd manželstvo
účastníkov konania rozviedol. Maloletý F. bol zverený na čas po rozvode do výchovy a starostlivosti
matky a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 100 Eur mesačne vždy k 25. dňu toho ktorého
mesiaca a taktiež bol upravený aj styk otca s maloletým dieťaťom. Otec maloletého dieťaťa opustil
spoločnú domácnosť v apríli roku 2013. Od toho obdobia prispieval na dieťa finančne iba sporadicky.

Od októbra 2013 prestal prispievať finančne, vyjadril sa tak, že na syna nebude prispievať vzhľadom k
tomu, že súdom to nemá určené a žiadne výživné nedlhuje. Obaja účastníci konania majú vyživovaciu
povinnosť iba k tomuto jednému maloletému dieťaťu.

Dieťa má zákonom deklarované právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a vychádza sa zo

zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti
povinného rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.

Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje
jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje

formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a
pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne starajúci sa o dieťa plní spravidla
vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.
Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma
predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné

potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že matka maloletého dieťaťa si plní vyživovaciu
povinnosť osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Pracuje ako riaditeľka pobočky Q. Ú. W. Y..X.. v F.,
jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 1200 Eur mesačne.

Súd mal preukázané, že otec maloletého dieťaťa je živnostník, je konateľom a štatutárnym zástupcom vo
firme F. X. X..H..E.., O.. A. XXX, D.. Z predložených dokladov - daňového priznania, účtovných uzávierok
roku 2013, 2014 súd zistil, že sa uvádzajú mínusové položky z príjmu, avšak z predloženej nájomnej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi P.. N. I., ulica O. XXX/XX, D. a spoločnosťou F. X. X..H..E.., A. H.

XX, D. v zastúpení konateľom F. O. súd zistil, že bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX nájomná zmluva.
Predmetom nájmu je H. T., súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na O. J. v D. časť E., kde v článku VI
bod 4 sa uvádza, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi mesačné nájomné v sume 300 Eur. Prvá
platba bude vyplatená v hotovosti vo výške dvojmesačného nájmu. V článku VIII Osobitné ustanovenia
bod 3 sa uvádza, že prenajímateľ prehlasuje, že súhlasí s budúcim odpredajom predmetu nájmu s tým,
že bude uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi prenajímateľom a budúcim predávajúcim a

nájomcom ako budúcim kupujúcim najneskôr do 14 dní po podpise tejto nájomnej zmluvy. Kúpna cena
nájmu predstavuje sumu 79990 Eur to je bod 2.3 a je platná do jedného roka po podpise tejto zmluvy,
resp. do jedného roka od uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
Z ďalšieho predloženého dôkazu, ktorý predložil otec maloletého dieťaťa je to Zmluva o úvere uzavretá
medzi W. W. P., X..Y.. Y. F. X. X..H..E.., ide o Zmluvu o úvere, ktorý bol poskytnutý ako finančné

prostriedky na kúpu vozidla Q. a kúpna cena vrátane DPH je 7990 Eur s tým, že výška mesačnej splátky
úveru predstavuje sumu 205,56 eura.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie z predložených listinných dôkazov súd zistil potencionálnu životnú
úroveň otca na základe jeho majetkových pomerov, súd vychádzal z toho, že platí zákonná premisa, že

dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča § 60 ods. 2 druhá veta Zákona
o rodine.
Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je
životná úroveň rodičov nižšia a nemajú ju možnosť zvyšovať je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a
prispôsobiť ich takejto životnej úrovni.

V danom prípade majetkové pomery otca umožňujú platiť nájomné za rodinný dom mesačne v sume
300 Eur a ako užívateľ motorového vozidla Q. spláca úver na základe ktorého zakúpil motorové vozidlo
v sume 205,56 eura mesačne. Taktiež aj z výpisov z pohybov na účte v Č. G. W. XX bolo zistené, že boli
uskutočnené v priebehu roka 2014 a to 04.04.2014, 07.04.2014 a dňa 04.06.2014 výbery finančných
prostriedkov v celkovej sume 15 000 Eur z podnikateľského účtu odporcu. Tieto všetky skutočnosti a

listinné dôkazy avizujú nie nízku životnú úroveň otca. Ani matka dieťaťa nemá nízku životnú úroveň,
pracuje ako H. Q. Ú. W. Y..X.., pobočky v F.. Jej mesačný príjem predstavuje sumu 1200 Eur. Poukázala
na tú skutočnosť, že okrem vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu prispieva ešte plnoletému
dieťaťu F., ktorého príjem je nízky. Je však nútená splácať dlhy pochádzajúce z manželstva s otcom
maloletého dieťaťa a tie tvoria splátky Flexi pôžičky v sume 335 Eur mesačne na refinancovanie iných

úverov z manželstva a splátky hypotéky v sume 167 Eur mesačne, vzhľadom k tomu, že otec nespláca
žiaden zo spoločných dlhov.
Súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov s poukazom na § 62 ods. 5
veta prvá, ktoré zákonné ustanovenie sleduje plynulé zvyšovanie miery rodičovskej povinnosti tým, že
potrebyrodičovmôžubyťuspokojenéažpotom,keďsirodičplnísvojuvyživovaciupovinnosťaprispejev

primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má nezastupiteľnú povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežili v spoločnej

domácnosti od apríla 2013 ešte pred rozvodom manželstva a otec si vyživovaciu povinnosť riadne
neplnil, dobrovoľne prispieval rôznymi sumami do septembra 2013. Od tohto obdobia teda od októbra
2013 neprispel výživným na maloletého F. žiadnou sumou, až do právoplatného rozhodnutia o rozvode
manželstva.

ObajarodičiamajúkmaloletémuF.vyživovaciupovinnosť(§62ods.1Zákonaorodine).Pretoneobstojí
tvrdenieotca,ženiejedlžnýžiadnevýživnévzhľadomktomu,žemunakupovalnejakévecinaoblečenie
a nemá ani finančné prostriedky na to, aby uhrádzal výživné v sume 100 Eur mesačne.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že potreby na strane dieťaťa za uplynulé obdobie sú
odôvodnené v súvislosti s predškolskou prípravou a s nástupom do 1. ročníka základnej školy ako aj s
jeho športovými aktivitami. Taktiež mal súd preukázané, že bolo v schopnostiach a možnostiach otca v

období od októbra 2013 do júna 2015 prispievať výživným na maloleté dieťa v sume 100 Eur mesačne.
Na základe toho bola určená výška zročného výživného za toto obdobie v celkovej sume 2100 Eur.

Súd pri rozhodovaní nebol viazaný návrhmi rodičov s poukazom na ustanovenie § 81 ods. 1 O.s.p. aj
bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy

účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu ( §
153 ods. 2 O.s.p. ).

Zročné výživné za obdobie od 01.10.2013 do 30.06.2015 v sume 2100 Eur ( 100 Eur krát 21 mesiacov )
súd umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným, ktoré bolo
určené v sume 100 Eur mesačne za podmienok uvedených vo výroku rozsudku.

Podľa zákonného ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu ako v tomto

prípade.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.