Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/237/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201977
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515201977.2

Uznesenie

OkresnýsúdStaráĽubovňavexekučnejvecioprávnenéhoBENCONTINVESTMENTS,s.r.o.,Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, pr. zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému D. L., nar. X.X.XXXX, bytom P. D. XX/XX, E. o
vymoženie 941,07 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.

Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi,
Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník vo výške 2,08 eur a u k l a d á
oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 941,07 eur s prísl. na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2014-6438 zo dňa 17.10.2014. Súdny exekútor JUDr.
Michal Brožina požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er/237/2015-41 zo dňa 24.11.2015 bola žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 13CoE/17/2016-62 zo dňa 25.2.2016.

Podľa § 44 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak je uznesenie,

ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto
uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenie súd exekučné konanie zastavil aj
bez návrhu.

Otrováchoprávnenéhorozhodolsúdpodľa§146ods.2O.s.p.vspojenís§251ods.4O.s.p.Oprávnený
podaním návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý vydal orgán nemajúci
právomoc na takéto rozhodnutie zavinil zastavenie konania, teda nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 47 ods. 3 druhá veta za analogického použitia § 203 ods.
1 zák. č. 233/1995 Z. z. a v súlade s § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov.Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 43,79 eur s DPH pozostávajúce z odmeny
vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 3,30 eur a DPH z odmeny a hotových výdavkov vo
výške 7,30 eur, a to podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“).

Z Exekučného poriadku je zrejmé, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a že
exekútorovi patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane je potrebné
uviesť, že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami EP a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať vynaloženie hotových výdavkov.

Zároveň je pritom potrebné rozlišovať dva časové momenty, a to začatie exekučného konania a moment
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína doručením návrhu na vykonanie
exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie exekúcie však môže exekútor začať
vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže vykonávať jednotlivé úkony smerujúce
k zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Uvedené je dôležité aj pre účely rozhodovania o trovách
exekučného konania, resp. exekúcie. Aj samotný Exekučný poriadok rozlišuje pojmy exekučné konanie

a exekúcia vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V danom prípade bolo zastavené exekučné
konanie (viď cit. § 44 ods. 4 EP), nie však samotná exekúcia, keďže poverenie na vykonanie exekúcie
exekútorovi nebolo udelené.

V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta EP do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má

exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne
vynaložených hotových výdavkov. Uvedené ustanovenie nasleduje za prvou vetou, ktorá upravuje výšku
trov konania exekútora v prípade, ak zo strany povinného dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky
po začatí exekučného konania, ale ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Trovy exekúcie
vo všeobecnosti v zásade znáša povinný, ktorý dobrovoľným neplnením uloženej povinnosti donútil

oprávneného domáhať sa svojho práva cestou exekúcie. EP však upravuje aj výnimky z tohto pravidla,
a to pri zastavení exekúcie (§ 203 EP), ktoré je možné analogicky použiť aj pri rozhodovaní o trovách pri
zastaveníexekučnéhokonania.Cit.§47ods.3EPpriamoupravujeibaotázkuvýškytrovexekúcie,resp.
exekučného konania, neupravuje však otázku, ktorý subjekt by mal trovy exekúcie alebo exekučného
konania hradiť. Z uvedeného je možné vyvodiť, že platnosť § 47 ods. 3 druhá veta je všeobecná,

teda vzťahuje sa na všetky prípady rozhodovania o výške trov exekučného konania, ak ešte nebolo
exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, resp. minimálne je potrebné toto ustanovenie
analogicky použiť v každom takomto prípade.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah potom súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi nebolo

udelené poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do zápisnice
exekútora (čo v tomto prípade nebol; odmena za spísanie návrhu do zápisnice exekútora je osobitnou
odmenou upravenou v § 21a cit. vyhlášky), patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov. Aj z § 14
ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. upravujúcej minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie (podľa ktorého si
exekútor uplatnil

odmenu vo výške 33,19 eur) je zrejmé, že ide o odmenu pri zastavení exekúcie, teda o odmenu v
prípade, ak už bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie na udelenie exekúcie. Súd nemôže ísť
nad rámec zákona a priznať exekútorovi odmenu, ktorá mu neprislúcha. Súd preto odmenu vo výške
33,19 eur exekútorovi nepriznal.

Pokiaľ ide o hotové výdavky, exekútor má právo na ich náhradu v skutočne a účelne vynaloženej výške,
ktorú musí súdu preukázať. Exekútor si uplatnil náhradu poštovného za doručenie žiadosti o udelenie
poverenia vo výške 1,15 eur bez DPH, za doručenie návrhu na priznanie exekučných trov vo výške 1,15
eur bez DPH a náhradu za kancelársky materiál vo výške 1 euro bez DPH.

Z exekučného spisu súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená v 1 obálke minimálne
v 2 konaniach. Exekútorovi prislúcha náhrada iba skutočne vynaložených nákladov. Pri doručovaní listín
v 2 rôznych konaniach pripadá poštovné na 1 konanie vo výške 0,58 eur bez DPH. Súd preto priznal
poštovné za toto doručenie iba v tejto výške.

Exekútor si uplatnil aj náklady na kancelársky materiál vo výške 1 euro bez DPH, t.j. 1,20 s DPH. Súdu
je zrejmé, že pri výkone exekúcie vznikajú aj výdavky na kancelárske potreby. Exekútor však nepredložil
súdu špecifikáciu týchto výdavkov, z ktorej by bolo možné zistiť, aké položky a v akej výške zahrnul do
týchto nákladov, ani aká je jednotková cena jednotlivých položiek a za aký počet kusov tej ktorej položkysi náklady účtuje. Pri založení spisu pritom potrebuje 1 spisový obal a maximálne pár kusov papiera,
náklady na čo
určite nedosahujú výšku uplatnenej náhrady. Z úradnej činnosti súdu je známe, že skutočné náklady

na spisový obal podobne ako náklady na vytlačenie 1 strany papiera sa pohybujú v centových výškach
(veľkoobchodná cena za spisový obal sa pohybuje vo výške cca 7-8 centov, cena za 1 stranu papiera
nedosahuje ani 1 cent, po zohľadnení nákladov na toner po prepočítaní jeho ceny a počtu výtlačkov
sa tieto náklady môžu pohybovať maximálne v rozpätí 2-3 centov za 1 stranu). Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd exekútorovi tieto náklady nepriznal.

Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd priznal exekútorovi trovy exekučného
konania iba vo výške 1,73 eur predstavujúce poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia vo
výške 0,58 eur a návrhu na priznanie exekučných trov vo výške 1,15 eur a DPH z tejto sumy vo výške
0,35 eur, čiže celkovo sumu 2,08 eur. Na ich náhradu za analogického použitia § 203 ods. 1 EP zaviazal
súd oprávneného, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pretože podaním návrhu

na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý vydal orgán nemajúci právomoc na takéto
rozhodnutie zavinil zastavenie exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon odvolanie nepripúšťa.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
uznesenia. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa
považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.