Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215207854
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215207854.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o
maloletého G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny D. Y., dieťa rodičov - matky C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. č.
XXX a otca I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. N. X. č. XXX/XX, XXX XX C., v konaní o úprave výkonu

rodičovských práva a povinností k maloletému, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš č. k. 11P/68/2015-54 zo dňa 11. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom zo dňa 11. 03. 2016 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletého G. G., nar.
XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletý“) zveril do osobnej starostlivosti matky maloletého (ďalej aj „matka“),
ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (prvý výrok). Otec maloletého
(ďalej aj „otec“) sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným v sume 90,- Eur mesačne, so
splatnosťou výživného vždy do 20. dňa v tom - ktorom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky,

počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku (druhý výrok). Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
každú sobotu v čase od 13. 00 hod. do 15. 00 hod. v mieste bydliska maloletého za prítomnosti matky
(tretí výrok). Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk mu umožniť
(štvrtý výrok). O náhrade trov konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (piaty výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že rodičia maloletého sú manželmi, ktorí nežijú

v spoločnej domácnosti. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého samostatne od jeho
narodenia. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur. Poberá rodinné prídavky
vo výške 23,52 Eur. Ďalej jej matka prispieva na výživu sumou 25,- Eur. V súvislosti s bývaním
nemá žiadne výdavky, pretože býva spolu so starými rodičmi v ich trojizbovom byte v F.. S potrebami
maloletého jej vznikajú výdavky súhrnne vo výške 280,60 Eur, s kúpou liekov, výživou vo výške 40,- Eur,
s kúpou plienok vo výške 50,- Eur. Vlastné výdavky na uspokojenie životných potrieb matka vyčíslila

vo výške 97,- Eur mesačne.
Otec žije v C. v spoločnej domácnosti so svojou matkou a starou matkou v trojizbovom byte. Je
zamestnaný v spoločnosti G. G., s.r.o. v pracovnej pozícii I.. Jeho priemerný čistý príjem je vo výške
547,- Eur mesačne. Na domácnosť prispieva čiastkou 130,- Eur. Pravidelne mesačne uhrádza splátky
úveru vo výške 32,- Eur v prospech spoločnosti L.. Vznikajú mu výdavky s cestovným vo výške 20,- Eur
týždenne. Otec ani matka nevlastnia žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty a nemajú

žiadne úspory.Okresný súd uviedol, že rodičia na pojednávaní súhlasili s uzavretím rodičovskej dohody a taktiež sa
dohodliajnaúpravestykusmaloletým.Vykonanýmdokazovanímbolozistené,žesúsplnenépodmienky
v zmysle § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj

„Zákon o rodine“). Okresný súd považoval rodičovskú dohodu v súlade so záujmom maloletého, preto
ju schválil. Podľa názoru okresného súdu výživné vo výške 90,- Eur mesačne zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletého a vyjadruje zodpovedajúcim spôsobom možnosti a schopnosti otca (výživou
povinnej osoby) s prihliadnutím na výšku jeho príjmu a výdavkov. Okresný súd ďalej uviedol, že styk
otca s maloletým bol upravený predbežne na základe uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k.

11P/68/2015 - 25 zo dňa 30. 11. 2015 a realizoval sa v intenciách tohto rozhodnutia. Otec má k
maloletému vytvorený dobrý citový vzťah, pravidelne ho navštevuje a má záujem vzťah s maloletým aj v
budúcnosti rozvíjať. Postoj matky nie je prekážkou, pretože súhlasila so stykom každú sobotu v mieste
bydliska maloletého a za jej prítomnosti a v určenom čase. Navrhovaný styk okresný súd považoval
za primeraný veku dieťaťa, časový interval styku bol stanovený tak, aby nenarušoval bežný režim
maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov okresný súd rodičovskú dohodu v znení ako bola uvedená

v zápisnici o pojednávaní dňa 11. 03. 2016 schválil.
O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu otec podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd

zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že maloletého zveruje do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov.
V odvolaní uviedol, že počas prvostupňového konania súhlasil s tým, že bude maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky. Okresný súd však nevzal do úvahy jeho argumenty, napr. používanie
vulgarizmov pred maloletým zo strany matky a zo strany starej matky; nahlas pustená televízia s

nevhodným programom pre maloletého (TA3, JOJ); veľmi hlasná konverzácia v domácnosti matky;
časté hádky; pred maloletým ho matka oslovuje „ujo“, čo v neskoršom veku môže viesť k tomu, že
maloletý syn bude trpieť syndrómom zavrhnutého rodiča; informácie o maloletom mu matka poskytuje
na základe jeho žiadosti; odoberanie hračiek a vecí, ktoré maloletému zakúpil; znevažovanie jeho úlohy
otca; zhoršený J. na U. maloletého; zriedkavé prebaľovanie maloletého; pri prechádzke matka prejavila

psychickú nevyrovnanosť a labilitu i nenávisť voči jeho rodine. Podľa jeho názoru okresný súd mal
dostatočné dôkazy na to, aby zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala odvolanie otca zamietnuť. Uviedla, že nespochybňuje
právo otca na kontakt s maloletým. Od narodenia maloletého, ktorý je odkázaný na jej starostlivosť,

zabezpečuje jeho potreby sama. Podľa jej názoru striedavá osobná starostlivosť vo veku maloletého
nie je vhodná a nie je ani v súlade s jeho najlepším záujmom. Otec nemá žiadne osobné skúsenosti
s výkonom starostlivosti o maloletého, nepozná jeho denný režim, a teda nemá reálnu predstavu, čo
všetko takáto opatera vyžaduje.

Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka spolu so svojou matkou U. H. mu zakázali
sa stýkať s maloletým, preto nemôže poznať denný režim maloletého a získať skúsenosti s opaterou
o maloletého. Matka je ovplyvňovaná svojou matkou. S maloletým má dobrý vzťah, pravidelne ho
navštevuje. Matka mu bráni stýkať sa s maloletým častejšie, a tým ho obmedzuje. Podľa jeho názoru
je dôležité, aby maloletý vyrastal v kompletnej rodine s ním a s matkou. Z uvedených dôvodov žiadal,

aby odvolací súd mu umožnil stýkať sa s maloletým počas jedného víkendu v mesiaci v C. v prítomnosti
matky, ktorá by pricestovala s maloletým a všetky náklady súvisiace s cestovným by znášal on.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec prejednal v rozsahu podľa ustanovenia § 212

ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu
ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z týchto dôvodov:
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel
ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil.Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 2
O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty otca v odvolaní.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 11. 03. 2016 (č. l. 49-52 spisu) vyplýva, že matka i otec výslovne
žiadali, aby prvostupňový súd schválil dohodu rodičov ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému G., na základe ktorej by bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.
Otec za zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným v sume 70,- Eur mesačne. Rodičia sa dohodli
i na úprave styku otca s maloletým. Prvostupňový súd schválil dohodu rodičov v rozsahu, v akom ju
rodičia uzatvorili na pojednávaní dňa 11. 03. 2016.

Preskúmaním obsahu rodičovskej dohody odvolací súd zistil, že táto má všetky zákonné atribúty a
zodpovedá zhodnej vôli obidvoch rodičov prejavenej pred okresným súdom na pojednávaní dňa 11. 03.
2016. Odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom dohody rodičov nebolo zverenie maloletého do striedavej
osobnejstarostlivostiobidvochrodičov,eventuálnerodičiasanedohodlinainomrozsahuapodmienkach
styku otca s maloletým, než ktorá bola špecifikovaná vo výroku rozsudku okresného súdu.

V súvislosti s odvolacími argumentmi odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci boli splnené
všetky zákonné podmienky na schválenie dohody rodičov okresným súdom, pričom okresný súd
pri rozhodovaní o schválení dohody rodičov vychádzal zo zisteného skutkového stavu a z hľadísk
smerodajných pre rozhodovanie ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
Okresný súd mal správne preukázané, že matka a otec nežijú v spoločnej domácnosti a osobnú

starostlivosť o maloletého zabezpečuje od jeho narodenia matka. Z obsahu spisu nevyplýva, že by
okresný súd ex offo zistil nedostatky v spôsobe starostlivosti o maloletého zo strany matky, ktoré by ju
diskvalifikovali z výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému. Rozsah výživného, na ktorom
sa rodičia dohodli, zodpovedá potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca (povinného
rodiča), prihliadajúc na majetkové pomery obidvoch rodičov.

Pri dohode rodičov ohľadne styku s maloletým bol rodičmi zohľadnený nízky vek maloletého (v čase
rozhodovania prvostupňového súdu maloletý mal iba D. I.), vzdialenosť bydliska maloletého a otca, jeho
denný režim, právo maloletého i otca na realizáciu styku, potreba prítomnosti matky pri realizácii styku
maloletého s otcom, na ktorú je maloletý v tomto veku plne naviazaný.
Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že otec dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku uzatvoril rodičovskú

dohodu, zaviazal sa, že ju bude v celom rozsahu dodržiavať, rešpektovať, vykonávať rodičovské práva a
povinnosti k maloletému v zmysle rodičovskej dohody. Otec v odvolacích argumentoch neuviedol žiadne
nové skutočnosti ohľadne zmeny pomerov (t.j. zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým
stavom existujúcim v čase uzavretia rodičovskej dohody), ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému, než aká bola medzi rodičmi dohodnutá na pojednávaní

dňa 11. 03. 2016.
Pretože rodičovská dohoda bola uzavretá medzi rodičmi na základe ich zhodne prejavenej vôle a
bola schválená okresným súdom v záujme maloletého, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania (piaty výrok), pri ktorom okresný súd správne aplikoval
ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 O.
s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov
nemá na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.