Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/667/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114201542
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114201542.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Z. T. S., s.r.o, so sídlom I., Z. XX, U.: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou O.. W. T., s.r.o., so sídlom I., Z. XX, U.: XX XXX XXX,
proti odporcovi Z. T., bytom A. P. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske
združenie K. F. Z. S., so sídlom I., K. námestie 7, U. XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. I. O., advokátom,
so sídlom I., B. XX, o zaplatenie 513,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. mája 2015, č.k. 20C/103/2014-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh vo veci samej zamietol, odporcovi náhradu trov
konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu vo výške 85,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vec po
právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; § 40 ods.
1, § 44 ods. 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1, 2, § 457, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník; § 4 ods. 1, zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa
podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 513,80 Eur, úroku z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 513,80 Eur od 7.1.2013 do zaplatenia z dôvodu, že poskytol odporcovi na
základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.5.2009 úver v sume 464,71 Eur,
ktorý sa zaviazal odporca navrhovateľovi splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach po 26,19
Eur v termínoch splatnosti podľa zmluvy. V súlade so zmluvou poskytol navrhovateľ odporcovi dňa

29.12.2011revolvingovýúvervovýške628,56Eur,ktorýsazaviazalodporcanavrhovateľovisplatiťspolu
s úrokom v 24 mesačných splátkach po 26,19 Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového
kalendára. Pretože bol odporca v omeškaní s úhradou splátky viac ako tri mesiace, navrhovateľ si
uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru s
účinnosťou ku dňu 7.1.2013. Zostatok dlhu v sume 549,99 Eur neuhradil odporca ani čiastočne. Na
základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporca pri podávaní žiadosti

o revolvingový úver zo dňa 29.4.2009 nekonal v rámci obchodnej, príp. inej podnikateľskej činnosti a
naproti tomu navrhovateľ, ktorému bola žiadosť adresovaná konal v rámci svojej obchodnej činnosti, keď
priamo z predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri vyplýva, že poskytuje pôžičky a úvery
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, vyhodnotil súd žiadosť odporcu ako žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách, ktorý v § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase dojednávania zmluvného vzťahu

stanovuje,žezmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Odporcažiadal
o poskytnutie úveru a revolvingu za konkrétnych podmienok uvedených v bode 5. žiadosti o poskytnutierevolvingového úveru, ktorú podpísal dňa 29.4.2009. Navrhovateľ však jeho návrh v celom rozsahu
neakceptoval, doručil odporcovi zmluvu o revolvingovom úvere aj s vyplnenými údajmi v bode 6., ktoré
predstavujú údaje o schválenom revolvingovom úvere, kde je na rozdiel od žiadosti odporcu uvedená

sumaúveru,mesačnásplátkaúveru,sumarevolvingovéhoúveru,ročnáúrokovásadzba,RPMNzaúver,
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v inej výške ako bola požadovaná odporcom v
žiadosti. Zároveň doručil odporcovi aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kde sú taktiež tieto
údaje týkajúce sa úveru aj revolvingu rozdielne od parametrov úveru požadovaných odporcom. Pretože
navrhovateľ neprijal návrh odporcu na uzavretie zmluvy bez výhrad, ale podmienky týkajúce sa úveru

a revolvingu zmenil, treba v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať formulár zmluvy o
revolvingovom úvere doplnený a podpísaný navrhovateľom dňa 11.5.2009, v spojení s jeho písomným
oznámením o schválení úveru dlžníkovi taktiež zo dňa 11.5.2009, za nový návrh na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere. Tento nový návrh odporca neprijal v písomnej forme vyžadovanej podľa § 4 ods. 1
zákona č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku nedodržania písomnej formy predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavretej medzi účastníkmi, je zmluva s poukazom na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. ako

aj ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Navrhovateľovi tak vzniklo právo podľa §
457 Občianskeho zákonníka na vrátenie plnenia poskytnutého odporcovi na základe tejto zmluvy, ktoré
predstavuje v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľovi
nevzniklo právo domáhať sa od odporcu zaplatenia úrokov z úveru, prípadne iných plnení, ktoré majú
právny základ v neplatnej zmluve. Z predloženej karty klienta mal súd za preukázané, že navrhovateľ

odporcovi vyplatil celkovo sumu 608,37 eur /po odpočítaní odplaty podľa čl. 8 bodu 8.1. zmluvy za
službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru/ a odporca navrhovateľovi uhradil ku
dňu vyhotovenia karty 23.10.2013 celkovo sumu 1.057,60 eur. Návrh bol teda v celom rozsahu podaný
nedôvodne. S poukazom na uvedené skutočnosti bolo súdu prvého stupňa zrejmé, že odporca uhradil
navrhovateľovi viac ako bol povinný zaplatiť a voči navrhovateľovi nemal ku dňu podania návrhu na súd

žiadne nesplatené záväzky vyplývajúce z ich vzťahu. Preto súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania neuplatnil, ani z obsahu
spisu mu trovy konania nevyplývali, preto mu súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na stranu odporcu uplatnil proti navrhovateľovi náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 86,50 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal dva účelné
úkony právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia 2014, písomné vyjadrenie k návrhu zo
dňa 17.10.2014 , za ktoré vzhľadom na hodnotu sporu 513,80 Eur patrí v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods.
3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb tarifná

odmena 34,86 Eur x 2 úkony, režijný paušál 8,04 Eur x 2 úkony z roku 2014. Vzhľadom na plný úspech
odporcu v konaní, súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1, § 149 ods.1 O.s.p. zaviazal navrhovateľa,
aby zaplatil vedľajšiemu účastníkovi do rúk jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 85,80 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to do výroku o priznaní náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi, z dôvodu nezákonnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia o
náhrade trov konania. Namietal, nesprávne posúdenie otázky účelnosti trov právneho zastúpenia
vedľajšiehoúčastníkasúdomprvéhostupňa.Malzato,žepokiaľzákonodarcapriznalnejakémusubjektu
osobitné postavenie (§ 25 zák. č. 250/2007 Z.z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal

z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na
vykonávanie svojej činnosti. Vyslovil názor, že odôvodnené právne zastupovanie takýchto subjektov
môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade, kam patrí aj
zastupovanie šablónovitým spôsobom a predkladanie formulárových podaní, ide o zneužívanie zákona,
pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti. Na podporu svojich tvrdení

poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2013. Navrhovateľ v odvolaní namietal
aj to, že súd prvého stupňa nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania aj preto,
že tento subjekt ani nemal procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 1.1.2015 pre
každý takýto subjekt je stanovená povinnosť (zák. 353/2014 Z.z.) predložiť súhlas toho, na strane koho
má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil. Z uvedených

dôvodov v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. a/, § 201 ods. 1 písm. f/, h/ a ust. § 205 ods. 2 písm.
d/ a f/ O.s.p. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.Vedľajší účastník ani odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov

konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva

súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného od 01.01.2015 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje
do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa

podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom
sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom neúspešne domáhal voči odporcovi zaplatenia
istiny v sume 513,80 Eur s príslušenstvom, pričom v konaní na strane odporcu vystupoval aj vedľajší

účastník spĺňajúci predpoklady podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa návrh vo veci samej v celom
rozsahu zamietol. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že hoci by mu ich
náhrada patrila, tento si trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali.

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa §

142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právnehozastúpeniavovýške85,80Eur.Odvolacísúdsastýmtoprávnymnázoromsúduprvéhostupňa
stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo
právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací
súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené.

Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší
účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd
preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne
prevzal a dňa 17.10.2014 doručil súdu prvého stupňa právne kvalifikované vyjadrenie. V konaní na
strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p., nakoľko

trovy konania v preskúmavanej veci nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.

Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou navrhovateľa uvedenou v odvolaní, ktorou spochybnil samotné
procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu. S odvolaním na právnu úpravu § 93 ods.
3 O.s.p. účinnú od 1.1.2015 tvrdil, že vedľajší účastník nepredložil súhlas odporcu na strane ktorého mal

vystupovať.Námietkunavrhovateľa,ktorouspochybňujeudeleniesúhlasuhlavnéhoúčastníka(odporcu)
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, odvolací súd považuje za nedôvodnú. V danom prípade
odporca na výzvu súdu nereagoval, a teda nedal súhlas, ani nesúhlas so vstupom. V čase rozhodovania
súdu prvého stupňa síce už bola účinná zmenená úprava § 93 ods. 3 O.s.p. (účinnosť od 01.01.2015),ktorá na rozdiel od predchádzajúcej úpravy vyžaduje výslovný súhlas hlavného účastníka so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania ako podmienku vstupu, avšak ku vstupu vedľajšieho účastníka do
konania došlo ešte dňa 18.09.2014 t.j. za účinnosti predošlej právnej úpravy. Z uvedeného dôvodu

zostávajú zachované všetky právne účinky vstupu vedľajšieho účastníka, napriek tomu, že došlo k
zmene právnej úpravy podmienok vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Vyplýva to z princípov
ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo samotné odvodené od princípu právneho
štátu,zasúčasnéhokonštatovania,ženovouprávnouúpravoustanovenépodmienkyvstupuvedľajšieho
účastníka zhoršujú právnu pozíciu vedľajšieho účastníka, ktorý sa zúčastňuje konania popri odporcovi

(výslovne stanovené podmienky jeho vstupu).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1 O.s.p.; vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .