Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/407/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230496
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113230496.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa Intrum

JustitiaSlovakia,s.r.o.,IČO:35831154,sosídlomvBratislave,Karadžičovaul.č.8,právnezastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova ul.č. 8 proti odporcovi B. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v A., Ul. K.. N. č. XXX/XX v konaní o zaplatenie 7.325,54 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 5.476,29 € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5.476,29 € od 06.03.2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 100,- €, vždy do 20-
teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 49,52%.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 28.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 7.325,54,-€ spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.238,37 €
od 6.3.2013 do zaplatenia. Vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že predchodca navrhovateľa
- spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla odporcovi na základe úverovej zmluvy č.: 0364185245

(popis produktu: Spotrebný úver na Čokoľvek) uzavretej medzi nimi dňa 25.05.2009 úver s dohodnutou
výškou ročnej úrokovej sadzby 12.6% p.a., ktorý sa odporca zaviazal uhradiť formou pravidelných
mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej poslednej mesačnej splátky úveru dňa
20.05.2019. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy, odporca svoj záväzok uhrádzať
pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru neplnil riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných
splátok úveru, čím nastal prípad porušenia úverovej zmluvy podľa ust. čl. 7.6., bod 7.6.1. písm. a)
Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Vzhľadom na trvajúce omeškanie odporcu s

platením zmluvne dohodnutých splátok istiny a úrokov úveru, právny predchodca navrhovateľa listom
zo dňa 20.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust či 7 6 bod
Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej
výške 7.576,48 € pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 6.238,37 €, nesplatených
úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 1.338,11 € stala splatnou v celom rozsahu. Právny
predchodca navrhovateľa v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň
vyzval odporcu na okamžitú úhradu dlžnej sumy 7.576,48 € spolu s príslušenstvom v lehote do 10 dní

od prevzatia oznámenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo odporcovi doručené
dňa 23.02.2013 v súlade s ust. čl. 10 bod 10.3. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy,
podľaktoréhopridoručovanípísomnostívpoštovomstykusazásielkapovažujezadoručenúvtuzemsku
tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielkavráti ako nedoručená. Odporca svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 05.03.2013 nezaplatil,
voči navrhovateľovi je tak od 06.03.2013 v omeškaní so zaplatením pohľadávky z úverovej zmluvy
v celkovej výške 7.576,48 € pozostávajúcej z istiny nesplatenej časti úveru v sume 6.238,37 €, a

nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 1.338,11 €, z čoho riadne zmluvné úroky
úveru predstavujú sumu 1.039,33 € a poplatky za správu úveru sumu 47,84€. Vo svojom doplňujúcom
podaní zo dňa 25.2.2014 uviedol, že pohľadávka navrhovateľa čo do právneho dôvodu a výšky
predstavuje neuhradenú časť istiny úveru poskytnutého odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa
na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0364185245. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver v sume

5.640,- € (169.911,00 Sk) splatiť formou 120 pravidelných mesačných splátok so stanovenou výškou
splátky vo výške 85,15€ s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu príslušného kalendárneho
mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k
20.6.2009. Dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k
20.05.2019. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru odporcom a vyčíslenia dlžnej
sumy predložil navrhovateľ spolu s týmto podaním kompletnú podrobnú platobnú históriu splácania

úveru č. 0364185245. Z predloženého výpisu obratov na úverovej zmluve a špecifikácie postúpenej
pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa, predloženej Okresnému súdu spolu s návrhom na
vydanie platobného rozkazu je preukázaná výška neuhradenej dlžnej sumy vo výške 6.238,37 €.
Keďže odporcovi bol poskytnutý úver s kapitalizáciou, táto neuhradená dlžná suma pozostáva z istiny
nesplatenej časti úveru a z riadnych úrokov a poplatkov za spracovanie úveru, ktoré boli vyčíslené v

súlade s ustanovením č. 1 bod. 1 Zmluvy o úvere z obdobie od poskytnutia úveru, t.j. od 25.05.2009
do 31.10.2011. Ku dňu 31.10.2011 boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
z dôvodu neplnenia platobných povinností odporcu a právny predchodca navrhovateľa k tomuto dňu
vyčíslilnesplatenúistinuúveruspoluskapitalizovanýmiúrokmiapoplatkamizasprávuúveru.Navýšenie
úveru o úroky a poplatky má svoj základ v RPMN vo výške 14,88 %, ktorej číselný údaj je uvedený

v čl. I bod 1 úverovej zmluvy ( Priemerná RPMN bola zmluvnými stranami dojednaná v čl. I bod
1 úverovej zmluvy vo výške 17,73 %) a v ročnej úrokovej sadzbe vo výške 12,60 % p.a., ktorej
číselný údaj sa nachádza v čl. I úverovej zmluvy. Riadne úroky vo výške 1.039,33 € predstavujú
zmluvne dojednané úroky, za obdobie od 31.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do
19.2.2013, vyčíslené v súlade s čl. 7. Bod. 7.4. Všeobecných obchodných podmienok spol. Slovenská

sporiteľňa, a.s. pričom výška úverovej sadzby, t.j. sadzby na základe ktorej sa vypočítavajú úroky bola
dojednaná zmluvnými stranami v Zmluve o úvere č. 0364185245 v čl. 1 bod. 1. vo výške 12,60 %
p.a. V špecifikácii postúpenej pohľadávky, ktorá bola Okresnému súdu predložená spolu s Návrhom na
vydanie platobného rozkazu je táto položka označená ako „Riadne úroky“. Poplatok za správu úveru
vo výške 47,84 € predstavujú zmluvnými stranami dojednaný spracovateľský poplatok za správu úveru,

za obdobie od 31.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 19.2.2013, ktoré boli
v súlade s čl. II bod 2 v spojení s ust. čl. 16.1.1 Všeobecných obchodných podmienok, na základe
ktorého sa dlžník zaviazal uhrádzať poplatky za služby poskytované bankou podľa sadzobníka platného
v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu, pričom v zmysle bodu 9b) Sadzobníka poplatkov a náhrad
Slovenskej sporiteľne, a.s. platného od 1.10.2010 bol od 31.10.2010 žalovaným účtovaný poplatok vo

výške 2,99 €. Navrhovateľom predložený výpis obratov na úverovej zmluve č. 0364185245 a špecifikácia
postúpenej pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa predstavujú nesporný dôkaz o pravosti a
výške pohľadávky, pričom navrhovateľom uplatnená pohľadávka v tomto súdnom konaní je pôvodne
pohľadávkou banky a je vypočítaná schváleným bankovým systémom, ktorého výstup predstavuje
práve navrhovateľom predložený výpis a špecifikácia pohľadávky. Navrhovateľ ním predložené listiny

považovalzajednoznačnédôkazyopravostiavýškepohľadávkyzískanéodjehoprávnehopredchodcu,
ktorým bola práve banka, ktorá je pod prísnym dohľadom Ministerstva financií SR a Národnej banky
Slovenska. Navrhovateľ tiež uviedol, že odporca po dátume splatnosti úveru určenej v oznámení o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nezaplatil ani len časť svojho dlhu z titulu nesplateného úveru na
účet navrhovateľa či jeho právneho predchodcu. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať zaplatenie

zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru podľa identifikácie postúpenej pohľadávky výške 6.238,37
€ spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy 6.238,37 € odo dňa
nasledujúceho po dátume splatnosti vyhlásenej v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ,
t.j. od 06.3.2013 zaplatenia, ako aj na zaplatenie nesplatených zmluvných úrokov z úveru vo výške
1.039,33 € a nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 47,84 €.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril. Na pojednávaní potvrdil, že uzavrel zmluvu
so Slovenskou sporiteľňou, sčasti jej dlh splatil, avšak v akej časti, uviesť nevedel, pretože pri sťahovaní
sa mu stratili papiere. V súčasnosti je zamestnaný, mesačný príjem sa pohybuje v rozmedzí 500,- až550,-eurnetto.Strhajúmuexekúciuvovýške60,-eurmesačne,platívýživnénasynavovýške120,-eur.
V súčasnosti býva u priateľky v Beluši, na domácnosť jej prispieva sumou 50,- eur mesačne. Požiadal
o splátkový kalendár po 100,- eur mesačne.

Súd vo veci nariadil a dňa 13.4.2015 vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu
navrhovateľa a v prítomnosti odporcu po splnení podmienok podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluva o splátkovom úvere
zo dňa 25.5.2009, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.2.2013 s doručenkou,
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013, výpis obratov na úverovej zmluve č. 3641852245
z č.l. 26-28, všeobecné obchodné podmienky, čím zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 25.5.2009 uzavrel právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. s odporcom zmluvu

o splátkovom úvere č.0364185245, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi
peňažné prostriedky vo výške 5.640,- € za dohodnutú ročnú pevnú úrokovú sadzbu 12,6%, so
spracovateľským poplatkom vo výške 122,78 €. Odporca mal úver hradiť v 120 mesačných splátkach
po 85,15 € k 20. dňu v mesiaci, počnúc 20.06.2009 a končiac 20.05.2019. Odporca svoj záväzok voči
navrhovateľovi vrátiť úver s dohodnutým úrokom nesplnil riadne a včas; uhradil mu iba sumu vo výške

746,79 €.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú
zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je prameň práva,
podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda
aj zmluvy uzavreté účastníkmi) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej iné

atribúty. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že zmluva uzavretá
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 25.5.2009 spĺňa atribúty spotrebiteľskej
zmluvy.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
účinného do 30.11.2009, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 30.11.2009 zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 30.11.2009 zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 30.11.2009 pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 30.11.2009
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods.1,2 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanéza úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka

ročného obdobia.

Podľa § 503 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods.2,3 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu
od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Je nesporné, že dňa 25.05.2009 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o splátkovom úvere
č.0364185245, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky
vo výške vo výške 5.640,- € za dohodnutú ročnú pevnú úrokovú sadzbu 12,6%, so spracovateľským
poplatkomvovýške122,78€.Odporcamalúverhradiťv120mesačnýchsplátkachpo85,15€k20.dňuv

mesiaci,počnúc20.06.2009akončiac20.05.2019.Zprehľaduotransakciáchnaúverovomúčteodporcu
súd zistil, že tento riadne a včas zaplatil splátky úveru, splatné dňa 20.7.2009, 20.9.2009, 20.10.2009,
20.11.2009, 20.12.2009, 20.1.2010, 20.2.2010 a 20.3.2010. Prvú splátku splatnú dňa 20.6.2009 zaplatil
iba vo výške 55,40 €, splátku, splatnú dňa 20.8.2009 nezaplatil vôbec a splátky splatné dňa 20.4.2010
a 20.5.2010 uhradil iba čiastočne vo výške 9,25 € a 0,54 €. Odo dňa 20.5.2010 odporca nezaplatil

navrhovateľovi ani časť ďalších splátok.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na skutočnosť, že od 1.6.2014 je súd povinný z úradnej povinnosti pri nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa ho účastník nedovoláva, súd najprv

posudzoval plynutie premlčacej doby, a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu spotrebiteľský úver nie je subtypom zmluvy o úvere,
pretože to vyvracia legálna definícia spotrebiteľského úveru, ktorá znie: „spotrebiteľským úverom je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme“, čím zákonodarca pod tento pojem zahrnul

napr. aj pôžičku, ktorá je inštitútom občianskeho práva. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že nie je
logicképovažovaťzmluvuospotrebiteľskomúvereakosubtypzmluvyoúvere,akposkytnutiefinančných
prostriedkov by malo charakter pôžičky či nájmu, aj keď s tým sa väčšinou v praxi nestretávame, ale
je potrebné vychádzať z legálnej definície tohto pojmu ako celku Z uvedeného vyplýva, že nemôžeme
rozdeliť spotrebiteľský úver pod 2 rôzne všeobecné právne predpisy (nakoľko zákon o spotrebiteľských

úveroch je lex specialis), keď ide o jeden pojem, a preto na všeobecnú úpravu pri tomto zmluvnom
type by sa mal aplikovať všeobecný predpis podľa povahy účastníkov, a nie podľa označenia zmluvy o
úvere ako osobitného zmluvného typu Obchodného zákonníka (absolútneho obchodu). Na zdôraznenie
toho, že táto zmluva je občianskoprávnou zmluvou bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. ako nového zákonao spotrebiteľských úveroch vložené znenie § 1 ods. 8, podľa ktorého „Ustanoveniami tohto zákona
nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov 5), pričom osobitnými
predpismi sa rozumejú zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovvzneníneskoršíchpredpisov
a Zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pričom tento výpočet je taxatívny, keďže pred tým nie je uvedené slovko napr.
Subsidiarita Občianskeho zákonníka je taktiež zdôraznená aj v samotnej dôvodovej správe k zákonu
č. 129/2010. Obchodný zákonník a jeho časť týkajúca sa záväzkov by sa tak mala vzťahovať iba na

zmluvy o úveroch, ktoré sú spod režimu spotrebiteľských úverov vyňaté ako napr. hypotekárny úver, ...
( § 1 ods. 3 ZSÚ)

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak

uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na
premlčanie nároku navrhovateľa, keďže navrhovateľ si uplatňuje o.i. aj splátky, splatné do 20.10.2010.
Odo dňa, nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok začala plynúť 3-ročná premlčacia doba,
ktorá uplynula najneskôr dňa 20.10.2013. Nakoľko návrh bol podaný dňa 28.10.2013, súd považoval
nárok navrhovateľa na zaplatenie splátok (či už ich častí alebo splátok celých), splatných do 20.10.2010

za premlčaný, a preto jeho návrh v tejto časti zamietol.

Súd mal tiež preukázané, že odporca na splátky, splatné od 20.11.2010 neuhradil ani časť finančných
prostriedkov, pričom od tohto dátumu bol odporca povinný zaplatiť ešte 103 splátok, ktorých výška
bola dohodnutá v sume 85,15 €. Dňa 20.2.2013 právny predchodca navrhovateľa vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru. Nakoľko splátky úveru, poplatky a riadne úroky, splatné do 20.10.2010 sú premlčané,
pričom výška nesplatenej istiny ku dňu poslednej splátky odporcu bola 5.420,57 €, súd navrhovateľovi
priznal istinu iba v uvedenej výške, a to aj vzhľadom na nedostatok tvrdení navrhovateľa.

Súd v tomto smere uvádza, že je toho názoru, že špecifikácia požadovanej sumy nie je vecou súdu

ale ako bremeno tvrdenia zaťažuje navrhovateľa, ktorý zaplatenie sumy od odporcu požaduje a preto
je jeho povinnosťou úplne a pravdivo opísať všetky rozhodné skutočnosti, teda z akých jednotlivých
nárokov požadovaná suma pozostáva, akým spôsobom ich vypočítal a na základe akého dôvodu ich
zaplatenie požaduje /§ 101 ods. 1 O.s.p./. Uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť predložením
výpisu z účtu, z ktorého vyúčtovanie sumy úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov vyplýva, pretože je

povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm, či
si navrhovateľ neúčtoval úroky a úroky z omeškania zo sumy, ktorá nebola dlhom odporcu, alebo v
nesprávnej sadzbe, či za obdobie, za ktoré mu nepatrili a tiež, či si účtoval poplatky oprávnene, za
služby, za ktoré mal poplatky s odporcom dojednané. Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ
svoje uplatnené právo na zaplatenie úrokov z omeškania v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými

skutkovými tvrdeniami. Z obsahu výpisu z účtu odporcu vyplýva, že na ťarchu účtu odporcu boli
zaúčtované aj úroky z omeškania, úroky a poplatky, ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu nijako
nešpecifikoval, t.j. neuviedol pri úrokoch a úrokoch z omeškania z akých súm, za aké obdobie a v
akej sadzbe boli tieto vypočítané a pri poplatkoch neuviedol, za aké služby a podľa čoho boli poplatkyúčtované, resp. na základe čoho došlo k zmene ich dohodnutej výšky. Pokiaľ ide o poplatky, ktoré
navrhovateľ podľa výpisov z účtu odporcu účtoval na ťarchu tohto účtu, tu súd ešte uvádza, že z obsahu
samotnej zmluvy o splátkovom úvere a ani z obchodných podmienok navrhovateľa výška poplatkov a ich

predmet nevyplýva. Ak sú tieto uvedené v tzv. sadzobníku poplatkov navrhovateľa, tak tento navrhovateľ
nepredložil a ako dôkaz ani nenavrhol. Aj pre odpoveď na otázku oprávnenosti navrhovateľa účtovať
poplatky je ale potrebné, aby si navrhovateľ splnil svoju povinnosť tvrdenia a súdu uviedol, aké poplatky
a z akého dôvodu účtoval na ťarchu účtu odporcu resp. kedy a prečo sa zmenila ich výška.

Čo sa týka poplatkov za správu úveru, navrhovateľ v žalobe tvrdí, že suma 47,84 € je tvorená poplatkami
vo výške 2,99 € mesačne za obdobie od 31.10.2010 do 19.2.2013, a to s poukazom na zmenu
sadzobníka a na neho naviazanú povinnosť dlžníka platiť banke poplatky za správu úveru. Súd s
poukazom na § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 30.11.2009
poukazuje na skutočnosť, že dlžník bol povinný platiť banke poplatok za správu úveru v dohodnutej
výške, uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere fixne vo výške 1,99 €, preto oprávnenosť pre

účtovanie vyššieho poplatku nemôže vyplývať zo zmeny Sadzobníka poplatkov, najmä v prípade, že
tento súdu vôbec predložený nebol a nemôže byť odvodzovaná ani od Všeobecných obchodných
podmienok, nakoľko ustanovenia zmluvy majú prednosť pred ustanoveniami VOP. Súd vzhľadom na
uvedené, priznal navrhovateľovi poplatok za správu úveru za obdobie od 1.11.2010 do 19.2.2013 t.j. vo
výške 28 x 1,99 € = 55,72 €. Nakoľko úroky za obdobie od 20.10.2010 do 19.2.2013 súdu neboli riadne

špecifikované ich výškou a obdobím, za ktoré sa požadujú a sumou, z ktorej sú počítané, súd návrh
navrhovateľa v tejto časti pre nedostatok tvrdení zamietol.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 5.420,57 € (nesplatenej
istiny) + 55,72 € (poplatky za správu úveru) t.j. vo výške 5.476,29 €. Nakoľko súd mal preukázané, že

od mája 2010 odporca navrhovateľovi alebo jemu právnemu predchodcovi žiadne finančné prostriedky
nepoukázal, súd konštatuje, že odporca sa dostal do omeškania. Nakoľko navrhovateľ požadoval úrok z
omeškania od 6.3.2013, kedy bol odporca preukázateľne v omeškaní a keďže výška základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola v
období od 11.07.2012 do 07.5.2013 vo výške 0,75%, súd mu priznal úrok z omeškania vo výške 8,75%

ročne zo sumy 5.476,29 € od 6.3.2013 do zaplatenia. V ostatnej časti úroku z omeškania súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že

peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že odporca požiadal o vykonanie peňažného plnenia v splátkach, súd vzhľadom na
výšku navrhovaných splátok, jeho návrhu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodne žalovateľná bola suma 5.476,29 €. Návrh na začatie konania

však požadoval aj sumu 1.849,25 € ohľadom ktorej bol návrh zamietnutý, čím pomer úspechu a
neúspechunavrhovateľavtomtokonaníbol74,76%:25,24%.Čistýúspechnavrhovateľatakbol49,52%.

Podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť
aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom

alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením.

Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozhodol o priznaní náhrady trov konania navrhovateľovi
vyjadrenej percentom 49,52%.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).