Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010453
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116010453.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom 04.07.2016 v trestnej veci
odsúdeného G. O. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 5PP/24/2016 zo dňa 27.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného G. O..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. zamietol žiadosť
odsúdeného G. O. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 56 mesiacov
uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/100/2012 zo dňa 26.10.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2012 a v trvaní 14 mesiacov uloženého mu trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/74/2010 zo dňa 28.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

03.08.2010, v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/74/2010 zo dňa 28.11.2014,
právoplatným dňa 28.11.2014 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o verejnom zasadnutí, odsúdený sťažnosť, ktorú neskôr aj písomne odôvodnil. V dôvodoch
sťažnosti uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní nebral ohľad na jeho hodnotenie z výkonu trestu

odňatia slobody, či na jeho rodinné a pracovné zázemie a prihliadal len na jeho minulosť, pričom konajúci
sudca okresného súdu bol zaujatý a došlo ku konfliktu záujmov, lebo ho v trestnej veci Okresného súdu
Prešov vedenej pod sp. zn. 5T/100/2012 odsúdil. Sťažovateľ dodal, že okamžite po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody má zabezpečené miesto v rodinnej firme O. L. s.r.o., ktorú zdedil spolu s bratom
po otcovi alebo vo firme T.-U. s.r.o., ktorá prevádzkuje P. L., kde pracoval počas výkonu trestu. Pripojil
i potvrdenie, z ktorého vyplýva, že firma T.-U., s.r.o, P. L., P.H. je ochotná menovaného po prepustení z

výkonu trestu prijať do pracovného pomeru. Sťažovateľ dodal, že preukázal polepšenie a v budúcnosti
chce viesť riadny život, považuje sa za dobrého človeka a zo svojej minulosti sa poučil. Vyslovil názor,
že v prípade výkonu celého trestu odňatia slobody nebudú také ideálne možnosti ako sú v súčasnosti,
aby sa mohol riadne začleniť do spoločnosti a bude musieť rozšíriť rady prešovských bezdomovcov.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia

§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že odsúdený G. O. v súčasnosti vykonáva dva nariadené tresty
odňatia slobody, a to vo výmere 56 mesiacov uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.

5T/100/2012 zo dňa 26.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2012, a ktorým bol uznanývinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a trest odňatia slobody vo výmere
14 mesiacov uložený mu za spáchanie prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/74/2010 zo

dňa 28.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2010, a pri ktorom k nariadeniu výkonu
trestu došlo na podklade uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/74/2010 zo dňa 28.11.2014,
ktorým bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe. Uvedené tresty vykonáva v ústave
s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže odsúdený vykonáva trest odňatia slobody pre prečin a pre zločin, je potrebné skúmať, či
sú v danom prípade splnené formálne a materiálne podmienky, ktoré pre možnosť podmienečného
prepustenia odsúdenej osoby stanovuje ust. § 66 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a)
ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b)
ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Krajský súd teda v prvom rade zisťoval, či u odsúdeného sú splnené formálne podmienky, ktoré Trestný
zákonpremožnosťpodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyvyžaduje,atouplynutie
minimálnej doby trvania výkonu trestu odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom, čo v danom
prípade znamená výkon polovice 14 mesačného trestu odňatia slobody za prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f/ Tr. zák. t.j. 7 mesiacov a výkon dvoch tretín nepodmienečného trestu odňatia slobody

vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. t.j.
37 mesiacov a 10 dní, čo spolu znamená, že odsúdený musel pre splnenie formálnych podmienok
pre prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody vykonať najmenej 44 mesiacov a 10 dní. Nakoľko
odsúdený vykonáva predmetné nepodmienečné tresty odňatia slobody od 12.07.2012 (so započítaním
väzby), formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu uložených nepodmienečných

trestov odňatia slobody boli splnené uplynutím dňa 22.03.2016.

Vykonanie formálnych podmienok, teda zákonom stanovenej časti uloženého trestu však pre
podmienečné prepustenie odsúdeného samo osebe nepostačuje.
Z vyššie citovaného ustanovenia zákona totiž vyplýva, že pre to, aby odsúdený mohol byť podmienečne

prepustený z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody sa vyžaduje aj splnenie ďalších, teda
materiálnych podmienok, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie
musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojím správaním a plnením povinností
skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu,
ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie

je potrebný. Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru,
že odsúdený sa polepšil do takej miery, že je možné od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť.
Taktiež dobré správanie odsúdeného v dôsledku motivácie podmienečným prepustením z výkonu trestu
odňatia slobody nie je prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože v prípade jeho prepustenia, teda

po odpadnutí motivácie dobrého správania, niet záruky, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu
materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody
dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní
trestnej činnosti, je odhodlaný viacej takto nekonať. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu

trestu odňatia slobody pre podmienečné prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť nebude.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd
dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestuodňatia slobody boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo k dostatočne odôvodnenému záveru, že
odsúdený sa už doterajším výkonom trestu polepšil, a preto jeho ďalší výkon nie je potrebný.

Z tohto hľadiska je s prihliadnutím na sťažnostné námietky odsúdeného namieste poukázať na
nasledujúce.

V prvom rade skutočnosť, že konajúci predseda senátu sa zúčastnil na rozhodovaní súdu prvého stupňa
aj v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5T/100/2012 nie je dôvodom pre jeho

vylúčenie z vykonávania úkonov vo vykonávacom konaní, ktoré sa týka uvedenej trestnej veci. Dôvody,
pre ktoré trestný poriadok vylučuje sudcu z vykonávania úkonov v trestnom konaní ustanovuje § 31 Tr.
por., pričom krajský súd nezistil, že by v predmetnej veci bol prítomný niektorý z tam uvedených dôvodov,
pre ktorý by vznikli pochybnosti o nezaujatosti predsedu senátu súdu prvého stupňa, alebo ktoré by ho
z vykonávania úkonom trestného konania v prejednávanej veci vylučovali.

To, ako sa odsúdený vo výkone trestu správal a ako si svoje povinnosti plnil vyplýva zo správy ústavu
na výkon trestu, kde odsúdený trest vykonáva, na obsah ktorej v odôvodnení napadnutého uznesenia
súd prvého stupňa detailne poukázal.

Krajský súd konštatuje, že preradenie odsúdeného zo stredného stupňa stráženia do výkonu trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, absencia negatívneho hodnotenia odsúdeného z
jeho zaradenia na pracovné pozície v mieste výkonu trestu, kladné hodnotenie pracovnej morálky,
absencia výhrad ústavu voči správaniu sa odsúdeného, udržiavanie kontaktu odsúdeného so svojou
rodinou, umiestnenie do otvoreného oddelenia a udelenie troch disciplinárnych odmien /v jednom
prípade povolenie balíka a v dvoch prípadoch udelenie pochvaly/ nasvedčuje tomu, že odsúdený si plní

svoje základné povinnosti odsúdeného uvedené v § 39 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu
odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na ďalšiu časť hodnotenia ústavu na výkon trestu a zistené skutočnosti, ktoré sa týkajú osoby
odsúdeného G. O. však možno usudzovať, že správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu

trestu a plnenie si jeho povinností je skôr prispôsobením sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody,
než skutočným prejavom polepšenia. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že napriek tomu, že vo výkone
trestu odňatia slobody bol viac ako 4 roky, za celú túto dobu mu boli udelené len 3 disciplinárne odmeny.
Zo správy ústavu na výkon trestu pritom plynie skutočnosť, že resocializačná prognóza odsúdeného sa
javí ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania do budúcna je stredné.

V súvislosti s osobou odsúdeného je potrebné poukázať aj na odpis registra trestov, v ktorom má od
roku 1998 doposiaľ celkom 11 záznamov, aj keď 2 z nich sú odsúdenia súdmi v Českej republike.

Z odpisu registra trestov ďalej plynie, že dňa 22.03.2006 bol odsúdený podmienečne prepustený

z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu vo výmere 10 mesiacov so zaradením do prvej
nápravnovýchovnej skupiny bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/27/1998 zo
dňa 18.02.1999. Podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je vyjadrením
presvedčenia, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život bez časového obmedzenia, teda nie len
počas plynutia skúšobnej doby. Preto, aj keď sa odsúdený G. O. v uloženej jednoročnej skúšobnej dobe

osvedčil dňa 25.04.2008, skrátený výkon uloženého trestu odňatia slobody neviedol odsúdeného G. O.
k riadnemu životu, pretože v následnom období opätovne spáchal trestnú činnosť, za čo bol spolu 9
krát odsúdený.

Závažnou je pritom skutočnosť, že pre rovnaký prečin, teda prečin krádeže podľa § 212 Tr. zák. G. O. už

bol v minulosti opakovane odsúdený. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/21/2010
zo dňa 08.06.2010 bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., za čo mu
bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom výkonu trestu
na skúšobnú dobu na 2 roky a 6 mesiacov, ktorý však bol zrušený v súvislosti s odsúdením trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/74/2010 zo dňa 28.06.2010 a uložením súhrnného trestu

odňatia slobody vo výmere 1 roka a 2 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú
dobu na 2 roky a 6 mesiacov. Odsúdený sa však v tejto skúšobnej dobe neosvedčil a tak výkon trestu
odňatia slobody bol nariadený 28.11.2014 so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia,
ktorý mu bol následne 25.03.2015 zmenený na výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia.Napriek týmto odsúdeniam však odsúdený znova spáchal obdobný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pričom za špeciálnu recidívu tejto majetkovej trestnej činnosti mu bol
trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/7/2011 zo dňa 24.03.2011 uložený trest odňatia

slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal
dňa 22.11.2011, a ktorý trest mu nebol zvýšený uložením súhrnného trestu napriek tomu, že trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/60/2011 zo dňa 17.06.2011 bol odsúdený pre spáchanie
obdobného prečinu.

Ani takéto rozhodnutia neviedli k tomu, aby odsúdený G. O. prestal páchať trestnú činnosť a začal viesť
riadny život, pretože následne spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., za čo
mu bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/100/2012 zo dňa 26.10.2012 uložený trest odňatia
slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia,
ktorý od 25.03.2015 aktuálne vykonáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia a okrem toho spáchal
znova prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., no od uloženia súhrnného

trestu bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 3T/32/2013 zo dňa 18.09.2013 upustené. Tieto
okolnosti potom naznačujú, že odsúdený má ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a
všeobecneakceptovanýchpravidielsprávaniasa,niejeochotnýsapoučiťzpredchádzajúcichodsúdení,
výkonovtrestuodňatiaslobodyahrozbyvýkonutrestuodňatiaslobody,čonasvedčujezvýšenémuriziku,
že v prípade prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, sa trestnej činnosti opätovne

dopustí.

Napriek pôsobeniu ako to už bolo vyššie naznačené miernych prostriedkov Trestného zákona /
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, preradenie do ústavu s miernejším stupňom
stráženia, upustenie od uloženia súhrnného trestu/ a opakovanému výkonu uložených trestov odňatia

slobody sa teda nenaplnili očakávania, ktoré boli na odsúdeného opakovane kladené, a ktorých podstata
spočívala v tom, aby prestal páchať ďalšiu trestnú činnosť, a tak nie je zrejmé, na základe čoho by bolo
možné očakávať, že by v súčasnosti, už po čiastočnom výkone trestov odňatia slobody uložených za
spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. a zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. c/ Tr. zák., odsúdený G. O. v budúcnosti viedol riadny život. Nič na tom nemení ani odsúdeným

prezentovaná ochota sa zamestnať. Pokiaľ odsúdený udáva, že podmienky na jeho zamestnanie po
výkoneceléhouloženéhotrestuodňatiaslobodynemusiabyťtakéideálneakovsúčasnosti,niejezrejmé
z akého dôvodu by sa tak malo stať, pretože sám uviedol, že sa môže zamestnať v rodinnej firme svojho
nebohého otca. Okrem toho z potvrdenia firmy T.-U., s.r.o. P. L., P.H., v ktorej mal počas výkonu trestu
odňatia slobody pracovať, vyplýva ochota tejto firmy menovaného po prepustení z výkonu trestu prijať

do pracovného pomeru.

Aj keď súd prvého stupňa vo výroku napadnutého uznesenia opomenul použiť aj ust. § 66 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., ktoré súvisí s podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 14
mesiacov uloženého mu za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. trestným

rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/74/2010 zo dňa 28.06.2010, vzhľadom na to, že formálne
podmienky pre podmienečné prepustenie boli určené správne, nepovažoval krajský súd za potrebné len
z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie meniť.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného

postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.