Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413207186
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8413207186.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému S. S., nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO:
42264154, zast. JUDr. Jozef Kemp, advokát, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie

2310,15 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 817,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 31.08.2010 do zaplatenia v 20-eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25-teho dňa
v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku
pod stratou výhody splátok.

Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 255,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne z tejto sumy od 31. 8. 2010 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 58,08 eur, ktorú
je žalobca p o v i n n ý zaplatiť na adresu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130,
prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 19. 7. 2013 na Okresný súd Y. žalobu, ktorá bola
tunajšiemu súdu odstúpená dňa 18. 9. 2013 a ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 2310,15 eur, úroku z omeškania a na náhradu trov konania.

Žaloba bola odôvodnená a následne doplnená podaním doručeným súdu dňa 6. 12. 2013 s tým, že
žalobca uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 11. 11. 2008 k
uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 2655,51 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť 48mesačnými splátkami po 91,91 eur.
Z predpísaných úhrad 3893,32 eur žalovaný uhradil len sumu 1838,20 eur a so zvyškom sa dostal do

omeškania. Preto bol vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo listom zo dňa 20. 8.
2010. Svoj dlh neuhradil, preto pôvodný žalobca podal na súd žalobu.Dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu 2310,15 eur a pozostával z neuhradenej istiny 2055,12 eur a
zo sankcií 255,03 eur, vyčíslených podľa Všeobecných podmienok. Tu žalobca poukázal na čl. 12.2
Všeobecných podmienok, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10%

z dlžnej splátky a na čl. 12.3. Všeobecných podmienok, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť
sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania s úhradou splátok.

Dňa30.10.2013došlonasúdpodanieObčianskehozdruženiaslovenskýchspotrebiteľovAZ,Petrovská
10, Skalica, IČO: 42264154, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu, s poukazom na ustanovenie §93

ods. 2,3,4 O.s.p. oznámilo, že vstupuje do konania na strane žalovaného.

Uznesením zo dňa 14. 1. 2014 č.k. XC/X/XXXX-XX súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a na jeho miesto
vstúpil žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20. 2. 2014 č.k. XC/X/XXXX-XX tak, že žalobe žalobu
vyhovel s tým, že žalovaný uznal pred súdom nárok zo žaloby čo do dôvodu a výšky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalovaného, kde žiadal
žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že žalovanú sumu považuje za premlčanú s tým, že žiadal aplikovať

2ročnú premlčaciu dobu, keďže výzvu na úhradu splátok jednorázovo, považuje za odstúpenie od
zmluvy a po odstúpení od zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že v tomto
prípade sa žalobca mohol prvýkrát domáhať svojho práva na súde dňa 21. 8. 2010, pričom podal žalobu
na súd až dňa 19. 7. 2013, teda po uplynutí 2ročnej premlčacej doby. Preto žiadal žalobu zamietnuť s
tým, že si uplatnil náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Krajský súd rozsudkom zo dňa 26. 3. 2015 č.k. XCo/.-XX zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil
tunajšiemusúdunaďalšiekonanie.Uviedol,žeajvprípadežaloby,ktorousvojeprávoprotispotrebiteľovi
uplatňuje dodávateľ, nie je zákonom vylúčené vydanie rozsudku pre uznanie. Vzhľadom na úlohu
súdu pri ochrane spotrebiteľa je rozsudok pre uznanie v takomto prípade možný len vtedy, pokiaľ súd

nemá žiadnu pochybnosť o tom, že nárok uplatnený dodávateľom (resp. jeho právnym nástupcom)
nie je založený na neprijateľných zmluvných podmienkach a neprijateľných obchodných praktikách
dodávateľa. V danom prípade sa o takúto situáciu nejedná. Zo žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje
práva vyplývajúce zo zmluvy o úvere, vrátane sankcií 255,03 Eur, vyčíslených podľa Všeobecných
podmienok. Tieto sankcie môžu byť založené na neprijateľných zmluvných podmienkach. Javí sa teda,

že neboli vydané podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie, pretože žalovaný uznával nárok, ktorého
existencia je spochybnená. Aj z rozsudku pre uznanie musí vyplývať, aké je právne posúdenie veci.
Dôvodom pre podanie odvolania proti rozsudku pre uznanie je okrem iného aj to, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aby účastník konania mal reálnu možnosť podať
odvolanie z tohto dôvodu, musí rozsudok obsahovať právnu kvalifikáciu priznaného nároku. V danom

prípade rozsudok takúto kvalifikáciu vôbec neobsahuje. Nie je teda vôbec možné zistiť, z akého dôvodu
súd prvého stupňa považoval priznaný nárok za existujúci a nesporný s tým, že nezohľadnenie práv
spotrebiteľa súdu prvého stupňa vytýka aj odvolateľ - vedľajší účastník. Na základe uvedeného zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa ustanovenia §202 ods. 1 O.s.p. a §221 ods. 1 písm. f)
O.s.p..

Počaskonaniadňa28.9.2015došlonasúdpodaniežalobcu,ktorýprostredníctvomprávnehozástupcu,
zobral žalobu v časti o zaplatenie 255,03 eur späť s tým, že žalovaného žiadal zaviazať na zaplatenie
sumy 2055,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 31. 8. 2010 do zaplatenia,
ako aj na náhradu trov konania.

Podľa ustanovenia §96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia §96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa ustanovenia §96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne

o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa obsahu späťvzatia žalobcu, súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 255,03 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 31. 8. 2010 do zaplatenia a to v súlade s citovanými
ustanoveniami s tým, že zastavenie konania je v záujme žalovaného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
najmä so zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 7. 11. 2008 č. XXXXXXX, Podmienkami k tejto zmluve,
Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 20. 8. 2010 a doručenkou
k uvedenému listu, prehľadom splátok a úhrad, prehľadom obratov, zmluvou o postúpení pohľadávok a
prílohou k uvedenej zmluve, správami Obce Y. a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R., pracovisko G..

Zmluvou o úvere zo dňa 11. 11. 2008 č. XXXXXXX, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné
námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 80 000
Sk (2655,51 eur), ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť pravidelnými 48 mesačnými splátkami po 2769 Sk
(91,91 eur) pri ročnom úroku 31,35% a priemernej RPMN 22,21%.

Súčasťou zmluvy boli Podmienky k zmluve a Všeobecné obchodné podmienky.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 20. 8. 2010 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške
3079,17 eur najneskôr do 3dní od doručenia tejto upomienky. List bol žalovanému doručený dňa 27.

8. 2010.

Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaný ako dlžník na danom úverovom vzťahu už uhradil sumu
1838,20 eur (20splátok po 91,91 eur).

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 10. 2013 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, IČO: 35 923 130, postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému na žalobcu.

Podľaprílohykuvedenejzmluveopostúpenípohľadávok,dlhžalovanéhokudňupostúpeniapohľadávky

predstavuje na istine sumu 2055,12 eur a na príslušenstve sumu 255,03 eur.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na svojich písomných vyjadreniach s tým, že žiadal
žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 2055,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 31. 8. 2010 s poukazom na tú skutočnosť, že dňa 20. 8. 2010 došlo k zosplatneniu úveru, ktorý

mal žalovaný zaplatiť najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Upomienka bola doručená
žalovanému 27. 8. 2010, teda po uplynutí 3 dní a to dňom 31. 8. 2010 sa dostal do omeškania. Čo
sa týka vyjadrenia vedľajšieho účastníka, že predžalobná upomienka má byť odstúpením od zmluvy, s
týmto sa žalobca nestotožňuje a to aj s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v C., kde takéto listy
boli zhodnotené, že nejde o odstúpenie od zmluvy. Preto nejde o bezdôvodné obohatenie, nemožno tu

aplikovať 2ročnú premlčaciu dobu a žalovanú sumu nepovažuje za premlčanú. Súčasne opravil chybu
v poslednom vyjadrení právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24. 9. 2015, kde sa uvádza, že žalovaný
uhradil na danom úverovom vzťahu sumu 1383,20 eur. Správne, čo vyplýva aj z predloženého prehľadu
histórie a splátok, má byť uvedené, že žalovaný uhradil sumu 1838,20 eur.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že rozhodnutie vo veci ponecháva na zváženie súdu. Je si vedomý
toho, že nezaplatil celú pôžičku. V prípade, ak ho súd zaviaže k zaplateniu nejakej sumy, žiadal o
povolenie úhrady dlhu v splátkach po 20 eur mesačne. V prípade úspechu v konaní si náhradu trov
konania neuplatnil.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu aj po jej čiastočnom späťvzatí,
je potrebné v časti zamietnuť.Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitost musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

V danej veci súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcom, spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovaným došlo
k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné

prostriedkyvovýške2655,51eur,ktorésažalovanýzaviazalvrátiťpravidelnými48mesačnýmisplátkami
po 91,91 eur pri ročnom úroku 31,35% a priemernej RPMN 22,21%, t.j. zaviazal sa vrátiť spolu sumu
4411,68 eur.

Ďalej súd mal preukázané, že žalovaný jednotlivými splátkami uhradil sumu 1838,20 eur (20splátok po

91,91 eur). Zvyšok neuhradil, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20. 8. 2010 úver zosplatnil
s tým, že dlh žalovanému ku dňu podania žaloby bol vyčíslený na sumu 2310,15 eur (istina 2055,12 eur,
sankcie 255,03 eur). Po čiastočnom späťvzatí žaloby, žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená
zmluvnou počas konania, požadoval len istinu 2055,12 eur.

Keďže predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd
skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch, pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky. Súd zistil, že
uvedená zmluva neobsahuje náležitosti, požadované v ustanovení §4 ods. 2 písm. g) citovaného
zákona (t.j. konečnú splatnosť úveru), ďalej v ustanovení §4 ods. 2 písm. i) (termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov). Taktiež zmluva neobsahovala údaj o RPMN (4 ods. 2 písm. j)). Ide o
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Napr. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré
sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s

rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší
úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nepresne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve,
spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už
bankovými alebo nebankovými subjektmi.

Podľa názoru súdu, absencia údajov podľa ustanovenia §4 ods. 2 písm. g), i), j) má za následok, že
daný úverový vzťah sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ustanovenie §4 ods. 3 posledná veta
Zák. č. 258/2001 Z.z.).

Na základe uvedeného žalobcovi patrí len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal finančné prostriedky vo výške 2655,51 eur,
pričom doposiaľ vrátil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, sumu 1838,20 eur. Preto žalobca
má právo na vrátenie zvyšku poskytnutej sumy žalovanému a to vo výške 817,31 eur.

Súd však je toho názoru, že žalobcovi nepatrí úrok z úveru aj z iných dôvodov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou -
nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými

pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na
ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka.
Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2

Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné

úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Sporný úver bol žalovanému poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 31,35%. Súd má však za to, že

takto dojednaná výška úrokov je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov
poskytovaných v obchodných bankách. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk
v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) T./XXXX J., priemerná úroková miera z úverov,
splatných do 1-5rokov, v čase uzavretia zmluvy o úvere v mesiaci november 2008 bola v hodnote 11,35%
ročne.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna
úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre

spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. Ú. XXX/
XXXX-XX.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V

tomto prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi konania, bol vo výške 31,35% ročne, pričom
tento je 2,76násobne vyšší ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách
pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve úvere o takto vysokom
zmluvnomúrokupovažujesúdprerozporsdobrýmimravmizaneplatné,pretožedohodnutýúrokzúveru
je zjavne vyšší ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom

období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti
o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo.Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné

historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem.Neprimeranedohodnutéúroky,čicelkováodplatazaúversúvrozporespravidlamisprávaniasa,
a teda aj s dobrými mravmi a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Obdobne právne už súdy rozhodovali, a to napríklad rozsudok Krajského súdu v C. sp. zn. XC/XXX/
XXXX zo 7.5.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. XMCdo/X/XXXX z 31.7.2009, rozhodnutie sp. zn. XCdo/

XX/XXXX z 26.4.2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XX z 15.12.2004, rozhodnutie KS v C.
sp. zn. XCo/X/XXXX z 12.10.2011, XCo/XX/XXXX z 24.10.2012.

V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny
dlžníkovi a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom
je taká výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje

úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v
zhode aj s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla
2012, sp. zn. XCdo/XX/XXXX.

Vzhľadom na absenciu údajov podľa ustanovenia §4 ods. 2 písm. g), i), j) Zák. č. 258/2001 Z.z. a
vzhľadom na neplatne dohodnutý úrok z úveru pre rozpor s dobrými mravmi, súd zobral do úvahy, že
žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 2655,51 eur, z ktorej uhradil 1838,20 eur. Preto žalobca
má právo na vrátenie zvyšku poskytnutej sumy žalovanému a to vo výške 817,31 eur a vo zvyšku súd
žalobu zamietol (suma 1237,81 eur a úrok z omeškania z tejto sumy).

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 817,31
eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517

ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Vedľajší účastník na strane žalovaného tvrdil, že zosplatnenie úveru je treba považovať za odstúpenie
žalobcu od zmluvy. S týmto postojom vedľajšieho účastníka sa však súd nestotožnil s poukazom na

to, že jedná sa o dva samostatné a rôzne právne inštitúty, upravené samostatnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka s rôznymi právnymi následkami. Zosplatnenie úveru je upravené ustanovením
§565 Občianskeho zákonníka, pričom toto ustanovenie upravuje právo veriteľa požadovať zaplatenie
celej pohľadávky, ak dlžník nezaplatí niektorú splátku. Po uplatnení tohto práva veriteľa, dlžník
stráca výhodu plnenia v splátkach. Podľa názoru súdu, zosplatnením úveru, nedochádza k zrušeniu

zmluvy o úvere s účinkami od začiatku. Odstúpenie od zmluvy je upravené ustanovením §48 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami ex tunc, ak nie
je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. Následkom odstúpenia od zmluvy je vydanie
bezdôvodného obohatenia. Následkom zosplatnenia úveru je právo veriteľa požadovať jeho úhradu ako
celku a strata výhody splátok u dlžníka. Súd musí konštatovať, že v danej veci vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané odstúpenie od zmluvy ani jednou zo zmluvných strán. Uvedený právny názor potvrdil
v obdobnej veci aj napr. Krajský súd v C. vo svojom rozsudku zo dňa 29. 9. 2014 sp. zn. XCo/XXX/XXXX.Súd má teda za preukázané, že listom zo dňa XX. X. XXXX v súlade s ustanovením §565 Občianskeho
zákonníka došlo k zosplatneniu úveru, kde žalovaný bol vyzvaný aj k úhrade dlhu do 3dní od prevzatia
tejto výzvy. Tento list žalovaný prevzal dňa 27. 8. 2010, teda dňom 31. 8. 2010 sa žalovaný dostal do

omeškania s úhradou sumy vo výške 817,31 eur.

Vedľajší účastník na strane žalovaného, vzniesol námietku premlčania, preto súd sa ňou zaoberal.
Namietal premlčanie žalovanej pohľadávky v 2ročnej premlčacej dobe. Keďže súd prijal záver, že v
danej veci došlo k zosplatneniu úveru, na ktoré sa vzťahuje 3ročná premlčacia doba podľa Občianskeho

zákonníka (ustanovenie §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd skúmal premlčanie pohľadávky ako
celku v uvedenej premlčacej dobe.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd mal za preukázané, že úver v danom zmluvnom vzťahu sa stal splatným dňa 31. 8. 2010 a teda

po prvýkrát sa mohlo právo z tejto pohľadávky uplatniť na súde dňa 1. 9. 2010. Týmto dňom začala
plynúť aj premlčacia doba, pričom jej posledný deň pripadol na deň 1. 9. 2013. Žalobca však podal na
súd žalobu dňa 19. 7. 2013, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Preto súd je toho názoru, že
priznaná suma 817,31 eur nie je premlčaná.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením §146 ods.
2 O.s.p..

V danom prípade súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 255,03 eur (11,04% žalovanej sumy). Súd má
za to, že v tejto časti zastavenie konania zavinil žalobca a to tým, že v tejto časti zobral žalobu späť, čo

nemožno pripočítať na ujmu žalovaného. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 817,31 eur (35,38%
žalovanej sumy), čo predstavuje na jednej strane úspech žalobcu a na druhej strane úspech žalovaného.
V časti o zaplatenie sumy 1237,81 eur (53,58% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo
predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu.

Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný žalovaný ktorému by patrila
náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od žalobcom zavineného procesného
zavinenia zastavenia konania a od žalobcovho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 29,24% z celkových
trov konania, ktoré by mu patrili pri plnom úspechu. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil,
žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaného, súd má za to, že procesné
postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého
vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má
vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom

prípade žalovanému, na ktorého strane vystupuje vedľajší účastník, by patrila náhrada trov konania po
odpočítaníjehoneúspechuvkonaníodžalobcomzavinenéhoprocesnéhozavineniazastaveniakonania
a od žalobcovho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 29,24% z celkových trov konania, ktoré by mu
patrili pri plnom úspechu. Preto aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného by patrila náhrada trov
konania v uvedenom rozsahu. Pri plnom úspechu by vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného

patrila náhrada trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, vo výške 198,66 eur (2krát
hlavný úkon po 91,29 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. odvolanie proti rozsudku + 2krát paušál
po 8,04 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z uvedenej sumy 29,24% predstavuje 58,08 eur
a túto sumu súd aj priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného titulom náhrady trov právneho
zastúpenia.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie samôže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaný požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 20 eur mesačne, keďže
nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho úhradu naraz. Poukázal na to, že má prisľúbenú prácu,
avšak ešte nemá podpísanú zmluvu. Po podpise zmluvy by splácal svoj dlh aj vyššími splátkami. Po
zistení jeho majetkových, zárobkových, sociálnych a rodinných pomerov, súd mu povolil úhradu dlhu v
splátkach s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky, statí výhodu splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).