Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/338/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234773
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľky: F.. M.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, L., právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária
Andrea Havelková, s. r. o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, IČO: 36 854 956, proti odporcovi: M.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, L., právne zastúpenému Mgr. Branislavom Samcom, advokátom,
so sídlom J. X. XXX, N., o zaplatenie 15.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 25C/365/2012-247 zo dňa 12.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu

vo výške 15.000,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.000,- eur od 04.10.2012 do
22.02.2013, zo sumy 15.000,- eur od 23.02.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu vec
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške
15.000,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.000,- eur od 04.10.2012 do 22.02.2013,

zo sumy 15.000,- eur od 23.02.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporcu ďalej zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.010,87 eur titulom náhrady
súdneho poplatku a vo výške 5.995,04 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní po
právoplatnosti rozsudku.

Čo do posúdenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci súd vychádzal zo zákonného ust. § 657
Občianskeho zákonníka. Po prvotnom rozhodnutí Okresného súdu Žilina a vydaní uznesenia Krajského

súdu Žilina pod sp. zn. 11Co/115/2013 zo dňa 19.08.2013 po čiastočnom späťvzatí návrhu a zastavení
konania predmetom nároku ostal nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 15.000,- eur spolu s 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.000,- eur od 04.10.2012 do 22.02.2013 a zo sumy 15.000,-
eur od 23.02.2013 do zaplatenia. Súd sa oboznámil s obsahom zrušujúceho rozhodnutia a vykonal
dokazovanie výsluchom samotných účastníkov konania, tiež výsluchom svedkov Z.. Z. S., Y. S., Y. K.,
V. Y., Y. I.. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že odporkyňa z vkladnej knižky a účtu vybrala hotovosť
vo výške 25.000 Sk, t. j. 829,85 eur dňa 22.05.2008, vo výške 2.000,- eur dňa 19.10.2009, vo výške

6.000,- eur dňa 23.04.2010, vo výške 4.000,- eur dňa 30.04.2010, vo výške 1.000,- eur dvoma výbermi
dňa 10.05.2010 vo výške 700,- eur a 30.04.2010 vo výške 300,- eur, vo výške 2.000,- eur vybraté
dňa 09.03.2011, ďalej vo výške 5.000,- eur vložením navrhovateľkou na účet odporcu, ktoré finančné
prostriedky boli následne odporcom vrátené a konanie o zaplatenie sumy 5.000,- eur zastavené. Výberuvedených peňazí bol preukázaný navrhovateľkou vo forme listinných dôkazov. Naviac navrhovateľka
tvrdila, že z úspor mimo peňažného ústavu požičala odporcovi na kúpu auta Škoda Felícia naviac
700,- eur a na kúpu pozemku naviac 1.000,- Sk (33,19 eur), na doplatenie do sumy 26.000,- Sk

(863,04 eur) kúpnej ceny za pozemok, za ktorý odporca vyplatil podľa kúpnej zmluvy 26.000,- Sk.
Tieto finančné prostriedky boli poskytnuté odporcovi ako pôžička na kúpu pozemku vo výške 26.000,-
Sk, zostatok na stavbu rodinného domu odporcu. Zo svedeckej výpovede svedka Z.. Z. S., ktorý je
manželom sestry navrhovateľky, mal súd zistené, ako aj s ohľadom na spísané uznanie dlhu predložené
svedkom datované dňom 14.11.2011, že odporca dlhoval navrhovateľke k novembru 2011 20.000,-

eur, ktoré jej mal zaplatiť do 31.03.2012. Odporca podľa vyjadrenia svedka uvedené uznanie dlhu vo
výške 20.000,- eur a dátum splatenia dlhu nerozporoval, upravil len časť uznania dlhu v časti CLV. K
podpísaniu uvedeného uznania účastníkmi nedošlo. Z tejto svedeckej výpovede je jednoznačné, že
navrhovateľka požičala odporcovi finančné prostriedky vo výške minimálne 20.000,- eur, ktorých časť
bola použitá odporcom na úhradu exekúcie - vyplatenie kúpnej ceny za pozemok a časť na stavbu
domu odporcu. Právnym dôvodom poskytnutia finančných prostriedkov bola zmluva o pôžičke, ktoré

finančnéprostriedkymalodporcavrátiťnavrhovateľke,keďhoovráteniepôžičkynavrhovateľkapožiada.
Zo svedeckej výpovede Y. S., sestry navrhovateľky mal preukázané, že odporca si od navrhovateľky
požičal sumu cca 22.000,- eur, ktoré finančné prostriedky použil na kúpu pozemku a stavbu domu, ktoré
finančné prostriedky mal na požiadanie - výzvu navrhovateľky vrátiť. Svedkyňa S. X. bez príbuzenského
pomeru k účastníkom potvrdila pred súdom, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá zmluva

o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľka odporcovi požičala 20.000,- eur na stavbu domu, ktoré
finančnéprostriedkymalnavrhovateľkeodporcavrátiťnapožiadanie.SvedkyňaY.K.bezpríbuzenského
pomeru, ktorá je známou obidvoch účastníkov, uviedla, že odporca si od navrhovateľky požičal na
stavbu rodinného domu 20.000,- eur. Z tejto výpovede mal súd jednoznačne preukázané, že odporca si
požičal od navrhovateľky na kúpu pozemku a výstavbu rodinného domu sumu 20.000,- eur. Z výpovede

svedkyne V. Y. bez príbuzenského pomeru k účastníkom, ktorá obidvoch účastníkov osobne pozná,
mal súd preukázané, že odporca si požičal od navrhovateľky na výstavbu rodinného domu 20.000,-
eur a 30.000,- Sk na vyplatenie exekúcie. Uvedení svedkovia bez ohľadu, či už to boli príbuzní alebo
osoby bez príbuzenského pomeru, potvrdili, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k uzatvoreniu
zmlúv o pôžičke, na základe ktorých navrhovateľka požičala odporcovi sumu minimálne vo výške

20.000,-eur,ktoréfinančnéprostriedkybolipoužitéodporcomnakúpustavebnéhopozemkuanastavbu
rodinného domu odporcu. Medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté, že odporca požičané peniaze vráti
navrhovateľke najneskôr na požiadanie. Svedok Y. I. uviedol, že požičal odporcovi finančné prostriedky
vo výške 5.700,- eur na účel podnikania. Každý svedok bol súdom poučený v zmysle zákona a s
poukazom na uvedené súd zastáva názor, že každý svedok po zákonnom poučení hovorí pravdu, či

už je alebo nie je príbuzný ktoréhokoľvek účastníka konania, pokiaľ sa nepreukáže opak. V konaní
sa opak nepreukázal. Pokiaľ príbuzní svedkovia účastníka vypovedajú zhodne s ostatnými svedkami
navrhnutými účastníkom konania, ostatné dôkazy nachádzajúce sa v spise logicky do uvedeného
tvrdeného obrazu zapadajú, vytvárajú ucelený obraz o tvrdených skutočnostiach, pravdepodobnosť
pravdivosti takýchto svedeckých výpovedí je vysoká. V uvedenom kontexte vyhodnotil súd svedecké

výpovede svedkov navrhnutých navrhovateľkou, pričom všetky výpovede ako obsahovo pravdivé,
potvrdzujúce skutočnosti a tvrdenia navrhovateľky, opísané v odôvodnení tohto rozsudku. Odporca
kúpnouzmluvouzodňa12.03.2008registrovanoupodč.V2772/08dňa26.05.2008nadobudolpozemky
v katastrálnom území E. E., vedené na LV XXX, a to parcelu 291/1 - orná pôda o výmere 895 m2
a 291/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2. Z obsahu uvedenej zmluvy z čl. II zmluvy

vyplýva, že odporca M. I. kupujúci vyplatil predávajúcemu Y. I. pred podpisom kúpnej zmluvy kúpnu
cenu 26.000,- Sk. Pokiaľ súd vychádza z tvrdenia navrhovateľky z predložených listinných dôkazov a
výpovedí svedkov, súdu dáva logiku, že odporca na výplatu pozemku použil finančné prostriedky vo
výške 26.000,- Sk, t. j. 836,04 eur, ktoré si požičal od navrhovateľky. Následne na kúpenom pozemku
291/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2 navrhovateľ rozostaval rodinný dom. V zmysle

zmluvy o úvere č. 2010029760 bol odporcovi následne poskytnutý úver. Na zabezpečenie uvedenej
pohľadávky bolo zriadené záložné právo. V uvedenej zmluve je konštatované, že predmetom záložného
práva sú nielen pozemky tam uvedené, ale aj rozostavaný rodinný dom, teda rodinný dom v čase
poskytnutia úveru bol už rozostavaný. Súdu potom dáva logiku, že odporca na postavenie hrubej stavby
a ďalšie stavebné práce použil finančné prostriedky, ktoré si požičal od navrhovateľky. Takto dlh odporcu

voči navrhovateľke predstavuje z titulu zmlúv o pôžičkách žalovanú sumu minimálne vo výške 20.000,-
eur, po vrátení odporcom 5.000,- eur, dlh odporcu voči navrhovateľke predstavuje žalovaných 15.000,-
eur. V priebehu konania obrana odporcu pozostávala z popierania všetkých tvrdení navrhovateľky,
popierania dôkazov predkladaných navrhovateľkou a popierania pravdivosti tvrdení svedkov. Odporcažiadnym spôsobom v konaní nepreukázal svoju finančnú kondíciu, t. j. schopnosť odporcu z vlastných
finančných prostriedkov uhradiť cenu stavebného pozemku a stavať rodinný dom, mimo úverov z roku
2010anasl.,aničiastočne.Navrhovateľkavkonanípreukázalasvojetvrdenia,uniesladôkaznébremeno

a s poukazom na § 657 a nasl. OZ súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O úroku z
omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., zároveň aplikujúc ust.
§ 146 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľka sa návrhom domáhala zaplatenia sumy 21.700,- eur spolu s

príslušenstvom. Následne odporca navrhovateľke zaplatil 5.000,- eur, preto súd na základe späťvzatia
jej návrhu v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania tak zostala suma 16.700,- eur spolu s
príslušenstvom, pričom vo vzťahu k sume 15.000,- eur s príslušenstvom bola navrhovateľka úspešná,
vo zvyšku jej návrh bol zamietnutý. Navrhovateľka bola teda len čiastočne úspešná, pričom úspech
navrhovateľky predstavuje priznanie sumy 15.000,- eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
20.000,- eur od 04.10.2012 do 22.02.2013, čo po vyčíslení predstavuje 700,27 eur a úroku z omeškania

zo sumy 15.000,- eur od 23.02.2013 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 1.416,58
eur. Navrhovateľka mala úspech aj v časti o zaplatenie sumy 5.000,- eur, nakoľko k späťvzatiu došlo
z dôvodu zaplatenia tejto sumy, teda celkovo bola úspešná v časti o zaplatenie 22.116,85 eur. Úspech
odporcu predstavuje zamietnutie návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.700,- eur čo do istiny a čo do úrokov
165,58 eur + 917,26 eur. Odporca tak bol úspešný v časti o zaplatenie 2.782,84 eur. Čistý úspech

navrhovateľky tak predstavuje 77,64 %, preto má nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. Súd
preskúmal navrhovateľkou uplatnené trovy konania, pričom jej priznal 77,64 % z uplatneného súdneho
poplatku 1.302,- eur, t. j. 1.010,87 eur. Z titulu trov právneho zastúpenia navrhovateľke taktiež priznal
77,64 % z vyčíslených trov právneho zastúpenia, čo predstavuje 5.995,04 eur, bližšia špecifikácia sa
nachádza v odôvodnení prvostupňového rozsudku.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Odvolanie odôvodnil v zmysle
ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. Má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov opakovane k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie
krajského súdu, keď povinnosťou súdu bolo vec opätovne posúdiť z hľadiska rozhodujúcich skutočností

uplatneného nároku, t. j. posúdiť naplnenie všetkých hmotnoprávnych predpokladov jednotlivých zmlúv
o pôžičke. Okresný súd za účelom doplnenia svedeckých výpovedí opakovane vykonal výsluch svedkov
navrhnutých navrhovateľkou v pôvodnom konaní, navyše pripustil výsluch ďalších dvoch svedkýň
navrhnutých navrhovateľkou. Podľa názoru odvolacieho súdu malo byť ďalšie dokazovanie zamerané
na skúmanie vzniku údajných viacerých samostatných pôžičiek medzi navrhovateľkou a odporcom,

a to z hľadiska štyroch podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke a súčasného reálneho odovzdania
peňazí odporcovi, a to pri každej jednej navrhovateľkou tvrdenej pôžičke. Súd prvého stupňa neviedol
dokazovanie výsluchom svedkov v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a svoje skúmanie
skutkového stavu obmedzil výlučne na zisťovanie celkovej výšky údajne vyplatenej sumy odporcovi
a na zisťovanie domnelých účelov použitia finančných prostriedkov odporcom, ktoré sa mali časovo

kryť s výbermi navrhovateľky z jej vkladnej knižky, resp. z vkladnej knižky jej maloletej dcéry, ako aj s
prenechaním finančných prostriedkov odporcovi, ktoré mala mať navrhovateľka len v hotovosti pri sebe.
Účel použitia finančných prostriedkov nepatrí medzi esenciálne náležitosti zmluvy o pôžičke. Predmet
konania bol neurčito vymedzený návrhom navrhovateľky a napriek viazanosti právnym názorom
odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa pri doplnení zisťovania skutkového stavu obmedzil výlučne na

skúmanie pre predmet konania irelevantných majetkových dispozícii odporcu tvrdených navrhovateľkou.
Ponúka sa tiež otázka, akú relevanciu mali mať k preukázaniu hmotnoprávnych predpokladov vzniku
jednotlivých zmlúv o pôžičke svedecké výpovede sestry navrhovateľky a súčasne manželky svedka S.
ako aj priateľky navrhovateľky S. X., ktoré obe zhodne tvrdili, že o existencii nie ôsmich pôžičiek, ale len
nejakej sumy okolo 20.000,- eur až 22.000,- eur mali vedomosť výlučne z rozprávania navrhovateľky.

Teda išlo len o ďalšie nepriame svedectvá, potvrdzujúce jednostranné tvrdenia navrhovateľky. Tieto
svedectvá nemali prínos k preukázaniu navrhovateľkou tvrdeného skutkového stavu a k doplneniu
dôkaznej situácie. Svedok JUDr. S. sa v opakovanom výsluchu pred súdom vyjadril, že mal nielen
ako rodinný príslušník, ale hlavne ako profesionál, t. j. advokát poskytovať vo veci úpravy práv a
povinností súvisiacich s údajným uznaním dlhu právne poradenstvo najskôr odporcovi a neskôr aj

navrhovateľke. Vychádzajúc z týchto vyjadrení svedka uvedených v zápisnici z pojednávania zo dňa
22.01.2014 nie je zrejmé, ako sa svedok (advokát zapísaný v čase poskytnutia uvedených právnych
rád, resp. služieb v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory) mohol pred súdom vyjadrovať
o skutočnostiach konkrétneho prípadu poskytnutia právnej služby bez toho, aby bol preukázateľneklientom, t. j. odporcom, ako aj navrhovateľkou zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ktorá pre
neho vyplýva z príslušných ustanovení Zákona o advokácii. Keďže súd uskutočnil výsluch svedka
bez toho, aby primárne vyriešil otázku pozbavenia jeho povinnosti mlčanlivosti, bolo nevyhnutné

pri hodnotení dôkazov celú svedeckú výpoveď Z.. S. vyhodnotiť ako nelegálny dôkaz, ktorý bol
realizovaný za porušenia zákonnej povinnosti mlčanlivosti a ako taký nemohol byť použitý na vydanie
zákonného rozhodnutia. Pokiaľ ide o vierohodnosť svedeckej výpovede, namietajú tvrdenie súdu, že
„pravdepodobnosť pravdivosti týchto svedeckých výpovedí svedkov je vysoká“ a naďalej zotrvávajú na
v konaní prezentovanom názore, že pri všetkých svedkoch ide jednoznačne tendenčné a skutočnosť

skresľujúce vyjadrenia, ktorých jediným cieľom malo byť na pomoc navrhovateľke odstrániť v konaní
jej dôkaznú núdzu. Ani opakované výsluchy svedkov neviedli k preukázaniu tvrdenia navrhovateľky
o vzniku ústnych samostatných pôžičiek, keďže vypočutí svedkovia sa nevedeli detailne vyjadriť k
podrobnostiam vzniku údajných pôžičiek. Nikto z nich nebol nikdy osobne prítomný pri údajnom
odovzdaní jednotlivých súm peňazí odporcovi. Svedkovia neuviedli ani žiadne nové skutočnosti na
preukázanie naplnenia podmienok vzniku jednotlivých pôžičiek a informácie mali len z rozprávania

navrhovateľky a údajne aj z rozprávania odporcu, čo tento od začiatku popieral. Hodnotenie dôkazov
nezodpovedá zásadám viažucim sa na uvedenú činnosť súdu. Hodnotenie dôkazov by nemalo
znamenať ľubovôľu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám
formálnejlogikyamusívychádzaťzozistenéhoskutkovéhostavu.Mázato,žeopakovanesúdvykonané
dôkazy nesprávne vyhodnotil a z toho dôvodu je rozhodnutie vecne nesprávne. Odporca poukazuje

na ust. § 657 Občianskeho zákonníka a pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými sú: a) určenie
zmluvných strán, b) prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, c) dočasnosť
zmluvného vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže ide o reálny kontakt, tento vzniká
až fyzickým odovzdaním požičanej veci, teda peňazí. Všetky znaky musia byť splnené kumulatívne.
Na základe doplneného dokazovania tak, ako ho vykonal prvostupňový súd, nie je možné po právnej

stránke uzavrieť, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Samotné
právne posúdenie veci uvedené na 13. strane rozsudku okresného súdu pôsobí nepresvedčivo, pričom
namiesto zhodnotenia preukázania, resp. nepreukázania naplnenia podstatných náležitosti jednotlivých
zmlúv o pôžičke sa súd opiera výlučne o sugestívne hodnotenia. Skutkový stav tak, ako bol v konaní
preukázaný, nemožno podľa názoru odporcu subsumovať pod ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Z

uvedených dôvodov má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Rozhodnutie v danej veci je nezákonné, tendenčné a krajne arbitrárne. Poukazuje
pritom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 77/02 a I. ÚS 117/07. Domnieva
sa, že odôvodnenie rozsudku napriek jeho rozsahu nespĺňa zákonné predpoklady naň kladené v
zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Súd sa v odôvodnení nevysporiadal so skutočnosťou, že pôžička

je reálnym kontraktom a vzniká až reálnym odovzdaním peňazí dlžníkovi. Odporca od samotného
počiatku namietal vznik navrhovateľkou vymyslených súm zmlúv o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie a
prevzatie peňazí z nich. Vykonanými dôkazmi súd nemohol mať za preukázané, že navrhovateľka reálne
odovzdala peniaze z každej jednej ústnou formou vzniknutej zmluvy o pôžičke odporcovi. Tejto námietke
odporcu ako podstatnej okolnosti súd však vo svojom odôvodnení nevenoval žiadnu pozornosť. Nebol to

odporca, kto mal v konaní preukazovať negatívnu skutočnosť, že si nepožičal od navrhovateľky finančné
prostriedky, ale naopak dôkazné bremeno v konaní niesla práve navrhovateľka, ktorej povinnosťou
bolo presvedčivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že medzi ňou a odporcom vznikli právne
vzťahy z jednotlivých zmlúv o pôžičke. Poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu I. ÚS 243/07, ako aj
I. ÚS 265/05. Osobitným prípadom povinnosti súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania je

povinnosť súdu vysporiadať sa v odôvodnení rozsudku s argumentom účastníka konania, poukazujúcim
na rozhodnutia súdov alebo názory právnej vedy. Odporca v konaní na podporu svojich tvrdení, že v
prejednávanom prípade neboli naplnené zákonné pojmové znaky pôžičky, poukazoval tiež na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010 sp. zn. 3Cdo 325/2009. Prvostupňový súd sa však v odôvodnení
rozsudku žiadnym spôsobom nevyrovnal s takouto argumentáciou rozsudku.

Odporca namieta aj priznanú náhradu trov konania navrhovateľke, keď súd sa nedostatočne zaoberal
účelnosťou vynaložených trov. V praxi je pomerne neobvyklé, aby súd priznával účastníkovi náhradu
trov konania za úkony právnej služby označenej ako porada s klientom v takom rozsahu, v akom
boli vyčíslené a bez presvedčivého odôvodnenia preukázania časovej a vecnej súvislosti uvedených

úkonov právnej služby s následnými úkonmi právnej služby. Namietajú tiež vecnú správnosť priznanej
náhrady trov konania za úkon právnej služby uvedený pod položkou č. 7 - odvolanie voči rozsudku
zo dňa 30.04.2013. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka nepodala odvolanie voči rozsudku vo
veci samej, ale len v časti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia, teda vyčíslenie tohto úkonuje nesprávne. Ďalej namieta účelnosť priznaných trov konania za úkon právnej služby uvedený pod
položkou č. 10 - návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 25.10.2013. Je zrejmé, že v novom konaní došlo
k opakovanému výsluchu svedkov. Pokiaľ navrhovateľka žiadala výsluch dvoch nových svedkýň, takýto

návrhbolomožnéuskutočniťnanajbližšompojednávaní.Odporcažiadatiežopriznanietrovodvolacieho
konania. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne
a súčasne navrhovateľku zaviaže k náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Navrhovateľka vo vyjadrení poukazuje, že dôkazné bremeno v konaní síce nesie, avšak jednoznačne

ho uniesla, pričom vykonaným dokazovaním preukázala, okrem iného, aj to, že akékoľvek tvrdenie,
ktoré odporca v konaní učinil, sa ukázalo ako nepravdivé, a teda opak svedčí opäť v prospech
tvrdení navrhovateľky. Poukazuje na viaceré rozpory vo výpovediach odporcu a jeho tvrdeniach. Vo
vzťahu k pôžičke vo výške 700,- eur (správne po prepočte konverzným kurzom 697,07 eur), ako aj vo
vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré si odporca požičal na výstavbu rodinného domu, prvostupňový
súd vykonal doplnené dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu, pričom bolo

ozrejmené, čo mali jednotliví svedkovia na mysli pod pojmom „požičala“ a rovnako, či boli uzatvorené
zmluvy o pôžičke, na základe ktorých bolo odporcovi plnené, pričom potom po doplnenom dokazovaní
bola opätovne preukázaná existencia vzniku zmlúv o pôžičke medzi navrhovateľkou ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom. Priamym dôkazom o ich existencii je samotná výpoveď navrhovateľky
podporená plejádou nepriamych dôkazov v podobe výpovedí svedkov a rovnako priamym dôkazom -

predloženou e-mailovou komunikáciou medzi navrhovateľkou a samotným odporcom, v zmysle ktorej
odporca v e-maili (e-mail č. 5 „pokus o konsenzus“ zo dňa 20.11.2011) uznal a svoj záväzok voči
navrhovateľke vo výške 20.000,- eur a potvrdil, že mu navrhovateľka uvedené finančné prostriedky
poskytla na výstavbu rodinného domu. Odporca potvrdil, že dostal od navrhovateľky prvý e-mail,
na ktorý aj reagoval v podobe žiadosti o zaslanie prílohy v inom formáte a následne na e-mail

s prílohou, ktorú už mohol otvoriť, reagoval odporca tým, že navrhovateľke zaslal e-mail zo dňa
20.11.2011 s názvom uznanie dlhu - zápočet, z ktorého vyplýva, že odporca chcel svoj dlh v časti
započítať so sumou, ktorú investoval do bytu navrhovateľky. Pokiaľ odporca tvrdil, že e-mail z toho
istého dňa s názvom pokus o konsenzus z dôvodu údajného narušenia bezpečnosti v prelomení
hesla neodoslal, uvedené nepreukázal, ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia.

Uvedené sa javí ako absurdné i z dôvodu, že do prílohy e-mailu boli doplnené detailné informácie
zo života navrhovateľky a odporcu a žiadosť odporcu, aby jeho dlh vo výške 20.000,- eur, ktorý má
voči navrhovateľke, sa urovnal v podobe zriadenia vecného bremena k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX v k. ú. E. E., a to na zabezpečenie pohľadávky v prospech maloletej X. H., t. j. v
prospech spoločnej dcéry navrhovateľky a odporcu. Rovnako v prílohe e-mailu odporca uviedol, že hoci

finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu zarobila a vložila navrhovateľka, tieto odmieta vrátiť
a navrhuje vyššie uvedené urovnanie, a to z dôvodu, že navrhovateľka finančné prostriedky zarobila a
vložila do výstavby domu v období, keď účastníci konania bývali a žili v jednej spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka poukazuje na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej je oprávnenosť
žalovaného nároku možno preukázať aj prostredníctvom nepriamych dôkazov. Vo vzťahu k námietke

odporcu, že tento nezbavil svedka JUDr. Z. S. povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o
ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie, sa táto javí ako nelogická, keďže odporca počas celého
konania a následne i v odvolaní zo dňa 19.06.2013 uviedol, že sa síce z času na čas so svedkom
Z.. S. v rámci rodinných stretnutí stretol, ale nikdy ho o poskytnutí akýchkoľvek právnych služieb
nepožiadal, a teda ani nie o spísanie dokumentu upravujúceho pomery medzi účastníkmi. Odporca vo

svojom odvolaní opakovane spochybňuje objektivitu výpovede svedkov, pričom zámerne neuvádza, že
uvedení svedkovia boli a dodnes sú nielen navrhovateľkinými známymi, ale i odporcovými. Odporca
sa snaží dovodiť nedôvoveryhodnosť svedkov z titulu ich postavenia k samotným účastníkom konania,
hoci ide o svedkov, ktorí sú buď výlučným kamarátom odporcu (svedok pán I.) alebo svedok pozná
dlhodobejšie odporcu (svedok pani K.), resp. odporca sa sám vyjadril, že má stále dobrý vzťah ku

svedkom (pani Y.). Navrhovateľka v konaní bezpochybne preukázala existenciu zmlúv o pôžičkách
výpoveďami piatich svedkov, ktorí o rozhodných skutočnostiach majú vedomosť práve od odporcu
a rovnako nezanedbateľným dôkazom je samotná e-mailová komunikácia. Odvolanie odporcu, ako
aj jeho doterajšie konanie je účelovou a ničím nepreukázanou obranou voči odôvodnenému nároku
navrhovateľky, ktorej jedinou chybou bolo to, že odporcovi v čase trvania ich vzťahu bezvýhradne

dôverovala a verila v to, že odporca svoj záväzok voči nej i napriek neexistencii písomných dokladov
nepoprie. Navrhovateľka svoj nárok uplatňovaný v tomto konaní preukázala vierohodnými dôkazmi
(výpoveďami svedkov, e-mailovou komunikáciou), ktoré potvrdili existenciu vzniku zmlúv o pôžičke
medzi navrhovateľkou a odporcom, a teda oprávnenosť žalovaného nároku.Pokiaľ ide o náhradu trov konania, má za to, že trovy konania boli priznané dôvodne. Pokiaľ ide o položky
uvedenépodč.5,9,12a14,niejezrejmé,akúpraxmalodporcanamysli,alevtomtosmerehoodkazuje

na ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to § 14 ods. 2 písm. a), § 13 ods. 1 písm. b),
ktoré poradu s klientom považujú za úkon právnej služby a rovnako na úradné záznamy z predmetných
porád. Pokiaľ ide o položku č. 7, pokiaľ aj súd nesprávne vyhodnotil úkon právnej služby pod položkou
č. 7, uvedené sa kompenzuje úkonom pod položkou č. 8, keď za tento úkon priznal súd len polovicu
tarifnejodmeny.Navrhovateľkasisícezaúkonprávnejslužbypodpoložkouč.8vovyčíslenítrovkonania

omylom uplatnila len polovicu tarifnej odmeny, avšak v samotnom vyjadrení k odvolaniu odporcu zo
dňa 02.07.2013 žiadala navrhovateľka priznať odmenu za tento úkon v správnej výške. Pokiaľ ide o
položkuč.10návrhnavykonaniedôkazovzodňa25.10.2013,podalanavrhovateľkavzhľadomnaobsah
zrušujúceho uznesenia krajského súdu, a to práve z dôvodu hospodárnosti konania, keď súdu vopred
navrhla, aby vykonal dôkazy už na pojednávaní. Navrhuje napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť
a uložiť odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 473,74 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania odporcu
v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil
v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. a vo výroku o trovách konania zrušil v zmysle § 221 ods.1 písm. h)

a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho správny právny záver.

Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a v zmysle ust. § 219 ods.
2 O. s. p. naň poukazuje, pričom nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery okresného súdu.

Odvolacie námietky nepovažuje za dôvodné.

Dokazovanie je činnosť súdu, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Prostredníctvomdokazovaniasúdzisťujeskutkovýstavveci,zktoréhopotomvychádzaaktorýnásledne
hodnotí po právnej stránke. Podstatná časť odvolacích námietok odporcu sa týka práve dokazovania, a
to jeho procesnoprávnej stránky, keď odporca namieta nevierohodnosť dôkazov, nezákonnosť dôkazov
(porušenie mlčanlivosti advokátom), ako aj nedostatky pri hodnotení dôkazov zo strany prvostupňového

súdu. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci, namieta, že navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno na preukázanie rozhodných skutočností.

Základnou povinnosťou účastníka konania, a to najmä navrhovateľa je povinnosť tvrdiť skutkové
okolnosti, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo alebo povinnosť odporcu. Povinnosť tvrdenia

je úzko spojená s dôkazným bremenom. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako povinnosť
účastníka konania, pokiaľ chce byť v konaní úspešný, preukázať pravdivosť takých svojich tvrdení, ktoré
sú relevantné a sú teda spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu.

Navrhovateľka sa na základe žaloby domáhala od odporcu zaplatenia sumy 21.700,- eur s

príslušenstvom z titulu pôžičky. V súčasnosti prebieha konanie už iba o zaplatenie sumy 15.000,- eur
s príslušenstvom z dôvodu, že o sume 1.700,- eur bolo právoplatne rozhodnuté prvým rozsudkom
okresného súdu zamietnutím žaloby a vo vzťahu k sume 5.000,- eur mimo príslušenstva došlo k
späťvzatiu návrhu a k čiastočnému zastaveniu konania z dôvodu dobrovoľného plnenia odporcu v
priebehu konania.

Pokiaľ ide o zostávajúcu časť predmetu konania vo výške 15.000,- eur, táto pozostáva z viacerých
dielčich súm, ktoré mala navrhovateľka poskytnúť odporcovi ako pôžičku a ktoré sú dostatočne
špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí.

Predmet konania tak, ako ho vymedzila navrhovateľka v žalobe uvedením skutkových tvrdení a petitu
žaloby, určuje aj predmet dokazovania. Ako krajský súd uviedol už v skôr zrušenom rozhodnutí
okresného súdu, dôkaznou povinnosťou navrhovateľky bolo preukázať, že odporcovi poskytla peniaze
v požadovanej výške dočasne, teda so záväzkom odporcu tieto peňažné prostriedky vrátiť. Ako tiežodvolacísúdpoukázalužvzrušujúcomuznesení,zmluvaopôžičkemôžebyťuzatvorenáústnouformou.
V prípade takéhoto uzatvorenia zmluvy je dôkazná situácia veriteľa zložitejšia a musí bezpochyby
preukázať, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené.

Zákonnepredpisuje,akouformoumáúčastníkuniesťdôkaznébremenoaanidôkaznéprostriedkyzákon
taxatívnenevymenúva.Zhľadiskateoretickéhorozčleneniamôžemehovoriťopriamychdôkazoch,ktoré
priamo potvrdzujú dokazovanú skutočnosť a o nepriamych dôkazoch, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú
dokazovanú skutočnosť prostredníctvom inej skutočnosti, ktorá s dokazovanou súvisí len nepriamo.

Nepriame dôkazy nemajú dôkaznú silu ako dôkazy priame. Možno povedať, že jeden nepriamy dôkaz
nestačí a dôkaznú silu má len v spojení s inými skutočnosťami a dôkazmi. To však neznamená,
že aj nepriamymi dôkazmi nemožno tvrdenú skutočnosť preukázať. Nepriame dôkazy musia však
tvoriť sústavu, harmonický celok. Každý nepriamy dôkaz musí byť nepochybne preukázaný. Sústava
nepriamych dôkazov musí byť uzavretá. To znamená, že dôkazy vo svojom súhrne musia viesť k
jedinému záveru a musia vylučovať iný záver.

Osobitosťou dôkaznej situácie v danej veci je aj skutočnosť, že v čase tvrdenej pôžičky žili účastníci v
partnerskom vzťahu a starali sa o výchovu spoločného dieťaťa. Je potom pochopiteľné, že ich vzájomné
vzťahy vychádzali v tom čase z dôvery v spôsob konania druhej zmluvnej strany, čo je pochopiteľné aj
vo vzťahu k dôkaznej núdzi navrhovateľky preukázať tvrdené skutočnosti priamymi dôkazmi.

Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu,
že navrhovateľka preukázala dôkazné bremeno a sériou vykonaných nepriamych dôkazov, ktoré tvoria
harmonický celok, sú nerozporné a do seba zapadajú, preukázala poskytnutie finančných prostriedkov
v požadovanej výške odporcovi, ako aj dočasnosť ich poskytnutia.

Hodnoteniedôkazovječinnosťousúdu,priktorejhodnotívykonanédôkazyzhľadiskaichhodnovernosti,
pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza
pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Hodnotenie dôkazov je ovládané zásadou voľného hodnotenia

dôkazov (§ 132 O. s. p.). Zásada voľného hodnotenia dôkazov však neznamená ľubovôľu ich
hodnotenia. Súd je pri svojich úvahách obmedzovaný povinnosťami postupovať podľa pravidiel
formálnej, ako aj dialektickej logiky a táto musí byť založená na logickom úsudku. Okresný súd však
podľa uvedených zásad postupoval, keď hodnotil každý dôkaz najskôr jednotlivo a následne všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane

toho, čo uviedli účastníci konania. Súd pri každom z vykonaných dôkazov vyhodnotil jeho pravdivosť a
vierohodnosť, ako aj vzájomnú nadväznosť a súladnosť vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o odovzdanie finančných prostriedkov v súhrnnej výške 15.000,- eur odporcovi, navrhovateľka
predložila rad listinných dôkazov, majúcich charakter nepriamych dôkazov, ktorými preukázala, že

v uvedenom časovom období, keď malo dôjsť k poskytnutiu peňažných prostriedkov odporcovi,
disponovalahotovosťou,keďvbezprostrednejčasovejsúvislostitvrdenésumyvybralazúčtu,patriaceho
navrhovateľke alebo jej dcére s výnimkou hotovosti 3.000,- eur. Odovzdanie finančnej hotovosti zo
strany navrhovateľky vo výške 700,- eur, ktorú mal odporca použiť na nákup Felície, rozporované zo
strany odporcu nebolo. Samozrejme, že tieto nepriame dôkazy sami o sebe nepreukazujú odovzdanie

uvedených súm navrhovateľovi, v spojení s ostatnými vykonanými nepriamymi dôkazmi, zapadajú do
sústavy tvrdení navrhovateľky a vedú k záveru o odovzdaní hotovosti navrhovateľkou odporcovi.

Všetci vypočutí svedkovia na návrh navrhovateľky, a to Z. S., Y. S., S. X., Y. K. a V. Y. potvrdili vedomosť o
poskytnutí finančných prostriedkov zo strany navrhovateľky odporcovi vo výške minimálne 20.000,- eur,

ktorá suma zahŕňala aj sumu 5.000,- eur, o ktorej sa účastníci v priebehu konania dohodli a na základe
plnenia odporcu v tejto časti bol zobratý návrh späť a konanie zastavené. Okresný súd sa v odôvodnení
svojho rozsudku podrobne zaoberal detailami jednotlivých týchto výpovedí, ktorí podrobne vypovedali o
okolnostiach, za akých sa dozvedeli o plnení navrhovateľky voči odporcovi vo výške minimálne 20.000,-
eur, ako aj o kauze týchto plnení. Z ich výpovedí jednoznačne vyplýva, že išlo o dočasné poskytnutie

finančných prostriedkov vo forme pôžičky. Hoci títo svedkovia neboli priamo pri odovzdaní finančnej
hotovosti, viacerí sa dozvedeli o okolnosti pôžičky od samotného odporcu. Ide o osoby, ktoré sa s
navrhovateľkou, ako aj s odporcom v rozhodnej dobe, keď malo dôjsť k poskytnutiu a vráteniu finančných
prostriedkov, stretávali. Ich výpovede sú presvedčivé, pretože aj v prípade, že títo svedkovia bolivypočutí opakovane, na svojich výpovediach zotrvali. Pri podrobnejšom výsluchu sa od svojich výpovedí
neodchýlili a ich výpovede do seba zapadajú, tvoria uzavretý celok, nie sú v nich žiadne rozpory, ktoré
by mohli viesť k záveru o ich nevierohodnosti. Odporca, ktorý bol prítomný pri výsluchoch jednotlivých

svedkov, nijako ich svedecké výpovede nerozporoval, prípadne ich nekonfrontoval otázkami, z ktorých
by mohol súd vyvodiť záver o nepravdivosti týchto svedeckých výpovedí.

Viacerí z vypočutých svedkov sú v blízkom príbuzenskom vzťahu k navrhovateľke (Z. S., Y. S.), ale
boli vypočutí aj svedkovia, ktorí majú vzťah k obom účastníkom konania. Napriek tomu všetci zhodne

vypovedali o okolnostiach požičania peňazí navrhovateľkou odporcovi a ich výpovede v časových a
vecných súvislostiach do seba zapadajú a tvoria logický celok bez vnútorných rozporov.

Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký
má svedok vzťah k účastníkovi konania, prejednávanej veci, aká je jeho rozumová a duševná úroveň,
k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu

reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výpovedi a k poznatkom získaným na základe
hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, čím
odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú). Celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje
záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.

Okresný súd svedecké výpovede vyhodnotil v zmysle uvedených zásad, pričom dospel k správnemu
záveru o vierohodnosti týchto svedeckých výpovedí. Samotná skutočnosť blízkeho príbuzenského
vzťahu, prípadne iného blízkeho vzťahu k účastníkovi nemôže byť dôvodom vyhodnotenia jeho
výpovede ako nevierohodnej.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka JUDr. Z. S., odporca namieta nezákonnosť vykonania tohto dôkazu, keď
svedok vypovedal o okolnostiach, o ktorých sa mal dozvedieť ako advokát a bol viazaný zákonnou
povinnosťou mlčanlivosti, vyplývajúcou z § 23 ods. 1 Zákona o advokácii.

Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením odporcu, že ak sa svedok dozvedel o skutočnostiach, ktoré tvoria

predmet dokazovania v súvislosti s výkonom advokácie, nemôže o týchto skutočnostiach vypovedať
bez toho, že by bol povinnosti mlčanlivosti zbavený svojím klientom. Dôkaz získaný porušením zásady
mlčanlivosti by tak bol nezákonný a súd by na tento dôkaz nemohol prihliadať.

Odvolací súd však poukazuje na rozpornosť postupu odporcu, keď na jednej strane tvrdí, že svedka Z..

S. (s ktorým sa stretával v rozhodnom období v súvislosti s blízkym vzťahom k navrhovateľke, ktorá bola
v rozhodnom čase partnerkou odporcu), nepožiadal o žiadnu právnu službu, na druhej strane tvrdí, že
svedok S. porušil zákaz mlčanlivosti v zmysle Zákona o advokácii.

Vyhodnotiac však skutočnosti, o ktorých vypovedal svedok S. odvolací súd mal za to, že zo strany Z.. S.

nedošlo k poskytnutiu služieb v zmysle Zákona o advokácii, a preto nedošlo ani k porušeniu povinnosti
mlčanlivosti, na ktoré ho Zákon o advokácii ako advokáta zaväzuje.

Pokiaľ sa týka skutočností, o ktorých vypovedal svedok Z.. S., časť týchto skutočností sa týkala
informácií, o ktorých sa dozvedel v dôsledku blízkeho vzťahu s navrhovateľkou a odporcom, ktorí

spolu žili a navštevovali sa s rodinou Z.. S., keď sestra navrhovateľky je manželkou Z.. S.. Pokiaľ
aj svedok poskytoval určité poradenstvo odporcovi, podľa názoru odvolacieho súdu sa jednalo o
neformálne poradenstvo, založené na blízkych vzťahoch účastníkov bez toho, že by došlo k poskytnutiu
advokátskych služieb v zmysle Zákona o advokácii, aj s poukazom na to, že stretnutia svedka a odporcu
prebiehali v rodinnom prostredí, resp. stretnutiach založených na blízkych rodinných a priateľských

vzťahoch. V konaní nebolo preukázané uzatvorenie dohody o poskytovaní právnych služieb medzi
svedkom Z.. S. a odporcom.

Pokiaľ ide o poskytovanie služieb navrhovateľke, keď v zmysle výpovede navrhovateľky, ako aj
samotného svedka Z.. S. jej mal vyhotoviť dohodu o uznaní dlhu, ide tu o vzťah medzi navrhovateľkou a

Z..S.,kdepokiaľslužbypodľaZákonaoadvokáciiboliposkytnuté,povinnosťmlčanlivostijetustanovená
v prospech navrhovateľky, u ktorej nie je vylúčené, za predpokladu, že by išlo o poskytnutie takýchto
služieb, že svedka povinnosti mlčanlivosti zbavila.Odporca, ani jeho právny zástupca, hoci boli pri opakovaných výsluchoch svedka S. prítomní,
nenamietali porušenie zásady mlčanlivosti, ani inak svedeckú výpoveď nerozporovali. Z tohto hľadiska
potom námietka odporcu je novou skutočnosťou v zmysle ust. §215a O.s.p.

Odporca okresnému súdu vytýka, že zameral dokazovanie na skutočnosti, ktoré netvorili predmet
dokazovaniaasvecounesúviseli.Okresnýsúduskutočnilrozsiahlevýsluchysvedkov,keďsanezameral
len na základné preukazované skutočnosti, či došlo k odovzdaniu peňazí zo strany navrhovateľky
odporcovi a či existovala dohoda o vrátení peňazí, ale zameral dokazovanie na širšie súvislosti veci,

a to predovšetkým na motív a kauzu pôžičky, ako aj zisťovanie celkovej finančnej situácie odporcu.
Takýto postup okresného súdu považuje odvolací súd za správny, pretože osvetlil všetky súvislosti
prejednávanej veci a zistenie finančnej situácie odporcu, ako aj dôvod a bližšie okolnosti požičania
jednotlivých súm peňazí preukázali vzájomné súvislosti a pospájali jednotlivé nepriame dôkazy do
uzavretého a logického celku.

Práve pri zisťovaní súvislostí vyšlo najavo, že jednotliví svedkovia poznali informácie zo súkromného
života účastníkov, vypovedali zhodne nielen o požičaní peňazí navrhovateľkou odporcovi v súhrnnej
výške minimálne 20.000,- eur, ale aj o finančnej situácii odporcu, keď jednotliví svedkovia zhodne uviedli,
že špecifikovaná časť finančných prostriedkov bola poskytnutá na účel zabezpečenia kúpy pozemku od
otca odporcu, ku ktorej skutočnosti aj došlo, ako to vyplýva z preukázanej kúpnej zmluvy zavkladovanej

pod V 2772/08, na základe ktorej mal odporca vyplatiť svojmu otcovi ako predávajúcemu sumu 26.000,-
Sk.

Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že odporca po tom, ako začal stavať rodinný dom, nemal
dostatočnú hotovosť. Hoci odporca tvrdil, že na zabezpečenie započatia výstavby si požičal od svojho

priateľa Y. I., vykonaním výsluchu svedka sa tieto skutočnosti nepotvrdili. V čase, keď uzatvoril odporca
zmluvu o úvere s bankou, stavba v právnom zmysle už existovala, keďže sa stala predmetom zálohu.
Práve v tomto období malo dôjsť zo strany navrhovateľky k požičaniu ďalších súm odporcovi (okrem
pôžičky na Felíciu a na pozemok, ktorými sa odvolací súd zaoberal už vyššie). Vychádzajúc potom z
listinných dôkazov predložených navrhovateľkou preukazujúcich výber finančnej hotovosti z vkladnej

knižky, vykonaných svedeckých výpovedí, ktoré potvrdili existenciu pôžičky odporcu od navrhovateľky
minimálne vo výške 20.000,- eur, prihliadnuc na finančnú situáciu odporcu, z vykonaných nepriamych
dôkazov možno vyvodiť záver o odovzdaní peňažných prostriedkov v požadovanej výške 15.000,- eur
navrhovateľkou odporcovi.

Sústavu nepriamych dôkazov podporuje aj e-mailová komunikácia medzi navrhovateľkou a odporcom.
Odvolací súd nemá pochybnosti o autentickosti tejto e-mailovej komunikácie, keď je nesporné, že
navrhovateľka na adresu odporcu odoslala návrh dohody o uznaní záväzku, čo odporca potvrdil.
Odporca namieta, že z jeho e-mailu nedošlo k odoslaniu obsahovo pozmenenej dohody o uznaní

záväzku navrhovateľke, ktorú navrhovateľka v konaní predložila. Tvrdenia odporcu tu vyznievajú
nedôveryhodne, keď išlo o odoslanie e-mailu z adresy, ktorú odporca používal, a hoci namieta zneužitie
hesla, prihliadnuc na ostatné vykonané dôkazy je pravdepodobné, že uvedený e-mail, v ktorom
deklaroval výšku dlhu z titulu pôžičky vo vzťahu k navrhovateľke vo výške 20.000,- eur, odoslal, zmeniac
iba okolnosti zriadenia záložného práva na jeho nehnuteľnostiach, nie v prospech navrhovateľky, ale v

prospech ich spoločnej dcéry. V čase, keď malo dôjsť k odoslaniu tohto e-mailu, odporca totiž aj pred
vypočutými svedkami deklaroval zhodne s navrhovaným textom dohody, ktorý odporca nerozporoval,
sumu pôžičky vo výške najmenej 20.000,- eur aj v okruhu svojich známych, ako aj deklaroval svoju
povinnosť tieto peniaze navrhovateľke vrátiť.

Listinné dôkazy predložené navrhovateľkou, vykonané svedecké výpovede a e-mailová komunikácia
medziúčastníkmitakpotvrdilitvrdenianavrhovateľkyuvedenévžalobe,akoajjejvýpovedi,žeodporcovi
postupne odovzdala sumu 20.000,- eur (z ktorej sumy je predmetom rozhodovania už iba suma 15.000
eur), pozostávajúcu z jednotlivých čiastkových plnení uvedených v žalobe, ktorú sa odporca zaviazal
jej na požiadanie vrátiť.

Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva
o pôžičke, keď preukázala podstatné náležitosti tejto zmluvy, a to poskytnutie finančných prostriedkov,
ako aj dočasnosť ich použitia.Odporca je tak povinný vrátiť navrhovateľke z titulu pôžičky sumu 15.000,- eur spolu so zákonným
úrokom z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako je povinný

navrhovateľke zaplatiť úrok z omeškania aj zo sumy 5.000,- eur, ktorej požičanie v priebehu konania
uznal a v ktorej časti došlo z dôvodu plnenia k späťvzatiu návrhu a čiastočnému zastaveniu konania,
a to počas jeho omeškania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozsudku v tejto časti z dôvodu
predčasnostiprávnehoposúdenia,keďokresnýsúdsadostatočnenezaoberalúčelnosťouvynaložených
trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

Pokiaľ ide o vykonané úkony právnej služby, odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti priznania

odmeny za úkony právnej služby, spočívajúce v spísaní žaloby a prvej porady s klientom, úkonoch
spojených s účasťou na pojednávaní a vo vzťahu k podávaniu opravných prostriedkov. Pokiaľ však
ide o úkony právnej služby spočívajúce v ďalších poradách s klientom, tieto nemôžu byť priznávané
automaticky, ale okresný súd sa musí dôsledne vyporiadať s účelnosťou ich vynaloženia, keď takýto
úkon možno považovať za účelný iba v prípade, ak je daná súvislosť uvedených úkonov právnej služby

s následnými úkonmi právnej služby. Rovnako je potrebné, aby okresný súd prehodnotil výšku odmeny
za úkon odvolanie voči rozsudku zo dňa 30.04.2013 z dôvodu, že nešlo o odvolanie vo veci samej, ale
odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Zároveň je potrebné posúdiť účelnosť vykonania úkonu
v návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 25.10.2013.

Okresný súd doposiaľ účelnosť vykonania týchto úkonov nevyhodnotil, a preto je jeho rozhodnutie vo
vzťahu k trovám právneho zastúpenia v tomto smere nepreskúmateľné.

Povinnosťou okresného súdu bude preto v zmysle uvedených zásad vydať nové rozhodnutie o trovách
prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.