Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208220142
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7208220142.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov 1/ X.. S. T., bývajúceho v J., T. X, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Petra Kerecmana, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36
588 725, 2/ X.. Z. T., bývajúcej v J., T. X, proti žalovanému Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda
48/A, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 27.11.2014 č. k. 22C/93/2008-265 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
27.11.2014 č. k. 22C/93/2008-265 zamietol žalobu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca v 1. rade ako nájomca a Mestská časť Košice

- Staré mesto ako prenajímateľ uzatvorili dňa 3.8.1994 zmluvu o nájme k bytu na 1. poschodí, T. X v J..
Predmetný byt bol vedený u správcu bytu BPMK, s.r.o. pod starým číslom XX. Zo zhodných vyjadrení
účastníkov vyplynulo, že byt bol pôvodne vedený pod č. 18, a v priebehu konania došlo k ustáleniu
čísla bytu na č. X. V tom istom roku žalobca v 1. rade požiadal o prevod vlastníctva bytu, ktorý nebol
zrealizovaný. Následne na základe nájomnej zmluvy v roku 2004, žalobca v 1. rade opätovne požiadal o
prevodvlastníctvapredmetnéhobytuabolamupredloženánapodpiszmluvaoprevodevlastníctvabytu,

ktorúžalobcav1.radepodpísal,avšakžalovanýzmluvunepodpísalabytnebolprevedenýdovlastníctva
žalobcu do dňa rozhodnutia súdu. Konanie žalovaného bolo v rozpore s § 29a zák. č. 182/1993 Z.z,
lebo žalovaný mal povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď
nájomca (žalobca v 1.rade) požiadal o prevod vlastníctva bytu.

V priebehu konania uzavrel žalobca v 1. rade manželstvo so žalobkyňou v 2. rade, a to dňa 18.12.2010.

Po uzatvorení manželstva z jeho strany a zo strany žalobkyne v 2.rade nedošlo k „zaslaniu“ žiadosti
o prevod vlastníctva bytu aj žalobkyňou v 2.rade žalovanému. Následne žalobca v 1. rade podal v
roku 2011 žiadosť o pripustenie vstupu žalobkyne v 2. rade do konania a návrh na pripustenie zmeny
žaloby, aby sa nahradenie prejavu vôle o prevod vlastníctva bytu vzťahoval aj na žalobkyňu v 2.rade
ako kupujúcu.

Okresný súd uznesením zo dňa 24.10.2014 č. k. 22C/93/2008-221 pripustil zmenu žaloby v znení, ako
vyplýva z petitu uznesenia.

Na pojednávaní dňa 27.11.2014 súd pripustil zmenu žaloby v znení: „Nahrádza sa prejav vôle
žalovaného uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom
v 1. rade a žalobcom v 2. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej je prevod vlastníctva bytu č. 8 na 1.

poschodí bytového domu na ulici T. X súp. č. XXX na parcele registra „C“ parc. č. 421/1 o výmere 764
m2 zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXXX pre kat. územie I. K., okres J. X.. obec J. -I. K.esto, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, T. X,X vo
veľkosti 930/10000 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. 421/1 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 764 m2 vo veľkosti 930/10000 do bezpodielového spoluvlastníctva kupujúcich za dohodnutú

kúpnu cenu vo výške 1.621,39 Eur v znení podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktoré je prílohou
tohto rozsudku“.

Právne vec posudzoval podľa § 161 ods. 3 O.s.p., § 29a ods. 1, § 19 ods. 1, § 18a, § 23 ods. 1, § 5 ods.
1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zák. č. 182/1993 Z.z.) a

§ 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ).

Okresný súd konštatoval, že právo žalobcov k nájmu bytu nie je sporné, nakoľko konanie vedené
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/449/2009 vo veci účastníkov konania E. E. proti Mestu
Košice o určenie práva nájmu k predmetnému bytu je právoplatne skončené tak, že žaloba žalobcu
bola zamietnutá a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2014. Dospel k záveru, že žalobcom

vznikol spoločný nájom bytu č. X na T. X v J.. Žalobcovia ako spoloční nájomcovia nesplnili ale
podmienku v zmysle ustanovenia § 29a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., keďže žalobkyňa v 2. rade
nepožiadala o prevod vlastníctva k predmetnému bytu žalovaného. Uviedol, že aj keď (samotný) návrh
na zmenu žaloby žalobcu v 1. rade zo dňa 8.6.2011 s pripojením súhlasu žalobkyne v 2. rade, by
bolo možné posudzovať ako prejav vôle žalobkyne v 2.rade uzatvoriť so žalovaným zmluvu o prevode

vlastníctva bytu, ale tento návrh na zmenu žaloby so súhlasom žalobkyne v 2. rade so vstupom do
konania nebol žalovanému doručený v lehote dvoch rokov pred rozhodnutím súdu vo veci, pričom
pre súd je záväzný právny a skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku v zmysle § 154 ods. 1
O.s.p.. Vyslovil názor, že na strane žalobcov ide vo vzťahu k právu na uzavretie zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, ktorého sú spoločnými nájomcami o nerozlučné spoločenstvo, teda pre prevod bytu

do BSM manželov je potrebný súhlasný prejav oboch manželov, keďže nejde o bežnú vec. Uviedol,
že žalobe nie je možné vyhovieť, keďže od doručenia uznesenia o pripustení zmeny žaloby v zmysle
pôvodného návrhu žalobcov zo dňa 6.8.2011 (správne má byť 8.6.2011 - poznámka odvolacieho súdu)
žalovanému, ktoré uznesenie bolo doručené (súdom) žalovanému dňa 3.11.2014 neuplynula dvojročná
zákonom stanovená lehota v zmysle § 29a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.. Na základe uvedeného uzavrel,

že žalovanému neuplynula dvojročná lehota na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu so
žalobcami, a preto žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech,
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko ten si náhradu trov neuplatnil a žalobcovia v 1. a 2. rade v

konaní neboli úspešní.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v 1. rade z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p..
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, že súd správne konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
žalobcovi v 1. rade vznikol nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva vyššie uvedeného bytu.
Nebola sporná ani tá okolnosť, že žalobca v 1. rade dňa 18.12.2010 uzatvoril manželstvo so žalobkyňou
v 2. rade, v dôsledku čoho vznikol žalobcom v súlade s ustanovením § 704 ods. 1 OZ spoločný nájom

bytu manželmi. Žalobkyňa v 2. rade osobitnú žiadosť priamo žalovanému o prevod vlastníctva bytu
nepodala (urobila tak iba prostredníctvom súdu). Poukázal na to, že skutočnosť, či žalobkyňa v 2. rade o
odkúpenie bytu žalovaného požiadala alebo nie, je právne bezvýznamné. Právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa totiž neobstojí, pretože pokiaľ by zmluva o prevode vlastníctva bytu bola medzi žalobcom
v 1. rade ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim uzatvorená po uzavretí manželstva žalobcov,

byt by bez ďalšieho patril do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalobkyňa v 2. rade by
ani (len) nemusela byť účastníčkou konania. Uviedol, že ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že hoci
žalovaný bol povinný uzatvoriť zmluvu o „odkúpení“ bytu so žalobcom v 1. rade ešte pred uzatvorením
jeho manželstva, táto jeho povinnosť nie je vymáhateľná žalobou o nahradenie prejavu vôle iba preto,
že žalobcovia uzavreli manželstvo. Takýto výklad dotknutých ustanovení zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov súdom prvého stupňa popiera jeho účel a zmysel, ktorým je umožniť nájomcovi
bytu, ktorý ním je, prevod bytu počas lehoty stanovenej zákonom na tento účel. Preto pre rozhodnutie
súdu prvého stupňa bolo úplne bezvýznamné, či žalobca v 1. rade po uplynutí tejto lehoty následne
manželstvo uzatvoril alebo nie a dokonca aj to, či žalobkyňa v 2. rade vôbec bola účastníčkou konaniaalebo ňou mala byť. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v 1. rade aj v tom, že síce súd
prvého stupňa mal preukázané, že žalobcovi v 1. rade vznikol nárok na uzatvorenie zmluvy o prevode
vlastníctva, a teda vo vzťahu k žalobcovi mal žalobe vyhovieť, a na druhej strane žalobu žalobcu v

1. rade zamietol. V tejto časti je rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné, keďže súd sa
nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto skutočnosťou. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 83,89 €.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobkyňa v 2.

rade z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., § 205
ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázala na tie isté skutočnosti aké boli uvedené v odôvodnení
odvolania žalobcu v 1. rade.

Žalovaný sa k odvolaniam nevyjadril. Vyjadrenie žalobkyne v 2. rade k odvolaniu žalobcu v 1. rade bolo

žalobcovi v 1. rade doručené dňa 04.04.2016 a žalovanému dňa 04.04.2016.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými
osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212

ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. h/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky
pre zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 212 ods. 3 O.s.p., § 221
ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade namietali odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods.
2 písm. a) O.s.p., t. j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. (súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav), ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., (t. j. že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), a ustanovenia § 205 ods.

2 písm. f/ O.s.p., (t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci).

Odvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.d)O.s.p.satýkachybyvzisťovanískutkovéhostavuvecisúdom
prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia
a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle
nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval
iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p.

a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také
skutkovézistenia,ktorésúdzaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozporv
hodnotenídôkazov,príp.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovaleboktorévyšlinajavoinak,

z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135
O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením

je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.
zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na

daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahŕňa v sebe skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa tak z hmotnoprávneho hľadiska ako aj postup súdu z hľadiska procesnoprávnych
predpisov. Na vady konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada len vtedy, ak tieto mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP), pričom na ne prihliada z úradnej povinnosti
bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uplatnené v odvolaní.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom,

konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania
je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka.
V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať

stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie
má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý
ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje

alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
relevantnými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

Z odôvodnenia rozsudku ohľadne vyššie uvedených nárokov, nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu v 1. rade nie je dôvodná, ak sám okresný súd v rozhodnutí konštatoval, že na základe

vykonaného dokazovania žalobcovi v 1. rade vznikol nárok na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva
predmetného bytu. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcov ohľadne
nespreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, nakoľko odôvodnenie rozsudku je v rozpore s výrokom
rozsudku.

Podľa § 29a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „citovaný
zákon“), obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov
odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada
o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je
právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť

previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného
predpisu.

Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a s poukazom na ustanovenie § 29a ods. 1 citovaného
zákona, odvolací súd dospel k záveru, že na základe zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa

dospel k nesprávnym právnym záverom. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, a nebolo to ani
medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca v 1. rade požiadal žalovaného o prevod vlastníctva k
predmetnému bytu v roku 1994, a následne po urgencii v roku 2004 mu bol zaslaný návrh zmluvy,
uhradil aj časť kúpnej ceny a podpísal zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá však zo strany
žalovanéhonebolapodpísaná.Zuvedenéhojezrejmé,žežalobcav1.radesplnilpodmienkyvymedzené

ustanovením § 29a ods. 1 citovaného zákona.

Nebolo spornou skutočnosťou v konaní, že žalobca v 1. rade uzatvoril so žalobkyňou v 2. rade
dňa 18.12.2010 manželstvo, a žalobkyňa v 2. rade nepožiadala žalovaného o prevod vlastníctvapredmetného bytu. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 704 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako aj ustanovenie § 29a ods. 1 citovaného zákona, ale nesprávne právne však posúdil úkony
žalobcov, ak vychádzal zo záveru, že podmienky na prevod vlastníctva bytu musia byť splnené u oboch

manželov súčasne.

Uzavretím manželstva vznikol žalobcom spoločný nájom bytu. Vo vzťahu k žiadosti o prevod vlastníctva
bytu však musí každý z nájomcov prejaviť vôľu o prevod vlastníctva bytu samostatne, nakoľko vôľa
jedného z manželov smerujúca k žiadosti o prevod vlastníctva bytu nemusí byť totožná s vôľou druhého

z manželov (druhý manžel nemusí so žiadosťou o prevod vlastníctva bytu súhlasiť). Ak o byt žiadajúci
nájomca uplatní svoje právo prostredníctvom súdu a bude žalovať vlastníka domu o nahradenie prejavu
vôle, nie je dôvodné podmieňovať úspech jedného z nájomcov účasťou ostatných nájomcov resp.
splnením podmienok na nahradenie vôle aj u ostatných nájomcov. Ak by bol byt prevedený do výlučného
vlastníctva iba jednému z manželov, dotknutý manžel by sa mohol rovnako v zmysle ustanovenia §
701 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka domáhať relatívnej

neplatnosti právneho úkonu. Vzhľadom na špecifickú bezpodielovosť spoluvlastníctva, nie je možné
oddeľovaťprávnyúkonprevodupodľa§41Občianskehozákonníka,adotknutýmanželbytakdovolaním
sa relatívnej neplatnosti spochybnil prevod bytu ako celok. Dotknutého manžela však chráni ustanovenie
§ 143 Občianskeho zákonníka, keďže konajúci manžel nadobúda byt počas manželstva, bude v zásade
patriť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dodáva, že ak u žalobkyne v 2. rade neboli splnené
podmienky na nahradenie prejavu vôle ku dňu rozhodnutia okresného súdu (podmienky na nahradenie
prejavuvôlevovzťahukžalobkyniv2.radebudúsplnenénajskôr04.11.2016),nemožnotútoskutočnosť
vzťahovať aj na žalobcu v 1. rade, ktorý podmienky na nahradenie prejavu vôle splnil.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, ak žalobu zamietol, vychádzajúc
zo záveru, že u oboch žalobcov neboli splnené podmienky na nahradenie prejavu vôle v znení
požadovanom žalobcami.

Keďže okresný súd založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré nepovažuje odvolací súd za
daného stavu veci za správne, odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec tomuto súdu
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. za použitia § 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť, riadiac sa pritom vyššie vysloveným právnym

názorom odvolacieho súdu. Povinnosťou súdu v novom rozhodnutí bude vyporiadať sa aj s námietkami
žalobcov uvedenými v odvolaniach.

V novom rozhodnutí opätovne rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0/§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011/.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.