Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/754/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204046
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615204046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu v právnej veci navrhovateľa: WM Consulting
& Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa
24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti odporcovi: C. M., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, v konaní o

zaplatenie 1.978,75 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č. k. 4C/145/2015-56 zo dňa 2. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, a to čo do úroku z omeškania
z priznanej istiny do 20.1.2013, ako aj vo výroku o trovách konania, zrušuje a v tejto časti vracia
vec na ďalšie konanie, a vo zvyšku zamietajúci výrok potvrdzuje.

Vo výroku, odvolaním nenapadnutom, ktorým súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 404,46

Eur s úrokom z omeškania a povolil ju splatiť v splátkach po 50 Eur, ponecháva rozsudok okresného
súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 404,46 Eur
spolu s úrokom z omeškania podľa jednotlivých splátok, ktorú sumu povolil splácať v 50 eur mesačných
splátkach. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia vyplýva, že súd vyhodnotil zmluvu o splátkovom úvere uzavretú medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporcom ako zmluvu spotrebiteľskú, a preto aplikoval ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa. Súd priznal sumu, ktorá predstavuje 9 splátok úveru od 20.5.2012 do 20.1.2013,
keďže splátky, ktorých platnosť nastala pred týmto dátumom, pre premlčanie nebolo možné priznať.
Z jednotlivých splátok priznal aj úrok z omeškania vo výške 8 %. Žalobou sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia zmluvného úroku vo výške 18,40 % ročne. Ako uviedol prvostupňový súd, úroky boli splatné
dňom 20.1.2013 a po tomto dátume navrhovateľovi zmluvné úroky už neprislúchajú, a preto tento
zmluvný úrok nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ, a to vo výroku, ktorým súd
návrh v časti zamietol. Súd mal priznať úroky z omeškania aspoň do 20.1.2013, pričom nie je zrejmé,
prečo tak súd neurobil. Súd uviedol, že právo na úrok patrilo do 30.1.2013 a zároveň nezdôvodnil, prečo
nepriznal tieto úroky aspoň do uvedeného dátumu. Zároveň podľa jeho názoru je nesprávny záver súdu
o tom, že zmluvné úroky nepatria navrhovateľovi ani po tomto dátume, nakoľko podľa ustanovenia bodu

7.4.2. Všeobecných obchodných podmienok sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia. Súd prvého stupňa neaplikoval zmluvné ustanovenia. Ďalej poukázal
na relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka a zdôraznil, že ani zákonná úprava neobsahujeustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť taký právny záver, ku ktorému dospel prvostupňový
súd. S poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil
zamietajúci výrok odvolaním napadnutého rozsudku. Navrhol napadnutý rozsudok rušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie alebo, aby odvolací súd vydal rozsudok, kde by navrhovateľovi priznal sumu 177,18 Eur
a úrok 18,4 % zo sumy 404,46 Eur od 16.9.2014 do zaplatenia.

K podanému odvolaniu sa odporca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol čo do úroku z omeškania z priznanej
istiny do 20.1.2013, ako aj vo výroku o trovách konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a
v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie a vo zvyšku zamietajúci výrok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil Vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 404,46 Eur s

úrokom z omeškania a povolení splatiť ju v splátkach po 50 Eur ponechal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku neriadil dôsledne ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čo činí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Neodôvodnené alebo
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich veci vyložil
a aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka, a teda odňatím
možnosti účastníka konať pred súdom, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p..
Prvostupňový súd síce v odôvodnení poukázal na to, že navrhovateľovi patrí zmluvný úrok vo výške
18,40 % ročne (v zmysle ust. § 503 Obchodného zákonníka), a to až do dňa splatnosti úveru, ktorá

bola dojednaná na 20.1.2013. Uvedeným dňom boli splatné aj úroky istiny úveru a po tomto dátume už
navrhovateľovi neprislúchajú. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom v tom smere, že rozhodnutie je
v tomto smere zmätočné, nakoľko nie je zrejmé, prečo súd zmluvný úrok nepriznal, hoci bol názoru, že
do 20.1.2013 navrhovateľovi patrí. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne
rozhodnúť o nároku na zmluvný úrok 18,40 % ročne z priznanej istiny do 20.1.2013 s tým, že tak ako je

vyššie uvedené bude musieť svoje rozhodnutie i zákonným spôsobom zdôvodniť.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, vo
zvyšne časti zamietajúceho výroku, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany

odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal
súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak

okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

Odvolateľ namietal, že mu prvostupňový súd nesprávne nepriznal zmluvný úrok od 21.1.2013 do
zaplatenia. Pokiaľ však ide o úrok z úveru, krajský súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom
prvostupňového súdu, že veriteľovi vzniká nárok na zmluvný úrok do splatnosti úveru a zmluvný úrok aj

po dobe splatnosti úveru je v rozpore s účelom zmluvného úroku. Momentom splatnosti úveru dochádza
k zmene práv a povinností účastníkov zmluvy, keď dlžníkovi vzniká povinnosť platiť sankčné úroky
z omeškania popri povinnosti peňažné prostriedky vrátiť. Pokiaľ si dlžník túto povinnosť nesplní a
nepristúpi k dobrovoľnému vráteniu peňažných prostriedkov, okrem povinnosti platiť sankčné úroky, máveriteľ právo od neho dlžnú sumu vymáhať v nachádzacom, ako aj vykonávacom konaní. Momentom
vzniku povinnosti vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi veriteľ stráca nárok na dohodnutý úrok z úveru.
Namiesto toho sa môže domáhať nárokov vzniknutých z porušenia povinnosti dlžníka.

Aj keď odvolateľ uvádza, že súd neprihliadal na bod 7.4.2. Všeobecných obchodných podmienok, je
nutné zdôrazniť, že pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, musí na ňu súd prihliadať ex offo. V zmysle
ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (na ktorý poukázal prvostupňový súd) je nutné prihliadať na
všetky dôvody, ktoré bránia uplatneniu, či priznaniu plnenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. Predmetné
dojednanie vo Všeobecných obchodných podmienkach nebolo individuálne dojednané. Preskúmavaná

podmienka pôsobí v neprospech spotrebiteľa a zhoršuje jeho postavenie. Preto aj odvolací súd je toho
názoru, že nebolo možné plnenie - zmluvný úrok na základe Všeobecných obchodných podmienok,
priznať navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.